Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Poslednú kapitolu venujem hlavne Ailam, pretože nám túto poviedku predstavila. Na druhom mieste Tanande, ktorá sa snažila poviedku doviesť k pokračovaniu a nakoniec všetkým, ktorí si ju obľúbili.

Dobby

Nasledujúcich niekoľko dní uplynulo bez toho, aby sa udialo niečo hrozné alebo tragické Harrymu alebo Dracovi k veľkej úľave Severusa, rovnako ako Poppy, Albusa a dokonca aj po tom, čo sa spýtali Nelli.

Do konca týždňa sa dostali do rutiny, s chlapcami, ktorí boli hore skoro po úsvite, oblečení a naraňajkovaní, zatiaľ čo sa Severus vznášal nad svojou prvou šálkou káva a potom sa hrali vonku s Nelli a jej pomocníkmi, behali okolo a hlasno sa hrali. Medzitým Severus pracoval na plánovaní hodín na nadchádzajúci rok a pripravil si svoju triedu a skladovacie priestory. Počas obeda mu chlapci v detailoch opisovali všetky hry, ktoré hrali a kto ktorú vyhral, rovnako ako rozhovory, ktoré mali s rôznymi obyvateľmi hradu, vrátane sira Nicholasa, Krvavého Baróna, Zloducha a niekoľkých ukecaných portrétov. A potom boli vyzvaní, aby sa hrali pokojnejšie hry v Harryho alebo obývacej izbe, ak to bude nevyhnutné, zatiaľ čo sa Severus zúčastnil stretnutia zamestnancov alebo pripravoval elixíry pre ošetrovňu.

Večera sa skladala z niekoľkých príbehov šantiacich sedemročných chlapcov a potom bol čas na precvičenie čítania a písania (Harry), alebo hranie šachu a potom sprava, vyčistenie zubov, čas na príbeh a posteľ. Hoci ich  Severus nenaháňal po celý deň, bol večer nakoniec vyčerpaný a divil sa energii domácich škriatkov. Kvôli jednej veci nebol toľko zvyknutý... spoločnosť a rozhovor a nedostatok samoty boli niekedy trochu nepríjemné. Jedná jeho časť dúfala, že Molly Weasleyová mala pravdu, keď povedala, že si na to zvykne a ďalšia bola takmer desivá predstava, že on, Severus Snape si zvykne na nezmyselné táranie o malých deťoch.

Do víkendu Albus nemal záujem prijímať „nie“ ako odpoveď, keď požiadal o Harryho a Draca, aby sa stretli so zvyškom zamestnancov a tak Severus rezignoval, prisľúbil, že budú prítomní na sobotňajšom obede. Urobil to však tak, že naliehal, že nemôžu byť prítomní všetci zamestnanci naraz. Malá skupinka by bola najlepšia. Nie viac ako dve alebo tri nové tváre. Potešený tým, že sa Dumbledore zmieril s touto požiadavkou, nepremýšľal nad tým, ktorých zamestnancov vybrať, ktorých by bolo pre chlapca najjednoduchšie spoznať ako prvých.  Takže v sobotu na obed našiel pri stole sedieť profesorku McGonagallovú, Flitwicka a Sproutovú spolu s Albusom a Hagridom.

Harry, oblečený v čisto zelenom habite sa zaraziac zastavil v polovici dverí do Veľkej siene a civel. Draco, ktorý bol prirodzene viac sebavedomý a nepochybne sa zúčastňoval večierkov, na ktorých bol predstavený mnohým novým dospelým ho obdaroval zvedavým pohľadom predtým, než Harryho za ruku viedol ku stolu. Severus ich nasledoval a zaviedol ich na miesta na jednom konci dlhého stola na rozdiel od ich uvedenia do stredu skupiny.

„Neboj sa, Harry,“ zašepkal Draco. „Sú to len učitelia.“

„Nebojím sa,“ protestoval Harry, ale bledosť jeho kože a rozšírené oči tvrdili niečo iné.

Draco pokrčil ramenami a pozrel sa na Severus, ktorý zľahka pokrútil svojou hlavou. „Harry, Draco, toto je profesor Flitwick, ktorý vyučuje Čarovanie.“ Ukázal na veľmi malého muža priamo po jeho ľavici, ktorý sedel na veľko vankúši na stoličke, ktorá sa magicky zodvihla do vzduchu rovnako, ako Harryho.

„Rád vás spoznávam,“ Flitwick zakvičal so svojim vysokým hlasom a zažiaril na oboch chlapcov.

„Teší ma, profesor Flitwick,“ povedal Draco s miernym kývnutím a po chvíľke váhania, Harry okopíroval jeho slová, intonáciu a kývnutie.

„Pripomínate mi vašu matku,“ povedal Flitwick a naklonil sa celkom na stôl, aby zachytil Harryho pohľad, ktorý sedel medzi Severus a Dracom. „Veľmi nadaná na Čarovanie, Lily. Jedna z mojich najtalentovanejších študentov.“

„Moja mamička?“ spýtal sa Harry, naklonil sa zo svojho miesta, zvedavosť prekonala jeho vlastnú ostražitosť.

Flitwick sa usmial a prikývol. „Máte jej oči, pán Potter. Počul som, že máte na Čarovanie určité nadanie.“

Harry si zahryzol do pery. „Ja si to nemyslím, pane.“

„Ale ja som počul, že už môžete poslať správu po Patronusovi? A tiež nezprútikovú mágiu, ak môžem dodať.“

Harry sa naklonil k Severusovi a pozrel na neho s ustarosteným pohľadom. „Ocko?“

„Má pravdu, Harry. Striebristá správa, ktorú posielaš, keď potrebuješ pomoc sa nazýva Patronus. Nie je to kúzlo, ktoré sa môže niekto len tak naučiť, najmä keď je mladý.“ Obkrútil ruku okolo Harryho ramien a rýchlo ho objal. „Profesor ti dáva poklonu.“

Harry obdaroval maličkého muža úsmevom. „Och, ehm, ďakujem vám, pane.“

Po jeho druhej strane na neho Draco vytreštil oči. „Patronus? Bolo to to jasné svetlo, keď nás napadla chobotnica?“

„Myslím, že áno,“ priznal Harry, dokonca aj Severus povedal, „Áno.“

„Wow. Myslím, že môj otec povedal, že je to piatacke kúzlo.“

„Súhlasím,“ povedal Severus.

Harry len pokrčil plecami a dotkol sa jedla na jeho tanieri a Severus spozoroval jeho schúlenie tela a zhrbené ramená. Chlapec naozaj nenávidel, keď sa na neho upozorňuje. „Draco, prečo nepovieš profesorovi o svojej knihe logických hádaniek?“

„Máte rád hádanky, mladý muž?“ spýtal sa Flitwick a Draco napravo ožil a prešiel do hlbokých úvah o niektorých hlavolamoch v knihe, ktorú si priniesol z domova. Harry vyzeral, že má hádanky rovnako rád ako Draco, ale Dracove rapotanie odstránilo z jeho syna ťažobu, aby mohol skutočne jesť. V čase, keď bol doručený puding, Harry jedol normálne – čo pre neho znamenalo, že si vyberal malé porcie zo starostlivo stráženého taniera – a počúval Flitwickov vysoko posadený hlas s miernym úsmevom.

Napriek tomu, keď o pár minút neskôr prešla okolo nich Minerva, aby sa s ním stretla, Harry sa pritisol k Severusovi, pokúšal sa skryť za jeho habitom. Severus ticho vyjadril svoj nesúhlas a povzbudil Harryho, aby preukázal slušné správanie po jej predstavení. S opatrným nádychom, Harry konečne zašepkal: „Teší ma, madam,“ po vážnom pohľade staršej ženy, ale sklonil hlavu, ako to robieval.

Minerva sa na odozvu vľúdne usmiala. „Nie tak celkom extrovertný ako jeho otec, však?“

Severus sa zamračil, ale nebol na to čas ani miesto nechať personál, aby vedel, že Harry bol jeho skutočný syn, rovnako ako jeho prijatý dedič. Ešte neodhalil Harrymu túto časť pravdy!

„Nie,“ súhlasil namiesto toho, to je pravda, že Harry nebol ani ako Severus. Aspoň nie s dospelými, pomyslel si potom, čo sledoval chlapca s Dracom – rovnako ako Rona a Charlieho – minulý týždeň. Trochu na chlapca žmurkol a pokračoval: „Ale je celkom schopný odpovedať na otázky sebe, ak sú namierené na neho.“

S nesúhlasným skrútením pier, Minerva sa zostra nadýchla a Harry si znova skryl tvár. Tentoraz Severus cítil chlapcove tiché chichotanie tlmené do jeho rúcha a bol za to rád. Našiel viac túto skúsenosť zábavnú, než desivú, ľahšie by našiel život na Rokforte po príchode študentov. Aspoň tak dúfal.

Pomona Sproutová sa zastavila len krátko, hovorila, že sa musí vrátiť do skleníkov a vypleť burinu Jedovatých bodliakov predtým, než sa vysemenia a napadnú celý školský pozemok. Ale obom chlapcom kývla a obdarovala ich priateľským, tak trochu roztržitým úsmevom a Harrymu sa zdalo, že vyzerala menej hrozivo ako Minerva, keď ich obe porovnal po očku pozerajúc na Severusa.

Druhý deň nastal čas Dracovho návratu domov a akonáhle blonďavý chlapec prešiel krbom k svojim čakajúcim rodičom, Harry sa okrem sklamania a starostí pýtal znovu a znovu, kedy by sa jeho priateľ mohol vrátiť. „Prinajmenšom nie dovtedy, kým začne škola,“ odpovedal mu zakaždým Severus. „Bude nám to obom trvať nejaký čas, kým si obaja zvykneme na nové pravidlá, predtým než by som učil, takže si nie som istý, koľko voľného času budem mať, keď začne vyučovanie.“

„Ale my máme Nelli a Bitti a Fran!“ trval na svojom chlapec. „Môžu sa o nás postarať.“

„Cez deň áno a budú to tak robiť aj naďalej, keď bude vyučovanie, ale večer budem mať dosť práce s papierovaním a s prípravou hodín, rovnako ako sa budem chcieť presvedčiť ako napreduješ vo svojom štúdiu. Neočakávam, že budem mať čas venovať sa tiež tvojim priateľom.“

Harry potom trochu trucoval, čo si Severus po prvý raz pamätal a bol dosť prekvapený, že poslal chlapca do jeho izby, predtým než obaja vychladli.

Neskôr večer, Harry bol uľútostený, prosil svojho otca o odpustenie za to, že bol hrubý a drzý. Severus mal vážne pochybnosti, že ten chlapec ani nevedel, čo znamená drzý, ale uisťoval Harryho, že mu odpustil a že naozaj na neho nebol naštvaný. Aby to dokázal, držal Harryho na kolenách dlhú dobu, nechal sa chlapcom objať. Uistenie, Molly mu povedala, že to bolo nesmierne dôležité pre ich vzťah, upokojujúc Harryho, že bol milovaný a staral sa o neho a Severus tu pre neho bude bez ohľadu na to, čo sa stane.

Ona tiež hovorila, že Harry, najmä s ohľadom na jeho pozadie, potrebuje časté preukazovanie fyzických náznakov náklonnosti. Hoci Severus nikdy nepokladal fyzický kontakt za upokojujúci a občas trochu stresujúci, pochopil, že Harry potrebuje objatie a stal sa viac pozorným k neverbálnym Harryho prosbám o objatie a upokojujúci jemný dotyk. Bolo to niečo, na čo obaja začali byť zvyknutí, ako sľúbila Molly.

Tentoraz jeho slová a dotyky podľa všetkého fungovali a keď si Severus v sobotu večer myslel, že nočné mory môžu byť horšie, neboli. Harry bol opäť schopný vyčistiť svoju myseľ, aby ich poslal preč.

V utorok sa Molly Weasleyová vrátila s Ronom a Charliem. Boli usadení v hosťovských izbách na druhom poschodí, na ktoré si Harry zvykal ako na svoje vlastné izby. Zatiaľ čo Charlie udržiaval chlapcov zamestnaných počas dopoludnia, Molly a Severus diskutovali o rodičovských povinnostiach a ona odpovedala na veľa otázok, mala obavy o Harryho, zvyčajne bez neho skutočne nevedel odpoveď na otázku. Poobede sa pozerali, ako sa chlapci hrajú a často sa jej pýtal kedy zasiahnuť a kedy nechať chlapcov vyriešiť si ich vlastné problémy, rovnako kedy zasiahnuť, aby boli dodržiavané pravidlá a mohlo dôjsť k zmiereniu.

Bol to trochu vyčerpávajúci týždeň.

Najväčšia skúška jeho novej role otca a Harry ochrancu prišla, keď chcel Charlie umožniť obom mladším chlapcom hrať metlobal. Severus najprv povedal: „Nie. Absolútne nie,“ ale nakoniec ho Molly prehovorila (aj keď nie pred deťmi) na, „Iba pod prísnym dohľadom dospelej osoby.“

Jeho obavy – že chlapec bude zranený dorážačkou alebo spadne alebo niečo horšie, že by mohol byť úplne posadnutý Metlobalom ako James – boli úplne potlačené, keď Harryho tvár takmer doslova žiarila z prvého lietania na skutočnej metle. Chlapec vyzeral, že žije pre lietanie a jeho zručnosť a pôvab vo vzduchu bol ohromujúci na niekoho tak mladého a tak nového v tejto oblasti. Keď sa znova dotkol zeme, Charlie Harryho pochválil a chlapec bol potom ďalšie hodiny samý úsmev. A tak mohol  Severus sotva povedať „nie“ na jeho opakované prosby o opätovné hranie. Aj on musel uznať, že Harry mal nadanie na vyhľadávanie zlatej strely, ale stále pozorne sledoval svojho syna, keď jeho nohy opustili zem.

Harry vyzeral, že si vedie popri Ronovi dobre, aj keď červená hlava bola trochu viac rozmazaná ako Dracova a rovnako hlasnejšia. Pokiaľ boli vonku, Severusovi to nevadilo, ale nemohol strpieť krik vo svojich izbách. Harry bol naozaj veľmi pokojné dieťa. Severus mal za to, že to bol ešte ďalší výsledok jeho výchovy a túžba zostať bez povšimnutia. Severus si nedokázal u seba spomenúť na takéto zvláštne črty, hoci často musel prehovoriť svojho syna, aby dal svoje potreby najavo.

Aké to bolo prekvapenie pre Severusa, keď sa Harry úplne nadchol pre Charlieho, nasledoval ho kedykoľvek to bolo možné, ako keď kačiatko nasleduje svoju matku. Pozeral sa viac a viac na Charlieho kvôli súhlasu alebo pochvale, keď hrali metlobal alebo tiež „Eplodujúcu sedmu“ a prijímal názory staršieho chlapca, ako keby boli nedotknuteľné.

Charlie očividne si vedomý obdivu, aby ho inšpiroval, udeľoval chválu  schválenie kedykoľvek to bolo možné a Severus o tom s ním hovoril počas jedného večera pri horúcom kakae, keď obaja mladší chlapci išli do postele.

„No, mám štyroch mladších bratov, pane,“ povedal Charlie. „Takže som na takýto spôsob zvyknutý.“

„Napriek tomu,“ povedal mu Severus: „Oceňujem aký ste láskavý pri styku s Harrym. On potrebuje ľudí...“

„Ktorým môže dôverovať?“ hádal Charlie.

„Rozhodne.“ Severus pozrel uprene na štrnásťročného chlapca. „Koľko vám povedala vaša matka o Harryho pozadí?“

Charlie pokrčil ramenami. „Veľmi nie. Chcem povedať, že každý pozná Harryho Pottera... ehm, nie teraz Snapa, ale ako Pottera, keď ste ho adoptovali, lenže ona nepovedala nič okrem toho, že mal veľmi ťažké obdobie. Môžem povedať to povedať sám za seba, proste len pozoruje.“

„Aha?“

„Hej, no, on veľa sleduje, však, predtým než vstúpi do hry alebo si dokonca zoberie jedlo zo stola, ako keby sa chcel uistiť, že robí správnu vec alebo že takto bude akceptovaný. A pohľady, ktoré niekedy robí... Ron sa za ním raz zakrádal, keď sme sa hrali vonku a šteklil ho a ja som si myslel, že omdlie, vyzeral, tak vystrašene.“

Severus prikývol. „ďakujem vám za pomoc s ním tento týždeň. Obaja sme vašimi dlžníkmi.“

Charlie sa usmial. „V žiadnom prípade, pane. Páčilo sa mi tu a s Harry okolo bolo veľa zábavy, dokonca aj pre malé dieťa. Tiež ma predstavil poriadne Hagridovi a my sme mali perfektné rozhovory o drakoch. Myslím, že Harry je plachý a utiahnutý, ale je naozaj dobrý chlapec.“

„Naozaj je,“ súhlasil Severus a bol znovu vďačný, že Molly chlapca priviedla so sebou.

Akonáhle sa Weasleyovci vrátili domov, zostalo im len pár dní do začiatku školského roka. Severus bol úplne nervózny a zistil, že bol oveľa menej s Harrym, ako by chcel. Aby to vyriešil a zmiernil problémy, požiadal Nelli, Bitti a Fran, aby sa venovali chlapcovi počas celého dňa, zatiaľ čo on sa zaoberal svojou vlastnou predučiteľskou nervozitou.  

Po dvoch takýchto dňoch ho však Nelli upozornila na skutočnosť, že nemohol nechať Harryho len v starostlivosti domácich škriatkov bez toho, aby čelil následkom.

Harry bol rozrušený tým, že nemohol tráviť čas so svojím otcom, oznámila mu, ale slová, ktoré Nelli použila boli, „Pán Harry sa teraz cíti zle, pán Snape. Plače, že ho už viac nechcete.“

„Veď ma,“ povedal Severus a Nelli ho viedla do málo používanej kúpeľne na druhom poschodí. V kúpeľni boli osadené drevené kabínky, ktoré boli opotrebované a poškodené a dokonca aj kamenné obloženie bolo vypadané a rozbité. Harry bol schovaný pod jedným z umývadiel pod prasknutým zrkadlom, skrútený do malého klbka, je tenké ramená sa ticho otriasali.

Severus sa prikrčil vedľa neho, ale chlapca sa nedotkol, pretože vedel, že keď tak urobí, pravdepodobne Harryho vystraší viac než ako by chcel, aspoň zo začiatku. „Harry,“ povedal jemne. „Prosím, vylez odtiaľ.“

Chlapcove ramená sa stiahli, keď Severus povedal jeho meno, ale nepozrel sa hore. Do svojich rúk zamrmlal niečo, čo Severus nemohol zachytiť.

„Harry,“ povedal znova s bolestným výrazom. „Nemrmli. Môžeš mi to povedať opäť v angličtine.“

„Prepáč,“ povedal Harry, ale len trochu hlasnejšie a zodvihol hlavu zo svojich rúk a utrel si svoje slzy zo svojím predlaktím. „Prepáč, ocko?“

„Čo tam po tým robíš?“

Harry si zahryzol do pery a vyhol sa pohľadu na neho. „  Ostávam bokom. Nechcem otravovať.“

Severus sa zamračil a potom pochopil. Použil slová posledného večera, keď sa zúfalo snažil dokončiť jeho učebné plány, ktoré mal vrátiť Dumbledorovi toto ráno, zatiaľ čo Harry rapotal o svojej poslednej návšteve Hagrida. „Ak by so prestal otravovať,“ odsekol, „mohol by som to dokončiť a potom sa budeme poriadne rozprávať.“ 

Harry bol potom ticho a on si mal uvedomiť, že chlapec bol príliš ticho. Napríklad dnes vôbec nerozprával pri raňajkách.“  

„Ja som ten, komu je to ľúto, Harry,“ povedal teraz. „Ty nie si na obtiaž. Bol som včera večer zaneprázdnený a otrávený a namiesto toho, aby som ťa zdvorilo požiadal, ab si prišiel neskôr, keď to dokončím, som bol hrubý.“

„To je v poriadku,“ povedal Harry, stále pozeral preč. Pretrel si znovu rukou tvár. „Nechcem ťa obťažovať.“

„Och, dieťa moje.“ Severus váhavo natiahol ruku a pohladil synov chrbát. Harry sebou trochu trhol, ale neodtiahol sa a konečne pozrel hore, jeho zelené oči boli stále vlhké od sĺz. „V poslednej dobe som bol pod nejakým stresom, ale nie je to tvoja vina, to vôbec nie. Vylez odtiaľ, prosím.“

S trocha väčším prehováraním, Harry prišiel do jeho náručia a Severus mu sľúbil, že si vyhradí každý deň pre nich dvoch čas, aj keby bol veľmi, veľmi zaneprázdnený. Pamätajúc si na niečo, čo mu Molly povedal o poctivosti a priamosti, povedal: „Vieš, toto je nové pre nás oboch.“ Harry, stále zostávajúc veľmi ticho, riskoval pohľad do jeho tváre a Severus sa pousmial. „Nikdy predtým som nemal syna, Harry. Je to skôr prispôsobovanie.“

Ďalší pohľad, obočie zmätene skrčené. „Musím si na to zvyknúť,“ objasnil Severus a Harryho zamračenie sa vyjasnilo keď prikývol, iba trochu. „Nikdy si nemysli, že ťa nechcem,“ povedal mu Severus a pobozkal chlapcove jemné čierne vlasy. „Ty si môj syn. Vždy.“

Nakoniec sa zdalo, že sa Harry uvoľnil, aby mohol byť objatý a jeho slzy pomaly slabli. O chvíľu neskôr sa pretočil, aby mohol dať ruky okolo Severusovho krku a objať ho na oplátku. „Navždy?“ zašepkal mu chlapec do ucha.

„Navždy,“ súhlasil Severus.

KONIEC
08.01.2011 21:50:25
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one