Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Túto kapitolku venujem hlavne Biggi, aby som ju povzbudila a potom všetkým komentujúcim tej predošlej kapitoly. Prajem príjemnú zábavu, keď už leto ani nie je letom...

Dobby

Druhý deň ráno sa Harry prebudil skoro, cítil ako Melasový koláčik zabárala svoju hlavu do jeho ruky, nechala si škrabkať uši, čo jej s radosťou robil. Jej pradenie ho robilo vo vnútri šťastným a on ju nežne hladil a keď sa prevalil na chrbát, vytiahol si ju na hruď, aby sa jej mohol pozrieť do jej svetlomodrých očí, zatiaľ čo ju škrabkal na hlave. Bola taká krásna. A dobrá.
Ležali tam niekoľko minút, kým Harryho volanie prírody donútilo vstať z postele a ísť do kúpeľne. Teraz bolo oveľa jednoduchšie chodiť na jeho členok a nemal problém s prenášaním váhy na neho. Aj keď v kúpeľni... ešte sa hanbil, že včera musel nechať na podlahe mokré oblečenie a spomínal, ako bola Nelli potrebná, aby mu pomohla v sprche, horela mu tvár.
Ale teraz s tým nebolo pomoci. Musel sa len snažiť a správať sa v budúcnosti lepšie, aby opäť otca nesklamal.
Minulú noc otec nevyzeral, že by sa hneval, zvlášť, keď si spolu čítali a na večeru, keď požiadal domácich škriatkov, aby Harrymu naservírovali jeho obľúbený pastiersky koláč. Dokonca mali ako dezert melasový koláčik. A Melasa bola pri večeri taká dobrá, pomyslel si tiež, ako si umyl ruky. Akoby ju jeho myšlienky zavolali, vyskočila na skrinku a umývadlo, obtrela sa okolo jeho pŕs, pošteklila ho na nose svojim zodvihnutým chvostom a tým ho rozosmiala. Nemal by hladiť jej srsť zatiaľ, čo boli jeho ruky mokré, pretože nechcel, aby bola jej srsť celá mokrá a lepkavá, ale potom ju vzal do náručia len čo si utrel ruky do uteráka a išiel späť do jeho spálne, obul si svoje papuče a zamieril do obývacej izby.
K jeho prekvapeniu, otec bol už hore vo svojom obľúbenom kresle – ktoré bolo tiež Harryho obľúbené, pretože si v ňom každý večer čítali – a čítal časopis. Harry sa na neho rád pozeral, keď čítal, mierne zodvihnutá hlava, malé vrásky na perách, ak to čo čítal bolo zložité a mierne zvlnené, pokiaľ to nebolo zložité. Dnes boli jeho pery stisnuté. Pravdepodobne, časopis o elixíroch.
Otec zodvihol pohľad od časopisu, aby sa pozrel na Harryho, keď prechádzal po miestnosti. „Dobré ráno, Harry,“ povedal veľmi pokojným hlasom. Harry bol rád, že to počuje.
„Dobré ráno, ocko.“
„Spal si dobre?“
„Áno, pa... áno, ocko.“ Harry sebou trhol. Chcel, aby ho udrel do hlavy, on bol niekedy tak hlúpy. Ako si nemohol zapamätať, volať Ocko svojho ocka? Po celý čas.
Otec sa vôbec nezmienil o jeho hlúposti, aj keď len vstal a odložil čítanie. „Dobre. Som rád, že si vstal skoro. Objednám raňajky a trochu si pohovoríme.“
„Pohovoríme?“ spýtal sa Harry.
„Nemusíš byť nervózny, Harry.“ Povedal otec. „Chcem s tebou hovoriť o tom, čo môžeš dnes ráno očakávať.“
„Áno, ocko.“ Harry išiel do kuchyne a posadil sa ku stolu, kde obvykle raňajkoval. „Kde je Nelli?“
Výraz jeho otca potemnel. „Dnes sa ku nám nepripojí.“
„Ona... však nemá problémy?“
„Nie, isteže nie.“ Otec strávil niekoľko minút objednaním raňajok, s ktorými sa vydal k ich stolu, posadil sa, keď ukázal na predstieranie pred nimi, vajíčka, slanina, ovsená kaša, toast, džúsy a banány. Bola tam miska cukru, hrnček medu a tiež trocha džbánu smotany. „Chcem, aby si si dal aspoň nejakú kašu a šťavu. Môžeš mať z tohto všetkého toľko koľko chceš.
„Áno, ocko.“ Harry pritiahol bližšie misku kaše a pozrel sa na otca a potom na hrnček medu.
„Chcel by si med na kašu?“
„Áno, prosím.“
Otec sa usmial a použil naberačku na pokvapkanie Harryho ovsenej kaše jantárovou kvapalinou. Potom, čo dal naberačku späť do hrnčeka, dotkol sa krátko Harryho hlavy, odhrnul mu vlasy z očí. Harry sa snažil uhnúť a otec na to nič nepovedal, ale jeho oči boli smutné.
Melasa skočila do Harryho lona. Harry sa natiahol po kus slaniny pre ňu.
„Harry...“ povedal otec.
„Áno, ocko?“
Otec stisol pery, ako sa snažil vymyslieť, čo povedať, ale nakoniec pokrútil hlavou. „Bol by som radšej, keby sa Melasový koláčik nenaučil žobrať pri stole.“
„Ona nežobre,“ povedal Harry a zvraštil čelo. „Ona je len to, čo som jej dal.“
„Teraz už áno. Ale...“ otec si vzdychol. „Musí mať k dispozícii svoje vlastné jedlo, snáď vo svojej miske. Mimo stola.“
Harry nerozumel. Rozparovač jedol priamo zo stola, niekedy pil z vlastnej šálky alebo taniera tety Marge. A Tesák, ďalšie zviera o ktorom vedel, že tiež dostal jedlo priamo z Hagridovho stola. „Prečo?“
„Pretože nie je slušné, aby zvieratá jedli zo stola.“
„Prečo?“
Otec zavrel oči. „Pretože to nie je správne.“
„Ale Melasa je zdvorilá. Ona je! A Tesák a Rozparovač jedia zo stola, tak prečo nie Melasa?“
„Rozparovač?“
Harry preglgol a podvedome si pritiahol Melasu bližšie k sebe. Neprotestovala, ale obtrela si hlavu o jeho bradu. „Pes tety Marge.“
Otec prižmúril oči, ale nepýtal sa žiadne ďalšie informácie o Rozparovačovi a Harry bol tomu rád. Nenávidel toho psa. Bol podradný a naháňal ho a roztrhol mu ostrými zubami nohavice, kým sa mu Dudley smial a nazval ho dvomi kúskami psích kostí.
„Aj tak, Harry. Naša rodina má iné pravidlá ako Dursleyovci, trúfam si povedať, že tiež odlišné od Hagridových.“
Harry stisol pery, ale prikývol. Otec mu dovolil nechať si Melasový koláčik, aj keď najprv nechcel. A neprisľúbil sám sebe, že bude dobrý a dodržiavať všetky pravidlá? Pobozkal Melasu na hlavu a nechal ju skĺznuť zo svojho lona. „Aké jedlo by mala mať, ocko?“
„Budeme sa... ach, budeme sa musieť opýtať Hagrida, povedal by som. Dozvieš sa to od neho dnes, dobre?“
„Ale ona je hladná.“
„Harry.“
Harry sklonil hlavu. Nemal kričať. „Prepáčte, otče,“ povedal ticho.
„Iste.“ Chvíľu bolo ticho a Harry si uvedomil na čo jeho otec čakal a tak zodvihol hlavu a pozrel otcovi do očí. Otec prikývol. „Teraz jej môžeš dať na tanier trochu vajec so slaninkou, trochu si to rozdeľ.
„Dobre.“ Začal skĺzavať zo svojej stoličky, potom sa zastavil. „Môžem jej dať kúsok, ocko?“
„Smiem jej dať kúsok.“
„Je mi to ľúto. Smiem?“
„Áno, Harry. Ďakujem, že si sa pýtal predtým, než si odišiel od stola.“
Po otcových slovách cítil teplo po celom tele. Páčilo sa mu to robiť správne. Skrinka, na ktorej sa nachádzali plátky bola nad kuchynskou linkou a raz alebo dvakrát tam vyliezol, ale v tej dobre bol rýchly – jednoducho vedel, že Melasa je hladná, včera jej dal málo jesť a ona naozaj chcela slaninku – a tak, keď sa držal pultu, natiahol ruku a zaťahal. Rýchlejšie, než si myslel, dvierka sa s miernym nárazom otvorili a biely dezertný tanie s drobnými modrými kvetmi mu vletel do ruky.
Za ním, otec zalapal po dychu.
S tanierom v ruke Harry obrátil pohľad na otca, ktorý k nemu kráčal. Och. To snáď nie. Urobil znova niekoľko hlúpostí. Harry o krok cúvol, potom o ďalší. Rukami si chránil hlavu. „Prepáč! Prepáč, nechcel som to! Prosím, neubližuj mi!“
Otec stuhol tam kde bol, ústa dokorán, akoby chcel niečo povedať, ale slová neprichádzali. „Harry,“ zašepkal nakoniec. „Neublížim ti. Ja... bol som prekvapený. Nevidel som ťa to skôr urobiť.“
Harry pomaly spustil ruky, karhal sám seba, že zabúda, že otcovi nevadilo kúzlo, pre ktoré by ho chcel otec zbiť alebo ho zamknúť do prístenku, keď robil nejaké podivné veci. „Urobil si to, ocko. S knihami a elixírmi a vôbec...“
Otec dlhú chvíľu mlčal a Harry nedokázal povedať, čo si myslí. Jeho tmavé oči boli práve teraz ťažko čitateľné. Potom prikývol. „Áno, ale pochop, Harry, neuvedomil som si, že si schopný privolať predmety.“
„Nikdy som to neurobil,“ priznal Harry. Jedno rameno pozdvihol. „Bol som v zhone, pretože Melasa je hladná.“
Otec znovu prikývol, tentokrát sa okolo jeho očí objavila ľahká vráska, čo znamenalo, že sa usmieva. „Veľmi dobre,“ povedal otec. „Najlepšie potom bude zobrať dosku naraz.“
Harry sa usmial. „Áno, ocko.“ Vyliezol späť na stoličku, aby mohol dosiahnuť na taniere s jedlom a opatrne rozdelil plátky slaniny na jednoduché kúsky pre Melasino jedlo, potom tiež na dosku nabral praženicu. Potom, čo položil dosku na podlahu a zabezpečil ju, Melasa začala jesť a on sa vrátil ku svojej kaši, ktorá výrazne vychladla.
Ale Harrymu to nevadilo. Mal rád ovsenú kašu na akýkoľvek spôsob, aj bez medu, keby jeho otec povedal, že nie je na to. Stále pozeral dole na Melasu, aj keď sa uistil, že je v poriadku. Cnelo sa mu po jej prítomnosti na kolenách.
„Harry,“ povedal otec, keď bol na pol ceste s jeho kašou do úst. „Pamätáš si, o čom sme hovorili v noci, o potrebe niekoho, kto na teba lepšie dozrie počas dňa?“ počkal, kým Harry neprikývol. „Dobre, hovoril som potom s pani Weasleyovou, keď si bol v posteli a verím, že dnes príde s niekoľkými svojimi deťmi a bude sa o teba starať, keď budem v triede.“
Harry prehltol sústo sladkej kaše, ktoré mal v ústach a znovu sklonil hlavu. Chcel zostať v Rokforte! Nechcel, aby sa oddelil od svojho otca. Nechcel byť s nikým iným. Ale otec... potreboval prácu. A Harry nechcel, aby si myslel, že bol len dieťa, ktoré bude plakať preto, že ho opustil.
„Harry,“ ozval sa otec jemným hlasom. „Pozri sa prosím na mňa, synček.“
Harry poslúchol, aj keď nechcel. Nechcel, aby si otec myslel, že bol naštvaný alebo také niečo. „Prepáč,“ zamumlal.
„To je v poriadku,“ pokračoval otec, stále používal svoj upokojujúci hlas, ako ho Harry nazval. „Ona... pani Weasleyová má veľa detí, ako vieš a ona je veľmi skúsená v dohliadaní na nich. Bude pre teba veľmi dobrá. A ako som už spomenul, myslím, že so sebou dovedie aspoň Rona, takže sa budeš mať s kým hrať. Nebude to zábava?“
Harry sám od seba prikývol. „Áno, ocko. Ale ja nepoznám to miesto.“
„Nie, Harry. Vy všetci dnes zostanete tu, takže sa môžeš lepšie zoznámiť s pani Weasleyovou a jej ostatnými deťmi, ak ich tiež privedie. Spýtal som sa, či by mohla ostať na niekoľko dní, alebo niečo také, než si na ňu zvykneš tu predtým, než vôbec pôjdeš do domu Weasleyovcov.“
„Pôjdem...“ Harry znovu preglgol. „Pôjdeš so mnou?“
Otec prikývol. „Prvýkrát, určite. Nenechám ťa ísť samého. Ja, to je... ja mam obavy, Harry, o úroveň dohľadu, ktorý si prežil, keď som musel začať učiť a chcem sa uistiť, že si šťastný, že sa máš tak dobre, ako najlepšie viem.“
Otec sa snažil o jeho blaho. Harry vedel, že áno. A nebolo fér od Harryho, keby sa snažil a držal si svojho otca len pre seba. Strýko Vernon mal prácu a otcovia iných detí a niektoré ich mamičky tiež, ako si pamätal zo školy. „Tak dobre. To bude v poriadku, ocko.“
„Dúfam, že áno, Harry. Ak tomu tak nie je, chcem, aby si mi to povedal. Chcem, aby si mi mohol povedať, či ťa niečo znepokojuje. Pokúsiš sa o to a urobíš to pre mňa?“
Nikto od neho predtým nikdy nechcel počuť, či bol znepokojený. A ako zistil pred rokmi, nikto vlastne nechcel nič počuť o takých veciach, ak by sa o to snažil, bol by potrestaný. Niekedy veľmi. Ale otec vyzeral, že hovorí pravdu. „Ja... pokúsim sa, ocko.“
Otec ho obdaroval jedným z jeho tenkých úsmevov. „To je všetko, čo som sa chcel spýtať.“ Kývol hlavou na Harryho misku. „Dojedz to, prosím. Potom by som chcel, aby si sa obliekol.“ Odmlčal sa. „Potrebuješ pomôcť?“
„Nie, oblečiem sa sám.“
Otec pokrútil hlavou, okolo očí sa mu spravila mierna vráska. „Nemal som v úmysle napadnúť tvoje schopnosti obliekať sa, Harry. Pravdu povedia, zaujímalo by ma, či je tvoj členok v poriadku, alebo či potrebuje akúkoľvek pomoc.“
Oh. To bolo niečo iné. „Nie, ocko. Cítim ho dnes v poriadku. Madam Pomfreyová ho zafixovala naozaj dobre.“
„Zafixovala ho veľmi dobre.“
„Áno.“
Otec sa ticho zasmial a natiahol sa za jeho šálkou kávy. „Dojedz raňajky, hlúpy škriatok.“
Harry sa zasmial a rýchlo dojedol jeho zvyšok kaše.
►◄
Bol oblečený na hranie, s vlasmi učesanými a umytými zubami, čakajúci pred krbom, kým príde pani Weasleyová. Stretol sa s ňou samozrejme niekoľkokrát ten týždeň, keď tu bol Ron a Charlie, ale ona väčšinou hovorila s otcom a to, čo si o nej najviac pamätal bolo to, že sa stále za ním naťahovala, ako keby ho chcela udusiť v objatí. Nikdy to vlastne neurobila, povedal sám sebe. Ale táto samotná možnosť ho ešte desila. Nechal sa v súčasnosti objať len jeho otcom. Otec bol jediný, o kom vedel, že mu neublíži.
„V poriadku, Harry?“ spýtal sa otec.
Harry prikývol a pevne chytil otcovu ruku do svojej. Otec ju jemne stisol naspäť a Harry bol veľmi, veľmi rád, že tým nemusel prejsť sám. Otcove vyučovanie malo začať veľmi skoro – v skutočnosti za menej ako polhodinu – ale sľúbil, že ostane až kým sem neprídu Weasleyovci.
V tej chvíli zahučal krb so zeleným plameňom a pani Weasleyová vyšla von s rukou stočenou okolo malého dievčatka s červenými vlasmi. No v porovnaní s Harrym nebola malá, ale v porovnaní s pani Weasleyovou...
„Dobré ráno, Severus,“ povedala pani Weasleyová.
„Molly.“ Otec mierne sklonil hlavu.
Objemná žena obrátila pohľad na Harryho a vrelo sa usmiala. Harry sa pritisol viac k otcovej nohe. „Dobrý deň, Harry.“
Otec ho rukou opäť stlačil a on pozbieral svoju odvahu. „Dobré ráno, pani Weasleyová. Ďakujem, že ste prišli.“
Usmiala sa. „Rado sa stalo, mladý muž. Je dobré, že ťa zase vidím.“ Ako krb za ňou znovu rozhorel, vypľul Rona medzi kŕdľom ďalších nôh, rúk a ryšavých vlasov, pani Weasleyová povedala: „Toto je moja najmladšia, Ginny. Ginny, pozdrav.“
Dievča, ktoré si Harry všimol, pozeralo na neho s otvorenou pusou, očervenelo viac ako boli jej vlasy. „Ahoj,“ povedala ticho.
„Ahoj,“ povedal Harry a pozrel sa na otca, ten prikývol.
Pani Weasleyová sa otočila ku krbu a povedala: Ronnieho, už samozrejme poznáte. Ďalší dvaja sú moje dvojičky Fred a George. Chlapci narovnajte si košele, prosím.“
„Áno, mami,“ povedali jednohlasne a trochu sa bili ako dvojčatá – pokiaľ ide o Harryho, mohol povedať, že vyzerali úplne rovnako – pokúsili sa narovnať Ronovu košeľu, ktorý sa krútil a ťahal medzi nimi, zatiaľ čo ich odstrčil preč a zvolal: „Georfff! Svoju vlastnú!“
Molly si vzdychla a pozrela znova na malého Harryho. „Budete ich musieť ospravedlniť, sú trochu vzrušení.“
„Sme veľmi –“ povedal jeden z nových chlapcov, ako prestali ťahať Rona a vystúpil sám.
„Vzrušení, mami, to nie je každý deň-“ povedalo druhé dvojča, poupravovalo sa, ako keby hovorilo z rovnakého mozgu.
„keď sa môžete zoznámiť s niekým-“
„slávnym!“
„To je Fred,“ povedala pani Weasleyová a ukázala na chlapca na ľavej strane. „A toto je George.“
„Mami!“ povedal ten, ktorého nazvala George. „Som Fred.“
„Úprimne povedané! Ty si hovoríš naša matka...“ povzdychlo si druhé dvojča.
„Ach!“ Pani Weasleyová pokrútila hlavou a pozrela sa na chlapca. „Je mi ľúto, Fred.“
„Robím si srandu, mami.“ Chlapec sa usmial. „Ja som George.“
„Teraz, keď je predstavenie v plnom prúde,“ povedal otec, jeho slová boli ostré a presné, „myslím, že musím ísť na vyučovanie.“
Harry sa na neho pozrel, chcel ho požiadať, aby ostal, ale vedel, že by nemal. Práve v tom okamihu Melasa obtrela svoje fúzy o jeho nohy a on sa na ňu usmial, sklonil sa, aby ju poškrabkal pod bradou.
„Oi!“ povedal Fred... alebo George. „Ty más kneazla!“
„Minulý týždeň si ho nemal,“ povedal Ron. „Kde si ho vzal?“
„Hagrid mi ju dal,“ povedal Harry, zodvihol ju a predviedol jej biely kožúšok a roztomilé labky pred ostatnými. „Nie je pekná?“
„Je to krásavica, to áno,“ povedal George... a Fred. „Pozrite tie oči.“
„Môžem ju pohladkať?“ spýtal sa Ron.
Harry prikývol, len ťažko si všimol, že otec odstúpil ku dverám s pani Weasleyovou. „Má rada, keď ju škrabkáte na ušiach.“ Usmial sa. „A má rada slaninu.“
„Potom má dobrý vkus,“ povedalo jedno z dvojčiat. „Slanina je tá najlepšia vec na svete.“
„Po metlobale,“ povedalo druhé dvojča.
„A žartoch.“
„Rovnako ako podpichovanie Percyho –“
„s dúhovými vlasmi, nie je nič lepšie-“
„Než vidieť, že toho hlupáka-“
„s pruhovanými vlasmi.“
Harry vrhol pohľad od jedného dvojčaťa k druhému, ako rozprávali. Sledovať ich konverzáciu bolo trochu zložitejšie, ale on bol čoskoro schopný selektovať malé rozdiely v ich tónoch a spôsobe ako sa ich ústa stáčali po slovách. „Urobili ste to naozaj so svojím bratom?“
„Iste. Mamička bola trochu-“
„dala ich preč, ale-“
„napriek tomu Percy bol špeciálny-“
„Potom, čo sme jej povedali že by to mal nosiť skôr, ako by hlupák-“
„mal byť na škole.“
Štyria chlapci stáli blízko seba, Harry ešte držal v náručí Melasu.
„Môžem ju tiež podržať? Chcem ju tiež pohladkať!“ Ginny bola za Harrym a Harry vyskočil prekvapením, keď prehovorila.
„Prečo teraz nejdeme všetci vonku,“ povedala náhle pani Weasleyová od dverí. Otec tam bol tiež, ruky mal skrížené na hrudi. „A som si istá, že Harry dovolí každému, aby ju mohol pohladiť, ak budete na ňu veľmi milí.“
„Áno, madam,“ povedal Harry.
„Harry,“ povedal otec. „Idem do triedy. Správaj sa slušne k pani Weasleyovej.“
Aj keď jeho žalúdok sa trochu skrútil, Harry prikývol, šúchal bradou po Melasinej hlave. „Áno, ocko.“
Otec na oplátku prikývol. „Uvidíme sa v čase obeda. Ak môžete, uistite sa, že sa stretnete dnes ráno s Hagridom.“ Naklonil mierne hlavu na pani Weasleyovú a potom bol preč.
„Je čierny, ako jeden z netopierov,“ povedal ticho George.
 „Pravdupovediac, Charlie ho má rád,“ povedal Fred.
„Charlie má rád drakov.“
Dvojčatá sa na seba usmiali a potom na Harryho. „Ukážeš nám-“
„okolie alebo čo, Harry?“
„Von,“ povedala pevne pani Weasleyová a viedla svoje stádo ku dverám. „Poďme.“
Ron kráčal vedľa Harryho, ako zamierili von zo žalárov k hlavnému vchodu. „Ostaneme tu cez deň a pôjdeme domov, keď tvoj otec dokončí vyučovanie. Ale len na chvíľu a potom, prídeš na niekoľko dní k nám, pretože doma máme veci, ktoré sa sami neurobia, povedala mamka.“
„Áno,“ povedal Harry potichu.
„Okrem toho, hranie na ihrisku, ktoré máme je jednoduchšie, ako tu. A mamka hovorí, že by si nedostal aj tak šancu hrať sa tu teraz, keď znovu začala škola.“
„Ihrisko?“
„Metlobalové, vieš. Máme jedno doma.“
„Metlobalové ihrisko? Naozaj?“
Ron sa usmial. „Áno. Môžeme sa hrať celý čas, keď budeš preč.“
Zrazu to nevyzeralo až tak pochmúrne. „To bude skvelé!“
10.08.2011 16:48:54
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one