Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Preklad tejto kapitolky venujem: Biggi, Tanande, Jituš, eimi, Serin, Cambere, Zulík, anneanne, soraki, Blaise, Mirkovi, denice, Hajmi, Salazaret, nike, bazilde, grid, Kat, ...

 

Dobby

„Áno. Môžeš si ju nechať.“ Otec s malým povzdychom pokrútil hlavou, ale neznel nahnevane. „Merlin nám všetkým pomáhaj.“

 

Druhý deň ráno sa Harry prebudil s pohľadom páru ľadovomodrých očí do tváre. „Tree“ zašepkal a natiahol prsty, aby pohladil jej natiahnutú hlavu, keď priadla. Harry sa usmial a poškrabal uši Melasového koláčika. Bola tak mäkká a bola jeho.

 

„Máš to najlepšie meno,“ povedal jej a ona súhlasila, priadla viac a oblízala jeho bradu. „Pretože si najlepšie potešenie.“

„Pán Harry,“ povedal hlas neďaleko a on vyskočil tak rýchlo, že Melasa skočila s ním s miernym zasyčaním a vystrčila na votrelca pazúry.

 

„Som v poriadku, Tree,“ povedal Harry mláďaťu kneazla. „To je len Nelli. Ona je dobrá.“

 

Melasa natočila bielu hlavu nabok a pozorovala domáceho škriatka. Harry uchopil jemne jednu jej labku a zodvihol ju mávajúc na Nelli. „Vidíš, ona povedala „ahoj!“

 

Nelli sa usmiala a váhavo povedala: „Pán Harry, pán Snape hovorí, že máte teraz vstať a pripraviť sa na raňajky.“

 

„Je stále tu?“ spýtal sa Harry, zošuchol sa z postele a rýchlo siahol po župane, ktorý mal nosiť, ak opustil svoju izbu a pritom mal na sebe pyžamo. Melasa vyskočila z postele a trela si tvár o jeho členok. S úsmevom sa sklonil a poškrabal ju na uši.

 

„Je vo svojej pracovni, pán Harry, ale nemôžete ho tam vyrušovať.“

 

Harry vedel, že laboratórium elixírov jeho otca bolo prísne zakázané tak ako tu, rovnako aj v Pradiarenskej uličke. „Bude s nami raňajkovať?“

 

„Nelli si myslí, že nie, pán Harry. Pán Snape má veľmi rušné ráno.“

 

„Aha.“ Harry sa snažil potlačiť sklamanie. Zamieril krátkou chodbou do kuchyne, kde sa zvyčajne jedli raňajky. „To je v poriadku.“

 

„Potom, čo sa najete svojich raňajok, Nelli vás znovu zoberie navštíviť pána Hagrida.“

 

„Snáď,“ ubezpečil ju Harry, keď vyskočil hore do kresla. Jedného dňa budú jeho nohy dosť dlhé na to, aby sa mohli dotýkať podlahy, keď sa posadil. Každopádne v to dúfal. „Aj keď chcem navštíviť Charlieho. Nevidel som ho odvtedy, čo sa vrátil.“

 

„Charlieho Weasleyho?“ opýtala sa Nelli. „On je dnes na jeho vyučovaní pán Harry.“

 

„To je v poriadku,“ uistil ju Harry. „Nebudem zavadzať.“

 

Nelli sa neho na okamih pozrel a trochu si povzdychla. „Začnite jesť vaše raňajky, pán Harry.“ Ukázala na stôl. „Pán Snape hovorí, že môžete zjesť z každého niečo, ovocia, vajec, slaniny a hrianok.

 

Harry prikývol, potom sa poriadne usmial, keď  mu Melasový koláčik vyskočil do lona a zadíval sa na neho, potom hodnotiaco na jedlo. „Dobré mačiatko.“ Pomaly ju opäť hladil, smial sa, keď sa jej koniec chvosta zakaždým zdvihol, keď bola jeho ruka uprostred jeho dlhej chrbtice. „Hladná?“ Samozrejme, že bola, takmer mohol počuť jej myšlienky, keď sa na neho pozerala s tými jej krásnymi modrými očami. Harry ju kŕmil kúskami slaniny a toustov, prerušoval žutie vlastnej porcie, pretože pre ňu bral nejaké priamo z taniera. Melase sa nepáčili pomaranče, aj keď mala rada šupky a plátky banánu.

  

Akonáhle obaja dojedli, Harry zachránil trochu pomarančov a tousu do papierového obrúska a dal si ho do vrecka, keď sa Nelli nepozerala. Potom sa išiel upraviť do jeho kúpeľne a obliekol sa do svojej obľúbenej zelenej košele a sivých nohavíc, ktoré boli považované za dosť neformálne na hranie vonku. Akonáhle bol „reprezentatívny“, zobral Melasu a nasledoval Nelli, keď išiel hľadať Charlieho.

 

►◄

 

Takmer hodinu trvalo putovanie hradom, striedavo s Melasou v náručí alebo v pätách a v tesnom závese s Nelli, než konečne našiel svojho priateľa. Charlie bol na hodine, ako mu povedala Nelli, ale tá bola takmer u konca, Harry si bol istý. Vykukol spoza okna na hornej polovici dverí. Musel vyskočiť, aby videl.

Melasový koláčik sa postavila na jej zadné nohy, predné labky oprela o dvere. Zamraučanie zdola, „Mrowr?“ uniklo z jej krku a Harry prikývol. „Budeš mať rada Charlieho. Je naozaj dobrý a má rád drakov a Hagrida a metlobal.“

 

O niekoľko minút neskôr sa hodina skončila, stoličky zavŕzgali a papiere zašuchotali a rozprávajúci sa a smejúci sa študenti išli ku dverám. Harry zobral Melasu do náručia, takže nemohla byť zašliapnutá, odstúpil od dverí, pozoroval iné triedy ako prechádzali chodbou a čakal na svojho priateľa.

 

Charlie bol jedným z posledných, ktorý vyšiel, tašku s knihami mal ledabolo prehodenú cez rameno a hovoril rýchlo s tmavovlasým chlapcom vedľa seba, rovnakým, ktorý sedel vedľa neho počas Uvítacej večere.

 

Harry sa vrhol k nemu. „Charlie!“

 

Rašavec sa otočil a pozrel sa na Harryho. „Hej, Harry! Ako sa máš, kamoš? Robí ti tvoj ocko nejaké problémy?“

 

„Mám sa dobre Charlie, ale pozri, ja mám kneazla!“ Zodviho kôpku bielej kožušiny. „Volá sa Melasový koláčik.“

 

Chlapec vedľa Charlieho sa zasmial a Charlie ho zľahka udrel do ramena. „Je pekná, to je isté.“

 

„Áno, dal mi ju Hagrid. Pricestovala zo Sibíra! A má sivé škvrny, vidíš?“ prehrabal jej trochu srsť, takže ich Charlie mohol vidieť.

 

„To je skvelé kamoško, ale musím ísť do triedy. Uvidíme sa neskôr, dobre?“

 

Charlie dobehol iných chlapcov a Harry bežal za nimi, aby ich dohonil. „Ale našiel som tajnú chodbu, Charlie! Ty a ja to môžeme všetko oskúmať a všetko.“

 

Tentoraz Charlie sotva spomalil svoje kroky, aj keď obdaroval Harryho miernym úsmevom. „Nemôžem. Mám teraz Transfiguráciu.“ Jeho úsmev zmizol. „A McGonagallová ma zabije, ak prídem zase neskoro.“ Prehrabol Harryho vlasy – a Harry bol zvyknutý, že to Charlie robil, počas týždňa, čo tu ostal v lete, takže skoro vôbec necúvol. „Prečo si dnes na obed nesadneš so mnou a Paytonom k Chrabromilskému stolu? Nebude ti to vadiť Pay?“

 

„Hocičo,“ povedal Payton s pokrčením ramien, ale obrátil oči stĺpkom tak, ako by bol otrávený.

 

Charlie ho znovu udrel. „Buď dobrý,“ zašepkal, ale Harry mal naozaj dobrý sluch alebo možno Charlie chcel, aby ho počul. „To dieťa ku mne vzhliada.“

 

„Dobre.“ Pozrel dolu do haly s ostrým gestom. „Dobre? Chceš prísť neskoro?

 

„Nie, idem.“

 

„Nechceš ísť hliadať?“ spýtal sa Harry.

 „Iste, Harry, ale nie teraz. Naozaj musím ísť.“ Pozrel na druhého chlapca, ktorý sa už presunul ďalej a obaja začali bežať po chodbe.

Harry bežal za nimi. „Ale Charlie! Nechceš ísť hrať metlobal?“

„Neskôr, Harry!“ zavolal a obaja väčší chlapci zmizli za rohom. Smiech Paytona sa niesol späť k Harrymu, kde stál s Melasou v náručí.

Harryho tvár zosmutnela. Prečo by Charlie nemohol ísť hore s ním, aby videl hrbatú čarodejnicu? Rád by objavoval skôr. Iste, Charlie mal vyučovanie, ale po celý čas? A nebolo preskúmanie dôležitejšie? A on sotva povedal ahoj Melase!

„No tak, Nelli,“ zamumlal. „Poďme von.“ Viedol domáceho škriatka von predným vchodom a dole kopcom, ale zabočil doľava, zatiaľ čo oni šli dole, namiesto toho, aby išiel doprava, ako to zvyčajne robil, keď išli do Hagridovej chalupy.

„Pán Harry,“ varovala ho Nelli. „nemáte dovolený byť na ihrisku bez-“

„vysloveného súhlasu môjho otca. Ja viem. Je to jednoducho rýchlejšia cesta nadol,“ povedal jej. A to bola. Príliš klzká a jednoduchšie na presun Melasy, ktorá mohla chodiť, akonáhle sa dostala z ohrozenia študentov, ktorí jej mohli náhodou stúpiť na chvost. Bolo to rýchlejšie. Neplánoval ísť touto cestou len aby mohol ísť blízko ihriska bez ohľadu na to, čo si myslela Nelli.

Ihrisko bolo teraz za nimi, na ľavej strane a úprimne, on sa sotva na to vôbec pozrel, ako išiel. Minulý týždeň mu Charlie ukázal okolie ihriska a hrali sa s niekoľkými naozajstnými prehadzovačkami a odrážačkami a zlatými strelami ako kedysi počas tréningu a hrania a Charlie ho zobral lietať a oni dokonca používali šatne, aby sa potom poumývali rovnako, ako skutoční metlobaloví hráči.

Ron tam bol tiež a musel použiť detskú metlu ako Harry, ale Charlie hovoril – potom a v súkromí, že Ron sa hneval alebo žiarlil – že bol Harry lepší letec. Nikto mu nikdy nepovedal, že bol v niečo lepší ako niekto iný. Nikdy, ani raz.

„Budem veľký hráč metlobalu, Tree,“ povedal kneazlovi, ktorý držal krok s jeho krátkymi krokmi s ľahkosťou, pretože došli do spodnej časti kopca a nakoniec odbočili od ihriska. „Uvidíš.“

Mohli preskúmať všetko, čo bolo na ceste k Hagridovi, lozili po výbežkoch skál a pozeral sa do trochu zvláštnych skrýš. Keď sa plazil po trochu klzkom kameni pokrytým klzkým, huňatým machom, aby získal lepší pohľad na strom blízko Zakázaného lesa, Charlie povedal, že to bola Vŕba mlátička – počul hlas.

„Dávaj sssi pozorrr na nohy, chodeccc.“

Harry sa rozhliadol okolo, ale bola to Melasa, ktorá našla hada. Jej uši boli stiahnuté, rovnako jej chvost – ako u leva, ako mu povedal Hagrid s mierne zdvihnutou srsťou na konci – a to všetko mala  hore ako kefa na fľaše. Prikrčila sa, zadné nohy vo vzduchu, priamo medzi Harryho a svetlosivý had s čiernou klikatou cestou po celej dĺžke jeho chrbtice a s V na jeho krku.

Nelli tesne za Harrym zatajila dych a zašepkala: „Nehýbte sa, pán Harry. Prosím, nehýbte sa.“

Harry na ňu vrhol pohľad, nechápal, prečo nie a pokrčil plecami. „Prepáč,“ povedal Harry hadovi. „Nevedel som, že si tam.“

„Ty hovoríššš?“ spýtal sa had.

„Sssamozrejme. Prečo sssa všetci pýtate, či áno?“

Hadia hlava sa mierne zodvihla, kvôli čomu Melasa mierne zavrčala, ale ani jeden z nich sa ani o kúsok nepohol. „Už si predtým s niekym z násss hovoril?“

„Áno. V záhrade v Pradiarenskej uličke a v Sssurrey.“ Zamračil sa pri spomienke na prvého hada, s ktorým kedy hovoril, ale potlačil to preč, nechcel na to myslieť. „Nie je veľa z nás, čo hovorí, však?“

„Ty si prvý, čo sssom ssstretol, chodec. Počul sssom, príbeh od iného, ktorý ssa vyliahol veľmi dávno.“

„No, milé, že sssom sa ssstretol s tebou. Volám sa Harry. Nie chodec.“

Bol si celkom istý, že sa had smial, jeho hlava sa zavrtela tam a späť, keď povedal, „Ale chodíššš, však?“

„Sssamozrejme, že áno. Mám nohy.“ Melasin zadný koniec sa striasal, rovnako ako keby sa chcela vrhnúť na hada, takže povedal: „Nie Tree. Nechaj hada tak.“

Ona sa ani nepohla, ale jej chrbát prestal byť skrútený a Harry sa trochu uvoľnil.

„Ďakujemm,“ povedal had. „Jej pohľad úplne driapal.“

Harry sa usmial. „To áno. Roztrhala úplne moje tričko.“ Sadol si na skalu a vytiahol z vrecka niektoré zvyšky toastov od raňajok. „Dášš si niečo?“ ponúkol kúskom hada.

Pri pohľade ponad hlavu Melasy, had pozrel na opečené pečivo. „Je to mŕtve?“

Harry sa zasmial. „Nie, to nie je živé, viešš? Je to len chleba. Toasst. Dávašš si na to džem.“

„Nie hrabošš?“

„Nie, prepáč. To je to, čo potom ješšš? Hrabošše?“

„Ak je to možné. Sú veľmi chutné. Ale jaštery sú lepšie.“ Harry sa mierne otočil – aj keď stále jedným okom pozeral na Melasu – pozrel sa na les. A „Je takmer čass na sspánok. Potom nejeme do jari.“

„Tam ssspíte v zime?“ Harry si spomenul na toto slovo z prvého dňa, keď študoval s medveďom.

„Áno, tam-“ had náhle prestal a vyrazil do štrbiny v kameni, zmizol z dohľadu.

„Hej!“ volal Harry, vyškriabal sa na nohy a pozeral sa dolu do trhliny. „Hej, had! Vráť sa!“

„S kým si hovoril, Harry?“ opýtal sa hlas za ním.

Vyľakaný Harry sa zvrtol. V tejto rýchlosti sa pošmykol na kameni, skrútol si členok a spadol dozadu. Nebol to príliš veľký pád, nie viac ako pár metrov, ale pristál tvrdo chrbtom na ďalšom kameni. Vyrazilo mu dych a poriadne to bolelo. Nad ním, s hradom v pozadí, bol niekto v oblečení Slizolinu, mohol by povedať, v zeleno striebornom. Dievča malo dlhé hnedé vlasy a úzku tvár, zadívala sa na neho s prižmúrenými hnedými očami.

„Si v poriadku, však?“ opýtala sa.

„Áno,“ dostal zo seba, akonáhle popadol trochu dych a dostal sa na ruky a kolená a potom na nohy. Členok ho bolel, takže držal väčšinu hmotnosti na druhej nohe. Bolo to rovnaké ako keď ho to bolelo, keď ho Dudley a jeho priatelia zbili. Jeho otec strávil veľa času, aby ho napravil, Harry vedel, že mu to nemôže ukázať, že ho znova bolí. Jeho spodná časť chrbta tiež bolela, ale asi bola len pohmoždená. Predtým spadol horšie.

„S kým si hovoril?“ spýtalo sa znova dievča.

Harry pokrčil ramenami a obtieraním o kameň si zmazal mach zo svojej dlane. Bola poškriabaná a pofúkal ju, aby trochu uľavil páleniu. „Ja neviem jeho meno. Ale myslím si, že to bol samček.“

„A samček, čoho?“

„Hada. Bol tu. Musel sa vystrašiť, keď si prišla.“

„Ty...si rozprával... na hada?“ Dievčaťu trochu zabehlo.

Harry prikývol. „Ach. Mal chuť na hraboša. Vieš, kde by som mohol zohnať hraboše?“

Dievča vydalo ďalší pridusený zvuk a pokrútilo hlavou. „Vie... vie tvoj otec, že si tu?“

S pohľadom na Nelli, ktorá vyzerala celkom bledo a vedľa sa triasla, Harry znova prikývol. Ale naozaj chcel, aby sa posadili. Ešte to bolí dýchať. „Ale on je v triede, takže Nelii na mňa má až do obeda dozerať.“

„Myslím, že...“ Dievča sa natiahlo dole pre jeho ruku a Harry len na sekundu zaváhal, než jej dovolil, aby mu pomohla ponad skalu a zároveň sa snažil udržať váhu mimo členku. „Myslím, že ťa bude chcieť vidieť.“

„Naozaj?“ spýtal sa Harry. Bol by rád, keby uvidel svojho otca, postrádal s ním raňajky aj večeru a pred spaním mali len jeden krátky príbeh. „Dobre!“

Krívajúc ďalej, ale s úsmevom Harry sprevádzal dievča späť k hradu.

20.03.2011 18:16:11
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one