Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Keďže niektorí z vás oslavujú Valentína (ja osobne tento sviatok veľmi nemusím). prinášam vám po dlhom čase pokračovanie k tejto poviedke. Užite si to.

Dobby

 

Ani sa nenazdali a prešiel rok od narodenia dvojičiek. V dome Snapeovcov sa chystala veľkolepá oslava. Dvojičky už začali chodiť a tak sa stalo bežnosťou, že každú chvíľu bolo počuť buchot nejakej padajúcej veci alebo šťastný smiech, ktorý neveštil nič dobré. Dvojičky svojou nekontrolovateľnou mágiou spôsobovali až komické situácie a ich rodičia boli neustále na pozore. Severus si niekedy myslel, že ani jeho bývalí študenti nespôsobili toľko katastrof, ako to stihli jeho deti. Dokonca by niekedy radšej privítal toho tupca Longbottoma s jeho neustále vybuchujúci kotlíkmi, než by sa mal starať celý deň o tých dvoch. Emma a Sebastian sa veľmi dobre doplňovali a bolo jasné, že vďaka ich talentu a spolupráci sa majú ich budúci učitelia na čo tešiť. Vždy po ďalšej katastrofe sa Sverus pristihol, ako sa škodoradostne usmieva pri predstave, že by McGonagallová mala riešiť vystrájanie jeho detí.

 

Vďaka kontaktu s Poppy bol dobre informovaný o dianí na Rokforte. Po rokoch obáv a strachu zo strany rodičov sa opäť školské lavice naplnili študentmi a niektoré ročníky mali dokonca dvojnásobný počet študentov. Ubytovacie kapacity na škole museli byť rozšírené a rovnako tiež škola posilnila personál. Jediným problémom, ktorý mali bol post Majstra elixírov, ktorý sa Minerve ako riaditeľne nedarilo obsadiť natrvalo. Akoby sa prekliatie z Obrany proti čiernej mágii presunulo na elixíry. Ani Minervine prosby a sľuby vyššieho platu Slughorna neodradili od jeho odchodu na dôchodok. Poppy sa niekoľkokrát pokúšala Severusa prehovoriť, aby odhalil pravdu a vrátil sa do čarodejníckeho sveta, ale neúspešne.

 

„Ešte nenastal vhodný čas.“ Odpovedal vždy Severus a Poppy vedela, že týmto sa ich debata skončila. Nechápala čo tým sleduje, ale napriek tomu i naďalej udržovala ich spoločné tajomstvo.

 

V jedálni sa vznášalo nespočetné množstvo balónov, v strede stola trónila obrovská ovocná torta a na stole pri okne sa kopila hromada darčekov. Okrem Severusa a Diany sa mali oslavy zúčastniť aj Dianini rodičia, jej sestra, Poppy, profesor White a pár Dianiných kolegov z nemocnice. Opatrenia, ktoré museli obaja urobiť sa týkali hlavne toho, že nikto z ich muklovských priateľov a Dianinej rodiny nesmel mať ani tušenie, že v tomto dome vládne mágia. Škriatkovia dostali príkaz, aby sa snažili v dnešný deň vyhnúť kontaktu s obyvateľmi domu a nedali najavo svoju prítomnosť. Severus tiež napísal Poppy správu, v ktorej ju opozorňoval na prítomnosť muklov a navrhoval jej, aby podľa toho prišla aj ustrojená.

 

Diana sa najviac obávala odhalenia zo strany rodiny. Nevedela čoho sú dvojčatá schopné v návale radosti a tak tajne dúfala, že ich spontánna mágia bude tento raz ticho.

 

Okolo druhej poobede sa do sídla Snapeovcov začali trúsiť hostia. Dianini rodičia a sestra prišli ako prví. Chvíľu po nich sa zjavila Poppy, ktorá sa na dnešný účel primiesnila neďaleko k pozemkom, aby sa jej príchod javil ako obyčajný, aj keď najbližšia dedina bola od sídla vzdialená niekoľko kilometrov.

 

„Tak kdeže sú naši malí oslávenci?“ volala Poppy len čo sa ocitla vo vstupnej hale.

 

Odpoveďou jej bol nadšený smiech a o chvíľu sa vo dverách zjavili usmiate dvojičky. Emma mala na sebe žlté šatôčky (Severus by v živote svojej dcére neobliekol nič ružové) a Sebastian bol naopak oblečený do zelených nohavíc a bielej košele, ktorá mala na vrecku vyšitého striebornou niťou malého hada.

„Pop, Pop,“ volali deti na Poppy a vrhli sa do jej otvoreného náručia. Diana pobavene sledovala tento obrázok. Teta Poppy bola u dvojičiek veľmi obľúbená.

 

S deťmi v náručí sa presunula do jedálne, kde sa zhromažďovali aj ostatní hostia. Severus sedel v kresle a práve živo diskutoval s Dianiným otcom. Dvojičky, len čo sa dostali z Poppyinho náručia sa presunuli do jedného z kútov jedálne, kde mali rozloženú celú kopu hračiek.

 

Kým čakali na chýbajúcich hostí, Poppy sa posadila k Dianinej mame so sestrou a popíjala s nimi čaj.

 

„Akú ste mali cestu?“ spýtal sa Poppy Dianinej mamy.

 

„Let bol v poriadku, ale tá cesta sem sa mi zdala dosť dlhá. Neviem si zvyknúť, že sa Diana a Severus presťahovali tak ďaleko od Londýna.“

 

„Mami, ale toto sídlo je nádherné a pre dvojičky oveľa vhodnejšie ako byt v Londýne.“ Hádala sa s ňou Silvia.

 

„To máš pravdu, ale čo potom, keď budú staršie a budú mať ísť do školy. Dedina je tiež ďaleko.“ Oponovala Dianina mama.

 

Poppy sa pousmiala. „Náš školský systém je iný ako ten váš. Deti v Anglicku dosť často chodia na internátnu školu. Aj keď nie hneď.“ Dodala, keď videla zhrozený výraz Dianinej mamy.

 

„Deti by mali byť čo najdlhšie pri rodičoch. Ako potom naberajú rodinné hodnoty a zvyky, keď sú väčšinu roka niekde mimo domov?“ zvolala Dianina mama a jej pohľad zaletel k hrajúcim sa dvojičkám.

 

„Mami, dvojčatá sú ešte malé. Teraz sa totou otázkou nezaoberajme, keď nastane čas, my so Severusom určite nájdeme nejaké riešenie.“ Ozvala sa Diana, aby ukľudnila svoju rozrušenú matku.

 

Poppy sa po tejto poznámke usmiala a napila sa zo svojej šálky.

 

Ich rozhovor nepokračoval, pretože k nim docupitala Emma a nadšene im ukazovala bábiku, ktorej chýbala pravá ruka. Tá ležala neďaleko Sebastiána hrajúceho sa s požiarnickym autom.

 

Keď nastal čas sfúknutia sviečok na torte, všetci sa zhromaždili okolo stola a Diana spolu so Severusom zodvihli svoje ratolesti, aby ich mohli sfúknuť. Dvojčatám žiarili oči od radosti a nezabudli tiež vyskúšať pevnosť svojej torty, keď do nej v nestráženej chvíli vopchali ručičky. Pohľad na ufúľané tváre detí rozosmial všetkých hostí a Severus sa zhlboka nadýchol, aby oládol svoje znechutenie.

 

Rozbaľovanie darčekov sa snieslo v znamení lietajúcich zvyškov z papiera a prázdnych obalov. Malý Sebastián dostal sadu detských kotlíkov, ktorá bola začarovaná tak, že sa muklovským hosťom javila ako sada náradia a Emma nadšene mávala detskou napodobeninou čarodejníckeho prútika, ktorý iskril na všetky strany.

 

Keď sa zvečerilo a dvojičky už sladko spali vo svojej izbe, unavení rodičia si sadli v knižnici a spoločne s Dianinými rodičmi si vychutnávali príjemné ticho.

 

„Stále sa čudujem, že tu nikde nemáš televízor.“ Ozvala sa zrazu Silvia. „Čo tu počas toľkých dlhých nocí robíte?“

 

„Pozri sa na túto obrovskú knižnicu moja milá, čo asi?“ usmiala sa Diana.

 

„No, to som si mohla myslieť. Vy dvaja ste večne zavŕtaní v knihách. Tento dom mi niekedy pripomína veľké múzeum.“ Podpichovala ďalej Silvia.

 

„Silvia, nechaj ich tak. Je to ich domov a oni sa rozhodli, že si ho zariadia takto. Nie každý má rád všetky technické vymoženosti.“ Hájila svoju staršiu dcéru pani Starková.

 

Silvia len pokrčila ramenami a postavila sa. „Som unavená, idem spať.“ A opustila knižnicu.

Keď prechádzala chodbou okolo detskej izby začula šramot. Zastala a pozorne počúvala. Z izby sa ozval nadšený smiech malej Emmy. Silvia opatrne kráčala ku dverám a pomaly ich otvorila. Šokovane zostala pozerať na výjav pred sebou.

 

Všetky hračky v miestnosti poletovali vo vzduchu a točili sa dokola. Práve keď chcela vykríknuť jej ústa prekryla mužská ruka a ona sebou vyľakane trhla.

 

„Ticho. Nesmieš nikoho vyľakať a hlavne nie deti.“ Ozval sa jej pri uchu hlas jej švagra. Severus rýchlo vtiahol Silviu do detskej izby a potichu zavrel dvere. Rýchlo vytiahol svoj prútik a niekoľkokrát ním mávol.

 

Hračky boli odrazu na svojom mieste a namiesto nich nad detskou postieľkou poletoval malý vtáčik. Silvia to všetko šokovane sledovala.

 

„Čo-čo to má znamenať.“ Dostala zo seba po chvíli.

 

Severus prenikavo pozeral na svoju švagrinú a uvažoval, či by jej nemal pozmeniť spomienky. Nakoniec tento nápad potlačil a s povzdychom sa pustil do vysvetľovania.

 

„To, čo ti teraz poviem sa nesmú za žiadnu cenu dozvedieť tvoji rodičia. Mohlo by to ohroziť celú našu rodinu. Rozumieš?“ Silvia prikývla na súhlas.

 

„Dobre, teraz ma pozorne počúvaj a hlavne neprerušuj,“ pokračoval Severus „keď som spoznal tvoju sestru bol som v nemocnici, kde som si nespomínal na svoju minulosť. Po čase sa mi však spomienky vrátili a ja som si spomenul. Som čarodejník, Silvia a dovtedy som žil v úplne inom svete ako je ten váš. Môj život bol ohrozený a prežil som len vďaka priateľovi a tvojej sestre. Zamiloval som sa do nej. Po nejakom čase sa u Diany začali prejavovať určité magické schopnosti. Vedela si, že ste vo svojej rodine mali čarodejníkov?“ opýtal sa a Silvia pokrútila hlavou. Nedostala zo seba ani slovo. Šokovali ju všetky tieto informácie.

 

Severus nečakal kým sa spamätá a pokračoval. Istú dobu som svoje tajomstvo skrýval aj pred tvojou sestrou, ale neskôr som jej všetko povedal. Keď na nás zaútočili iní čarodejníci jej mágia sa vďaka šoku prejavila v oveľa väčšej miere, ako som predpokladal. A vďaka pôrodu sa ešte znásobila. Obe naše deti sú podľa magických testov čarodejníkmi. A budú veľmi silnými čarodejníkmi. Preto si videla tie poletujúce hračky“ dokončil.

 

Silvia otočila svoj pohľad zo Severusa na postieľky dvojičiek a poletujúceho vtáčika. Kým Sebastián pokojne spal jeho sestrička stále nadšene tlieskala rúčkami. Silvia pomaly podišla k postieľkam a naklonila sa na ne. Nič na jej neteri a synovcovi nenaznačovalo, že títo drobci sú čarodejníci. Pousmiala sa a prikývla.

 

„Vaše tajomstvo bude u mňa v bezpečí. Ale očakávam ďalšie vysvetlenia. Chcem vedieť, čo mám očakávať a čo všetko dokážete.“ Povedala Silvia Severusovi.

 

„V poriadku. Porozprávam sa o tom s Dianou. Budeme sa ti snažiť dať odpovede na tvoje otázky. Ak by si videla robiť dvojičky niečo neobvyklé, okamžite ma informuj. Je zázrak, že dnešná oslava sa zaobišla bez akéhokoľvek prejavu náhodnej mágie.“ Povedal jej Severus.

 

„Teraz by si mala ľahnúť. Ja sa pokúsim Emmu uspať.“ Povedal jej a mávnutím prútika odstránil ochrany na dverách.

 

--------------------------------------------------------------------------------------------------

 

Dianini rodičia a sestra sa zdržali niekoľko dní. Silvia dostala všetky odpovede na svoje otázky. Bola nadšená z mágie a jednoduchých zaklínadiel, ktoré jej Diana ukázala, keď boli sami. Severus videl na svojej manželke, že je šťastná, keď sa mohla s ich tajomstvom podeliť so svojou sestrou a bol nakoniec rád, že jej nevymazal pamäť.

 

Prvý večer, ktorý konečne trávili osamote si užívali pokoj a pohodu. Škriatkovia práve odniesli prázdne šálky od čaju a Severus v kresle čítal jeden z odborných článkoch o elixíroch. Diana si listovala v jednom z časopisov, ktoré jej doniesla Silvia.

 

Keď Severus po polhodine čítania zodvihol svoj pohľad k Diane zistil, že zaspala. Pomaly položil na stôl časopis a vstal. Podišiel k nej a naklonil sa, aby jej z ruky odložil časopis. Diana sa neprebudila. Opatrne vzal svoju manželku do náručia a vydal sa s ňou do ich spálne, kde ju opatrne položil na posteľ.

 

„Severus?“ ozvala sa ospalo Diana.

 

„Spi drahá,“ zašepkal Severus a pobozkal Dianu na čelo.

 

„Milujem Ťa.“ Zašepkala Diana a opäť sa ponorila do hlbokého spánku.

14.02.2011 20:06:04
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (108 | 20%)
Denne (115 | 21%)
Raz za týždeň (74 | 13%)
Raz za dva týždne (29 | 5%)
Raz za mesiac (27 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one