Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Dočkali ste sa. Po dllllllhej dobe je tu pokračovanie. Užite si to. Verím, že múza tu už ostane a poviedka sa znovu rozbehne. Túto kapitolu venujem všetkým, ktorí si poviedku obľúbili a trpezlivo čakali na pokračovanie.

Dobby

Večer v hoteli prebehol príjemne. Vonku zúrila búrka a tak rodinka trávila zvyšok pobytu v hotelovom apartmáne. Ráno po raňajkách ich mal vyzdvihnúť taxík a odviezť do bytu v Londýne, odkiaľ sa premiestnili do svojho sídla.

Dvojičky natešene tlieskali ručičkami, keď sa ocitli vo svojej izbe. Severus nad tym len pokrútil hlavou, ale nekomentoval to. Nechal Dianu nech deti prezlečie do niečoho pohodlnejšieho a on zamieril do svojho laboratória. Potreboval dokončiť dodávku pre Poppy.

Bol neskorý večer, keď Severus konečne opustil laboratórium. Dvojičky spali a Diana sedela v pracovni a vybavovala nahromadenú korešpondenciu.

Severus ju chvíľu sledoval zo dverí. Pristúpil k nej a začal jej masírovať šiju. Diana sa zhlboka nadýchla. Bolo to príjemné. Dopísala posledné vety listu pre Silviu a uvoľnene sa oprela na stoličke. Severus pokračoval v masáži. Diana privrela oči a užívala si Severusove ruky na svojom krku a ramenách. Prešlo niekoľko minút kým skončil.

„Prepáč, že som ťa nechal samu." Ospravedlnil sa.

„Nič sa nedeje, počítala som s tým, že sa budeš venovať dodávke nových elixírov pre Poppy."

„Dvojičky dnes zaspali dosť skoro." Skonštatoval Severus.

„Áno, boli unavené z cesty." Pousmiala sa Diana. „Asi by sme mali častejšie cestovať."

Severus nad tým len pokrútil hlavou.

„Mali by sme si ísť ľahnúť aj my." Povedala nakoniec Diana.

Severus jej podal ruku a pomohol jej vstať. Spoločne sa presunuli do spálne a čoskoro zaspali.

 

--------------------------------------------------------------------------------------------------

Od rodinného výletu ubehlo niekoľko týždňov. Život v rodine Snapeovcov sa vrátil do zabehnutého stereotypu. Severus každé ráno odchádzal do Londýna a vracal sa späť podvečer. Diana medzitým trávila čas s dvojčatami, ktoré rástli ako z vody. Napriek tomu si našla čas aj na štúdium a prehlbovala si vedomosti o čarodejníckom svete.

Spoločné večery so Severusom ju napĺňali šťastím.

Jediné, čo ju v poslednom čase trápilo bola jej neustála únava. Pripisovala to tomu, že čím boli dvojičky väčšie tým viac pobehovali okolo. Stačila chvíľa nepozornosti a katastrofa bola na svete. Severus len krútil hlavou po kom to tie deti majú. Pokiaľ si pamätal na svoje detstvo, on patril k tým pokojnejším deťom. Možno to bolo aj výchovou a hlavne tým, aký bol jeho otec. Diana sa naopak vždy len ospravedlňujúco usmiala. Vedela presne po kom to ich deti majú.

Našťastie existovalo jednoduché reparo a veci boli ako nové. Severus využíval ničenie vecí svojimi deťmi na to, aby sa zbavoval vecí, ktoré boli podľa jeho názoru nevkusné a ktoré zdedili po Albusovi Dumbledorovi. Predsa len, považoval Albusov vkus za chorý. Kým však riaditeľ žil, nedokázal s tým nič spraviť. Teraz to bolo iné a on s radosťou sledoval, ako Sebastian pri ťahaní veľkého plyšového medveďa po chodbe zhodil obrovskú vázu, ktorá tam bola ako päsť na oko. Vtedy s radosťou použil Evanesco a nechal črepy navždy zmiznúť.

Dnes sa Severusovi podarilo vrátiť z Londýna o niečo skôr. Vošiel do domu a vydal sa za hlasmi svojich štebotajúcich detí, ktoré sa ozývali z knižnice. Zastal vo dverách a s hrôzou zistil, že väčšina kníh z nižších políc leží na zemi alebo sú pokreslené výtvormi malých maliarov, ktorí v rukách rozžiarene držali farbičky.

„Čo sa tu do trola deje?" zvolal naštvane. Obe deti okamžite strnuli a pozerali na svojho rozzúreného otca.

„Diana!" zakričal Severus a čakal na svoju manželku. Keď sa ani po minúte neobjavila, chytil obe deti za ruky a vydal sa s nimi na poschodie. Vošiel do ich spálne, usadil ich na posteľ a vydal sa do kúpeľne, kde sa podľa jeho odhadu nachádzala jeho manželka. Naštvane vpochodoval dovnútra, ale jeho zamračený pohľad sa ihneď zmenil na znepokojený, keď uvidel ako sa Diana skláňa nad záchodom.

„Čo sa tu deje? Si v poriadku?" spýtal sa Severus a okamžite prikročil k svojej manželke.

Tá sa s bledou tvárou otočila na neho.

„Potrebuješ pomôcť? Prinesiem Ti elixír." Povedal Severus a okamžite sa ponáhľal späť do spálne. Urobil tak práve včas, aby zabránil Emme v preskúmavaní jeho šuflíkov na nočnom stolíku.

„Emma." Zahučal znovu naštvane na dievčatko a ono začalo posmrkávať. Malá vedela, že keď ocko kričí niečo nie je v poriadku. Nechápala však čo.

„Okamžite si sadni späť k svojmu bratovi a ani sa nepohni." Povedal Severus, schytil dievčatko a posadil ju späť k Sebastianovi, ktorý sa ani nepohol, len prekvapene sledoval svojho ocka.

Severus medzitým, ako sa venoval svojim deťom prútikom privolal elixír proti nevoľnosti a poslal ho do kúpeľne. O chvíľu počul splachovanie záchoda, púšťanie vody a následne kroky svojej manželky, ktorá sa zjavila vo dverách.

„Prepáč, prišlo mi zle." Povedala ticho Diana.

„To vidím. Prečo si však k deťom neprivolala škriatka, vieš ako vyzerá knižnica?" povedal jej vyčítavo Severus.

„Prišlo to tak náhle, že som nestihla spraviť nič iné." Vysvetľovala mu Diana, ktoré elixír očividne pomohol.

„Dole je totálna spúšť. Neviem, kde tí dvaja zobrali farbičky, ale zahrali sa na maliarov a svoje výtvory zvečnili do kníh." Povedal Severus podráždene. Pokiaľ sa jednalo o knihy bol veľmi háklivý. Miloval knihy, boli súčasťou jeho života, jeho detstva a mladosti. Bol tak nahnevaný, že si nevšimol ako sa Diane v očiach zaligotali slzy.

„Severus..." Diana chcela svojmu manželovi vysvetliť, že je nespravodlivý.

Severus len pokrútil hlavou a pozrel na deti, ktoré ticho sledovali výmenu svojich rodičov.

„Dozri na nich. Idem dať do poriadku tú spúšť." Povedal jej a opustil miestnosť.

Diana ticho sledovala jeho odchod a potom sa s povzdychom otočila na obe deti, ktoré sedeli na ich posteli.

„Čo ste to zase vyviedli?" spýtala sa ich ticho. Sebastian skĺzol z postele a odcupital k nej. Objal jej nohu a zodvihol svoj pohľad k nej. Diana ho zobrala na ruky a podišla k Emme, ktorá v ruke ešte zvierala jednu z farbičiek.

Po chvíli sa s oboma deťmi presunula do ich detskej izby.

 

--------------------------------------------------------------------------------------------------

Severus zúril. Chodil po knižnici a mával prútikom. Knihy sa delili na štyri kôpky. V jednej boli knihy nepoškodené, v druhej tie, ktoré boli pokreslené výtvormi jeho detí, tretiu obsahovali tie, ktorým chýbali listy a štvrtú tie, ktoré boli roztrhané na drobné kúsky.

Trvalo mu to niekoľko hodín, kým sa mu podarilo napraviť škody. Niektoré knihy však zachrániť nešlo. Deti boli veľmi dôsledné v ich ničení. Keď konečne skončil bola tma.

Vošiel do jedálne a zistil, že na stole ho pod ohrievacím kúzlom čaká večera. Diana tam nebola. Očividne sa najedla skôr. Severus sa v tichosti pustil do jedla a zamieril do spálne. Jeho manželka tam však nebola. Rýchlo sa prezliekol a zamieril do detskej izby.

Dianu našiel sedieť v kresle s rozprávkovou knižkou v ruke. Obe deti boli v postieľkach a pomaly zaspávali. Diana zodvihla svoj pohľad od knihy a pozrela na neho. Severus pristúpil k nej a zobral jej knihu z ruky. Mávol prútikom a kreslo sa premenilo na pohodlnú pohovku pre dvoch. Severus pozrel do knihy a začal čítať tam, kde Diana skončila.

Asi o polhodinu neskôr deti tvrdo spali. Severus pomohol Diane vstať, premenil pohovku späť na kreslo a obaja opustili detskú izbu.

Keď sa ocitli v spálni Severus zastal, otočil sa k Diane a povedal: „Prepáč."

Diana sa na neho usmiala a pristúpila k nemu. Severus ju objal a pobozkal. Zhlboka sa nadýchla a pohltila ju jeho vôňa. Tento slastný pocit však trval len niekoľko sekúnd. Dianu zrazu naplo, vytrhla sa zo Severusovho objatia a utekala do kúpeľne. Severus zamračene sledoval jej útek.

Keď sa po pár minútach opäť vynorila vyzerala bledo.

„Od kedy je ti takto zle?" spýtal sa.

„Od rána." Povedal Diana a unavene sa posadila na posteľ.

„V poslednom čase si bola unavená, teraz ti je zle."

„Myslíš, že to spolu súvisí?" spýtala sa Diana.

„Očividne áno." Odvetil Severus a pristúpil k nej.

„Mali by sme spraviť nejaké testy." Povedal.

„Testy? Kedy?"

„Navrhujem ihneď. Vyzeráš strašne. Ten elixír očividne nezabral." Povedal Severus a už ju ťahal za sebou do laboratória.

Len čo tam boli, kúzlom odobral Diane trochu krvi a pustil sa do testovania. Občas jej položil kontrolnú otázku a premýšľal na čo sa má zamerať. Zrazu privrel oči, pokrútil hlavou a opäť sa zahľadel na svoju manželku.

Nie. To je blbý nápad. Pomyslel si.

Diana ticho sledovala jeho duševný boj a čakala na čo príde.

Severus privolal zo skrinky fľaštičku s elixírom. Diana nestihla zaregistrovať jeho názov a po jeho zahriatí pridal niekoľko kvapiek jej krvi. Niekoľkokrát elixír zamiešal a naklonil sa nad kotlík.

O chvíľu elixír zmenil farbu. Severus sa usmial.

„Čo tam vidíš?" spýtala sa Diana, ktorá nevidela do kotlíka.

„Myslím, že sme odhalili príčinu." Povedal so širokým úsmevom.

„Naozaj?" Severus prikývol a pristúpil k nej.

„Si tehotná, Diana." Zašepkal a pevne ju objal.

„Čože?" zvolala prekvapene.

„Naše drahé dvojčatá budú mať súrodenca." Povedal so smiechom.

„Och. Tretie dieťa. Čo budeme robiť? Však vidíš, že ledva zvládam tieto dve." Povedala Diana a snažila si predstaviť, ako sa bude starať o všetky tri deti.

„Neboj sa, zvládneme to." Ubezpečil ju Severus.

„Mám obavy, dvojičky sú veľmi živé. Videl si to dnes. Spustila som z nich oči len na chvíľu a vidíš, ako to dopadlo." Povedala s povzdychom.

„Ak to bude potrebné, najmeme si opatrovateľku." Povedal Severus.

„Opatrovateľku? A odkiaľ, keď v čarodejníckom svete si mŕtvy a v normálnom svete nikto netuší, kým sme." Povedala Diana.

„Teraz sa tým netráp." Povedal Severus. „Máme dosť času, aby sme našli riešenie. Poď, mala by si si oddýchnuť."

Zobral ju okolo pliec, jedným švihnutím prútika upratal laboratórium a vykročil spoločne s Dianou späť do ich izby.

„Vieš či to bude chlapec alebo dievča?" spýtala sa Diana, keď ležali v posteli.

„Ešte je priskoro, si tak v prvom mesiaci." Odpovedal. „O pár týždňov môžeme test zopakovať."

„Nie," povedala Diana. „Nech to ostane tajomstvom."

„V poriadku. Zajtra kontaktujem Poppy, aby ťa prezrela. Budeš potrebovať nejaké podporné elixíry."

„Dobre." Povedala zívajúc Diana.

Keď už si Severus myslel, že zaspala, ozval sa jej hlas. „Našim to zatiaľ nepovieme."

Severus sa usmial a pohladil ju po tvári. „Ako si želáš." Zašepkal a jemne ju pobozkal.

16.04.2013 21:39:23
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (76 | 13%)
Raz za dva týždne (30 | 5%)
Raz za mesiac (30 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one