Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
V rámci narodeninového balíka poviedok pridávam pokračovanie aj k tejto ;-)
Užite si to.

Dobby :-)


Z minulej kapitoly:

Ale prosím vás, snažte sa byť dnes poslušní.“

„Budeme!“ sľúbili a držali sa toho až do popoludnia.

„Zloduch!“ Severusov výkrik sa odrážal od stien chodby na treťom poschodí. Duch letel k nemu a buchol do jeho hrude. Zavrčal a vrhol sa na poletujúceho poltergaista, ktorý bol zrejme rovnaký ako teraz tí prekliati študenti, keď sem chodil Severus.

„Ha, ha! Mám ťa, Ufňukaný Snajpík,“ chichotal sa Zloduch.

Kusy brnenia zasypali chodbu a Severus musel uskočiť stranou, aby sa vyhol zásahu letiacimi kúskami. Zachytil trochu svojim prstom kúsok brnenia a sotva sa udržal, aby nespadol tvárou dole na podlahu. „Vypadni ihneď, Zloduch, lebo prisahám, že to okamžite oznámim Barónovi, len čo odídem!“

Ihneď vytriezvejúc, poltergeist letel ďalej cez neďalekú uzavretú priečku. Po niekoľkých metroch prišiel povzdych a keď sa Severus zachytil o stenu pred pádom, strelil pohľadom na otvorené dvere. Jedna blonďatá a jedna tmavovlasá hlava plná chaotických kučier nakúkala spoza zárubne a obe mali strach v očiach.

„Harry, Draco. Poďte sem.“

Začervenaní chlapci sa priblížili, ale vliekli sa z nohy na nohu.

„Hneď!“

Harry sa ponáhľal k nemu, okamžite ochotne, hoci sa jeho tenké ramená otriasali, keď šmykom zastavil. Draco bol len o sekundu pomalší. Severus sa natiahol, aby chlapca zastavil, ale Harry zodvihol ruku, aby si chránil hlavu a zohol sa.

Severus ticho zaklial. Namiesto toho, aby to však komentoval, ukázal na prázdny podstavec, kde už raz brnenie stálo. „Vysvetlite mi to.“

Pozerajúc sa na svoje nohy, Harry ustúpil z dosahu jeho ruky a stál veľmi strnulo, zjavne v rozpakoch po jeho reakcii. „Zakopol som oň, pane. Prepáčte.“

Prekvapený Severus pozrel dole na chlapca. Harry mal všetky znaky viny za incident – ktorý mu Nelli zahlásili niekoľko chvíľ predtým – ale zaberie to niekoľko otázok, aby dostal pravdivý príbeh z jeho úst, odhadoval Severus. Ale jeho trpezlivosť bola dnes malá a on mal veľa práce po dlhej porade zamestnancov dnes ráno. Jeho tón bol preto ostrejší než bol rád, keď vyštekol: „Povedz mi pravdu, Harry.“

Harry sa opäť strhol, jeho ramená sa roztriasli.

Severus sa pozrel priamo na Draca, zodvihol obočie a vyzval ho, aby povedal jeho príbeh, ale plavovlasý chlapec odvrátil od neho pohľad a inak ignoroval túto situáciu.

Pozrel hore, Harry znova povedal, „Zakopol som o to. Bola to moja vina.“

So zaťatými zubami sa musel Severus donútiť k upokojeniu. Hoci si bol vedomý toho, že Harry ochraňoval svojho priateľa, tiež vedel, že chlapec by mohol byť rovnako zranený Dracovou prítomnosťou a chcel dať Dracovi šancu, aby sa obhajoval. Ale Draco nevyužil príležitosť a Severus zavrčal: „Hrali ste sa vedľa toho? Behali ste po chodbách? Ako sa to stalo?“

„Ja...“ Harry pozrel na svojho priateľa, potom späť na jeho topánky.

„ A pozri sa na mňa keď s tebou hovorím.“

Harry preglgol. „Áno, pane.“ Potiahol svoju spodnú peru a hrýzol si do nej. „Ja som bežal.“

„Prečo?“

„Ja...“ pozrel sa na koniec chodby, kde Severus našiel pozostatky toho o čom hovorila Neli, že to bolo pomerne veľké vrece kompostu, ktoré hodili chlapci na Zloducha.

„Hovor, chlapče!“

Harryho hlava sa prudko strhla späť. Jeho oči boli široké a rozšírené. „Áno, pane. Prepáčte, pane. Videl som... Draco povedal, že je to duch? Zloduch, pane? A ja som bežal a nedával som pozor kam idem a zakopol som a zhodil som vojaka.“

„Je ešte niečo, čo mi chceš povedať?“ Prosím, hovor, Draco, pomyslel si Severus. Ukáž Harrymu, že si hodný byť jeho priateľom.

Ale Harry sa iba pohol a potom len pokrútil hlavou. „Nie, pane.“

Musel byť priamy. „Draco?“

Draco sa prudko strhol, ako keby dostal facku, potom zodvihol svoju hlavu, oči boli široké a nevinné. „Strýko Sev?“

„Chceš niečo dodať?“

Chlapec kútikom oka hodil rýchly pohľad na Harryho, Harry pokrútil hlavou, ale len trošku, tak málo, že keby Severus na to nedával pozor, nevšimol by si to. „Nie, pane. Ale bola to nehoda.“

„Dobre, Draco. Harry, prosím, choď do svojej izby. Ihneď.“

„Áno, pane.“ Sledujúc znovu svoje nohy, Harry vyrazil polovičným klusom, polovičným utekaním a Severus si povzdychol. Bolela ho hlava. Zovrel si koreň nosa, domnieval sa, že dnes pravdepodobne nezačne pripravovať elixíry pre ošetrovňu.

„Strýko Sev?“

Hnev sa v ňom na okamih rozšíril tak silno, že si bol istá, že keby sa otočil, tak by povedal veľa vecí, ktoré by ľutoval a on sa už ospravedlnil tak veľmi tomuto dieťaťu. Nepozerajúc sa na chlapca, povedal, „Draco, choď späť do našich izieb. Neuvažuj o ich opustení.“

„Áno, pane.“

Severus počul rozpaky v Dracovom hlase a nestaral sa o to. „Povedal som, choď!“

Draco vyskočil a rozbehol sa za svojim priateľom. Severus zavolal Nelli a povedal jej, aby nespustila oči z chlapcov a že nesmú opustiť jeho izby. Potom použil Reparo na brnenie a zamieril priamo do kancelárie riaditeľa.

Akonáhle bol vo vnútri, odmietol čaj a pečené sladkosti, zastal pred Albusovým stolom. „Toto nefunguje.“

„Čo je toho dôvodom, milý chlapče?“

„Nehodím sa byť otcom.“

„Už sme o tom predtým hovorili. Myslím, že v tom budeme pokračovať dovtedy, kým sa nebudete cítiť bezpečnejšie vo svojej úlohe. Ale kde inde by mohol chlapec ísť, ak by ste ho poslali preč?“

Bola to len jedna z otázok, ktoré práve teraz trápili Severusa. Ďalšou bolo, „Povedzte mi, ako sa mám udržať, aby som ho nezbil? Nedarí, sa mi ho nevystrašiť, keď na neho zvýšim hlas. A ja nie som zvyknutý byť zdvorilý celý čas.“

Albus sa vľúdne usmial. „Nepredpokladal som, že by si bol. Ale znovu opakujem, že ty si Harryho jedinou nádejou na bezpečnosť.“

„Albus, ja-“

„Ja som neskončil. Aj keď si jediný, kto ho môže udržať preč od Voldemortových nasledovníkov,“ Severusa strhlo po Albusovom nedbalom spomenutí toho mena, „nie si v žiadnom prípade plne zodpovedný za starostlivosť o neho. Nie si sám môj milý. Dovolil som si prideliť ti ďalších dvoch domácich škriatkov do tvojich izieb, aby pomohli Nelli a pozval som sem niekoho, o kom verím, že ti môže ponúknuť niekoľko rád o rodičovstve. Budú tu zajtra, aby sa predstavili a dohodneme sa na vhodnom termíne pre nich, aby tu ostali týždeň alebo dva.“

 „Aha?“ Severusovi sa uľavilo, kvôli Nelli, ak nie kvôli jemu samému, že pribudnú domáci škriatkovia; naháňanie týchto dvoch chlapcov bolo proste na ňu príliš veľa, aby sa tým zaoberala sama a ona sa stávala čoraz viac vyčerpanou. Ale prebehol v duchu zoznam možných „radcov“ a nemal veľa možností, ktoré by ich prezentovali. Dokonca sa nedokázal prinútiť k takémuto dôvodu, aj keď v skutočnosti pohŕdal týmto druhom manipulácie. „A kto by to mohol byť?“

„Veď prirodzene Molly Weasleyová. Ona je členkou Rádu a samozrejme má veľké skúsenosti, preto som si istý, že budeš súhlasiť.“ Albus sa zasmial po jeho výraze. „Ach, teraz sa neboj. Ona má syna v Harryho a Dracovom veku a privedie tiež so sebou Rona.“

Severus zatvoril oči. Jeho bolesť hlavy dosiahla obrovské rozmery. „Ach. Perfektné.“

- - - - -

„Strýko Sev nepovedal, že by som nemohol byť v našej izbe,“ povedal Draco, keď prišiel a posadil sa na posteli. „Povedal len, že musím zostať v našich izbách.“

Z rohu, kde sa Harry krčil na svojich kolenách a čakal, že bude potrestaný, pokúsil sa o úsmev, ale bol naozaj vystrašený. Klamal svojmu otcovi a ešte horšie, Otec to vedel. Draco bol tým, kto kopol do brnenia, ale Harry nechcel, aby ho poslal späť domov, nechcel, aby bolo jeho priateľovi ublížené, tak to zobral namiesto neho na seba. Ale keď sa pozrel do otcových očí, vedel, že jeho otec videl do jeho mysle.

Žuvajúc si pery ho napadlo, či by ho tento raz jeho otec udrel. Strýko Vernon nenávidel klamstvo, ale zdalo sa to, ako ospravedlnenie aj za veci, ktoré neboli Harryho chyba. Ale bolo to ťažké vedieť, čo mal Otec najradšej.

„Poď,“ povedal Draco. „Poďme si zahrať šach.“ Vybral jednu sadu zo svojho kufra a začal ho rozkladať.

Napriek ťažkému pocitu v jeho črevách, Harry sa vyšplhal na nohy a išiel k Dracovej posteli. „Môžeme to znovu spraviť ako boj?“  

Draco prikývol. „Ale poďme najprv vyskúšať hru, dobre? Potom môžu bojovať.“

„Dobre.“ Harry nasledoval svojho priateľa v ukladaní figúriek a začal ich povzbudzovať, aby robili to, čo chcel. Po pohybe dvanástich bolo zrejmé, že Draco mal výhodu, aj keď Harry bol na tom lepšie ako minule. Samozrejme, tentoraz nehádzal jeho figúrky preč.

Jeden z Dracových rytierov zobral Harryho čierneho a keď jeho kúsky boli zmetené z dosky, Draco povedal: To bolo hlúpe, vieš.“

Harry sa naraz zamračil ponad jeho vežu a po jeho slovách. „Čo to bolo?“

„Povedať tvojmu otcovi, že si to bol ty kto nakoniec zhodil brnenie. Prečo si to urobil?“

„ Nechcel som ťa dostať do problémov. Chcem, aby si tu ostal a nechcel som, aby ťa poslal preč.“ Mohol Otec poslať Harryho preč? Bolo to horšie ako chobotnica? Zamračiac sa na dosku, Harry postavil ďalšiu zo svojich fugúriek Dracovmu kráľovi do cesty, len aby videl, ako ho rozdrví. Ale namiesto toho si povzdychol.

„No, vďaka.“ Draco sa znova usmial. „On ťa určite nepošle preč. Je to tvoj otec. On nemôže.“

Draco toho vedel tak veľa. Už stratil Mamu a Ocka, a strýko Vernon a teta Petúnia chceli, aby bol zatvorený na dlhú dobu a teraz boli. Bolo ľahké zbaviť sa ľudí, ak by ste chceli byť.

- - - - -

Kým neprebehla večera nič sa nedialo --  počas nej bol Otec takmer ticho, s výnimkou požiadania Harryho, aby odložil svoju špinavú vidličku na tanier namiesto stola – potom bol Harry zavolaný do jeho kancelárie. Dvere sa za Harrym zatvorili, zanechali Draca v obývacej izbe so striktnými pokynmi, „Niečo si čítale alebo seď, je to na tebe. Ale zostaň na pohovke.“

Otec ukázal na kreslo pri jeho stole a zatiaľ čo naň Harry vyliezol, otec namieril prútikom na dvere a zamrmlal popod nos zaklínadlo.

Harry sa zachvel. Jeho ruky boli spotené. Zranenie bolelo a on si ho úzkostlivo trel.

„Bolí ťa ruka?“

„Nie, pane.“

„Tak prečo si ju potom trieš?“

Harry mykol jedným ramenom. „Trochu bolí.“

„Nemáš za to, že boli?“

S pohľadom na rukách sa Harry prekvapene zamračil. „Nie, pane.“

Povzdych. „Harry, pozri sa na mňa.“ Hryzúc si pery tak urobil. Otec bol vo svojom kresle pri stole, prútik odložil a jeho čelo bolo pokrčené.

Prepáčte, pa - - ehm, ocko.“

„Ďakujem za pripomenutie.“ Otcova tvár bola veľmi nehybná, aj keď hovoril a jeho oči vyzerali unavene. Nevyzeral naštvaný, proste...

... sklamaný. Znovu.

„Ospravedlňujem sa, ocko.“

Otec dlho mlčal, než otvoril zásuvku písacieho stola a vytiahol štíhlu fľaštičku, ktorá bola široká na dne a úzka hore. Vytiahol zátku a podal ju Harrymu. „Vypi to, prosím.“

Harry ju pevne držal, aj keď chladné sklo bolo v ruke klzké. Díval sa na svetlo ružovú tekutinu vo vnútri a potom späť na svojho otca. Klamal. Dostane lekciu z pozorovania jeho jazyka? Fľaštička v jeho ruke sa zatriasla. Nechcel to piť. Nechcel byť znova zranený, po včerajšku a jazere, jeho hrdlo sa práve začalo cítiť lepšie. Mohol by elixír spôsobiť, že by zvracal, alebo by ho to jednoducho pálilo? Mohlo by to spôsobiť, že by sa jeho vnútornosti spoločne skrútili ako zvíjajúce hady?

Ale Otec povedal, že mu neublíži, však? Povedal to.

„Harry...“

Varovanie prerušilo jeho rozhodovanie. „Prosím, ocko, je mi to ľúto! Nebudem znova klamať, prisahám. Ospravedlňujem sa, prosím, nenúť ma to piť!“

Otcova tvár sa skrivila a zakryl si rukou oči. „Ach, Harry.“ Pokrútil hlavou a potom si zobral späť malú fľaštičku. Pri Harryho pozorovaní sa napil, ako to urobil spätne v Pradiarskej uličke kvôli prvým niekoľkým elixírom, ktoré tam Harrymu ponúkol. Držiac znovu fľaštičku, povedal: „Je to na bolesť. Prosím, vypi tem elixír.“

Stále s trasúcimi rukami Harry poslúchol, udržiaval svoj pohľad po celý čas na svojom otcovi. V sekunde zmizla bolesť z jeho ruky a boku, kde mal pohmoždeniny od chobotnice. Hrudník ho stále bolel, ale to bol len strach, Harry sa zamyslel. „Ďakujem,“ zašepkal s pocitom hlúposti a zahanbenia. Samozrejme, že mu Otec takto neublíži.

Otec si zobral naspäť prázdnu fľaštičku a postavil ju na svoj stôl. „Ďakujem ti, Harry. Viem, že život tu je iný a nie si na to zvyknutý, alebo na mňa. Ale pochop ma. Ja ti neublížim, ani ti nikdy nedám niečo na jedenie a pitie, čo ti spôsobí bolesť. Nezakážem ti jedlo alebo ťa nezamknem v skrini. Nepriviažem ťa na reťaz vo dvore a nepošlem ťa preč.“ Odmlčal sa a presunul sa, aby sa mohol pokúsiť uchopiť Harryho ruku, ale potom sa namiesto toho oprel dlaňou o dosku písacieho stola.

Harry prikývol. „Áno, ocko.“

Záblesk niečoho za objavil v otcových očiach, potom rýchlo zmizol. „Myslim, že ti tieto veci budem musieť hovoriť znova a znova. Jedného dňa, dúfam, že mi budeš veriť.“

Časť napätia odišla z Harryho hrude. Ale stále nevedel, ako by mal byť potrestaný.

Otec ho znepokojene pozoroval a hoci sa cítil nepríjemne, Harry udržal svoj pohľad na otcovej tvári. Niekoľko ďalších minút uplynulo v tichosti, Harry si znepokojene žul svoju peru. Nakoniec otec pohol rukou, veľmi pomaly, aby zobral do dlane Harryho tvár a svojim palcom uvoľnil peru medzi jeho zubami. Harry sklonil hlavu.

„Viem, že si očakával trest za klamstvo o tom, kto zhodil brnenie, ale už si bol dostatočne potrestaný tým, že si strávil popoludnie v izbe namiesto toho, aby si sa mohol voľne pohybovať.“

Harry trhol hlavou hore. „Bol?“

„Áno.“ Otec sa uškrnul ako keby proste cítil niečo trochu mimo. „Tiež chcem, aby si vedel, že chápem, prečo si vzal na seba vinu za Draca. Bál si sa toho, čo by sa stalo, keby musel ísť domov.“

Harry otvoril na protest svoje ústa, ale potom už len jednoducho prikývol. Otec to vedel, takže nemalo žiadny zmysel robiť klamstvo ešte horšie.

„Priznávam,“ pokračoval otec, „že som rád, že si mi nepovedal, že Draco bol ten, kto narazil do brnenia, kvôli žalovaniu na svojich priateľov, čo nie je spôsob na ich udržanie. Bol si lojálny k svojmu priateľovi a ja s tým budem mať malý problém s výnimkou prípadov, keď lojalita nie je opätovaná.“

Harry sa zamračil, naozaj to nepochopil.

„Nie si v problémoch, Harry,“ povedal otec, pozoroval jeho tvár. „nie som nahnevaný alebo tebou sklamaný.“

Harryho zamrašenie sa prehĺbilo. „Ocko?“

„Som sklamaný, že Draco neponúkol rovnakú mieru lojality, akú si mu preukázal. Spomínaš si Harry, čo sme si hovorili o Malfoyovcoch?“

Ťažoba v jeho hrudi sa znovu zväčšila. Otec nemohol vedieť, čo si myslel! „Tu by sme mali byť obozretní, ale ocko, Draco je môj priateľ.“

„Ja viem, že je. Ale on nebude vždy konať v tvojom najlepšom záujme. Keď budú pre neho dôležitejšie jeho vlastné záujmy, ako dnes popoludní, bude myslieť na seba, nie na teba.“

„Nie! On by to takto neurobil!“ Ale v malom zadnom kúte jeho mysle vedel, čo tým Otec myslel a videl, čo myslel tým, že Draco sa o neho nestaral, pretože sa nechcel vystaviť nebezpečenstvu. Ale nebolo to tak. Harry proste nechcel, aby bol zranený, nie keď by mohol pomôcť.

Otec pokrútiô havou a bola tam mimoriadny prudkosť v jeho hlase, keď znova prehovoril. „Tvoje ideály o priateľstve sú skreslené viac ako u ostatných ľúdí. Merlin vie, ako po tom všetkom, čím si prešiel. Viem, že chceš veriť Dracovi. Ale Harry, prosím, buď na pozore.“

Výraz v otcovej tváry viac ako čokoľvek iné zastavilo Harryho pred ďalšími argumentami. Vezeral tak smutne. Dokonca viac ako starosťami o Draca si uvedomil., že to spôsobilo bolesť v jeho hrudi. Harry skĺzol z kresla a presťahoval sa k otcovým nohým. Harry ho poklepal po ramene, tak ako to pre neho urobil otec. „Nebuď smutný, ocko,“ zašepkal. „Budem opatrný.“

Oči žiarili vlhkosťou - - plakal? - - Otec roztvoril svoju náruč a Harry sa nechal objať. Zatvoril svoje oči, keď ho otec pobozkal na čelo a potom si oprel tvár o Harryho hlavu. Nevedel, čo si má myslieť o Dracovi, ale teraz čerpal silu a bezpečie z náručia svojho otca.

- - - - -

Tú noc, keď mal Harry nočné mory, podarilo sa mu udržať Silencio na Dracovi, aby ho neprebudil. Ale tiež poslal svetelnú správu otcovi, ktorý rýchlo prišiel, takže ho Harry mohol držať okolo krku a ticho plakať na jeho ramene. Zatiaľ, čo otec držal Harry a kolísal ho, šepkal mu znovu a znovu, ako bude všetko v poriadku a tiež, že bol hrdý, že ho Harry nakoniec požiadal o pomoc.

Ráno, pri raňajkách im otec povedal, že sa dnes budú mať hrať s ďalším chlapcom. On a jeho matka boli očakávané neskoro dopoludnia.

„Ďalší chlapec? Kto, ocko?“

„Jeho meno je Ron. Je v tvojom veku. Predpokladám, že ho privítaš.“

„Áno, pane!“

Otec sa usmial na Harry, potom pozrel na Draca, ktorý sa mračil na jeho vajíčka. „Draco?“

„Šach môžu hrať iba dvaja hráči, strýko Sev.“

„Áno. Ale ja mám tiež sadu, takže ak ju trochu zmeníte, alebo získate štvrtého hráča, môžete hrať dve hry.“

S nevôľom, Draco podráždene povedal: „Dobre, v poriadku.“

„Môžeme navštíviť Hagrida!“

Otec zodvihol ruku. „Zostanete v dostatočnej vzdialenosti od jazera, ak chcete ísť vôbec von. A ak nechcete ísť von, Nelli alebo jeden z ostatných domácich škriatkov bude s vami a vy budete počúvať ich pokyny. Je to jasné?“

„Áno, pane!“ povedali spoločne obaja chlapci.

- - - - -

Ron prišiel cez krb so svojou matkou v riaditeľovej kancelárii. Ďalší chlapec prišiel hneď po nich. Všetky mali rovnaké ryšavé vlasy a Ron mal všade po svojej tváry a jeho ramenách pehy. Druhý chlapec nebol o moc vyšší ako Ron, ale Ron bol o pár centimetrov vyšší ako Draco.

Harry si povzdychol. Všetci boli vyšší ako on. Snažil sa čo najviac nemračiť, najmä keď bol predstavený pani Weasleyovej a ona k nemu roztvorila náruč, ako keby objímala húf mačiatok. „Harry, zlatko!“

Harry sa schoval za otcovu nohu a bol rád, že ho otec nechal.

„Severus Snape! Čo si urobil s týmto dieťaťom?“ Jej hlas bol jemnejší ako tety Petúnie a ona sa nepozerala tak kyslo, ako Harryho teta, ale bola očividne niečím nahnevaná. „Je ako kosť a koža a pozri sa aký je bledý a vystrašený!“

Otec skrížil ruky na prsiach - a Harry chcel urobiť to isté. „Čo som urobil svojmu synovi? Zachránil som ho a pripravil som pre neho domov. To je to, čo máte na mysli?“ Riaditeľovi povedal, „Ubezpečujem vás, Albus, že si nežiadam pomoc takéhoto druhu.“

„Určite, Severus - -“

„Odmietam byť považovaný za nedbanlivého od samého začiatku. Vyjasnime si ihneď pár vecí, madam,“ povedal otec a obrátil sa znova priamo k pani Weasleyovej. „Súhlasil som, že si vypočujem vaše stanovisko k otázkam výchovy dieťaťa, ale za žiadnych okolnosté nebudem tolerovať zasahovanie do toho, ako vychovávať môjho syna.“

Z miesta, odkiaľ vykukol spoza otcovej nohy, Harry mohol vidieť pani Weasleyovú pozerať sa na otca z hora nadol. Jej tvár bola začervenaná, ale zďaleka nie tak ako strýka Vernona. Potom sa náhle usmiala a v jej očiach bol skoro zlomyseľný záblesk. „Samozrejme, Severus. Urobím všetko, čo môžem.“

Otec urobil krok smerom k nej, ale Harry ho schmatol za habit, nebol ochotný nechať ho ísť a nechcel, aby za neho alebo kvôli nemu niekto bojoval, či niečo podobné. Kým sa otec pozrel na neho dole a dotkol sa jeho ramena na potvrdenie, pani Weasleyová sa pred neho sklonila. K jeho prekvapeniu, keď bola priamo na úrovni Harryho očí, jej úsmev bol oveľa vrelejší. Usmial sa pokusne naspäť.

„Je to dobrý chlapec,“ povedala a nesnažila sa ho znova dotknúť. Potom pokynula dvom ďalším chlapcom. „Harry, toto sú dvaja z mojich chlapcov, Ron je môj najmladší,“ povedala a ukázala na pehatého chlapca. „Má sedem, ako ty. A toto je Charlie. Charlie je o trochu starší ako ty, on je už na Rokforte, je v Metlobalovom tíme, tiež - -“

„Ach, mami, nepokračuj,“ sťažoval sa Charlie, ako jeho tvár červenela a sklopil hlavu.

„Mimochodom, drahý,“ a prehrabla Charlieho vlasy, „bude na vás troch dnes dávať pozor spolu s Nelli, však?“

Riaditeľ prikývol. „Naozaj. Verím, že vás čaká dole, ak chcú chlapci ísť a hrať sa...?“

Harry sa pozrel na otca, ktorého ústa boli stále skrútené od zlosti na pani Weasleyovú. Ale potom prikývol, Harry sa usmial na Fraca, ktorý zostal po celý čas pri dverách. „Poďme potom! Draco, môžeme sa ísť pozrieť na Hagrida!“ Utekal ku schodom a viedol ostatných chlapcov dole.

Za nimi počul hovoriť pani Weasleyovú, „Och, nechajte ich ísť, Severus. Budú v poriadku.“

22.11.2010 09:27:57
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one