Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Severus sledoval, ako Harry preskúmava svoju novú izbu. Albus to urobil veľmi dobre pre chlapca; miestnosť bola slušnej veľkosti a vzdušná, so začarovaným oknom na jednej stene, ktoré ukazovalo rokfortské pozemky. Harry naň pozeral dlhú chvíľu pred tým, než sa otočil.

 

„Ocko, je to...? Myslel som, že dlhú cestu dole.“

 

„Áno, sme tu v podzemí. Je to magické okno. Môžeš tu vidieť metlobalové ihrisko.“

 

„Hrajú tu metlobal S naozajstnými metlami, pane?“ Museli – na Severusove veľké zdesenie – čítať knihu o Metlobale (darček od Albusa, starého všetečníka) spolu jeden večer a chlapec  nemyslel na nič iné, rovnako ako by mohol povedať, že jeho naučenie bolo hrané na metlách. Harry vyzeral byť fascinovaný lietaním, ktoré bolo nad rámec čohokoľvek, čo Severus nikdy nepočul a zúfalo sa snažil udržať chlapcove nohy na zemi. 

 

Ale teraz, Severus prikývol a chlapec sa usmial a vrátil sa späť k jeho skúmaniu. Šatník bol už  naplnený jeho oblečením a veľká posteľ bola obklopená modrými a zlatými závermi. Kufor na konci postele obsahoval deky navyše a Harry použil poličky na stene, aby sa postaral o svoju zbierku drakov, rovnako ako jeho Pľuvadlíky, ktoré ho naučila hrať Dappin. Severus vedel, že domáci škriatok bol veľmi obľúbený u Harryho a bol veľmi rozrušený, že ho nechali v Pradiarenskej uličke.

 

Táto izba mala dokonca vlastnú kúpeľňu, aj keď nie tak veľkú ako v hlavnej kúpeľni, tá bola dostatočne veľká na hlbokú vaňu, umývadlo a toaletu. Skôr ako vyzeral potešený, Harry stál pri dverách do kúpeľne a pozeral, peru držal medzi zubami.

 

So zamračením sa Severus rozhliadol po miestnosti a na chlapca, predtým než si uvedomil, že sa niečo deje. „Posuň sa trochu naspäť, Harry,“ povedala a Harry sa zľakol, ale urobil to, čo mu bolo povedané. Severus vytiahol prútik a niekoľkými švihnutia a jedným mávnutím premenil vaňu na široký sprchový kút, sklenené výplne boli potiahnuté metlami naháňajúcimi zlaté strely.

 

„Ďakujem vám, pane,“ vydýchol Harry.

 

Severus znovu prikývol. Jedného dňa sa budú musieť s Harrym porozprávať o tomto konkrétnom strachu. Ale nie teraz. Dnes mali na práci iné veci. Jednu, ktorú odkladali nejaký čas a ďalší, najnovší vývoj.

 

„Poď von do obývacej izby. Musíme si pohovoriť,“ povedal a chlapec poslúchol, vyzeral vystrašene. „Nie si v problémoch. Musíme len... Mám nejaké veci, ktoré by som chcel s tebou prebrať.“

 

Vyzerajúc o niečo menej nervózny, ale v pohode akýmkoľvek spôsobom, Harry stál v obývacej izbe pred kreslom, do ktorého sa posadil Severus, kým mu Severus nepokynul, aby si sadol  na pohovku. Použil kúzlo na zabezpečenie súkromia, aby zabránilo odpočúvaniu Zasahujúceho starého čudáka, znovu sa rozhliadol po miestnosti.

 

Ubytovanie tu bolo naozaj celkom pekné. Nábytok bol v neutrálnych tónoch a na komfortnej úrovni s plyšovými opierkami. Steny boli lemované vstavanou knižnicou a bolo tam veľmi veľa miesta na ďalšie knižnice, ak by ich potrebovali. Na konci chodby sa nachádzalo malé elixírové laboratórium, oproti jeho vlastnej spálni, ktorá bola hneď vedľa Harryho. Bola tam pracovňa, rovnako ako obývacia izba a malá kuchyňa. Z väčšej časti by mohli využiť varenie domácich škriatkov, ale raz za čas by si rád urobil svoj vlastný čaj, veľká vďaka.

 

Akonáhle sa jeho pohľad vrátil k Harrymu, sediacemu s rukami úhľadne položenými v lone, stále pozeral akoby sa stal byť potrestaný, Severus si trochu povzdychol. „Harry, pozri sa na mňa, prosím.“

 

Chlapec zodvihol pohľad, ale nie hlavu a Severus zistil, že sa pozerá do Lilyiných očí cez strapatú ofinu vo farbe uhlia. Bol veľmi rád, že aj po rituále mal chlapec stále jej oči, aj keď zakaždým, keď  ich videl, cítil výčitky za šancu, ktorú stratil tak dávno.

 

Starostlivo voliac slova Severus prehovoril: „Nedávno sme hovorili o tvojich rodičoch a o tom, ako zomreli, pamätáš?“

 

Harry prikývol. „Povedal ste, že moja teta a strýko klamali. Moja mama a otec nikdy neboli pri automobilovej nehode.“

 

„Správne.“ Severus uvoľnil ruky a zhlboka sa nadýchol. Ak to bolo pre neho ťažké, mohol si len predstaviť, aké to musí byť pre Harryho! „Sny ktoré máš... pani, ktorú v nich vidíš je Lily. Tvoja mama.“

 

Harry zbledol, ako keby dostal úder. „Počul som ju kričať...

 

„Áno dieťa. Tvoji rodičia – James a Lily – zomreli, keď si bol len dieťa. Zelené svetlo, ktoré vidíš vo svojom sne sa nazýva Smrtiaca kliatba. Je to kúzlo, ale najhorší druh mágie. Temný čarodejník ho požil na ich zabitie.“

 

S ústami v tvare malého o Harry pozeral na Severusa, ako keby ho nikdy predtým nevidel. Severus čakal, keď sa Harryho obočie stiahlo, pripomínalo mu jeho vlastné. O niekoľko minút neskôr chlapec pomaly povedal, „Teta Petúnia vždy hovorila, že ja.... ja som mal zomrieť s nimi. Chcel.... chcel Temný čarodejník zabiť tiež mňa?“

 

Tak jemne, ako len mohol Severus povedal, „Áno, Harry. Ale nepodarilo sa mu to. Namiesto toho zmizol a ty si skončil len s tou jazvou na čele.“

 

Harry položil ruku na jeho jazvu. „Myslel som si, že to mám...“

 

„Po tej nehode?“ Severus sa snažil, aby sa pri tej samotnej myšlienke neuškrnul.  Ale Harry len prikývol a tak pokračoval, „Nie, je to jazva z prekliatia a pravdepodobne nikdy nevybledne. A mnoho ľudí v Čarodejníckom svete vie, že si prežil smrtiacu kliatbu. Spoznajú ťa podľa jazvy.“

 

Chlapec vyzeral tak zmätene, že Severus povolil. „Viem, že je toho veľa, ale Harry, musíš si uvedomiť, že nikto nikdy neprežil túto kliatbu. Skutočnosť, že ty áno a že Temný Pán od tej noci, čo sa ťa pokúsil zabiť zmizol, ťa robí v našom svete známym. Existujú ľudia, ktorí sa ti budú podlizovať, tí, ktorí budú od teba očakávať oveľa viac, a sú tam tí, ktorí nebudú veriť, že si schopný takej mágie a preto im to bude vadiť.“

 

Odmlčal sa zvážil, či má ešte niečo povedať, ale musel, aby sa mohli zaoberať ďalšími vecami. „A potom sú tu tí, ktorí nasledovali Temného Pána, ktorý budú... menej nadšení, že si ho poslal preč. Na týchto ľudí si budeš musieť dať pozor. Samozrejme, že ťa budem chrániť, ako najlepšie dokážem. Ale budeš tiež musieť byť ostražitý.“

 

„Ostražitý?“

 

Vo svojej ochrane. Obávam sa, že dokonca aj tu, na Rokforte. Niektoré deti majú rodičov, ktorí kedysi nasledovali Temného Pána. Samozrejme, mnohí z nich hovoria, že boli nútení konať proti ich vôli, ale...“ Povzdychol si a zastavil sa. Nedalo sa odôvodniť, prečo niektorí Smrťožrúti boli v Azkabane a iní nie. Bolo to priveľa - možno až príliš – pre chlapca vedieť, že stále žije.

 

„Budú sa pokúšať a zabijú ma?“ Tá otázka bola tak vážna a pravdivá od takej mladej, nevinnej tváre, že sa Severusovi chcelo kričať nad nespravodlivosťou toho všetkého.  Tento chlapec bol priamy vo svojom krátkom živote. Nemilovaný, zanedbávaný, okrem svojho prvého roka, zneužívaný a zanedbávaný, potom opustil všetko známe a bolo mu povedané, že jeho rodičia boli zavraždení....

 

Ale dlhoval Harrymu pravdu. „Mohli,“ povedal ticho. „Budeš musieť byť pri nich veľmi opatrný  a je možné, že nikto ti neublíži. Ale budeš aj pod mojou ochranou,“ pripomenul mu. „A ja ťa budem udržiavať v bezpečí.“

 

 Harry prikývol, jeho výraz nebol z nejakého dôvodu úplne dôverčivý, takže Severus bol ešte viac nahnevaný na Dursleyovcov, ako bol od tej noci, keď ich preklial. Využili ich šesť rokov ako chlapcovi opatrovníci, aby ho naučili už od malička, že nemá veriť, že by ho niekto ochránil a že neexistovalo nič, čo by mohol očakávať od života, len bolesť. Nenávidel ich za to a prial si namiesto toho použiť smrtiacu kliatbu, alebo by ich nechal poslať do Azkabanu, kde by každý z nich bol navždy trápený v pazúroch Dementorov.

 

Ale zatiaľ čo jeho vlastné právne postavenie bolo teraz väčšinou zaistené, vedel, že Ministerstvo ho stále považovalo za ďalšieho Smrťožrúta, aj keď neboli schopní uväzniť ho a mohli by sa chopiť príležitosti, aby svoju chybu napravili. Rovnako priveľa publicity muklov, ktorým bol Chlapec, ktorý prežil umiestnený by len Harryho postavenie ohrozilo. Takže sa musel uspokojiť s vedomím, že aspoň v najbližších rokoch Dursleyovci nezažili okamih, kedy by si to neboli prežili znova – ako na Harryho mieste – čím ho nechali prejsť. Aspoň v ich mysli.

 

„Máš nejaké otázky?“ spýtal sa teraz, aj keď mal podozrenie, že chlapec bol preťažený informáciami, ktoré bude musieť spracovať.

 

Ako sa dalo očakávať, Harry zavrtel hlavou. „Nie, ocko.“

 

„Potom mám ešte jednu otázku na diskusiu. Boli sme poznaní zajtra na čaj k starému... môjmu priateľovi. Má syna v tvojom veku, Draca, ktorý je tiež môj krstný syn. Malfoyovci sú stará čarodejnícka rodina, veľmi vplyvná v niektorých kruhoch a nevedia sa dočkať kým ťa spoznajú.“

 

Harry bol znovu ticho a keď prehovoril, Severus bol celkom rád, keď sa zdalo, že pochopil účinok týchto dvoch už prezentovaných tém. „Musím byť potom pri nich opatrný?“

 

„Áno. Ale Lucius Malfoy je práve teraz veľmi dobre postavený na ministerstve a je nepravdepodobné, že by urobil čokoľvek, aby ohrozil svoju pozíciu.“

 

„Dobre.“

 

„Dobre.“ Severus vstal. „Je skoro poludnie. Nechceš sa ísť umyť a ja zavolám domácich škriatkov, aby nám priniesli niečo k jedlu.“

 

„Áno, ocko!“

 

Severus sledoval chlapcov odchod do kúpeľne, výhľad na pravidelné jedlo bol ešte stále tak napínavý, ako to bolo predtým v týždni. Jedného dňa, dúfal, že by Harry také veci ako jedlo a bezpečnosť považoval za samozrejmosť.“

 

- - - - -

 

Po obede, Harryho otec ho poslal preč s Nelli, aby mohol dokončiť nejakú prácu, ako povedal, pre jeho novú triedu. Harrymu to nevadilo, pretože Nelli bola ochotná ukázať mu okolie Rokfortu, keď povedala, že ho nemôže zobrať von na ihrisko bez osobitného povolenia od jeho otca. Ukázala mu, kde boli kuchyne a niektoré z neďalekých študentských  kúpeľní, o ktorých si myslel, že boli obrovské a veľkolepé so zvláštnymi mramorovými sochami vykúkajúcimi z rohov. Na chodbách míňali stovky brnení a milióny sôch, všetky boli čarodejníci a čarodejnice, povedala Nelli a Harry sa pokúsil čítať plakety na ich základniach, ale nemohol veľa  slov rozlúštiť, iba niektoré písmená. Neli mu tiež ukázala niektoré z iných učební a dokonca navštívili nádhernú letnú záhradu než ho vzala do Veľkej siene.

 

Harry stál vo dverách obrovskej siene, zízal na oblohu. Boli vo vnútri a predsa... nebo! Rovnako ako v jeho spálni v Pradiarenskej uličke, ale táto bola obrovská.

 

„Je to zmenené. Pán Harry, pane, keď sa zmení počasie vonku,“ povedala Nelli.

 

„Je to skvelé! Je to kúzlo?“

 

Nelli šťastne prikývla. „Ó, áno, pán Harry. Rokfort má mágiu v múroch a vo všetkých svojich miestnostiach a všade.“

 

„Naozaj? Je to všetko dobrá mágia?“

 

„Áno, pán Harry, pane. Rokfortská mágia je najlepšia druh mágie. Domáci škriatkovia, ako Nelli, pane, tu veľmi radi pracujú.“

 

Harry sa na ňu usmial. „Tiež sa mi tu páči.“

 

„Čo to tu máme?“ ozval sa ťahavý hlas za nimi.

 

Harry nadskočil a otočil sa na mieste. Veľmi škaredý muž so zlepenými vlasmi a vodnatými očami pozeral na neho z hora nadol a zamračil sa, nepríjemnejšie než to dokázal jeho otec v najhoršej z jeho nálad. Vychudnutá doráňaná mačka sa priplietla k jeho nohám, jej žlté oči pomaly blikali.

 

„Prepáčte pane! Iba som sa pozeral.“

 

Mužova tvár potemnela, keď pozrel na Harryho topánky znečistené zo záhrady. „Sliedil si tu, však?  Nie dosť na to, aby som strávil celý môj čas upratovaním po faganoch, zatiaľ čo je škola otvorená, teraz si prišiel zničiť moju prácu v lete, tiež? Nedovolím to! Vezmem ťa k riaditeľovi, chlapče!“

 

Hoci zvyčajne veľmi rýchly, Harry bol dosť prekvapený, že sa včas nevyhol mužovmu lapeniu ako pazúrmi. Príliš rýchlo sa ocitol visieť za golier, prstami sa sotva dotýkal podlahy, ako ho muž ťahal späť do chodby.  

 

Harry začal veľmi rýchlo dýchať a chytil sa rámu dverí, ale muž bol silný a odtiahol ho. Tvrdé drevo poškriabalo jeho ruky.

 

„Nelli!“ vykríkol, ale domáci škriatok zmizol s prásknutím. Muž nespomalil a Harry vedel, že je skutočne v úzky, pravdepodobne dostane výprask. „Prosím, pane! Ospravedlňujem sa. Ja som nevedel, že nemôžem ísť –“

 

 „Buď ticho, ty šteňa. Riaditeľ si to vypočuje. Nechal by som ťa v reťaziach skôr ako skončí deň, daj na moje slová.“

 

Nie! Och, nie. Nie znova reťaze, nemohol... Harry mohol ťažko dýchať a premýšľal, či by sa proste mohol dostať k jeho otcovi, či by sa mohol dostať za sekundu preč. Šklbol rukou, ktorá držala jeho tričko, poškrabal muža nechtami do mäsa a aj keď ho muž preklínal a tvrdo s ním zatriasol, nepustil ho.

 

Ochm nie. Prosím. Chcel kričať, ale potom, čo s ním muž zatriasol, nemohol do pľúc dostať žiadny vzduch, nemohol vôbec dýchať. Ocko, pomóc!“

 

Jasné biele svetlo obklopilo Harryho na krátky moment, potom sa sformovalo do gule a odletelo preč smerom k masívnemu schodisku a dverami do žalárov.  Muž ťahajúci ho dopredu tomu nevenoval žiadnu pozornosť a ťahal ho ku schodom. Harryho nohy a členky búchali po schodoch, keď ním muž prudko kýval na každom z nich. Harry driapal na svoje tričko, obtočené tesne okolo jeho hrdla. Svetlé škvrny vyvolali jeho víziu ako zvyšok sveta upadal do temnoty.

 

„ČO SI MYSLÍTE, ŽE ROBÍTE! OKAMŽITE PUSTITE MÔJHO SYNA!“

 

Vzduch zapraskal ako tesne pred búrkou, ale nemal strach. Jeho otec tu teraz bol a on mohol ísť.

26.06.2010 20:21:05
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (36 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one