Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
 
Severus zamračene sedel na svojom mieste za učiteľským stolom vo Veľkej sieni. Práve začala slávnostná hostina otvárajúca nový školský rok.
Pohľadom zaletel k slizolinskému stolu na miesto, kde mal sedieť jeho syn. Miesto bolo prázdne. Bolo mu jasné, že zajtra nastane poprask vďaka Dennému Proroku, ktorý oznámi, že Harry nedorazil do školy a je nezvestný.
Harryho spolužiaci sedeli tak, že Harryho miesto bolo voľné. Niektorí študenti si už vo vlaku všimli, že nenastúpil a v tichosti sa bavili, čo sa mu asi stalo.
Len čo dojedli riaditeľ si vyžiadal slovo.
"Verím, že ste si všetci užili našu slávnostnú večeru. Študentov nižších ročníkov chcem upozorniť, že Zakázaný les sa nevolá len tak zakázaným. Je prísne zakázané pohybovať sa v ňom a v jeho blízkosti bez dozoru. Verím, že vám starším to opakovať nemusím." Povedal. Pár starších študentov sa zasmialo.
"Dovoľte mi tiež, predstaviť vám nášho nového učiteľa Obrany proti čiernej mágii." Pokračoval ďalej.
"Je ním profesor Gilderoy Lockhart." Menovaný sa postavil so žiarivým úsmevom na tvári. Mnoho študentiek zavzdychalo.
Lockhart bol oblečený do fialového habitu. V čarodejníckej komunite patril medzi najobdivovanejších čarodejníkov. Možno aj vďaka knihám, ktorými zaplavil kníhkupectvá. Mnohé z nich opisovali až neuveriteľné dobrodružstvá, ktoré prežil na svojich cestách.
Severus si pri pohľade na vysmiateho Lockharta zhnusene odfrkol.
"Aby sme sa vyhli zbytočným dohadom, chcem vám oznámiť, že jeden z vašich spolužiakov nenastúpil do školy." Vyhlásil Dumbledore a Severus v duchu zanadával. Nečakal, že riaditeľ spraví takéto oficiálne vyhlásenie.
"Harry Potter je niekoľko dní nezvestný."
Po tomto vyhlásení nastal vo veľkej sieni šum. Severus pokrútil nesúhlasne hlavou. Zároveň však nenápadne sledoval jednotlivé reakcie.
Draco Malfoy sa uškrnul. Pansy Parkinsonová sa zamračila. Aj ďalších pár Slizolinčanov sa zatvárilo nesúhlasne.
Dumbledore zatlieskal rukami, aby sa všetci utíšili.
"Veríme, že pán Potter sa čoskoro nájde a pripojí sa k svojim spolužiakom v Slizoline. Môžete sa rozísť do svojich klubovní." Tým riaditeľ ukončil večeru.
Severus vstal a ako prvý opustil sieň. Potreboval sa ešte pred večernou poradou učiteľov stretnúť so svojimi hadmi.
 
- - MS - -
 
Harry sa prebudil na to, ako mu slnko prudko svietilo na hlavu. Podľa jeho polohy predpokladal, že je takmer poludnie. Rozospato sa natiahol a rozhliadol sa. Za ním bol hustý les a pred ním sa týčili kopce. Nikde v dohľade nevidel žiadne ľudské obydlie. Bolo mu jasné, že sa musel počas putovania lesom odchýliť od pôvodnej trasy. Našiel fľašu s vodou, ktorá ležala neďaleko neho a napil sa z nej. Bola plná len z polovice. Napriek veľkému hladu sa postavil a vykročil vpred. Bol rozhodnutý, že vylezie na tie kopce pred sebou, aj keby ho to malo stáť život. Potreboval vedieť, čo sa nachádza za nimi. Jeho šatstvo bolo v úbohom stave. Čo by dal za teplý kúpeľ, poriadne jedlo a mäkkú posteľ.
Pomalým krokom sa čoraz viac vzďaľoval od lesa. Začalo mu byť teplo a tak si dal dole dotrhaný plášť. V čase, keď sa dostal pod jeden z kopcov sa z neho lial pot a bol poriadne vyčerpaný. Fľaša s vodou bola takmer prázdna.
Harry si sadol na jeden z kameňov, aby si odpočinul. Jeho pohľad opäť zablúdil k lesu, z ktorého vyšiel. Bol obrovský a z tohto pohľadu aj veľmi tmavý. Popri pozorovaní okolia zachytil slabý zvuk tečúcej vody. To mu dalo trochu sily. Po chvíli hľadania našiel medzi skalami malý prameň. Kamene v jeho okolí však prezrádzali, že v čase dažďov sa na tomto mieste vytvára dosť veľký potok. Hlavne vďaka vode, ktorá steká z kopcov. Harry sa poriadne napil vody, naplnil si fľašu a trochu si poumýval ruky a tvár. Nakoniec vyslobodil nohy z topánok, pretože im chcel dopriať úľavu v studenej vode. Zalapal po dychu, keď zistil, že ich má na mnohých miestach pokryté krvavými pľuzgiermi. Opatrne preto nohy ponoril do chladnej vody. Spočiatku ho nohy štípali, ale postupne sa dostavila očakávaná úľava. Sedel takto niekoľko desiatok minút. Potom si uvedomil, že by sa mal vydať ďalej, alebo si nájsť úkryt na noc, pretože dni boli čoraz kratšie. Táto skutočnosť ho upozornila na to, že školský rok už musel začať. Kto vie ako zareagovali ostatní na moju neprítomnosť. Pomyslel si.
Pomaly stúpal do kopca. Slnko sa dostalo tesne nad vrcholky hôr. Začínalo sa stmievať. Harry sa poobzeral po okolí, či niekde nie je nejaký vhodný úkryt. Nič však nevidel.
Pokračoval preto ďalej v stúpaní do kopca. Občas musel preliezať veľké skaly, ktoré sa odtrhli z vyšších polôh a padali nadol, ale bolo im v tom zabránené rôznymi prekážkami. Keď slnko zapadlo, ochladilo sa. Harry si znovu obliekol dotrhaný plášť a pokračoval ďalej. Asi 100 metrov nad sebou zbadal dve obrovské skaly a medzi nimi medzeru. Tá by mohla byť dobrý úkrytom počas noci. S vypätím posledných síl sa dostal až k nim. Oprel sa o jednu z týchto skál a snažil sa popadnúť dych. Zaškvŕkalo mu v bruchu. Napil sa vody, aby zahnal ten nepríjemný pocit v žalúdku. Pozrel na hviezdy, ktoré sa zjavili na oblohe a povzdychol si. Chcel by som byť s ockom. Dostanem sa k nemu? Pomyslel si. Dúfal, že sa tak stane čoskoro.
 
- - MS - -
 
V čase, keď Harry pozeral na hviezdy, Severus Snape stál na Astronomickej veži a hľadel do diaľky. Myslel na svojho syna. Jeho zmiznutie sa pretriasalo medzi študentmi a učiteľmi. Albusove vyhlásenie počas otváracej slávnosti tomu vôbec nepomohlo. Harryho spolužiaci ho znovu zaplavili otázkami, či o tom niečo nevie.
Ako tam tak stál a jeho plášť vial vo vetre, pocítil zvláštny pocit. Mal dojem, akoby jeho syn bol neďaleko a myslel na neho. Kde si Harry? Spýtal sa v duchu. Nemôžem ťa nájsť.
Cítil ako ním prechádza chlad, pretože vietor bol čoraz silnejší. V diaľke sa zablyslo. Otočil sa a vydal sa dole točitým schodiskom, aby dokončil svoju obvyklú pochôdzku po škole. Kým došiel do svojich izieb strhol asi 50 bodov a rozdal tri tresty. Po rýchlej sprche si sadol s pohárikom whisky ku krbu a premýšľal nad ďalšími možnosťami ako nájsť svojho syna.
 
- - MS - -
 
Okolo polnoci Harryho zo spánku prebral prudký lejak. Snažil sa pred ním ukryť v medzere medzi skalami, ale veľmi to nepomohlo. Za pár minút bol mokrý ako myš. Zablyslo sa a zaburácal hrom.
Harry sa triasol od zimy. Vedel, e nemôže ostať na tomto mieste a tak vyliezol z toho chatrného úkrytu a opäť sa vydal nahor. Šlo to ešte pomalšie ako predtým, pretože na skalách sa veľmi šmýkalo. Blesky, ktoré bičovali nebo mu osvetľovali cestu. Vietor mu svišťal okolo uší a voda z neho tiekla prúdom. Dole pod ním sa ozval rachot uvoľnených skál. Bol rád, že tam neostal. Plahočil sa v daždi niekoľko hodín, zuby mu cvakali od zimy, keď sa pred ním zjavil otvor v skale. Bola to malá, ale suchá jaskyňa. Okamžite zaliezol dnu vďačný za tento úkryt. Zašmátral vo vrecku svojho plášťa a našiel kúsok sviečky, ktorý si odniesol z domu, kde bol väznený. S trasúcimi rukami vytiahol aj škatuľku zápaliek. Našťastie bola suchá, čo bol vzhľadom na jeho stav doslova zázrak.
Škrtol prvú zápalku, ale zhasla skôr ako ju priložil ku sviečke. Druhý pokus. Dopadlo to rovnako. Až pri štvrtom pokuse sa mu ju podarilo zapáliť a on sa konečne rozhliadol po svojom úkryte. Jaskyňa nebola veľká. Po zemi sa nachádzali tenké konáriky, ktoré sem zrejme nanosilo nejaké zviera. Položil sviečku opatrne na zem a začal tieto konáriky zbierať. Trvalo mu veľmi dlho, kým ich mal dosť na to, aby sa pokúsil zapáliť malý oheň. Nakonie sa mu to podarilo a on sa mohol trochu zohriať.
Mokrý plášť zhodil so seba dole a položil ho na veľký kameň pri zadnej stene jaskyne dúfajúc, že aspoň trochu vyschne. Ruky natiahol k ohňu a snažil sa ich ohriať. Vyzul si premočené topánky a ponožky a položil ich tak, aby sa sušili. Pomaly prikladal konáriky z kopy, ktorú vytvoril. Chcelo by to viac dreva, uvažoval. Toto mi vydrží maximálne hodinu, čo potom? Poobzeral sa dookola. V rohu ešte zbadal nejaké kúsky dreva, ale to mu veľmi nepomôže.
Vonku zatiaľ stále lialo. Harry sa nakoniec rozhodol, že zvyšok dreva hodí do ohňa, aby mu bolo čo najteplejšie a pokúsi sa na chvíľu zaspať.
Ráno však prišlo príliš skoro. Harry sa prebral na to, že mu je veľká zima. Oheň dávno nehorel. Jeho oblečenie bolo len z časti suché. Cítil, že ho bolí hrdlo a má horúčku. Pohľadal vodu a trochu sa z nej napil. Mal problém ju prehltnúť. Toto nie je dobré. Pomyslel si.
Vstal a išiel si zobrať svoj plášť. Ten bol stále vlhký. Napriek tomu si plášť prehodil na seba. Striaslo ho zimou, ako vlhkosť prenikla cez jeho oblečenie. Pozrel sa smerom von a videl, že dážď už nie je taký silný. Za to vietor silný bol. Obul si ponožky a topánky na svoje doráňané nohy a posadil sa neďaleko vchodu. Dúfal, že čoskoro dážď úplne ustane.
Po dvoch hodinách naozaj prestalo pršať. Obloha bola i naďalej pokrytá hustými mrakmi. V doline sa držala hmla a tak Harry nemal predstavu ako ďaleko sa dostal. S horúčkou a boľavým hrdlom začal stúpať ďalej do kopca. Keď sa dostal nad previs, v ktorom bola jaskyňa zistil, že na vrchol mu chýba pár metrov. To mu dodalo trochu energie.
O pár minút stál na vrcholku kopca. Rozhliadol sa. Napriek hmle, ktorá sa držala v údolí zbadal v diaľke, presne oproti ďalším vrchom zopár svetiel. Nevedel však identifikovať čo to je. Aj tak ho to potešilo, pretože vedel, že len čo zostúpi z kopca dole bude bližšie k ľuďom, ktorí by mu mohli pomôcť. Bez väčšieho otáľania sa pustil dole kopcom.
19.12.2016 17:05:33
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one