Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
A je tu sľúbené pokračovanie :-) Kapitola neprešla betareadom, je venovaná: Soraki, Mirkovi, Paulik666, 1beruske, Hajmi50, anneanne, KiVi, Gigi, Katie11, Airiny, Enedake, Zulík, Oronis, victor, denice, Cety, raven9, entite, Lily, t.e.s.s, raven9, gridi, Lygie, linterne, Araminthe, nike, grid...

Dobby


Muklovská nemocnica bola biela, čistá a hrozná. Severus sedel držiac svojho syna na svojej hrudi v čakárni Pohotovosti, chcel na niekoho zúfalo použiť Imperius len preto, aby si získal ich pozornosť. Všetci okolo nich boli rovnako zúfalí ako on, niektoré rany boli spôsobené muklovskými zbraňami, niektorí trpeli po páde alebo po pracovných úrazoch a jeden malý chlapec, nie starší ako Harry sa snažil nadýchnuť počas astmatického záchvatu. Jeho matka bola mierne ustarostená kvôli svojmu synovi, ale vyzerala rezignovaná dlhým čakaním.

Severus nemal žiadne povinnosti s papierovaním potrebné, aby tu skutočne niekoho videl, ale známe nutkanie ho pri recepčnom priviedol k správnemu zoznamu. Boli to viac ako dve hodiny od vtedy, čo prišli a Severus robil všetko, čo mohol, aby sa bol Harry v pohodlí, kŕmil ho studenými hranolkami a utieral jeho čelo chladným flanelom, znehybnil poranenú ruku a hovoril s ním mäkkými, nízkymi tónmi, sľubujúc, že všetko bude čoskoro lepšie.

Nakoniec boli pozvaní do priestoru za závesmi, podobného ako na ošetrovni Madam Pomfreyovej a sestra položila Harryho na nastaviteľnú posteľ predtým, ako mu zmerala jeho teplotu, pulz a krvný tlak. Severus jej mohol povedať, že všetky tri boli vysoké, ale neunúval sa tým, pretože neuvažoval o tom, ako by jej vysvetlil, že to vedel.

Keď odviazala obväz, do ktorého sa dieťaťu nejako podarilo dostať psie chlpy a špinu a skontrolovala otvorenú ranu, zamračila sa. „Ako sa to potom stalo?“

„Máva nočné mory,“ povedal Severus, že by to pomohlo jeho dôvodom klamať, ale nie teraz. „A kričí, ale poslednú noc sa namiesto toho hrýzol.“

Žena vyzerala pochybovačne, kontrolujúc stehy, ktoré urobil pomocou motýlích stehov z muklovskej Krabice prvej pomoci, ktorá mu pomohla vždy v takýchto naliehavých prípadoch, ako je tento. Jej pokračujúce zamračenie mu nedodalo veľa sebadôvery.

„Lekár tu bude čoskoro,“ povedal konečne a nechala ho znovu samého s jeho synom.

Odhrnul vlasy z chlapcovho čela, veľmi podobné ako jeho a zotrel novou handričkou rýchlo zjavujúci sa pot zatiaľ, čo sa nikto nepozeral. Harry trochu zafňukal a on sa naklonil a zašepkal: „Bude to v poriadku, Harry. Všetko bude v poriadku.“

„Ocko?“ Harry zašepkal späť, jeho hlboké zelené oči sa trochu pootvorili. „Prosím, nechoď. Neopúšťaj ma.“

„Nikdy.“ Pobozkal chlapca na čelo. „Nikdy ťa neopustím.“  

- - - - -

Po ďalší dvoch hodinách boli pripravení k odchodu. Severus dostal špecifické pokyny o tom, ako vymeniť obväz na Harryho ruke, koľko antibiotík mal dieťaťu dať a ako často, kedy by sa mali vrátiť na kontrolu a kedy majú naplánované prvé z niekoľkých operácií. Harry sa pohrýzol celkom do šľachy okolo palca a to si vyžadovalo fyzickú terapiu, ako aj odstránenie poškodenia.

Harry bol tiež poslaný k detskej psychologičke.

Okrem liekov a obväzov však Severus nemal v úmysle postupovať podľa zvyšného „plánu“. Boli tam plne kvalifikovaní čarodejnícky chirurgovia, ktorý by mohli urobiť všetky operácie a akákoľvek fyzická terapia by mohla byť riešená na Rokforte medzi madam Pomfreyovou a madam Hoochovou. Psychológ bol úplne vylúčený, aj keď povedzme, že jedného by mohli vyhľadať u Sv. Munga.

Takže poďakoval lekárovi a sestre, ktorá ich prvá prijala za zástenou, Severus im vymazal pamäť a vzal Harryho domov.

Nelli na nich čakala s pripraveným obedom a stále ho udržiavala čerstvý a malý škriatok vyzeral naozaj mizerne. Harry stále spal, tak ako predtým, keď opustili Rokfort a Nellin hlas bol tichý, keď povedala: „Je pán Harry v poriadku, pane?“

„Bude,“ povedal ticho Severus. „Ale bude to musieť niekoľko dní zobrať z ľahka. Žiadne nekontrolovateľné výlety vonka. Žiadne behanie, a musí byť veľmi opatrný na svoju ruku.“ Ruka bola kvôli tomu v niekoľkých vrstvách muklovských obväzov a dlahe, aby sa zabránilo ako je len možné priveľkému pohybu. Stále, nebol dôvod byť neopatrný.

Ak vezme dieťa do svojej spálne, Severus si dovolil naozaj sa zamyslieť, prvýkrát, nad tým čo prediskutoval s riaditeľom dnes ráno. Harry bol jeho a Lilyin syn. Jeho a jej, narodil sa po jednej noci súcitu a empatie - - dovolil si zamyslieť sa nad tým? - - lásky. A potom musela bežať za Jamesom. Hlupákom. Severus ich vídal len veľmi málo ďalší rok a len raz alebo dvakrát po tom, čo sa narodil Harry a snažil sa spomenúť si, či bola Lily v manželstve šťastná, ak existovali vôbec nejaké náznaky, že si želala niečo – niekoho - - iného.

Severus dal Harrymu dole topánky a prikryl ho na posteli ľahkou prikrývkou.V spánku sa chlapec skrútil do jeho obvyklého klbka, poranenú ruku držal blízko svojej hrudi. Severus sedel pri ňom, pohladil chlapca prstami jemné vlasty kvôli jeho pohodliu a pozoroval jeho tvár, dokonca aj teraz s očividne napätými črtami, ktoré by žiadny sedemročný chlapec nemal mať. Najmä nie jeho syn.

„Stálo to za to, Lily?“ zašepkal potichu. „Všetka táto bolesť. Bolo to to, čo si chcela?“ nečakal, že dostane odpoveď. Ale keď Harry niečo zamrmlal v spánku, Serus začal rozprávať príbeh, aby ho upokojil. Začínal chlapčekom s niekoľkými priateľmi a zelenookom dievčati, ktoré si získalo jeho srdce.

- - - - -

Harry sa prebudil do jemného zvuku hlasu svojho otca a na chvíľu sa uvoľnil, len počúval zvuk a v skutočnosti nepočúval slová. Ale potom sa natiahol svojou zdravou rukou a snažil sa dotknúť svojho otca a hlas a zastavil. Ruka chytila tú jeho a jemne ju stlačila.

„Harry? Si hore?“

„Hm-hm,“ povedal Harry a zamrkaním sťažka otvoril svoje oči. Zívol a snažil sa druhou rukou zakryť ústa, ale bolo to divné. Dal si ju pred svoje oči a pozrel sa na obväz, ktorý mal ovinutý od končekov prstov po zápästie a pokúsil sa ohýbať prstami, ale oni sa nepohli. Pozrel potom na svojho otca a zamračil sa pri výraze, ktorý videl na otcovej tvári.

„Čo sa deje, ocko?“ opýtal sa.

„Dnes sme boli trochu vystrašení, ty a ja.“ Otec chytil jeho zranenú ruku a položil ju späť na Harryho hruď. Stále vyzeral veľmi vážne a to urobilo Harryho nervóznym. Nikdy nechcel svojho otca vydesiť, nikdy nechcel, aby bol zo všetkého naštvaný alebo rozrušený. „Išli sme do nemocnice, aby sa postarali o tvoju ruku. Dali ti na ňu dlahu a dali ti antibiotiká. Bude to trvať nejakú dobu, kým sa vylieči. Mesiac alebo viac.“

Ach. On to vedel. Obťažoval, bol príliš veľký problém. Otec ho pošle späť k Dursleyovcom, akonáhle bude môcť. „Keď sú tie...“ Harry preglgol a snažil sa pozdvihnúť svoju odvahu. „Pane? Kedy budem musieť ísť naspäť?“

Jeho otec sa mierne zamračil. „Nikdy, myslím. Ak budeš robiť to, čo si povedal a udržiavať zranenie čisté a dobre obviazané. Poppy, alebo neskôr Madam Pomfreyová nám s tým budú neskôr schopné pomôcť. A pôjdem si s ňou pohovoriť kedy môžeme naplánovať operáciu.“

„Ja...“ Harry bol zmätený. Nič z toho nedávalo zmysel, okrem toho, že by nemal byť poslaný späť k Dursleyovcom, ak by poslúchal svojho otca. Mohol by to urobiť. Mohol.

„Čo sa deje, Harry? Vyzeráš zmätený.“

„Je mi to ľúto, pane.“

Otec ho potľapkal po ramene a Harry sebou len trochu trhol. „Žiadne ospravedlnenia, Harry. Nie za nepochopenie. Čo potrebuješ vysvetliť,“  

„Operáciu, pane?“

„Pre tvoju ruku. Trochu si si.... poškodil šľachy a oni budú musieť urobiť aspoň jednu operáciu budúci týždeň, aby ju napravili. Inak nebudeš môcť znova správne pohybovať prstami.“

„Och, to je dôvod, prečo som nemohol nič zodvihnúť.“

Otec si povzdychol. „Áno. Bolí to ešte? Dali ti nejaké lieky proti bolesti, ale ja ti môžem dať malú dávku elixíru, ak to ešte nespôsobilo klamstvo.“ Otcov uprený pohľad bol pevný. „A chcem pravdu, Harry. Nie, že mi povieš, že je niečo v poriadku, ak to tak nie je. Je to vážna vec.“

Harry uhol pohľadom. „Áno, pane.“

„Dobre teda? Bolí to?“

„Nie, pane.“

„Si si istý? Si... neobťažuješ ma, ak mi povieš, že to bolí. Som tvoj otec a časť mojej práce je starať sa o teba a zariadiť aby si sa cítil lepšie, ak sa necítiš dobre.“

Harry si hrýzol svoju peru, pocítil v očiach slzy, aj keď nemohol povedať prečo. Možno len preto, že na nikto nikdy takto o neho nestaral. „Prepáčte,“ zašepkal a utrel si nahnevane svoju tvár. „Prepáčte, pane.“

„Harry.“ Otcov hlas bol veľmi tichý, ale jemne tichý, nie ticho naštvaný, ako ho niekedy použil. „Je ti dovolené plakať, ak potrebuješ. Smieš mi povedať, či ťa niečo bolí. Smieš mi povedať, aby som ťa nechal osamote, ak máš pocit, že som príliš povznesený. Ale nie je ti dovolené ospravedlňovať sa za veci, ktoré nie sú tvoja vina.“

Nemohol potom zastaviť slzy, aj keď sa snažil. Tiekli nekontrolovateľne po jeho tvári, keď sa vrhol do otcovho náručia a vzlykal a vzlykal. Nemohol dať do slov to, čo spôsobilo jeho slzy, ale zdalo sa, akoby tu boli kvôli všetkému. Kvôli prístenku, a opasku strýka Vernona a reťazi na záhrade a vani a všetkému.

Otec robil kruhy na jeho chrbte a nechal ho plakať, ale hovoril veci ako, „To je v poriadku, môžeš plakať. Ja som tu, Harry, dostaň to von. Ocko je tu.“

Láskavosť a upokojujúce slová ho ešte viac rozplakali, ale bolo tu niečo... dobré na slzách. Cítil, ako by sa všetky zlé veci dostali z uväznenia, ktoré pre ne vytvoril vo svojich črevách, v jeho hlavy a on sa potom cítil čistejšie. Takmer zmierene.

Keď prestal plakať, bol naozaj, naozaj unavený a nemyslel si, že by sa mohol pohnúť. A páčila sa mu bezpečnosť v náručí jeho otca a nechcel sa preto pohnúť. A otec pokračoval v jeho držaní dlhú dobu, stále nehovoril, naozaj nie, len bol tam.

A to bolo dobré.

- - - - -

Neskôr, po tom, čo sa Harry umyl a zjedli obed – aj keď to bol v skutočnosti skôr čas na čaj, pretože bolo takmer pol štvrtej, keď sa vynorili z Harryho izby – Nelli sa zjavila s prásknutím v ich izbách s listom adresovaným otcovi. Otec si ho prečítal a prikývol, potom niečo rýchlo napísal a poslal to späť s domácim škriatkom.

„Draco by rád prišiel na návštevu,“ povedal mu otec. „Dohodli sme sa, že príde túto stredu.“

„Paráda!“ vyskočil Harry z pohovky, kde si prezeral obrázky v knihe o metlobale. „Kedy je streda?“

„Pozajtra. Ostane tu týždeň.“ Otec sa zatváril prísne, mierne zúžil oči, ale Harry vedel, že keď to jeho otec urobil, že sa Harry uistil, že to čo potom povedal bolo naozaj dôležité. „Ty a ja bude musieť vypracovať pravidlá, keď tu bude. Nebudem vás dvoch naháňať po hrade alebo strážiť.“

„Nie, pane. Chcem povedať, áno, pane.“ Harry sa zamračil. „Budem dobrý.“

Zamračená tvár zmäkla. „Ja viem, že budeš.“   

- - - - -

Streda nemohla prísť skoro, aby to vyhovovalo Harrymu. Do tej doby, aj keď urobil dosť, aby ho zamestal. Čoskoro po tom, čo mu otec povedal o Dracovom príchode do Rokfortu, stretol sa prvý raz s Madam Pomfreyovou. Bola veľmi milá a dala mu čokoládovú žabku, ktorú nikdy predtým nemal a ktorú musel naháňať a chytiť, keď sa pokúsila uskočiť preč. Tiež povedala otcovi, že Harry potrebuje viac elixírov, kvôli výžive a že mohol používať veľmi malé dávky niečoho ako bezsenný spánok, ale len každý druhý večer, aby mu pomohol s nočnými morami. A potom sa pozrela na Harryho ruku a mľaskla nad ním a prikývla a hovorila o tom s otcom dlhú dobu, kým Harry sedel na okraji úzkej, ale veľmi čistej postele na ošetrovni, hrýzol svoju čokoládu a pozoroval svetlo iskriace cez vysoké okná na podlahe.

Nakoniec sa rozhodli, že by mal postúpiť operáciu hneď na druhý deň a madam Pomfreyová to naplánovala, kým boli ešte na ošetrovni. Predstava niekoho rezajúceho do jeho ruky spravila Harryho nervóznym, ale otec mu sľúbil, že to nebude cítiť, pretože bude spať a že otec na neho bude čakať, keď sa prebudí.

Zobral si niektorý z elixírov na bezsenný spánok v tú noc a nemal vôbec žiadne nočné mory a trochu dostal na ďalší deň pri raňajkách, pretože bude spať pri operácii, po ktorej by sa mohol cítiť zle, povedal otec. Premiestnili sa na na iné miesto ošetrovne, kde ho otec nechal sedieť na svojich kolenách a nechal ho hrať sa s gombíkmi na košeli až kým bol čas ísť spať a potom, keď sa neskôr prebudil, otec tam bol, čakal presne tak, ako povedal, že bude.

Harryho ruka po tom trochu bolestivá, ale mal na nej novú dlahu a zelený obväz s malými žltými vtáčikmi lietajúcimi po ňom celom a Harry ich pozoroval očarený, až kým si jeho otec nesadol dole k večeri. Po večeri mohol len ťažko udržať oči otvorené a tak otec začaroval na jeho zranenú ruku Odpudzujúce kúzlo, aby si mohol dať sprchu, bez toho aby mal mokré obväzy, predtým než išiel do postele. Potom mu otec povedal príbeh, ale Harry zaspal skôr ako začal.

V stredu ráno otec vymenil obväzy na Harryho ruke a vyzeralo to čudne s bielou niťou prepnutou cez jeho kožu a známky po zuboch sa nachádzali jeho palci. Ale nebolo to už tmavočervené a dokonca zmizla bolesť, ktorú pociťoval predtým, takže Harry sotva premýšľal na otcovým dotykom a nanášaním špeciálneho krému naň.

Po raňajkách strávili nejaký čas pridaním druhej postele do Harryho izby, ďalšej poličky a ďalšej skrine pre Draco. Harry bol tak rozrušený, že mu otec musel trikrát povedať, aby sa posadil.

Ale nakoniec, Draco dorazil!

Tesne po obede, po  zvuku zasvišťania Harry vzhliadol od svojej knihy, aby videl pána Malfoya vychádzať z ich krbu. Harry okamžite vyskočil na nohy, keď jeho otec vstal od stola, kde pripravoval učebné plány.

„Severus,“ povedal pán Malfoy a vytiahol malý kufor, ktorý otec mávnutím prútika zväčšil.

„Lucius.“ Otec naklonil hlavu. „Je to dobré, že si prišiel.“

„Samozrejme.“ Pán Malfoy pozrel potom na Harryho a on si nemohol pomôcť a o krok ustúpil. Jeho kolená narazili do pohovky a on ju využil na rovnováhu. „Znovu sa stretávame Harry.“

„Dobré popoludnie, pane. Som rád, že vás vidím.“

„Som si istý.“ Pán Malfoy sa otočil, keď krb znova zahučal a Draco vypadol von.

Namiesto pádu, aký často robil Harry, Draco sa spamätal a udržal sa na nohách. Usmial sa na Harryho predtým, než sa pozrel do tváre svojho otca, na tom mieste kde stál a ešte viac sa narovnal a držal hlavu vztýčenú. „Strýko Sev. Ďakujem za pozvanie, že tu s vami môžem ostať.“

Otec znovu naklonil hlavu. „Si vítaný. Môžeš si dať svoje veci do izby na konci chodby. Harry nechceš ukázať svoju izbu Dracovi? Nezabudni na svoju ruku!“

„Áno, ocko!“ Harry vyskočil vpred a obišiel Dracovho otca, potom schmatol jeden koniec kufra, aby ho mohli odtiahnuť chodbou. „Sem vpravo, Draco!“

Draco chytil druhý koniec a obaja opustili obývaciu izbu. „Je to malé, nie?“ povedal Draco, keď Harry otvoril dvere na svojej izbe a vošiel dovnútra.

Harry pokrčil ramenami s miernym strachom vo svojom bruchu. Nechcel byť Draco jeho priateľom pokiaľ jeho izba nebola tak veľká? Bola oveľa väčšia ako bol jeho prístenok a dokonca väčšia ako hlavná Dudleyho spálňa, ale musel priznať, že Dracova izba bola oveľa väčšia ako táto. „Pre mňa je dosť veľká.“

„Súhlasím.“ Draco sa rozhliadol okolo. „Budeme sa o ňu deliť?“

Harry nešťastne prikývol po Dracovom tóne.

„Dobre, ktorá posteľ je potom moja?“

„Táto,“ povedal Harry a ukázal na ňu. „Ocko hovoril, že ak chceš, môžeš si požiadať o inú.“

Draco prikývol a hodil sa na posteľ. „Nie je to zlé. Myslím, že si na to zvyknem. Hoci budem chcieť viac vankúšov.“ Znovu sa poobzeral okolo seba. „Kde sú všetky tvoje hračky? Máš izbu na hranie?“

Harry otvoril ústa a potom ich zatvoril, nepríjemne si spomenul na Dudleyho a jeho dve spálne. Spomenul si, že Dracova izba bola plná hračiek. Žeby ich mal ešte viac v inej miestnosti? Harry si to sotva dokázal predstaviť. „To moje hračky. Vidíš, mám drakov?“

„Hmm. Kde máš metlu?“

Harry si povzdychol, pretože vedel, že by sa smial, že je dieťa a bol bezmocný v tom, čo robiť. Chcel  Dracovu návštevu, ale nepočítal, že by to bolo takto. S poukázaním na roh zavrel oči a čakal na neodvratný výsmech.

Ale keď nepočul nič minútu, či dve, opatrne otvoril oči. Draco stál vedľa metly a držal si svoju vlastnú peru medzi perami, keď sledoval Harryho. „Mal som tiež niečo takéto. Do svojich narodenín.“ Pokrčil ramenami. „Nie je to naozajstná detská metla.“

Harry sa na neho váhavo usmial. Možno to nakoniec nebude také zlé. „Hej, Draco, chceš sa stretnúť s obrom?“

Draco vyvalil oči, všetky stopy po vychvaľovaní boli preč. „Jasné!“

17.09.2010 15:03:19
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one