Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Kapitolu venujem Tanande .

Dobby


Okrem večere s Dracom v jeho izbách, Severus strávil zvyšok popoludnia s Harrym, sedel pri jeho posteli na ošetrovni. Obaja chlapci sa usadili vedľa seba, opreli sa o natrasené vankúše a ticho sa rozprávali, zatiaľ čo Severus čítal zo svojho najnovšieho štvrťročníka Elixírov a diskrétne počúval ich rozhovor. Draco sa znova neospravedlnil, ako by nemal – podlizovanie bolo v niektorých prípadoch v poriadku, ale prílišné podlizovanie od Malfoya by bolo neznesiteľné – ale bol prekvapený, keď počul Harry pýtať sa znovu Draca, či nebol zranený. „Počul som ťa kričať,“ povedal mu Harry s vážnym veľmi tichým hlasom. „Myslel som si, že ťa chobotnica dostala.

Nekričal som,“ trval na tom Draco. „Iba som volal tvoje meno. Vieš, znepokojeným spôsobom.“ Draco sa zastavil a šťuchol Harryho zľahka do ramena. „Mimochodom, vieš, že si vyhodil do vzduchu chobotnicu?“

Severus sa zastavil v polovici stránky časopisu a pozorne načúval, ako Harry zašepkal, „Ja som nikdy!“

„Spravil si to,“ Draco znel trochu arogantne. „Bolo to naozaj nechutné. Všade bol modrý sliz. Vybuchol si chápadlo, ktoré ťa držalo a myslím, že tiež ďalšie dva.“

Harry vyzeral nešťastne a poťahoval si spodnú peru medzi zubami. „Len som chcel, aby ma nechala ísť, tak by som ti mohol pomôcť.“

„Ty si bol v problémoch. Nepotreboval som žiadnu pomoc.“ Uškrnul sa Draco. „Mal som lepšiu metlu.“

„No, áno,“ povedal Harry a jeho pera poklesla ešte viac dole. „O svoju som prišiel, však?“

„Spadla do jazera. Nevidel som, kde potom skončila.“

Harry prikývol a Severus mohol povedať, že sa chlapec snažil neplakať, keď sa jeho schované prsty pohrávali s prikrývkou. Severus hodil pohľadom po Dracovi, rýchlo videl pohľad neistoty, ktorý blonďáčik ponúkol. „Môžeš niekedy použiť moju, ak chceš.“

Severus sa usmial spoza svojho časopisu, keď Harry povedal, „Naozaj?“

„Iste. Ale nemôže lietať znova cez jazero, dobre?“

Harryho oči sa rozšírili. „Správne,“ súhlasil. „Žiadne jazero.“

Po ďalšej dlhšej pauze. „Prečo máš vlastne strach z jazera?“

„Ja nemám strach,“ zasyčal Harry, znel pobúrene samotnou myšlienkou.

Draco sa na neho zamračil. „V poriadku. Prečo sa ti to potom nepáčilo?“

Oveľa dlhšia pauza. Severus zatajil dych a čakal, či Harry povie svojmu priateľovi o to, čo urobila Petúnia. Videl o tom spomienku v tú noc v ženinej hlave, keď na ňu použil Legilimens, ale Harry o tom nevedel. Harry v skutočnosti nevedel, že on vôbec niečo vedel o Dursleyovcoch, okrem toho, čo mu chlapec povedal sám. A mal by ešte povedať chlapcovi, že videl Vernona a Petúniu a vymeral im trest. To by mohlo však počkať na inokedy.

Draco trpezlivo čakal, tiež výkon, kvôli ktorému pravdepodobne prešiel školením od jeho otca a Severus sa takmer rozhodol, že jeho syn nebude odpovedať na všetko predtým ako Harry znovu otvoril svoje ústa. „Nemám rád vodu ako takú. Hĺbku a veci okolo toho.

„Ale prečo?“

Harry trochu pokrčil ramenami a pozrel sa na svoje ruky. „Skoro som sa utopil,“ povedal ticho, Severus musel napínať uši.

„Naozaj? Kde? Ako?“

Harry ho ešte raz prekvapil. „Vo vani. Bol som naozaj malý.“

„Si stále malý.“

„No, bol som menší.“

Draco nakrčil no a Severus vedel, že chcel opraviť Harryho reč, ale bol úprimne šokovaný, keď Draco vynechal príležitosť a namiesto toho povedal: „Pravdepodobne by som tiež nemal rád jazero, ak by som sa skoro utopil.“

Harry sa na neho usmial a ich rozhovor sa stočil k čaju, ktorý mali s Hagridom a ako uslintaný bol pes pri hraní. Obaja sa potom vo vnútri minútu smiali.

Severus dokončil otáčanie stránky a pustil sa znova do čítania.

 - - - - -

„Ocko,“ zašepkal Harry a Severus otvoril svoje oči z miesta, na ktorom podriemkával na vyčarovanom čalúnenom lehátku. Draco spal v posteli na druhej strane Harryho, pretože Poppy odmietla pustiť Harryho do ich izieb a Severus nechcel opustiť chlapca na noc. Chlapcove chrápania nosom boli extrémne Malfoyovsky netradičné.

Severus povedal obom príbeh na dobrú noc – potom, čo to Poppy zrejme považovala mimoriadne zábavné, súdiac podľa jej výrazu -  a zahnala ich spať, potom si Severus pre seba chvíľu čítal predtým, než zavrel oči. Predpokladal, že po tom, čo bol Harrymu podaný elixír na spanie, že sa sa chlapec prebudí až v polovici rána. Ale teraz boli len dve hodiny ráno.

„Áno, Harry?“

Chlapcove oči boli ukryté v troche svetla z mesiaca, ktorý žiaril cez okná ošetrovne a jeho tvár sa nachádzala v tieni. Dokonca aj tak videl chlapca zťažka prehltnúť a bojovať, aby jeho pohľad ostal pokojný. „Je mi to ľúto s tou chobotnicou a mojou metlou a že som si namoťil ruku a znova sa zranil.“

„Ja viem, že je, Harry. Porozprávame sa o tom zajtra, aj s Dracom.“

 „Áno, pa- áno, ocko.“

Severus zaváhal, ale vedel, že tento problém bude nutné riešiť skôr, či neskôr. Nakoniec chlapec bude musieť čeliť jeho strachu z vody. Snažil sa , Severus to vedel a ak to nebolo kvôli chobotnici, spravil krok k jeho prekonaniu. Ale teraz... Veľmi pomaly sa Severus zodvihol z opierky, než bol vzpriamený a pohol rukou dopredu tak, aby spočívala na deke vedľa Harryho.

„Viem, čo sa ti stalo vo vani, keď si bol mladší, Harry.“

Harry ústa sa otvorili a on pokrútil hlavou.

„Áno, viem. Ja... videl som spomienku v pamäti tvojej tety a je mi to viac ľúto, než si dokážeš predstaviť, kvôli tomu, čo sa ti stalo.“

„Nič sa nestalo,“ naliehal chlapec. „Nič!“

Draco zastonal a obrátil sa v spánku a Harryho oči sa rozšírili, keď vrhol pohľad na druhého chlapca.  O zlomok sekundy neskôr zahorela okolo Harryho modro-biela žiara, potom pomaly vybledla.

O chvíľu neskôr chlapec vyzeral úplne vyplašený. „Ospravedlňujem sa!“ zalapal po dychu a mávol rukou, akoby to odohnal. Objavilo sa menšie, menej jasné svetlo a zmizlo ešte rýchlejšie. „Povedali ste, žiadne ticho, pane. Ospravedlňujem sa!“

„Harry.“ Prekvapený, zrejme úmyselnou trochou mágie sa Severus naklonil dopredu a zamračil sa, čo sa prehĺbilo, keď sa Harry strhol späť, zhrbil ramená a dal hlavu dole, ako by očakával ranu. Severus vyčaroval svoje vlastné Silencio, takže by ich nemalo byť počuť. „Teraz jednoducho. Myslám si, že máme ďalšie nedorozumenie.“

„Máme?“ pozrel sa cez  jeho ofinu a obdaroval ho malým zábleskom zelených očí.

„Máme,“ povedal Severus, potom veľmi pomaly a pevne pokračoval, “Vzhľadom k tomu, čo som myslel tým, aby si nepoužíval toto kúzlo bolo to, že som nechcel, aby si nepoužíval tlmenie hluku, keď si rozrušený alebo máš bolesti. Nechcem to používať, keď sa snažíš, aby si ma nerušil, keď sa prebudíš z nočnej mory alebo si ublížiš, alebo máš strach, pretože ti chcem pomôcť. Vidíš, aké odlišné sú tieto situácie od tejto?“

Harry hodil iný pohľad na mladého Malfoy, predtým než znova prikývol.

„Prosím, vysvetli mi, prečo je to iní, Harry.“

„Ja... ehm, teraz nemám bolesti, pane?“

„Áno, a?“

„A nie som vystrašený z nočnej mory?“

Snapeove pery sa takmer roztiahli úsmevom. „Áno. A čo ešte?“

„A ja som vás neznepokojil?“

„Presne tak.“ Naklonil trochu hlavu a obdaroval Harryho prenikavým pohľadom. „Ale ty si nechcel rušiť Draca z jeho spánku, kvôli nášmu rozhovoru. Použil si zaklínadlo predtým, než si ho zámerne použil alebo to bola nehoda?“  

Harry odvrátil pohľad. „Nemôžem robiť kúzla úmyselne, ocko. Skúšal som to predtým, v Pradiarskej uličke a nič sa nestalo. Ospravedlňujem sa.“

Severus pokrútil hlavou a požiadal Harryho, aby sa na neho pozrel, počkal, až kým sa sa chlapec znova nestretol s jeho pohľadom. „Verím, že môžeš robiť kúzla, Harry. Verím, že si to urobil.“ Keď Harry od strachu prižmúril oči a on otvoril ústa, aby nesúhlasil, Severus neúnavne pokračoval, „Povedz mi, premýšľal si na tým, čo chceš spraviť, keď si teraz použil Silenciou? Alebo sa to proste stalo mimo tvoju kontrolu? A keď si znova zrušil kúzlo, bol si pri pomyslení na to nahnevaný, vedel si čo robíš alebo si to urobil tiež len tak?“

„Ja... ehm...“ Náhly úsmev sa rozžiaril na chlapcovej tvári. „Urobil som to naschvál!“       

„Áno.“

„Potom môžem byť tvoj syn!“

„Samozrejme, že môžeš,“ povedal Severus so zmäteným zamračením. „Ty si môj syn.“

„Ale nie, ak by som nemal mágiu, ocko. Draco hovorí, že ľudia bez mágie sú muklovia a nie je im dovolené byť na Rokforte.“

„No, to je pravde, ale to by nemalo nič spoločné s tým, či si môj syn alebo nie.“

„Nemalo?“

„Nie, Harry. Vravel som ti už predtým, že si môj syn bez ohľadu na to, čo robíš alebo nerobíš. Nepôjdeš poslaný preč a mnou už vôbec nie.“

Chlapcovi dlho trvalo, kým sa zvuk jeho dychu upokojil, potom obdaroval Severus malým prefíkaným úsmevom. „Draco povedal, že tu nie je tiež žiadna taká vec ako televízia.“

„Poznal ju?“ Severus vrátil chlapcovi úsmev. Nemal potuchy, čo bola televízia, ale vedel, že aspoň existuje na nejakých muklovských obrázkoch, pomyslel si. „Myslím, že to znamená, že Draco nevie všetko. Bolo by múdre mať to na pamäti počas akýchkoľvek iných dobrodružných nápadoch, ktoré spolu vymyslíte.“

„Áno, ocko,“ povedal Harry a jeho úsmev sa obrátil na žalostný a prel sa o svoje vankúše.

„Oddýchni si teraz. Porozprávame sa viac zajtra,“ povedal mu Severus, pobozkal ho na čelo a bol rád tomu koncu, keď Harry neuhol.

- - - - -

Po raňajkách, kedy sa Harry najedol z podnosu v posteli, Madam Pomfreyová mu dovolila opustiť ošetrovňu s Otcom a Dracom. V žalároch sa dostali k jedlu spoločne a Harry mal pocit, keď išiel von, že sa cíti tak, čo nazval Otec „nevrlý“, keď vstúpili do ich izieb a trochu sa zamračil, keď im Otec nedovolil ísť do jeho izby a hrať sa, ale povedal im, aby zostali namiesto toho na mieste na pohovke.

Harry zafrflal trochu viac, keď videl, že Draco mohol sedieť tak, že sa jeho nohy takmer dotkli podlahy, ale Harryho členky sotva prešli cez okraj čalúnenej pohovky. Nenávidel, že je najmenší po celý čas.

Otec sedel v koženom kresle oproti nim. Jeho obočie sa pozdvihlo a pozrel sa cez svoje prekrížené ruly, ktoré mal blízko svojej brady. Harryho podráždenie zmizlo a on cítil, že sa v jeho žalúdku otvorila prázdna priepasť. On a Draco boli vo vážnych problémoch.

Draco sedel nehybne s rukami vloženými v lone. Harry ho okopíroval a pokúsil sa udržať jeho pohľad na otcovej tvári a nie na svojich topánkach.

„Som z vás oboch veľmi sklamaný,“ povedal Otec.

Harryho srdce sa tiež potopilo do prázdnej priepasti. Tento mäkký, kľudný tón bol takmer horší než zúrivosť strýka Vernona. A on nikdy nechcel sklamať svojho nového otca, nikdy!

„Veril som vám obom, že budete počúvať Nelli a nespôsobíte jej žiadne ťažkosti. Veril som ti, Harry, že neurobíš nič svojmu zraneniu ruky po všetkých tých problémoch, ktorými si prešiel, aby sa uzdravila. A Draco, dôveroval som ti, že sa nepustíš do ohrozenia s nebezpečnými kúskami, najmä pokiaľ ide o tvoj prvý deň tu. Ani jeden z vás si nevážil moju dôveru.“

Hanba zaplavila Harryho, keď sa Otec odmlčal. Vedel, že nemal lietať. Vedel, že Nelli im to nechcela dovoliť. Cítil sa zle a keď jeho otec zovrel pery, Harry zaťal ruky, chystal sa na akýkoľvek trest, ktorý bude nasledovať. Bude zamknutý do prístenku? Možno nedostane najesť? Alebo možno otec použije opasok? Zvládol by akýkoľvek trest, okrem obojku a reťaze.

„Snažím sa rozhodnúť, či to bola chyba, že Draco prišiel tak skoro potom, čo sme dorazili. Možno by sa mal vrátiť domov, takže by sa Harry mohol lepšie aklimatizovať v Rokforte, bez rozptyľovania.“

Obaja chlapci sa strhli po tomto vyhlásení a Draco vyzeral ešte viac bojazlivo ako sa cítil Harry, ale ani jeden z nich nič nepovedal. Harry vedel, že je to lepšie ako argumentovať a videl, že Draco tiež. Jeho priateľ cítil palicu jeho vlastného otca viackrát na zadku, stavil by za to čokoľvek.

Otec sa oprel, pozeral sa na nich oboch cez svoje tmavé, žiarivé oči. Potom si povzdychol. „Bohužiaľ sa obávam, že Malfoy starší by to čoskoro vytiahol, keby som jeho syna poslal späť tak soko a tak som nútený zvážiť ďalšie dôsledky pre vaše rozhodne pochabé správanie.“

Harry pripravil sám seba a videl kútikom oka, že Draco urobil to isté.

„Preto si myslím, že je to len dobre, že by som mal odstrániť tento druh pokušenia... Chrabromilskej dobrodružnosti tým, že ti zoberiem oprávnenie lietať na metle počas celého pobytu tu Draco. Žiadne lietanie počas celého týždňa, ani jeden z vás. Možno sa naučíte udržať svoje hlavy čisté, ak sú bližšie k zemi.“ Strelil na nich svojim pohľadom ešte raz a kývol bradou smerom k chodbe, kde sa nachádzala Harryho spálňa. „To je všetko. Choďte tam teraz obaja. Mám prácu.“

Harry civel na Draca, ktorý sa pozeral späť, obaja si úľavou vydýchli. Žiadne metly! Bolo to sklamanie, iste, ale nebolo to také zlé, ako sa obával.  Vyškriabali sa z pohovky a išli poslušne do Harryho izby. „Ďakujem ti, ocko,“ povedal Harry, keď prechádzali okolo jeho kresla.

„Ďakujem ti, strýko Sev,“ opakoval Draco.

Otec krátko zatvoril oči všimol si Harry a keď prehovoril, jeho slový boli pokojné a takmer smutné, takže nedávali žiadny zmysel, pokiaľ by bol stále ešte naozaj sklamaný, alebo niečo podobné, Harry si nemyslel, že bol. „Rado sa stalo, chlapci. Ale prosím vás, snažte sa byť dnes poslušní.“

„Budeme!“ sľúbili a držali sa toho až do popoludnia.

04.11.2010 12:43:14
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one