Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Kapitolka je venovaná: Soraki, Mirkovi, Paulik666, 1beruske, Hajmi50, anneanne, KiVi, Gigi, Katie11, Airiny, Enedake, Zulík, Oronis, victor, denice, Cety, raven9, entite, Lily,


Ocko prišiel za mnou. To bola Harryho prvá myšlienka po prebudení. Druhá bola tá, že ho bolí hlava. Bol v spálni, nie pripútaný v záhrade a keď otvoril oči, len na nahliadnutie, vedel, že bol vo svojej novej spálni na zámku. Jeho okuliare boli na nočnom stolíku a natiahol sa k nim a dal si ich na nos.

Vtedy začul hlasy. Jeden hlasný. Jeden nahnevaný. V obývacej izbe, na konci chodby. Otec a... a riaditeľ školy.

„-chcete ho prepustiť, Albus! Spôsobom akým zaobchádzal s chlapcom... skoro ho k smrti zadusil. Nechcem ho mať v blízkosti Harryho. Nechcem ho mať!“

„Nemyslíte si, že ste tomu mužovi urobil už dosť, Severus? Buďte rozumný! Viem, že Argus bol krutý, ale nevedel kto bol Harry -“

„Pre Merlinovo meno, prečo nie? Vedeli ste, že tu dnes budeme. Čo ste mu to nepovedali?“  

„Samozrejme, že som informoval celý personál. Ale mám podozrenie, že –“

„Že, čo? Že sa nestarali, kto bolo to dieťa alebo že má právo tam byť? Ak by Nelli neprišla rýchlo za mnou, neviem, čo by sa stalo.“

Nastalo dlhé ticho a riaditeľov hlas bol oveľa tichší, ke´d znovu prehovoril. Harry sa plížil ku dverám a počúval, ako to robil spätne vždy u Dursleyovcov z vnútra jeho prístenku. „Čo správa po Patronusovi?“

„Harry poslal volanie o pomoc.“ Otec znel naraz smutne. Harry si nedokázal spomenúť na odosielanie žiadnej správy, iba jasný výbuch svetla a potom jeho otca tam, zachraňujúceho jeho. „Prišiel príliš neskoro.  Omdlel, keď som ho dosiahol, ako to bolo.“

Ale zachránil si ma, oci, chcel mu Harry povedať. Nebolo to príliš neskoro.

„Pochybujem, že by ho nechal ísť ďalej, ako tam. On je už silný –“

„Álbus...“ v hlase jeho otca bol varovný tón, ktorý Harry počul nahlas a jasne, ale zriedka tak nízky a ostrý súčasne. „Nemáte potuchy čím ho tí muklovia nechali prejsť. Zašlo to príliš ďaleko bez jeho magického odrazenia k jeho záchrane. Je celkom možné, že Filch ho mohol zabiť po tom všetkom, bez Harryho boja. Určite ste si všimli, že jeho kúzlo nebolo zamerané na to, ako ho dostať z tejto situácie, ale naopak na zmiernenie toho. Tlmiace kúzlo, aby udržal svoje utrpenie pri sebe? A potom odoslanie správy namiesto toho, aby toho bastarda zabil!“

Harry nedokázal popadnúť svoj dych. Vedel, že hovoria o ňom a jeho nehode s mágiou a on nenávidel, že jeho otec znel tak rozrušene o jeho tlmení hluku, keď si myslel, že to bolo pre neho v poriadku, že to urobil práve teraz. Ale nemohol zabiť nikoho, aj keby naozaj, naozaj rozumel! Ako Temný Pán zabil tvojich rodičov? Ozval sa slabý hlások. Harry povedal slabému hlásku, aby bol ticho, keď sa otvorili dvere dokorán odhaliac jeho otca pozerajúceho na neho.

„Počul si dosť? Spýtal sa otec, jeho hlas bol stále chladný a tvrdý ako sklo.

Udržiac samého seba na mieste, namiesto úteku skryť sa za posteľ, Harry rozochvene prikývol. „Á-áno, pane.“

Otec zodvihol jedno obočie a chytil Harryho rameno, poháňal ho do obývacej izby. Bol naštvaný. A Harry si zaslúžil jeho hnev, vedel to, za odpočúvanie a za to, že bol vo Veľkej sieni. „prepášte, pane,“ povedal. „Mrzí ma to.“

Ale jeho otec neodpovedal, len stále držal jednou rukou jeho rameno, smeroval ho neúprosne k riaditeľovi. Rovnako ako hovoril ten zamračený muž, že to urobil. A riaditeľ by ho mohol dať do púť! Ťahal svoje nohy a pokúsil sa chrbtom tlačiť svojho otca. „Mrzí ma to! Prosím, pane, nechcel som sa pozerať na oblohu! Prosím, nedávajte mi znova obojok!“

Ruka náhle opustila jeho rameno a on spadol dozadu, oproti stene v krátkej chodbe. Vydýchol, keď opätovná bolesť v jeho hlave udrela silnejšie.

„Čože?“ spýtal sa otec. „Harry, čo to hovoríš?“

„Ten muž – on – on povedal – že riaditeľ – by ma dal – dal by ma do okov, pane,“ povedal im Harry medzi nádychmi. Ale nebude plakať, nebude! „Prosím, nie, pane. Budem dobrý, sľubujem!“

„Ach, dieťa.“ Jeho otec sa pred neho sklonil, kde bol napoly schúlený na podlahe. Keď sa snažil dať ruku na harryho hlavu, Harry sa strhol preč od neho. Otec stiahol ruku. „Obojok nikdy nebude, nikdy znovu. Pán Filch je...“ Otec zaťal zuby, Harry mohol počuť ako nimi zaškrípal. „On nie je milý človek. Nikdy by ti niečo také neurobil. A ani riaditeľ školy.“

„Nie, pane,“ povedal Harry, pretože to predpokladal, ale nemohol si pomôcť, aby to vyznelo ako otázka.

„To je pravda. Ja by som to nikdy nedovolil.“ Otec si sadol na päty a natiahol ruku. „Prosím, vstaň, Harry. Nehnevám sa na teba.“

Harry si hrýzol peru a pozeral sa znovu do otcových čiernych očí, ale neprijal ruku, ešte nie. „Ja som nevedel, že som sa nemohol pozerať na oblohu, pane. Je to nové pravidlo?“

„Nie. To nie je vôbec pravidlo. Pán Filch konal nevhodne.“ Pozrel ponad svoje rameno. „Riaditeľ ho potrestá za to, že vztiahol na teba ruky, keď nemal. Inak to urobím ja sám.“

„Naozaj, pane?“

„Naozaj,“ povedal otec. „A ako ma máš volať?“

„Ocko,“ zašepkal Harry.

„Správne. Teraz, dal by si si nejakú vodu alebo niečo na jedenie?“

„Áno, pane, ale... ocko, nie si na mňa nahnevaný?“

Otec sklopil zrak k jeho ruke a zavrtel hlavou. „Bál som sa o teba. Keď som videl... som veľmi nahnevaný na pána Filcha. Ale nie na teba, Harry, nespravil si nič zlého.“

„Ale ja som načúval. Pri dverách. Je to ako špehovanie a robia to iba malí prefíkaný bastardi.“

Otec zbledol a trhol sa naspäť. „Kde si... kto ti povedal takúto vec?“

„Teta Petúnia. V mojom prístenku, počúval som ich tak, keď kričala, „pretože niekedy to bo o mne a ja... mal som to vedieť.“ Nechcel povedať prečo, ako by nevedel, prečo kričali, alebo čo mu plánovali spraviť, takže potom nemohol byť pripravený. Čokoľvek sa stalo, vždy bolo jednoduchším riešením, keby bol pripravený. „Ale prichytila ma pri tom a povedala mi, že je to len pre malých prefíkaných bastardov ako som ja.“

Otec bol ticho dlhú chvíľu a nestretol sa s Harryho pohľadom. Potom nakoniec pozrel hore. „To je zložité, Harry,“ povedal. „Za prvé, nie si „malý prefíkaný bastard“. Je to ďalšie z jej klamstiev. Ale... je to pravda, že je neslušné počúvať rozhovory, ktoré sa ťa netýkajú. Netýka sa ťa to. Ale niekedy... niekedy môže byť veľmi dôležité, aby si tak urobil. Pamätáš sa, keď sme sa rozprávali, že musíš byť veľmi opatrný okolo niektorých ľudí?“

Harry prikývol. „Ako Malfoyovci.“

„Áno. A niekedy, vypočutie niečoho, čo si počuť nechcel, môže zachrániť tvoj život. Ak sa títo ľudia znamenajú pre teba nebezpečenstvo. Chápeš?“

„Myslím, že áno, pa – uhm, ocko. Ale ak ma to neudrží v bezpečí, nemal by som odpočúvať, lebo sa to nepatrí?“

„Áno, presne tak.“  

„Dobre. Neurobím to znovu. Je mi to ľúto.“

Otec znova natiahol ruku. „Pôjdeš teraz so mnou, Harry? Ospravedlňujem sa, že som ťa vystrašil.“

Prekvapený ospravedlnením zameraným na neho. Harry chytil jeho ruku a hoci sa stále trochu chvel, išiel so svojim otcom, aby sa stretol s riaditeľom bez toho, aby sa mu znova vzpieral.

 - - - - -

„Harry, drahý chlapče. Počul som, že si dnes mal malé dobrodružstvo.“

Severus takmer odfrkol po riaditeľovej drzosti, ale podarilo sa mu to udržať v sebe, hlavne preto, že ním bol ešte stále nahnevaný. Prečo si Albus myslel, že by mohol zvrátiť kliatbu namierenú na Filcha, nemal potuchy. Ten protivný muž by nemohol položiť ruky na nikoho, minimálne mesiac. Len si prial, aby tam mohol ísť znova, aby mohol tomu mužovi odstrániť tiež nohy.

Harry sa na neho pozrel ešte stále vystrašene a potreboval ubezpečenie a Severus prisahal svoju pomstu, ktorá nebola zatiaľ dokončená. „To je v poriadku,“ povedal však chlapec. „Riaditeľ je trochu natvrdlý.“ 

Polovica chlapcových úst sa zodvihla a Severusov pohľad zmäkol, aj keď sa Albus v porozumení radostne zasmial.  

„Áno, pane,“ povedal Harry Albusovi a Severus mu stisol ruku.

„Trúfam si povedať, že by sa to nemalo opakovať. Poďme sa o tom presvedčiť, dobre?“

„Pane?“

„Pozývam vás na večeru a stretneme sa so zvyškom personálu.“

„Nie. Vylúčené,“ povedal mu Severus. „Nebudem ho predvádzať ako nejakého cenného pudla. Bude jesť tu s mnou, kým sa neuistím, že je pripravený na takúto spoločnosť.“

Severus sklonil hlavu. Cítil sa veľkoryso - - a nie hlúpo, aj napriek jeho súčasnému pohoršeniu - - navrhol, „Zajtra by sme mohli prísť na čaj,“ povedal ticho. „Po návšteve Luciusa Malfoya. Verím, že jeho napojenie na Ministerstvo mu dali nejaké informácie, ktoré chce potvrdiť.“

„Čo mu plánujete povedať?“

„Pravdu. Niečo z toho. Harry je môj syn na základe adopcie. Nič iné nie je potrebné hovoriť.“ A aj keď nechcel povedať nič viac, Lucius by mohol mať dostatok príležitostí na svoje vlastné závery.

„Buď opatrný, Severus...“ V Albusových modrých očiach sa trochu zaiskrilo. „Aj keď by som to sotva potreboval povedať, však?“

„Nie,“ zamumlal Severus. „To nikdy neurobím.“

Tú noc, Harry trpel asi jednou z najhorších nočných môr odvtedy, čo ho Severus prvýkrát zachránil a nedokázal sa upokojiť viac než hodinu. Bol to tentoraz jeho strýko a ten hrozný obojok, ktorým ho ten bastard priviazal a Severus takmer kričal sám, keď počul Harryho fňukanie a prosby, aby ho jeho strýko nechal ísť. Hojdal chlapca v náručí, prisahal každému, kto by to počul, že by chcel vidieť Harryho na druhej strane, že by nikdy nedal svojmu synovi žiadny dôvod na to, aby sa ho bál a nikdy by nedovolil, aby sa mu niečo také znova stalo.

Takmer zrušil návštevu Malfoyovcov, ale ďalší deň po dlhom uvažovaní sa rozhodol, že nie. Lucius by sa necítil nadšený odmietnutím a Severusova vlastná pozícia nebola taká bezpečná, že by chcel uraziť staršieho a vplyvnejšieho muža. Okrem toho Harry by mohol mať kamaráta, aj keď Draco bol trochu rozmaznaný spratok, bol aspoň dobre vychovaný. Väčšinou.

Takže bolo pol tretej, keď zobral Harryho na ďalšiu cestu krbom, tentoraz na Malfoyovské panstvo.

- - - - -

Aj keď o niečo zakopol pri vychádzaní z krbu, otec ho zachytil skôr, ako padol a Harry sa rozhliadol po obrovskej miestnosti s vyvalenými očami. Otec oboch očistil od sadzí mávnutím prútika, keď vysoká žena s bledými blond vlasmi zviazanými do copu pristúpila k nim a podala svoju ruku otcovi.

„Severus. Tak rada ťa zase vidím.“ Hoci jej slová boli milé, jej tvár bola chladná a ústa sa sotva pohli.

Otec ju vzal za ruku, sklonil hlavu a perami sa jej dotkol. „Narcissa. S potešením, ako vždy.“ Potom jeho ruka hľadala Harryho rameno a Harry sa posunul dopredu, žene do výhľadu. „Toto je môj syn, Harry, toto je pani Malfoyová.“

„Teší ma, madam,“ povedal Harry, tak ako mu bolo prikázané.

Ženina tvár bola veľmi nehybná, ale v jej očiach sa niečo zaiskrilo. „Takže zdvorilý,“ zamrmlala. „Môžeš mi hovoriť teta Sissy, Harry.“

Pozrel na otca, ktorý prikývol. „Ďakujem vám, madam... ehm, teta Sissy.“

Otočila sa a pokynula niekomu pri dverách. „Draco, poď a privítaj svojho strýka synček.“

Zjavil sa chlapec asi v Harryho veku. Mal rovnako svetlé vlasy ako jeho matka, ostrú tvár a jasné, sivé oči. Obzrel si Harryho od hlavy po päty, skoro ako, keď to občas robila teta Petúnia a on sa naozaj cítil nepríjemne, ako keby niečo chcel. Ale on mal na sebe tiež nové šaty, vybral mu ich otec, aj keď sa Harry sťažoval, že nebude schopný hrať sa v takých pekných veciach, určite nie na záhrade! Otec mu vysvetlil, že sú pozvaní na čaj, aspoň tentoraz bolo nepravdepodobné, že by bolo nejaké hranie s Dracom. 

Ale Harry vrátil pohľad chlapcovi, namiesto toho, aby sa pozrel na svoje topánky, ako chcel, a nakoniec Draco vyzeral, aby sa o niečom rozhodoval, pretože natiahol ruku. „Ja som Draco,“ povedal.

Harry sa usmial a potriasol mu rukou. „Teší ma Draco. Ja som Harry.“

Draco ho obdaroval krátkym úsmevom. „Matka, idem ukázať Harrymu moju izbu.“

„Veľmi dobre, zlatko. Čaj bude za pol hodinu.“

Draco si povzdychol a trochu prevrátil očami. Harry na neho prekvapene pozeral. „Áno, mami.“ Popadol Harryho za ruku a ťahal ho ku dverám. „Poď! Musíš vidieť moju novú metlu!“

Harry sa zasmial, potešene, keď obaja bežali smerom k obrovskému schodisku, ktoré bolo impozantné ako to na Rokforte. „Máš rád lietanie?“

„Samozrejme!“ Posmieval sa mu Draco, bral schody po dvoch naraz. „Kto nemá?“

„Môj otec.“ Harry trochu zvraštil nos, utekal za svojim novým priateľom. „Vraví, že keby sme mali lietať, mali by sme krídla. Aj keď ja mám rád lietanie,“ dodal rýchlo, ak by boli nejaké pochybnosti. „Mám svoju vlastnú metlu iba tento týždeň!“ Nezmienil sa, že ešte nikdy nevidel lietanie na metle predtým, než mal svoju vlastnú. Draco by to určite nemal vedieť.

„Je to jedna z detských metiel?“ Draco ho viedol celou chodbou k vysokým dverám z nejakého tmavého dreva a otvoril ich.

Harry sa zamračil. „Nie...“

„Je potom naozajstná?“ Draco sa otočil a obdaroval ho ďalším hodnotiacim pohľadom. „Môžeš ísť tak vysoko, ako chceš?“

S povzdychom Harry priznal, „Nie, ale ja nie som dieťa. Mám sedem!“

Nevyzeráš na sedem,“ odsekol Draco. „Tu. Toto je moja izba.“ Ukázal na obrovský priestor s obrovskými oknami s výklenkami, zakrytými striebornými a zelenými závesmi. Štyri vysoké plagáty boli v strede jednej steny a mali okolo seba závesy, ktoré boli stiahnuté späť s ťažkými hodvábnymi šnúrkami. Jedna zo šatníkových skríň bola otvorená, plná oblečenia. Miestnosť lemovali police plné kníh, hračiek a drobností a Harry na to všetko civel.

„Pozri sa sem.“ Draco popadol z jedného rohu metlu a ukázal ju Harrymu. „Cleansweep 400“. Jedna z najnovších. Otec hovorí, že budem najlepším hráčom, akého Rokfort kedy videl. Hráš metlobal?“

„Ešte nie.“ Harry prebehol v úžase rukou pozdĺž rukoväte. Bola oveľa väčšia ako jeho a on ju chcel zúfalo vyskúšať. „Ale viem dobre lietať.“

„Dobre. Môžeš lietať dobre,“ opravil ho Draco a Harry sa na neho zamračil. K jeho prekvapeniu sa Draco usmial. „Mama mi vždycky hovorí to isté.“

Harry sa usmial naspäť a neochotne metlu vrátil. „Máš nejaké Pľuvadlíky? Môžem si zahrať tie.“

„Pľuvadlíky sú pre de - -“ Draco sa zastavil, keď sa Harry znova zamračil. „Myslel som, či si radšej nezahráš peknú partičku Čarodejníckych šachov?“

28.06.2010 00:24:02
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one