Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Kapitolka je venovaná: Soraki, Mirkovi, Paulik666, 1beruske, Hajmi50, anneanne, KiVi, Gigi, Katie11, Airiny, Enedake, Zulík, Oronis, victor, denice, Cety, raven9, entite, Lily, t.e.s.s, raven9, gridi, Lygie, linterne, Araminthe, nike, grid, Vrounovi, drahokam, n-i-f-e...

Veľmi si vážim vaše komenty :-)

Dobby


„Ocko! Môžeme ísť –“ Harry vbehol do obývacej izby a v šmyku sa zastavil, keď videl, že pán Malfoy bol ešte tam. Vysoký muž s bledými, striebornými vlasmi stál tvár tvárou otcovi a ani jeden z nich nevyzeral šťastne. Obaja sa sa otočili na Harryho, ktorý ustúpil.

„Čo sa deje, Harry?“ spýtal sa otec. Jeho tón bol studený, ale jeho oči neboli nahnevané tak, ako mohli byť.

„Ja... ehm...“

„Čo je? Hovor, chlapče!“ vyštekol pán Malfoy.

Tie slová spôsobili, že Harry pocítil závrat a potriasol hlavou, aby si ju pokúsil vyčistiť. Keď muž vykročil k nemu, jeho ostrá strieborná palica sa zableskla v žiare ohňa a Harry utiekol späť chodbou do jeho izby.

Nejasne si uvedomoval, že jeho otec volá jeho meno, ale jeho vlastný dych bol príliš hlasný na to, aby počul niečo viac. Vo svojej izbe sa ukryl vedľa postele a vplazil sa pod ňu, pričom sa skrútil do klbka v stiesnenom priestore. Takmer rovnako ako v jeho prístenku, a nikto ho tu nemohol dotiahnuť.

„Harry?“ Bol to nový hlas a trvalo mu chvíľu než si uvedomil, že to bol Draco a potom, len preto, keď videl ako sa Dracova tvár ukázala na okraji postele, kde sa prikrčila. „Čo tam pod tým robíš? Myslel som si, že by sme sa išli pozrieť na obra.“

Zavrtel svojou hlavou, Harry sa skrútil do takého malého klbka, ako len dokázal.

„Strýko Sev!“ volal Draco a jeho tvár zmizla. „Poď sem! Niečo sa deje s Harrym.“

„Draco. Utíš svoj hlas. Iba chuligáni kričia.“ O niekoľko krokov vstúpil niekto do malej miestnosti, ale hlas bol pána Malfoya a Harry sa zachvel, keď muž prišiel bližšie.

„Áno, otče.“ Draco potom prestal, „Ale Harry je pod posteľou, strýko Sev. Ako keby sa tam skrýval. Je to hra?“

„Áno, Draco... Prečo nás ty a tvoj otec nepočkáte v obývacej izbe. Budeme tam čoskoro.“

Nohy ustúpili, ale jeden pár stíchol a Harry počul pána Malfoya povedať niečo veľmi ticho a hoci vlastne nemohol počuť, čo bolo povedané, mužov hrozivý tón ho striasol a on si zahryzol do pery, aby sa upokojil. Potom pár nôh tiež odišiel preč na chodbu a ešte raz bolo ticho.

Harry sa zhlboka trhane nadýchol, potom zakašľal, keď vdýchol nejaký prach. Jeho oči pálili a pretrel si ich, potom, čo ucítil niekoho nablízku. Jeho otec kľačal vedľa postele.

„Harry,“ povedal otec veľmi ticho. Bol zhrbený nad podlahou a jeho krivý nos a tmavé oči boli všetkým, čo mohol Harry vidieť cez čierny závoj jeho vlasov. „Poď von, hneď. Nikto ti neublíži.“

„Pa-palica,“ zašepkal Harry.

„Pán Malfoy by nikdy nepoužil palicu na teba. Nikdy. Nedovolím mu to. Počuješ ma?“

Harryho dych sa zadrhol a prikývol. „Áno, pane.“

„Tak teda dobre.“ Otec natiahol ruku a po dlhej chvíli ju Harry chytil a jeho otec ho vytiahol spod postele.  „Dobre, že si si obliekol veci na hranie.“ Otec odstránil nejaký prach, ktorý sa držal na Harryho košeli.

„Áno, pane,“ povedal Harry s pohľadom upreným na svoje topánky.

„Harry,“ zamrmlal otec a Harry sa na neho trochu pozrel,  aby videl smútok a bolesť v jeho očiach.

„Prepáčte, pane. Chcem povedať, prepáč... ocko.“

„Nemáš sa za čo ospravedlňovať. Pamätáš si, čo som ti povedal o ospravedlňovaní sa za veci, ktoré nie sú tvoja vina?“

Harry prikývol a pretreli si znova jeho podráždené oči a prekvapilo ho, keď sa dlhé, štíhle prsty jeho otca zastrčili pod jeho bradu a zodvihli jeho hlavu. Snažil sa odvrátiť, ale otec len čakal, kým si Harry pevne zahryzol do pery, aby sa stretol s jeho pohľadom. „Áno, pa- ocko. Spomínam si.“

„Dobre. Teraz. Mal si pre mňa otázku?“

„Áno, ocko.“ Nebol si istý, že sa to chcel teraz opýtať, ale jeho otec čakal. Jeho slová vyšli rýchlo, „Mohlibysmes DracomísťpozrieťznovaHagrida?“

„Pomalšie a zreteľne.“

„Prepáčte, pane. Môžme dnes ja a Draco navštíviť Hagrida?“

„Áno, ty a Draco môžete ísť navštíviť Hagrida. Ale len s dozorom, ako som ja alebo Nelli. Nechcem, aby si s tou rukou pobehoval po vonku. Rozumieš?“

„Áno, pane! Ďakujem!“

Otec pustil jeho bradu a položil mu namiesto ruku na rameno a jeho tvár bola veľmi vážna. „A ak máš nejaké problémy... nejaké problémy s hocičím, s Dracom alebo tvojou rukou alebo niečim iným, prídeš rovno sem a ja to vyriešim.“

„Prídem. Ďakujem ti, ocko.“ Znova si zahryzol do pery a otec ju jemne vytiahol spod jeho zubov končekmi prstov, čím sa Harry začervenal rozpakmi. „Môžeš nás zobrať k Hagridovi?“

„Bohužiaľ som dnes popoludní zaneprázdnený. Ale môžeš sa spýtať Nelli, či je k dispozícii.“ Vyzeral, ako by chcel povedať niečo iné, ale poklepal Harryho po ramene a nasmeroval ho ku dverám. „Poďme von a rozlúč sa teraz s pánom Malfoyom, ako dobrý hostiteľ.“

„Áá-áno, o-ocko.“

„Narovnaj sa, Harry,“ povedal otec a v jeho očiach bolo varovanie. „Nedovoľ mu vidieť tvoj strach. Buď statočný.“

Harry preglgol a prikývol, narovnal ramená a zodvihol svoju hlavu nahor, ako to robil Draco. Stále sa bál, ale teraz bol s ním jeho otec a otec ho udrží v bezpečí. Sľúbil to.

„Dobrý chlapec. Poďme potom na to.“

Napriek jeho pokusu byť statočný sa jeho kroky spomalili, ako sa blížili do obývacej izby, kde stál Draco vedľa kresla pána Malfoya, ale otcova ruka bola znova na jeho ramene. Pán Malfoy sa postavil, keď vošli a Harry vydržal jeho pohľad, naozaj, aj keď naozaj nechcel. Presunuli sa ďalej do miestnosti. „Ďakujem vám, že ste priviedli Draca, pane,“ povedal a jeho hlas sa len trochu zachvel. „B-bolo pekné zase vás vidieť.“

Harryho otec mu stisol rameno, aj keď sa pán Malfoy usmial. „Nápodobne, Severus.“ Kývol otcovi, potom strelil tvrdým pohľadom na Draca. „Daj mi vedieť, ak máš nejaké problémy.“

„Samozrejme.“ Otec prikývol tiež a o ďalšiu minútu bol pán Malfoy preč a vzduch sa zdal ľahší, čo uľahčilo dýchanie.

Ako sa otec presúval okolo nich do svojej pracovne, Harry sa obrátil na Draca. „Musíme sa spýtať Neli, či nás tam vezme.“ Draco ho obdaroval nechápavým pohľadom, takže to pripomenul jeho priateľovi. „K Hagridovi. Vieš, obor.“

„Ach. Kto je Nelli?“

„Náš domáci škriatok!“

- - - - -

Aj keď si bol vedomý inštrukcií svojho otca, Harry musel bežať dole kopcom smerom k Hagridovej chalupe, aby mohol udržať krok s Dracom. Nohy jeho priateľa boli dlhšie a zdalo sa, že vyzeral, že ukazoval ako rýchlo mohol rýchlo bežať bez pádu.

Nelli klusala vedľa Harryho,  z polovice si ukrývala svoju tvár do dlaní a nariekala: „Budete v problémoch, pán Harry. Najlepšie by bolo, keby sme si znovu nezranili ruku!“

„Nezraním,“ snažil sa jej povedať, ale ona ho naozaj nepočúvala a potom prišli za poslednú vyvýšeninu a štekajúca tmavá škvrna sa rozbehla na nich, ako keby zobudili hniezdo kožušín a natiahla končatiny a slintala. „Tesák!“ zvolal Harry šťastne a natiahol ruky. Tesák sa odklonil od vrávorajúceho Draca – sotva – a rútil sa posledných pár metrov k Harrymu, znova ho zhodil.

Tesák tlačil jeho tvár a slintal na jeho hlavu a olizoval ho na lícach a ušiach, až sa Harry šialene chichotal a snažil sa psa odstrčiť. A potom tam bol Hagrid, zakričal príkaz a Tesák odskočil preč, keď vliekol po ňom sliny v priamej čiare, ktorý sa rozpínala od Harryho košele k jeho čelusti.

„Dobré ťa znovu vidét, Harry!“

Zvraštiac jeho nos, ako si otrel tvár, Harry povedal: „Dobrý deň, Hagrid, pane. Toto je Draco. Je môj priateľ.“ Ukázal na Draca, ktorý sa s rozšírenými očami pozeral na Tesáka a potom na Hagrida a späť na Tesáka, zdalo sa, že nevie, čo bolo väčšou hrozbou. „To je v poriadku, Draco,“ ubezpečil ho Harry. „Ocko povedal, že Hagrid je genálny. Znamená to, že je dobrý.“

 „Teším ma, Draco... nebudeš Draco Malfoy, však?“ Hagrid prešiel pohľadom po chlapcoch a keď sa usmieval, jeho oči sa trochu zúžili.

„Á-áno, pane?“

„A ty si kamoš Harryho?“

Draco prikývol a Harry ho videl sťažka prehltnúť a napadlo ho, či bol Draco vystrašený z Hagrida tak, ako bol Harry z pána Malfoya.

„No, tak dobre.“ Hagrid sa zasmial a potľapkal Draca po ramene, takmer ho poslal k zemi. „Poďme si dať trochu čaju, chlapci. Piekol som chutné zázvorové koláčiky. Mali by byť ešte teplé. Dobré na to, čo vás trápí.“

Harry sa na neho zaškeril. „Vďaka, Hagrid! A môžeš nám povedať príbeh o lese?“

„Lese? Čo chceš vedieť o tom? Nie je tam nič o čo by ste sa mali starať.“

„Je zakázaný,“  zašepkal Harry Dracovi, keď všetci traja – vrátane Nelli – nasledovali Hagrida hore po schodoch do jeho domu. „To znamená, že tam nemôžme ísť.“

„Viem, čo znamená zakázané,“ zasyčal Draco späť. Dal Tesáka na široké lôžko na verande a rozhliadol sa po malom domčeku. Harry náhle dúfal, že jeho priateľ nebude hovoriť nič úbohé o Hagridovom domčeku. Bol malý, určite, a určite nie tak uprataný ako by si želala teta Petúnia, ale bol plný zaujímavých vecí na stenách a vyzerali naozaj divne a Harrymu sa to páčilo.

„No, dobre, Hagrid je správca a hájnik a poľovník, však Hagrid? Takže pozná všetky bytosti, ktoré tu sú, ako Testrálov, Kentaurov a Hlbočníkov a Krupov a tak ďalej. Môj ocko povedal, že áno.“

Draco prevrátil očami. „V lese nie sú Hlbočníci. Žijú vo vode.“

„Ach, sú tam vonku v jazere Hlbočníci, pane?“ spýtal sa Harry Hagrida, ktorý naplnil vodou jeho obrovský čajník.

„Áno, nejakí tam sú. Snažte sa udržať mimo hlbočníkov a chobotnice.“ Kývol bradou k stolu, kde sa nachádzal tanier s čakajúcimi sušienkami. „Ponúknite sa. Ešte sú teplé, ako som povedal.“

„Vďaka!“ Harry si jednu vzal a odhryzol si z jednej strany, aj keď kamenných koláčikov, rozhodol sa, že možno by mal počkať na čaj, aby si mohol namočiť koláčik a nechať ho zmäknúť, než sa ho v skutočnosti snažil prežúvať.

On, Draco a Nelli strávili najbližších pár hodín s Hagridom, ktorý im začal rozprávať príbehy o lese plnom kentaurov a ktorí im vyrobili obrovské hrnčeky čaju a dokonca k nejakému presviedčal Nelli, keď chcela zo všeobecnosti odmietnuť. Draco sa pozrel s úskokom na domáceho škriatka, keď sa po prvýkrát posadila vedľa Harryho, ale zdalo sa, že po niekoľkých minútach na ňu zabudol, snažiac sa jesť Hagridove koláčiky bez zlomenia zubov a počúvať príbehy. V nejakom bode sa Tesák rozhodol, že Draco bol hodný oslintania a tak si položil k chlapcovej neľúbosti veľkú, mokrú hlavu do jeho lona.   

Harry mal málokedy také nádherné popoludnie.

Po ich odchode od Hagrida sa obaja chlapci išli s Nelli pozrieť na jazere, aby uvideli, či bola chobotnica taká hravá ako hovoril Hagrid, aby mohli poštekliť jej chápadlá. Ale dnes z toho nebolo nič a voda v jazere vyzerala skôr chladne a tmavo.

Áno, popoludnie bolo perfektné, okrem toho, že Draco navrhol, že by mali použiť svoje metly na lietanie nad jazerom a pozrieť sa bližšie na chobotnicu.

10.10.2010 23:43:19
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one