Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Uf, tak zisťujem, že písať poviedku po návrate z práce, nie je také jednoduché a to ma ešte čaká zajtra test z angličtiny. Tak to som zvedavá, ako to dopadne. Každopádne, poviedku venujem: Tanande, Webli, Pegy, Adke, JSark, Drahokam, Alexii, gleti, vesper, Auši, Teresse, sion, Exi, Airiny, Nadin, Arwenke, Koky, Mane, KiVi, Kiki, Shelis, Gervaise, Katie11, Lily, Hajmi50, léni, Alcië, nekymu, Jirkovi a všetkým, čo tu svoje komenty nenechávajú, ale napriek tomu túto poviedku čítajú.

 

Ozvalo sa zazvonenie na vonkajší zvonček. Pani Figgová prekvapene pozrela na chlapca a oboch čarodejníkov. Nevedela, kto to mohol byť. Severus vstal a prikývol. Pani Figgová sa vydala dolu schodmi a on ju nasledoval. Ostražitosť bola potrebná.

 

Harry s riaditeľom počuli, ako sa otvorili vchodové dvere. Zrazu sa ozval strašný krik a buchot.

 

„Okamžite ma pustite, počujete?“ jačal Vernon Dursley.

 

Harry pozrel prekvapene na riaditeľa a ten pokrútil nesúhlasne hlavou. O chvíľu neskôr sa zjavil Vernon Dursley celý červený od hnevu. Snažil sa kričať, ale nevydal ani hláska. Navyše sa vznášal bezmocne nad zemou. Pod jeho okom sa črtal čerstvý monokel.

 

Severus Snape ho spokojne nasledoval a za nimi sa objavila vystrašená pani Figgová. Severus mávol prútikom a Vernon dopadol na zem. Okamžite sa postavil. Nahnevane sa rozhliadol. Na posteli zbadal Harry. Je to on! Petúnia mala pravdu, je to ten pankhart! Pomyslel si nahnevane.

 

„Ako ste sa mohli opovážiť!“ otočil sa s krikom na pani Figgovú. Očividne mu niekto vrátil hlas. „Ako ste mohli dovoliť, aby sa tento parkhant objavil v mojom dome?“

 

Pani Figgová na neho pozerala s rozšírenými očami. Nezmohla sa ani na slovo. Neočakávala taký slovný útok, keď otvorila dvere svojho domu. Doteraz sa z toho nespamätala.

 

„Ako sa opovažuješ kričať na tú ženu, ty odporný mukel?“ skríkol nahnevane Snape a namieril opäť na Vernona prútik. Ten šokovane vykríkol.

 

„Udám vás na polícii, vy obludy! Znepríjemňujete slušným ľuďom život!“ kričal tento raz na všetkých. Harry sa nenápadne posunul bližšie k Dumbledorovi, ktorý stále sedel neďaleko neho.  

 

„Slušní ľudia? Nebuďte smiešny, klamete sám seba.“ Začal sa sarkasticky smiať Snape.

 

To Vernona ešte viac rozzúrilo. Obrátil sa na Dumbledore.

 

„To vy ste ten starý blázon, čo nám toto nepodarené decko pohodil pred rokmi pred dvere?“

 

To Severusa tak nahnevalo, že sa prestal ovládať. Mávol prútikom a Vernon sa ocitol opäť vo vzduchu. Visel dole hlavou. „OKAMŽITE TO ODVOLAJ, TY TUČNÉ PRASA!“ vyštekával zo seba slová Severus.

 

„Tak dosť,“ zahrmel odrazu riaditeľ až sa Harry mykol. Dumbledore sa postavil, mávol prútikom a Vernon bol opäť na zemi.

 

„Severus, ovládaj sa!“ pozrel na Snapa pohľadom, ktorý neprijímal námietky.

 

„A vy pane sa posaďte! Povedal Dumbledore a ukázal na jedno z kresiel neďaleko Harryho.

 

„Severus, zober Harryho do kuchyne. Potrebujem si pohovoriť s pánom Dursleym. Arabela, nespravili by ste nám nejaký čas?“ požiadal riaditeľ.

 

Pani Figgová veľmi ochotne vykĺzla z izby. Harry sa však nepohol. Sedel zamrznutý na posteli. Snape sa zamračil a vykročil k chlapcovi. Schmatol ho za ruku a donútil ho postaviť sa. Potom ho ťahal za sebou von z miestnosti.

 

Kým Dumbledore hovoril s pánom Dursleym, Harry sedel na stoličke v kuchyni a poslušne odchlipkával horúcu čokoládu, ktorú mu pripravila pani Figgová. Snape stál zamračene pri okne a hľadel von.

 

„Pane?“ ozval sa zrazu chlapec.

 

„Čo chcete, Potter?“ vyštekol Snape. Očividne bol stále poriadne nahnevaný.

 

„Severus, no tak.“ Ozvala sa pani Figgová. „Ten chlapec za nič nemôže.“

 

Harry sa vďačne usmial na pani Figgovú.

Severus pozrel na chlapca. Arabela mala očividne pravdu. To decko ešte pred chvíľou netušilo kto je a nebola to jeho vina. Za to mohli tí prekliati muklovia.

 

„Tak, čo ste chcel?“ oslovil chlapca o trochu kľudnejšie. Riaditeľovi to však spočíta.

 

„Aj vy učíte na Rokforte?“ spýtal sa ho potichu Harry. Riaditeľ mu totiž nestihol vysvetliť, kto je to Majster elixírov.

 

„Áno.“ Povedal posmešne Snape.

 

„A čo učíte?“ spýtal sa zvedavo Harry.

 

„Elixíry samozrejme.“ Povedal Snape.

 

„Aha a sú tie elixíry ťažké.“ Pokračoval v otázkach Harry. Snape po tejto na neho neveriacky pozeral. Robí si ten chlapec srandu? Pomyslel si.

 

„Potter, Elixíry sú výnimočná veda, ktorá potrebuje cit a hlavne talent.“ Vysvetlil mu nakoniec.

 

Ďalšie Harryho otázky prerušilo buchnutie dverí. Vo dverách sa zjavil Dumbledore. Severus sledoval z okna, ako nahnevaný Vernon Dursley, kráča naspäť do svojho domu. Najradšej by toho masného mukla uškrtil.

 

„Vidím Harry, že si sa trochu upokojil.“ Usmial sa na neho riaditeľ, keď si zobral od Arabely ponúkanú šálku kávy. Chlapec prikývol.

 

„Pánom Dursleym očividne nebola rozumná reč.“ Povedal po chvíli Dumbledore.

 

Severus si posmešne odfrkol. „Kedy bola s muklami rozumná reč, riaditeľ?“

 

„Si príliš zaujatý Severus.“ Odpovedal riaditeľ. „Je načase ísť.“

 

Severus prikývol na súhlas. V očiach sa mu diabolsky zalesklo. Riaditeľ sa rozhovoru s ním nevyhne.

 

„Harry, chlapče, budeš s poriadku?“ spýtal sa ho starostlivo riaditeľ.

 

„Áno, pane.“ Odvetil chlapec.

 

„Dobre, Harry. Zastavím sa za tebou v sobotu. Zatiaľ sa vyvaruj stretu s Dursleyovcami. Dobre?“

 

„Pokúsim sa pane.“ Odvetil Harry.

 

„Arabela, keby sa niečo dialo, vieš kde ma hľadať.“ Obrátil sa na pani Figgovú.

 

„Samozrejme, Albus.“

 

„Dobre. Takže zatiaľ, dovidenia.“ Povedal Dumbledore a otočil sa na odchod.

 

„Pane? A čo Dudley?“ spýtal sa Harry. Dumbledore sa otočil. Severus sa posmešne uškrnul.

 

„Harry. Dursleyovci si neželajú, aby ste sa s Dudleym naďalej stretávali. Dokonca nechcú, aby ste chodili do rovnakej triedy. Neviem, čo spravia, ale Harry, prosím ťa, vyvaruj sa problémom.“ Povedal mu Dumbledore.

 

Harry smutne prikývol.

 

„Nezabudni, že tvoja mágia sa len prejavuje. Mohol by si nechtiac niekomu ublížiť. Ak sa tvoja mágia prejaví v tomto dome, nikto to nezistí. Neplatí to však mimo neho.“ Upozornil ho.

 

„Rozumiem pane.“

 

„To som rád.“ Povedal Dumbledore a rozlúčil sa s nimi.

 

Krb zahučal a obaja čarodejníci zmizli. Harry to so zaujatím sledoval. Keď ich tam videl vkročiť, myslel si, že je po nich. Oni však jednoducho zmizli v zelených plameňoch. Čarodejnícky svet je plný záhad a Harry ho len začínal spoznávať. Bol zvedavý, čo všetko ešte na neho čaká.

 

22.06.2009 22:26:31
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one