Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Dlho som premýšľala, ako napísať túto kapitolu, nie som s ňou úplne spokojná, ale napriek tomu ju zverejňujem.

Kapitolu venujem: Soraki, Tanande, Jikite, Mishelke, Jirka K., Basche, Auši, Fidovi, A_ji, nike, Xene, drahokam, ostruzine, mojenervy, p.a.n.o, mae, Aveline, Clare, JSark, Biggi, tine, literne

 

Dianina výučba pokračovala a jej únava sa prehlbovala. Všimol si to aj Severus. Snažil sa ju prehovoriť, aby si zobrala dovolenku. Tvrdohlavo však trvala na tom, že bude i naďalej chodiť do práce. Rozhodol sa preto, že pri najmenších náznakoch problémov zasiahne.

 

Zachránené dievčatko sa rýchlo zotavilo. V nemocnici našťastie nič netušili. Iba primár sa čoraz viac znepokojoval kvôli Diane. Nepáčila sa mu Dianina únava, ktorú podtrhovali hlavne tmavé kruhy pod očami. Všimol si, že ju v poslednom čase často navštevuje neznámy muž, takže sa rozhodol, že sa s ním porozpráva. Hľadal vhodnú príležitosť. Tá sa mu čoskoro naskytla.

„Dobrý večer! Idete za slečnou Starkovou? Môžete na slováčko?“ zvolal primár, len čo sa Severus objavil jeden večer v nemocnici.

 

„Samozrejme,“ odvetil Severus a nasledoval primára do jeho kancelárie.

 

„Posaďte sa!“ pokynul mu primár, keď boli vo vnútri.

 

„Vy ste priateľ slečny Starkovej, ak sa nemýlim.“

 

„Áno, som.“ Odvetil Severus.

 

„Určite ste si všimli, že v poslednom čase vyzerá veľmi vyčerpane. Má nejaké problémy v súkromí?“ spýtal sa primár.

 

„Problémy nemá, ale naozaj je dosť vyčerpaná. Vravel som jej, že by si mala oddýchnuť, ale nedá si povedať.“

 

„Diana je veľmi svedomitá, čo sa týka práce. Mám však obavy, že o dlho nevydrží. Ako lekár preto budem trvať na tom, aby si zobrala dlhodobú dovolenku. Dokázali by ste zabezpečiť, aby sa k nemocnici ani nepriblížila?“

 

„To by nemal byť problém.“ Odpovedal Severus.

 

„V poriadku. V tom prípade sa s Dianou hneď porozprávam. Mohli by ste počkať v čakárni tak, aby vás nevidela?“

 

„Samozrejme,“ povedal Severus, vstal a rozlúčil sa s primárom.

 

Primár si hneď zavolal Dianu k sebe do kancelárie a nekompromisne jej oznámil, že ju posiela na dovolenku. Diana najprv namietala, ale nakoniec súhlasila. Rozlúčila sa so svojim nadriadeným a išla do sesterne, aby odovzala všetky podklady kolegyniam. Na chodbe narazila na Severusa, ktorý sa tváril, akoby práve prišiel.

 

„Od zajtra som na dlhodobej dovolenku.“ Povedala mu namiesto pozdravu.

 

„Naozaj? Prečo?“ spýtal sa Severus, predstieral prekvapenie.

 

„Vraj vyzerám vyčerpane. Môže za to neustále trénovanie po večeroch.“ Povedala mu vyčítavo.

 

Severus sa k tomu radšej nevyjadroval. Vedel, že potrebuje zmenu a preto začal plánovať prekvapenie. Keď prišli domov vyzval ju, aby si sadla.

 

„Chcel by som, aby si mi povedala viac o svojom domove a rodine.“

 

„Prečo?“ zvolala prekvapene Diana.

 

„Lebo ma to zaujíma.“ Odvetil Severus.

 

Diana na neho chvíľu mlčky pozerala, ale nakoniec sa dala do rozprávania. Rozprávala o svojom detstve, o meste v ktorom vyrastala, o svojich rodičoch a sestre. Ani si neuvedomila, že čas rýchlo bežal. Severus ju neprerušoval. Potreboval si spraviť presný obraz miesta, kde žila. Diana to dokonca obohatila fotografiami, ktoré mala uložené v niekoľkých albumoch. Stále však nemala tušenie, prečo ho to všetko zaujíma. Keď dokončila rozprávanie bolo niečo po polnoci. Severus sa dozvedel veľa detailov a bol spokojný. Kým si prezeral fotografie (na rozdiel od tých čarodejníckych sa nepohybovali) Diana zaspala v kresle. Potichu sa preto postavil a vzal ju do náručia. Opatrne ju odniesol do jej izby. Keď ju ukladal, prebrala sa.

 

„Môžeš zostať spať pri mne?“ zašepkala rozospato.

 

Usmial sa na ňu a prikývol. Mávol prútikom a obaja boli okamžite v pyžamách. Keď ležal vedľa nej,

Diana sa k nemu spokojne pritúlila a zaspala.

 

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

Na ďalší deň Severus skoro ráno odišiel do práce. Potreboval si všetko naplánovať tak, aby mohol svoj čas naplno venovať Diane. Tá si zatiaľ vychutnávala prvý deň voľna. Keď sa zobudila našla na nočnom stolíku odkaz od Severusa s raňajkami, že sa vráti len čo to bude možné. Naraňajkovala sa a pustila sa do čítania ďalších kníh od Severusa.

 

Okolo obeda sa Severus vrátil. Našiel Dianu v obývačke. Sadol si oproti nej a začal hovoriť.

 

„Zariadil som to tak, že sa ti počas tvojho voľna budem venovať. Chcem však, aby sme strávili nejaký čas mimo Londýna. Zmena ti prospeje.“

 

„A kde ho chceš stráviť?“ spýtala sa prekvapene Diana.

 

„To nechaj na mňa,“ odvetil. „Zbaľ si veci tak, aby sme mohli zajtra odísť. Okrem toho by som sa dnes chcel ešte venovať Legilimencii. Dúfam, že si si nezabudla o tom všetko prečítať.“

 

„Nezabudla. Teoreticky viem o čo ide, ale neviem si to predstaviť.“

 

„Ani si to nepredstavuj, dôležité je aby si sa naučila odolávať kúzlu Legilimens. Voldemort ho z obľubou používal na svojich väzňoch a úspešne sa mu podarilo odhaliť mnohých jeho nepriateľov.“ Vysvetlil jej.

 

Diana len prikývla, postavila sa a odišla do svojej izby. Premýšľala, kam ju to vlastne chce Severus zobrať. Otvorila skrine a začali z nich vykladať oblečenie, ktoré si zoberie asi so sebou. Severus po chvíli prišiel za ňou a pobavene ju sledoval.

 

„Mohol by si mi aspoň povedať, či tam je zima alebo teplo?“ spýtala sa Diana, keď sa už asi po desiaty raz nevedela rozhodnúť, čo si zoberie so sebou.

 

„Tak to ti povedať neviem. V živote som tam nebol, ale myslím si, že je tam momentálne počasie ako tu, takže si nemusíš robiť starosti.“ Odvetil so svojím typickým úškrnom.

 

Diana pokrútila hlavou a povzdychla si.

 

Nakoniec sa zbalila do jednej veľkej tašky a vrátila sa do obývačky, kde ju čakal Severus.

 

„Hotovo?“ spýtal sa.

 

„Áno.“

 

„Dobre, takže môžeme začať?“ spýtal sa.

 

„Môžeme.“

 

„Dobre. V provom rade sa musíš úplne uvoľniť. Vyčistiť svoju myseľ a prestať myslieť na čokoľvek, čo by ťa mohlo vyrušiť.“ Vysvetľoval, keď si sadla oproti nemu.

 

„Pokúsim sa.“ Povedala Diana. Stále si nedokázala úplne predstaviť, čo má očakávať. Zavrela preto oči a snažila sa uvoľniť. V izbe nastalo úplné ticho. Zhruba po polhodine sa ozval Severus.

 

„Pomaly otvor oči a pozri sa na mňa.“

 

Diana pomaly otvorila oči a uprela pohľad na Severusa.

 

„Legilimens.“

 

Diana pocítila, ako sa jej Severus dostáva do hlavy. Nečakala to a tak ju to prekvapilo. Nedokázala sa ubrániť takémuto úseku. Severus veľmi rýchlo ukončil kúzlo. Nechcel jej ublížiť.

 

„Čo.. čo to bolo?“ spýtala sa roztrasene, len čo popadla dych.

 

„Bol to útok na tvoju myseľ. O tom je Legilimencia, už to chápeš?“

 

Prikývla na pochopenie. Severus jej podal šálku silného čaju. Vďačne ho prijala. Nechal ju odpočívať niekoľko minút.

 

„Chceš to skúsiť ešte raz, alebo na dnes stačilo?“ spýtal sa nakoniec.

 

„Skúsme to ešte raz, teraz už viem o čo ide.“ Odpovedala Diana.

 

„Dobre, tak sa priprav.“

 

Diana odložila šálku a opäť sa pozrela na Severusa.

 

„Legilimens!“ zvolal opäť.

 

Diana sa snažila odraziť jeho útok. Zo začiatku sa jej to aj chvíľu darilo, ale nakoniec sa jej v mysli začali objavovať výjavy z jej detstva a školských čias. Severus prerušil kúzlo a ona otvorila oči. Prekvapene zistila, že sedí na zemi pri jeho nohách. Triasla sa po celom tele a pocítila bolesť hlavy. Pomohol jej opäť sa posadiť a podal jej fľaštičku s nejakým elixírom.

 

„Je to proti bolesti hlavy,“ vysvetlil jej.

 

Diana ho rýchlo vypila a po chvíli pocítila, že bolesť ustupuje. Severus jej dolial ešte čaj a povedal: „Na začiatok Ti to išlo veľmi dobre. Musíš ale každý deň trénovať. Snaž sa vyčistiť svoju myseľ vždy, keď na to budeš mať čas. Pomôže ti to dlhšie odolávať útoku.“

 

„Nemyslíš, že sú tvoje obavy príliš veľké?“ spýtala sa ho.

 

„Nie, sú opodstatnené. Nezabúdaj na to, čo sa stalo nedávno. Ten útok bol dostatočným varovaním.“ Povedal jej.

 

„Dobre, budem teda trénovať každý deň.“ Súhlasila nakoniec Diana. „Mohol by si mi, ale konečne povedať, čo plánuješ?“

 

„Zatiaľ nie, ale čoskoro sa to dozvieš.“ Pousmial sa Severus nad jej zvedavosťou. „Mali by sme si ísť ľahnúť skôr, zajtra máme pred sebou dlhú cestu.“ Dodal.

 

„Dobre, aj tak som unavená. Idem si dať sprchu.“ Povedala a odišla do kúpeľne.

 

Severus zatiaľ odišiel do svojej izby, aby sa porozprával a Albusom.

 

„Á, Severus, čakal som, kedy sa ukážeš. Kdeže si bol minulú noc?“ doberal si ho Albus.

 

Severus sa trochu zamračil, ale neodpovedal. Posadil sa oproti riaditeľovi a pozrel na neho.

 

„Albus, chcem sa vás niečo spýtať.“ Začal.

 

„Pýtaj sa môj chlapče. Rád ti odpoviem na akúkoľvek otázku.“ Povedal Dumbledore.

 

„Chystám sa zajtra zobrať Dianu domov. Uvažujem, či sa tam môžeme premiesniť. Neviete mi povedať, aké zabezpečenia sa momentálne používajú?“ spýtal sa Severus.

 

„Kľudne sa môžete premiesniť, od pádu Voldemorta sa bezpečnostné opatrenia znížili na minimum. Skoro všetkých Smrťožrútov sa už podarilo pochytať.“ Povedal s úsmevom Dumbledore.

 

„Čo na to hovorí Diana, teší sa domov?“ spýtal sa ešte Dumbledore.

 

„Ešte o tom nevie, má to byť prekvapenie.“ Povedal neochotne Severus.

 

„Ach, tááák.“ Usmial sa Dumbledore. „Sleduješ tým niečo?“

 

„Chcem poznať miesto kde vyrastala a tiež viem, že jej veľmi chýba rodina. Dávno nebola doma.“

 

„To je dosť možné. Všimol som si, že ti na nej čoraz viac záleží.“ Neodpustil si poznámku Dumbledore.

 

„Čo všetko si vy nevšimnete.“ Odvrkol Severus. Nechcel túto tému vôbec začínať. Pravdou bolo, že mu naozaj čoraz viac záležalo na Diane, ale nebol schopný dať úplne svoje city najavo. Chcel to spraviť postupne. Doteraz si všetky ženy držal od tela. Nemal tušenia, ako sa na to pozerá Diana. Aj preto sa uchýlil k tomu, že začal Dianu učiť Legilimenciu. Mohol vďaka tomu nahliadnuť do jej mysle. Bol zároveň rád, že Diana na to zatiaľ neprišla. Určite by sa hnevala.

 

„Ten nápad učiť Dianu Legilimenciu bol dobrý...“ žmurkol na neho riaditeľ.

 

Severus si povzdychol a opäť neodpovedal.

 

„Dúfam, že ju netrápiš rovnako, ako kedysi mladého pána Pottera.“

 

„Samozrejme, že nie.“ Zavrčal Snape.

 

„To som rád. Mal by si už ísť. Určite chce byť s tebou. Prajem krásnu ničím nerušenú noc.“ Zachichotal sa riaditeľ a zmizol zo svojho obrazu.

 

„Starý somár, vždy ma dokáže tak vytočiť. Všade pchá ten svoj nos.“ Zašomral Severus a odišiel z izby.

14.04.2009 18:38:43
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (106 | 19%)
Denne (115 | 21%)
Raz za týždeň (74 | 14%)
Raz za dva týždne (29 | 5%)
Raz za mesiac (25 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one