Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

 

Po večeri si Severus s Dianou sadli v obývačke. Diana sa ho chystala spýtať na medailón a chcela mu tiež porozprávať o svojom pocite. Severus to vedel, pretože si to prečítal v jej myšlienkach pomocou legilimencie.

 

„Severus, chcem sa ťa spýtať na ten medailón, čo si mi dnes ráno dal.“ Povedala mu hneď ako sa usadili.

 

„Áno? Čo je s ním?“ predstieral prekvapenie Severus.

 

„Vieš, dnes keď som šla z práce, mala som pocit, akoby sa rozžiaril.“ Povedala jednoducho Diana.

 

„Naozaj? A prečo si mala taký pocit?“ vyzvedal Severus.

 

„Keď som vyšla pred budovu nemocnice, mala som pocit, akoby ma niekto sledoval. Dokonca sa mi zdalo, že pri mojom aute niekto bol.“

 

„Si si tým istá?“ spýtal sa Severus.

 

„Áno, ale neviem kto to bol. Videla som len tieň. Rýchlo som nastúpila do auta a vtedy sa mi zdalo, že medailón sa rozžiaril.“ Povedala mu Diana a dodala. „Mala som pocit, akoby ma chránil. Zdá sa mi zvláštny.“

 

Severus počas jej rozprávania premýšľal, čo jej povie. Pravdu vedieť nemohla, ale nedokázal ju ani veľmi klamať. Rozhodol sa, že jej povie polopravdu.

 

„Ten medailón, čo som Ti dal Ťa ma chrániť. Nepýtaj sa ma prosím ako. Dôveruj mi. Chcem len, aby si ho i naďalej nosila.“ Povedal jej nakoniec.

 

„Prečo mi nemôžeš povedať viac?“ nedala sa odradiť Diana.

 

„Prosím, dôveruj mi. Nemôžem Ti teraz povedať viac. Možno neskôr, ale nie teraz.“

 

Diana si povzdychla, ale nenaliehala. Vedela, že sa jej Severusa nepodarí prehovoriť. Asi mal dôvod, prečo jej to nechcel povedať.

 

„Chcem, aby si si dávala pozor, ak by si mala opäť taký pocit, musíš mi o ňom hneď povedať. Dobre?“ prosil ju Severus.

 

Diana prikývla, oprela o Severusove rameno a povzdychla si. Severus vedel, že sa ho nebude ďalej vypytovať o čo ide, aj keď nad tým bude premýšľať. On zatiaľ vo svojej mysli premýšľal nad tým, čo robiť ďalej. Potrebuje všetky svoje spomienky naspäť, napadlo ho. Bez spomienok nebude vedieť, ako postupovať. Možno sa mu vďaka nim podarí zistiť o koho išlo. Toto nemohla byť náhoda. Netušil, že pravdu sa dozvie čoskoro.

 

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

Keď Diana začala zaspávať, Severus ju donútil, aby si išla ľahnúť. Nechcela však zostať sama a tak pri nej Severus ostal až pokým nezaspala. Bála sa zlých snov po tom, čo sa dnes stalo. Severus ležal vedľa nej, občas ju pohladil a jemne pobozkal. Počal asi hodinu, kým si bol istý, že Diana naozaj spí a odkradol sa do svojej izby. Potreboval hovoriť s Albusom.

 

„Albus, potrebujem s vami hovoriť. Je to súrne.“ Zvolal na obraz, len čo za sebou zavrel dvere. Albus práve na obraze nebol, ale okamžite sa tam zjavil, len čo začul Severusove volanie.

 

„Áno Severus? Čo je také súrne, že ma voláš?“ opýtal sa Dumbledore len čo sa zjavil na obraze.

 

„Potrebujem, aby sa mi vrátili všetky spomienky. Je to dôležité. Vyskúšal som všetko, ale nemôžem si spomenúť na niektoré detaily.“ Vychrlil na neho Severus.

„Prečo to tak veľmi chceš?“ spýtal sa so záujmom v hlase Albus.

 

„Dnes niekto sledoval Dianu. Bol to čarodejník. Viem to vďaka medailónu, ktorý som jej ráno dal.“ Vysvetlil Severus.

 

„Si si tým istý? Nikto nevie, že si prežil a nikto nemá ani tušenie, že ti Diana pomohla a si u nej?“ povedal Albus, no tváril sa zamyslene.

 

„Albus, dobre viete, že by som si to nevymyslel. Niečo sa deje a ja to tak nemôžem nechať.“

 

„Hm, uvedomuješ si Severus, že keď Ti vrátim všetky spomienky bude to pre Teba veľmi bolestivé? Snažím sa ťa uchrániť pred detailami. Napriek tomu ich chceš naspäť?“ spýtal sa Albus.

 

„Áno, trvám na to, aby ste mi ich vrátili. Viem, že presne viete ako to spraviť. Potrebujem, aby sa to stalo hneď. Diane sa nesmie nič stať. Ja, ja.... ja ju milujem. Nemôžem ju stratiť ako Lilly.“ Vyšiel nakoniec s pravdou von Severus.

 

Dumbledore sa len usmial. Nakoniec prikývol na súhlas. Na chvíľu zmizol z obrazu. Očividne potreboval niečo zariadiť. Severus si sadol na posteľ a čakal. Asi o päť minút sa pred ním s prásknutím zjavil Kreacher. V ruke zvieral majú fľaštičku s čudnou tekutinou, ktorú Severus v živote nevidel. Albus sa v tom istom čase zjavil späť na obraze.

 

„Severus, musíš vypiť tento elixír. Ja budem odriekať zaklínadlo, ktoré je potrebné, aby sa ti úplne obnovili spomienky. Bude to trvať niekoľko minút. Začaruj dvere, aby sme nevyrušili Dianu.“ Prikázal Dumbledore.

 

Severus spravil, čo od neho chcel riaditeľ. Postavil sa oproti obrazu a otvoril fľaštičku. V kúte stál Kreacher a čakal. Severus vypil elixír na jeden raz. Trochu sa mu začala točiť hlava a tak ho Kreacher podoprel. Vôbec nevnímal, aké slová hovorí Albus. V jeho hlave sa zdvihol vír, ktorý sa začal otáčať obrovskou rýchlosťou a bolesť hlavy sa zvýšila. Videl obrazy, ktoré si nepamätal. Trvalo to niekoľko minút. Tá bolesť bola príšerná. Spomínal si na chvíle, ktoré strávil u Voldemorta, na mučenie väzňov, na posledný boj, útok Naginy.....

 

Klesol na kolená a držal si hlavu. Ťažko dýchal. Kreacher stál tesne vedľa neho a uprene na neho hľadel. Podal Severusovi ďalšiu fľaštičku s elixírom. Tento raz to bol elixír proti bolesti. Severus ho okamžite vypil. Uľavilo sa mu. Jeho duša však bojovala s emóciami z toho, čo všetko v živote urobil. Akoby to prežíval znovu. Albus ho smutne sledoval. Ticho v miestnosti sa dalo krájať. Nakoniec ho prerušil práve Albus.

 

„Severus? Si v poriadku?“ spýtal sa potichu.

 

„Áno. Potrebujem len chvíľu, aby som sa dal dokopy.“ Zamrmlal pomaly Severus. Trochu roztrasene sa zodvihol a posadil sa na posteľ. Hlavu mal stále sklonenú.

 

„Severus, sú to len spomienky. Neobviňuj sa. Za všetko si draho zaplatil. Nikto ťa nemôže za nič viniť.“ Utešoval ho Dumbledore.

 

Severus však len pokrútil hlavou. Výčitky ho budú prenasledovať do konca života. Však keby nebolo jeho, tak by možno Lilly Potterová so svojim mužom žila, Harry by mal normálne detstvo a svoju rodinu. Svojich rodičov. Od kedy na neho myslím ako na Harryho? Čo sa zmenilo? Zarazene si pomyslel Severus a konečne pozrel na Albusa.

 

Albus na neho uprene pozeral. Kreacher stál ticho v kúte miestnoti a čakal na rozkazy. Musel pomáhať Severusovi, aj keď tým nebol nadšený. Nemohol však odporovať Albusovi Dumbledorovi. Bol zaviazaný sľubom. Severus si ho po chvíli zamyslenia všimol a poslal ho preč. Škriatok sa s prásknutím odmiestnil.

 

„Albus, potreboval by som zoznam Smrťožrútov, ktorých už aurori a ministerstvo chytili. Myslím, že mi to pomôže pri zisťovaní, kto sa objavil v Dianinej blízkosti. Myslím, že niekomu sa moja smrť ako úplne nepozdáva.“ Povedal Severus.

„Niekto musel objaviť tvoju lesť Albus a ja musím zistiť kto to je. Ak prišiel na to, že sa ukrývam v muklovskom svete a ešte v Londýne, bude sa mi chcieť pomstiť.“

 

„Dobre, Severus, pokúsim sa o to.“ Zoznam by si mohol mať k dispozícii zajtra.“

 

„Albus, ešte niečo. Chcem, aby mi od zajtra chodil Denný prorok. Potrebujem prehľad o tom, čo sa deje v čarodejníckom svete. Je mi jedno, ako to zariadiš.“ Povedal Severus svojim obvyklým tónom, pri ktorom sa Dumbledore uškrnul. Prikývol však na súhlas.

 

Severus spokojný s týmto rozhovorom zrušil kúzlo proti odpočúvaniu a odišiel z miestnosti. Vrátil sa k Diane. Ľahol si po jej boku a zaspal.

11.02.2009 20:28:03
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (106 | 19%)
Denne (115 | 21%)
Raz za týždeň (74 | 14%)
Raz za dva týždne (29 | 5%)
Raz za mesiac (25 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one