Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Pre všetkých, ktorí sa tešia na leto.

Dobby
Severus prikývol a ona mu ustúpila z cesty. Mal nejaké plány a chcel kontaktovať Weasleyovcov, ale najprv sa musel ospravedlniť.

Prvá vec, ktorú si Severus všimol, keď otvoril dvere do Harryho izby bola tá, že chlapec pozeral dole do svojho lona. Mal tam mláďa kneazla, Melasový koláčik, ktorá ležala na bruchu, všetky labky mala vo vzduchu, okrem jednej, ktorá bola obtočená okolo Harryho ruky, ten držal jej brucho, aby ho mohol škrabkať.

Vyzeralo to na celkom spokojný obraz, taký skutočný a tá scéna by pôsobila, že by sa Severus cítil menej hrozne a ako nevyhovujúci otec, keby si nevšimol chlapcove oči červené a opuchnuté od plaču a že sa nepozeral na Severusa, keď prišiel, zatiaľ čo to robil v poslednej dobe takmer vždy. Bolo zrejmé, že Harry si myslel, že bol menejcenný, aby si zaslúžil Severusovu starostlivosť a záujem a to všetko bolo teraz ponechané na Severusa, aby prišiel na to, čo urobiť, aby to svojmu synovi vysvetlil.

Prešiel ticho izbou a opatrne k okraju postele. „Harry?“ povedal ticho.

Harry ustrnul, keď prišiel Severus a ustrnul ešte viac, keď sa posadil. Jeho malé ruky sa zaťali do päste a on držal svoje telo tak strnulo, že sa otriasalo. Nepozrel sa hore, ale so šepotom sa ozval: „Áno, pane?“

Severus neriešil to, že Harry použil oslovenie „pane“, pretože to robil vtedy, keď bol veľmi nervózny a Severus nechcel, aby to pre neho bolo ešte horšie. Namiesto toho pomaly povedal, „Harry, je mi to veľmi, veľmi ľúto, čo sa stalo na obed.“ V jeho krku bola hrča, že musel prehltnúť minulosť. Zaznamenanie, že sa jeho syn zrejme bojí a potrebuje útechu, a nemôže ju prijať bolo srdcevrúce. A on nevedel, čo robiť, aby to bolo lepšie.

„Mýlil som sa, Harry. Nemal som na teba kričať. Bol som to ja, kto ti povedal, aby si ostal na pohovke a ani som si nepomyslel... Ty si taký dobrý chlapec a veľmi dobre si počúval, čo som povedal a ja som si neuvedomil, že by si ma mohol počúvať tak dobre a že si takto nemohol použiť toaletu, keď si mal, pretože som povedal jednu vec a potom očakával ďalšie.“ Pokrútil hlavou, bol si vedomý svojho bľabotania, preboha, ale nebol si istý, či sa jeho slová dostali na úrodnú pôdu, pretože si nebol istý, či jeho predošlé slová pre neho neboli príliš tvrdé, aby mu bolo odpustené. Mohol by sa o to ale pokúsiť a napraviť škody, než by bolo všetko stratené.

„Je mi to naozaj veľmi ľúto, Harry,“ povedal znova, jeho hlas nebol hlasnejší od Harryho vlastného šepotu, aj keď bol stále zafarbený zúfalstvom. Trvalo to tak dlho, aby mu Harry niekedy naozaj dôveroval a Severus bol zdrtený, že narastajúca dôvera sa rozsypala ako črepiny jeho ublížením bez toho, aby sa zaoberal aká krehká bola. Mohol by byť niekedy skutočne naozaj hodný chlapcovej dôvery? Bol by ju niekedy schopný získať? „Milujem ťa, Harry. Ty si môj syn a ja som bol veľmi zlý. Môžeš mi niekedy odpustiť?“

Prvýkrát sa na neho Harry pozrel jedným malým, pohodeným pohľadom ako bolo jeho zvykom, keď mu Severus pomohol uvedomiť si, že sa mohol pozrieť ľuďom do tváre a že Severus to v skutočnosti uprednostňuje. Ale pozrel sa a to bol začiatok. Potom zovrel zubami spodnú peru a Severus chcel uvoľniť jej zovretie, ale bol si istý, že by Harry cúvol preč a on nechcel, aby sa to stalo.

Ďalší malý pohľad, tentoraz spopod jeho ofiny a Harry vyzeral, že niečo zvažuje. Severus mohol len dúfať v najlepšie.

„Prepáč, ocko.“ Harryho hlas bol plný nepreliatych sĺz. Nazval Severusa „ockom“, čo Severus u chlapca zaznamenal len veľmi príležitostne. Raz alebo dvakrát v to dúfal, ale potom si uvedomil, že Harry mohol nazvať Severusa „otec“, pretože sa toho chlapec všeobecne držal, okrem času, keď bol bo veľkom strese, kedy sa vrátil k viac neformálnym osloveniam, jedno z nich zrejme používal, keď žil so svojimi príbuznými; Severus si nedokázal predstaviť, že by tá veľká kopa Dudley volal svojho vlastného otca „otcom“ po tom všetkom. „Prepáč, že som blázon.“

„Nie, nie. Nie, Harry, nie si blázon. Vôbec nie.“

„Som,“ povedal tvrdohlavo chlapec, ale jeho pohľad bol späť na jeho rukách a Melase, ktorý bola stočená okolo jeho ramena, jej veľké modré oči sledovali vážne Harryho tvár. „Hovoril som s hadmi a klamal ti a počúral som sa a tiež plakal ako dieťa. „Je to v poriadku ocko, ha viem, že nemáš rád monštrá. Môžeš ma poslať späť.“

Severus cítil sa svojej tváril poriadnu facku. „Ja ťa nikdy nepošlem späť. Viem, že by to mohlo byť pre teba ťažké uveriť tomu po tom, čo som predviedol toto popoludnie, ale milujem ťa Harry a ty si môj syn a ja ťa nikdy nepošlem späť k tým hrozným ľuďom.“

„Aj keď som blázon?“

Severus pokrútil hlavou a chcel sa natiahnuť za chlapcom, ale udržal svoje ruky v kľude. „Ty nie si blázon. Si úplne normálne čarodejnícke dieťa. Stalo sa to, že máš talent, ktorý väčšina ostatných čarodejníkov nemá, ale som si istý, že ostatní čarodejníci v tvojom veku majú takýto talent, ktorý ty nemáš. Každý je iný a my všetci máme rôzne schopnosti.“ Odmlčal sa, zhlboka sa nadýchol a čakal, uvažoval, či Harry naozaj počúval. „Vieš, som veľmi dobrý v elixíroch, čo nie sú všetci. A pamätáš si tiež, ako pracujeme na odstránení tvojich nočných môr?“ Harry prikývol a on pokračoval: „To je časť zručnosti, ktorá sa nazýva Oklumencia, v ktorej som tiež veľmi nadaný, len veľmi málo čarodejníkov má na ňu nadanie. Znamená to, že som netvor?“

„N-nie, pane.“

„To je pravda. A ty, len preto, že môžeš hovoriť s hadmi tiež nie si. V skutočnosti hovoriť s hadmi je veľmi užitočná zručnosť.“

Ďalší hodený pohľad. „Naozaj?“

„Naozaj. Dnes, napríklad je možné, že had, s ktorým si sa zoznámil pri svojom objavovaní mohol byť nahnevaný a pohrýzol by teba alebo Melasu, ak by si sa s ním nerozprával a nestal si sa s ním najprv priateľom.“

„Ale...“ Harry si hrýzol pery. „Ale ty si povedal...“

„Že had bol nebezpečný a tak to aj bolo. Ale dalo by sa povedať, o koľko nebezpečnejšie by to mohlo byť, keby si s ním tak láskavo nehovoril.“ Severus si pretrel ruky, aby sa nedotkol svojho syna. Harry sa ho kvôli tomu ešte príliš bojí, bol si tým istý.

„Tak ty si... nie si na mňa naštvaný?“

„Nie, Harry.“ Severus túžil odhrnúť vlasy z očí svojho syna a presunúť ich späť na svoje miesto, na chvíľu na odvrátil, aby sa sám pozbieral. „Som nahnevaný, pretože som bol ten, kto sa správal zle. Uprednostnil som svoju triedu a moje elixíry pred svojím synom a hanbím sa sám za seba.“

„Nie, ocko,“ zašepkal Harry. „Ty si dobrý, nie ako ja-“

Ty si dobrý, Harry. A nie si blázon. Nezabudni, čo som hovoril o tom slove.“

„Nemám ho používať.“

„To je pravda.“ Znova ťažko preglgol. „Harry, ja... prosím, musím vedieť, že si mi odpustil, že mi dáš ďalšiu šancu, dovoľ mi dokázať, že môžem byť pre teba dobrý otec. Urobíš to pre mňa?“

Harry trochu trhane kývol a s jemným zatlačením dostal kneazla z lona, vrhol sa do Severusovho náručia. Severus sa zakolísal nad silou, ako sa malý chlapec hodil do jeho hrude a pevne ho chytil, nikdy ho nechcel pustiť. Pritisol pery k chlapcovým vlasom a šepkal znova a znova, „Ospravedlňujem sa, je mi to tak ľúto...“

„To je v poriadku,“ zašepkal Harry naspäť a potľapkal ho po chrbte, ako keby on bol ten, kto potreboval, aby mu poskytovali útechu. „To je v poriadku, naozaj.“

Severus vedel, že to nebolo úplne tak, ale on bol vďačný za to, čo mohol teraz dostať.

►◄

Zvyšok popoludnia a večera – keď dnes Severus nemal žiadne ďalšie hodiny – strávili spolu, Harry mu sedel na kolenách, pretože spoločne čítali z jeho obľúbenej knihy o metlobale a potom strávili len oni dva tichú večeru... a samozrejme s Melasou. Severus nedokázal vo svojom srdci povedať chlapcovi, aby ju nekŕmil pri stole, pretože ona sa niekoľkokrát starala o chlapca. Dnes popoludní napríklad s vedomím, že Harry bol v núdzi sa samozrejme snažila získať Severusovu pozornosť pokým bol v laboratóriu. Na rozdiel od samotného Severusa ako sa zdalo, mala na mysli len Harryho najlepšie záujmy.

Po večeri, keď Harry dojedol jeho puding, takmer dočista vylízal misku čokoládovej zmrzliny, sa usmial, keď Severus obvyklým spôsobom pozdvihol obočie, jeho výraz Severus veľmi rád videl. Odložil rozpačito svoju misku a Severus riad odpratať domácich škriatkov.

Po odkašľaní Severus povedal: „Harry, musíme sa porozprávať o pár veciach.

Chlapcova tvár okamžite nabrala vystrašený výraz a Severus sa ponáhľal, aby ho upokojil, „Nie je to nič zlé, neurobil si nič zlé. Potrebujem len hovoriť o tom, ako môžeme lepšie tráviť svoj dni, takže bude o teba lepšie postarané.“

Môžeš sa o mňa starať, ocko.“

Chcem, Harry, ani nevieš ako veľmi. Ale musím tiež pracovať a tak tu môžeme aj naďalej žiť.“

Harry sa zamračil. „Nemôžeme žiť v Pradiarenskej uličke?“

„Aj tak by som mal ešte prácu. Len by som robil niečo iné a dokonca by som niekedy nebol ani doma. A potreboval by som ešte niekoho, kto by sa o teba postaral, ak by som tam nemohol byť.“

„Ale teraz na mňa dozerá Nelli. A Fern, tiež, však?“

„Nie rovnako, ako by som chcel. Sú zvyknuté na staršie deti, nie na malých chlapcov, ako si ty, ani na rodičov, ktorí chcú niečo iné pre svojich synov, ako niekedy chcú synovia.“

Harry na neho zmätene pozrel a tak Severus vysvetlil, „Niekedy Nelli a Fern robia pre teba veci, ktoré by som im nedovolil urobiť. Myslím, že je to preto, že sú zvyknutí na deti ktoré sú staršie a väčšinou robia svoje vlastné rozhodnutia. Napríklad, ja by som ťa nenechal ísť na celý deň blízko k jazeru, ani by ti to počas obeda neprešlo len s plátkom jablka a pár dúškami mlieka. Chápeš?“

„Myslím, že áno, ocko.“ Harry si ustarostene držal spodnú peru medzi zubami. „Ale Nelli je dobrá.“

„Áno, to je. Ale nie je vhodnou opatrovateľkou pre teba.“

Nepochopiteľne, Harryho oči sa zaliali slzami, aj keď nespadli. „Pošleš ma preč.“

„Ach, Harry.“ Severus pevne zatvoril svoji oči, aby potlačil bolesť v hrudi. Ale on musel byť v tomto odvážny a tak otvoril oči a vydržal chlapcov pohľad. „Nikdy ťa nepošlem preč. Ale pamätáš, ako tu bol týždeň s nami Draco a potom tu bol Ron? Myslel som, že by snáď pani Weasleyová mohla prísť a stráviť s nami znova nejaký čas a priviesť so sebou Rona. A potom by si mohol na oplátku nejaký čas stráviť u nej doma. Možno by si mohol chodiť do školy rovnako, ako si chodil do svojej normálne školy, pamätáš? Možno, že by si išiel do ich domu počas dňa a ja by som ťa potom vyzdvihol, keď by som skončil vyučovanie. Páčilo by sa ti to takto?“

Melasa leňošila niekoľko posledných minút pod Harryho stoličkou, teraz znova vyskočila na chlapcove kolená, ako by vycítila jeho nepokoj. Harry ju hladil a škrabkal ju prstami za ušami. Napätie v ramenách sa trochu stratilo. Pera bola znova medzi zubami, aj keď začal hovoriť, „Ja odtiaľto nechcem odísť.“

„Nebolo by to na veľmi dlho, Harry a ako som povedal, najprv by prišli na nejaký čas sem.“ Keby sa dalo. Severus by mal čoskoro hovoriť s Molly. Možno dnes večer.

Harry váhavo prikývol a Severus rýchlo povedal: „Ak to takto nebudeš chcieť, môžeme vymyslieť niečo iné, sľubujem. Nechcem, aby si sa niekedy cítil takto, dobre?“

„Dobre. To je v poriadku, ocko.“

Severus si nebol istý, či to bola pravda, ale tak ako tak to nejako fungovalo. „Chceš, aby som prečítal viac?“ spýtal sa a Harrymu sa rozžiarili oči. „Môžeme sedieť pred krbom a dať si kakao.“

„Áno, prosím.“

„V poriadku, poďme ale najprv do pyžama pre prípad, že zaspíš.“ Usmial sa Severus na chlapca. „Od nejakej doby som si uvedomil, že môj hlas môže byť veľmi upokojujúci.“

„Nechcem zaspať,“ protestoval chlapec, aj keď sa tak stalo posledné dva razy, keď si spoločne večer čítali. „Ja som iba oddychoval.“

„Samozrejme, že to robil,“ povedal Severus, potlačil úškrn. „Ale rovnako, najprv pyžamo.“

„Áno, pane... uhm, ocko.“

Severus prikývol a sledoval, ako Harry odskákal do svojej izby a rýchlo sa prezliekol predtým, než pribehol so starou, pene viazanou knihou v ruke. Bola to jedna z tých, ktorú mu dala McGonagallová, Dvanásť čarodejníckych rozprávok s jasnými farebnými obrázkami a slovami vytlačenými dostatočne veľkými písmenami, takže ich Harry takmer spoločne sledoval, keď Severus pomaly čítal.

Akonáhle bolo kakao objednané, usadili sa spoločne do kresla pri krbe, s Harrym na kolenách a uhniezdeným v ohybe Severusovej paže. Melasa bolo na Harryho kolenách, priadla a masírovala mu nohy so svojou labkou, aj keď držala svoje pazúry starostlivo stiahnuté, Severus bol rád, že to vidí.

Severus si oprel tvár vedľa Harryho vlasov, ktoré boli rovnako tmavé a husté ako jeho vlastné a pobozkal nežne jeho hlavu. Otvoril knihu na ďalšom príbehu, pretože si ho už prečítali niekoľkokrát a začal: „Príbeh čarodejníckej rukavice. Kedysi dávno...“

Ako predpovedal, Harry zaspal skôr než dokončili druhý príbeh, ale Severus nebol príliš prekvapený, pretože chlapec mal namáhavý deň. Odniesol Harryho do jeho spálne a položil ho do postele, keď s ľahkým úsmevom sledoval, ako ho kneazle nasledoval a potom vyskočil na posteľ, skrútil sa do klbka pri Harryho ramene, napoly pod prikrývku. Severus pobozkal chlapca na čelo a zahladil mu vlasy preč z jazvy v tvare blesku. „Spi sladko,“ zašepkal a nechal prsty prebehnúť po bledej tvári chvíľu predtým, než odišiel zavolať cez krb pani Weasleyovú.

►◄

 Molly cez krb okamžite súhlasila a pohorí si s ním osobne, čo bolo pre ňu veľmi dobré zmýšľanie, keďže to bolo neskoro večer.

„Nemôžeš bezo mňa byť?“ spýtala sa s úsmevom, keď sa usadila v jednom z jeho kresiel.

Severus objednal z kuchyne čaj a trochu jej ponúkol, čo ona zdvorilo prijala. „Dá sa to tak povedať,“ povedal ticho, nemal náladu na jej podpichovanie.

Jej úsmev zmizol, aj keď sa napila. „Čo sa stalo? Je Harry v poriadku?“

V nádeji, že vidí do hĺbky problému jej s malým povzdychom povedal, čo sa udialo cez deň a dokonca priznal svoje vlastné hrozné správanie, ochotný plne sa pred ňou pokoriť, takže by mala vedieť, aká to bolo katastrofálna situácia a bude menej pravdepodobné, že mu odoprie to, čo potreboval. Čo potreboval Harry.

Bola dlhú chvíľu ticho, keď skončil a zamyslene sa napila, sledovala ho cez okraj šálky. Nakoniec prikývla. „Dobre, je to naozaj chaos, však.“ Nebola to otázka a tak Severus neodpovedal. „Je zrejmé, že domáci škriatkovia sú takmer bezcenný. Mala som počúvať Charlieho. Zmienil sa o tom. Nikdy sám dlho nevydržal s domácimi škriatkami. Na môj vkus boli príliš nanič.“

Severus sa zdržal, aby niečo hovoril o tom, akí boli za správnych okolností užitoční, pretože by to nepomohlo jeho situácii. Namiesto toho prikývol. „Vidíte moje dilema.“

Molly sa s pochopením usmiala. „Potrebuješ niekoho, kto sa postará o Harryho, pokiaľ učíš svoje triedy. Niekoho, kto sa dokáže o neho postarať ako o vlastné dieťa, kto ho bude počúvať a uistí sa, že jedol a nedostal sa do problémov, niekoho kto mu ošetrí odreté kolená, ak sa zraní alebo ich pofúka.“ Zastavila sa, dopila svoj čaj a obdarovala ho ďalším úsmevom. „Niekoho ako ja.“

S povzdychom Severus potlačil svoju hrdosť, chcel to s chlapcom urobiť správne, aj keby ho to malo stáť všetko čo mal. „Áno. Prosím.“

„Urobím to rada, Severus. Tiež som milovala Lily a Jamesa.“

Severus otvoril ústa, aby jej povedal, že to bol jeho syn, nie Jamesov a že by mala milovať Harryho takého aký je, ale opäť zavrel ticho ústa. Tiež začala mať chlapca rada. Mala toho veľa pre celé jej potomstvo, však? „Dobre,“ povedal jej namiesto toho. „Hovoril som o tejto možno s Harrym predtým tento večer. Viem, že... myslím si, že sa obáva, že jeho poslanie druhým kvôli opatere počas dňa znamená, že som ho poslal preč a je už neistý ako to je. Dúfal som, že... to je...“           

„Von s tým, Severus. Ja nikam nejdem.“

Prikývol a rýchlo povedal, „Rád by som bol, keby ste mohli pár dní stráviť tu, možno tiež s vašim najmladším chlapcom, kým si Harry zvykne na túto myšlienku.“

Bola znovu pokojná, vzhľadom k jeho žiadosti a Severus dúfal, že s tým súhlasí, že to bolo pre Harryho najlepšie. Nakoniec povedala: „Mám tiež doma Ginny a dvojčatá. Ani jeden z nich nemôže ostať ponechaný svojmu osudu po celý deň.“

Samozrejme. Zabudol. Mala iné povinnosti, rovnako ako on. Pomaly povedal: „Snáď by sa dalo priviesť ostatných s vami, ak by ste prišli. Len na pár dní. Som si istý, že Albusovi to nebude vadiť. A to by bolo tiež pre Harryho jednoduchšie obdobie, nemyslíš, ak by sa zoznámil s ostatnými deťmi tu, kde je zvyknutý bývať?“

Jej pohľad sa vyhrotil. „A vy by ste na to bol prístupný? Chcete mať moju kôpku pod nohami niekoľko dní?“

„Ak to pomôže Harrymu, áno.“

Zamyslene prikývla. „Zmenili ste sa, Severus Snape. A k lepšiemu, ako vidím.“ Potom sa usmiala, tak materinsky, akoby sa chystala vziať Severusa pod svoje krídla, rovnako ako jeho syna. „Porozprávam sa o tom s Arthurom a dáme vám vedieť v dopoludňajších hodinách, v poriadku? Ale tak či tak, budem tu zajtra pre malého miláčika. Týmto spôsobom sa o neho nemusíte starať.“

Severus sa zostra nadýchol. „Ďakujem vám, povedal úprimne.“

„Budeš v poriadku, zlatko. Byť otcom vyžaduje len prax a vy ste bol hodený do stredu vriaceho kotla.“ Znovu prikývla, jej pohľad si prezeral jeho tvár. „Vieš, Severus, všetci rodičia robia chyby. Dokonca aj tí z nás, ktorí majú viac praxe ako väčšina ostatných. Musíme len pripustiť, že sa to stáva, zistiť, čo z toho môžeme vyťažiť a ísť ďalej. Bude to v poriadku.“

Prikývol, nie tak celkom jej veril, ale potom sa naklonila dopredu ona ho pohladila po ruke. „Uvidíme sa ráno,“ povedala, potom po krátkom zaváhaní dodala: „Viem, že chcete, aby vám Harry odpustil to, čo sa stalo dnes, ale... snažte sa odpúšťať sebe tiež.“

Stále pozeral na miesto, kde sedela, keď sa preniesla krbom domov, ešte stále bol prekvapený jej pohľadom a súhlasom, že mu pomôže.

Netrvalo dlho než jeho snívanie bolo prerušené výkrikmi z Harryho spálne a on vyskočil na pomoc pre svojho syna, aby ho dostal z ďalšieho kola nočným mor. Keď držal chlapca, hojdal ho a ticho mu šepkal do vlasov, že všetko bude v poriadku, že on by ho nikdy neopustil, vrúcne si želala, aby vedel lepšie, ako pomôcť chlapcovi a že by on mohol byť tým, čo Harry zúfalo potreboval. V tej chvíli bol zúfalý, že už možno nikdy nebude dostatočne vhodný, že nebol pre neho dosť dobrý a ani dostatočne silný pre svojho syna.

Ale počas hlbokej noci, keď konečne dosiahol, že chlapec zaspal a on sa vybral do svojej vlastnej postele, vrátili sa k nemu Mollyine slová a on vedel, že si ich musí vziať k srdcu, lebo by cez to nikdy ďalší deň neprešiel ako Harryho otec.

Pripustiť, že chyby sa robia. Odpustiť sám sebe.

Boli to pre neho dve z najťažších vecí na svete, ktorú musel urobiť. A napriek tomu sa chcel učiť ako na to. Kvôli Harrymu.

23.06.2011 21:16:39
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one