Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Poviedku venujem: Tanande, Webli, Pegy, Adke, JSark, Drahokam, Alexii, gleti, vesper, Auši, Teresse, sion, Exi, Airiny, Nadin, Arwenke, Koky, Mane, KiVi, Kiki, Shelis, Gervaise, Katie11, Lily, Hajmi50, léni, Alcië, nekymu, Jirkovi, Tereznik, Belle...

NEPREŠLO BETAREADOM!!!

Len čo Severus vyšiel z krbu v riaditeľni zamieril ku kreslu, v ktorom obvykle sedával. Dumbledore to očakával a tak sa posadil oproti nemu.
„Chcem vysvetlenia, riaditeľ! Hneď! Nestrpím, žiadne klamstvo z vašej strany.“ Kričal na neho ako zmyslov zbavený.
„Severus, nedáš si citrónový čaj?“ ponúkal ho riaditeľ namiesto odpovede, čím ho ešte viac rozzúril.
„Choďte do pekla so svojím čajom. Chcem vysvetlenie!“ kričal ďalej Snape. Len z ťažkosťami sa ovládal, aby nevytiahol na riaditeľa svoj prútik a nepoužil na neho zakázanú kliatbu.
„Severus, bolo nutné, aby sa veci diali takto.“ Začal riaditeľ a Snape len pokrútil nesúhlasne hlavou.
„Čo bolo nutné?“ zavrčal. „Hľadal som ho niekoľko rokov, informoval vás o krokoch všetkých známych Smrťožrútov a keď ho nájdete vy, tak sa ani neunúvate, aby ste mi to oznámili? Povedal znechutene.
„Čím menej ľudí vie o tom, kde sa Harry nachádza, tým je to pre chlapca bezpečnejšie.“ Vysvetľoval ďalej riaditeľ.
Severus sa sarkasticky zasmial. „Bezpečnejšie? Takže ho radšej dáte k starej Figgovej a rovno pod nos tým prekliatym muklom, ktorí sa na neho vykašľali? Vidíte, čo ste dosiahli? Ste blázon, ak si myslíte, že mu tam nič nehrozí. Nevidíte, ako sa prejavuje jeho nekontrolovateľná mágia?“ Kričal ku koncu opäť na riaditeľa.
Riaditeľ sa napil poriadny dúšok svojho čaju, ktorý sa zjavil na stole, keď začali tento rozhovor. Chvíľu premášľal.
„Máš pravdu Severus. Chlapcova mágia sa začína čoraz viac prejavovať. Môže ho to ohroziť, ale aj tak si myslím, že je to najlepšie miesto pre Harryho. Je chránený pred Smrťožrútmi, tlač ho tiež neotravuje, zabezpečil som mu relatívne bezstarostné detstvo.“ Povedal riaditeľ.
Snape vyvalil na riaditeľa oči.
„Vy si robíte srandu? Bezstarostné detstvo? To decko je ustráchané, citovo labilné a teraz keď vie, kto sú jeho príbuzní bude to ešte horšie. Do pekla, Albus, to ste nemohli vymyslieť niečo lepšie?“ znovu kričal, tento raz sa ale postavil. Nedokázal len tak nečinne sedieť. Chodenie ho trochu upokojovalo. Ja sa z toho senilného dedka zbláznim, on fakt nie je normálny. Tento človek vedie najznámejšiu čarodejnícku školu? Kam sme sa to dopracovali? Nadával v duchu.
„Chvíľu som uvažoval, že dám Harryho k tebe, Severus!“ povedal zrazu riaditeľ.
Snape zamrzol v pochodovaní po miestnosti a prudko sa otočil na riaditeľa. Šokovane na neho pozeral.
„Tak vy s tými žartmi nepretanete?“ zjačal a ruky sa mu triasli, ako sa premáhal, aby toho muža tento raz nenapadol fyzicky. O tom, že mal dobrú ranu sa presvedčil zhruba pred hodinou Vernon Dursley.
„Ja nežartujem. Bol by si vhodný opatrovník.“ Povedal riaditeľ a hľadel Severusovi do očí.
„Ja a Potterov opatrovník? Nenalial vám niekto do čaju pri raňajkách Mätúci elixír? Alebo potrebujete vyšetrenie u Poppy?“ posmešne povedal.
„Severus...“
„Dobre viete, ako som vychádzal s jeho otcom. Ten malý spratok bude rovnaký ako jeho otec, len čo podrastie.“ Prskal nahnevane.
„Severus, je to tiež Lilyin syn! Myslel som si, že ste mali k sebe blízko.“ Zasiahol ho do najcitlivejšieho miesta riaditeľ.
Snape zbledol, oči sa mu hnevom zúžili. V duchu rátal do desať. Riaditeľ netušil, že chodil po tenkom ľade. Tento človek očividne zabudol, že som bývalý Smrťožrút. Nikdy som doteraz nepoužil zakázanú kliatbu, ale ak ma k tomu prinúti, tak on bude ten prvý. Pomyslel si.
„Ako sa opovažujete spomínať práve ju?“ zasyčal pomedzi zuby.
„Lily by si želala, keby si sa postaral o jej syna, Severus. To že som Harryho nakoniec nechal u Arabely bolo preto, že chcem využívať i naďalej tvoje služby ako špeha na druhej strane.“ Odvetil.
Severus zatvoril svoje oči. Videl pred sebou Harryho, jeho oči, jeho spomienky, do ktorých nazrel. Nepriznal to nahlas, ale chlapec sa mu v niektorých veciach podobal. Aj jeho v detstve nenávideli a utláčali. Napriek tomu, ten chlapec bol synom jeho rivala zo školy. Lily ho zradila a on jej nedokázal dodnes odpustiť.
Dumbledore ho potichu sledoval. Bol si vedomý, že zasiahol Severusa na citlivom mieste.
„Nikdy, ale nikdy toto nespomeňte predo mnou.“ Precedil pomedzi zuby. „Nie som váš poskok. Nebudem vám robiť špeha. Za svoje chyby som už dávno zaplatil!“
„Drahý, chlapče, zle si ma pochopil.“ Snažil sa ho upokojiť riaditeľ.
„Nie som váš drahý chlapec, riaditeľ!“ skríkol Severus. Nahnevane mávol rukou a knihy v knižnici na jednej strane steny z buchotom popadali na zem. Bol to prejav silného neverbálneho a bezprútikového kúzla.
„Severus, mal by si sa upokojiť. Udalosti, ktoré sa dnes stali ťa očividne rozrušili. Porozprávame sa neskrôr, keď sa upokojíš.“ Povedal Dumbledore.
Severus na neho hodil vražedný pohľad a vypochodoval nahnevane z miestnosti. So zatresnutím za sebou zavrel dvere. Bývalí riaditelia školy na obrazoch po tej rane nadskočili. Dumbledore unavene klesol do kresla a zašepkal, „Tak toto som teda nezvládol.“

-------------------------------------------------------------------------------------

Vernon Dursley dorazil nahnevane domov. Petúnia ho čakala v obývačke. Oproti tomu bol Dudley zavretý vo svojej izbe a odmietal vyjsť.
„Preboha, Vernon, čo sa ti stalo?“ zvolala, keď Vernon vstúpil do miestnosti. Jeho oko bolo opuchnuté a začínalo chytať modrú farbu.
„Mala si pravdu, je to ten pankhart. Mali sme sa ho zbaviť a nie ho dať do sirotinca.“ Povedal jej Vernon, len čo sa usadil do kresla. Petúnia utekala do kuchyne a ochvíľu sa vrátila s vreckom ľadu.
„Vieš to určite?“ spýtala sa ho.
„Áno, keď som prišiel k starej Figgovej bol tam ten starý chmuľo, čo ho nechal pred našimi dverami. Ako sa to volal?“ hovoril zamračene Vernon, keď si pridŕžal vrecko ľadu pri oku.
„Dumbledore?“ zvolala Petúnia a jej oči sa šokovane rozšírili. „To ti spravil on?“
„Nie, bol to ten druhý. Taký tmavovlasý s vražedným pohľadom.“ Povedal Vernon a striasol sa.
„Nevieš jeho meno?“ naliehala Petúnia. Chcela vedieť, čo sa tam dialo.
„Predstavil sa ako Snake, či ako sa to volal?“ lovil v pamäti nahnevaný Vernon.
„Nebol to Snape?“ skríkla Petúnia.
„Áno, tak sa volal. Ty ho poznáš?“ zavrčal Vernon.
„Och, bože, to nie je možné,“ zanariekala nešťastne Petúnia. Vedela, že jej sestra mala počas školy niečo s týmto chlapom a vôbec sa jej nepáčilo, že bol v blízkosti jej domu.
„Čo spravíme, Vernon?“ spýtala sa svojho muža.
„Neviem. Ten chlap sa mi vyhrážal. Vidíš, čo mi spravil!“
„Keď si predstavím s kým sa kamarátil náš Duduško. Však ho to chlapčisko mohlo zraniť. Určite je nenormálny ako moja sestra.“ Povedala nahnevane Petúnia.
„Kde je vôbec Dudley?“ spýtal sa zrazu Vernon.
„Je vo svojem izbe a nechce z nej vyjsť. Asi ho to veľmi zobralo, chudáčika môjho. Určite má z toho traumu.“ Povedala ľútostivo Petúnia.
„To chlapčisko s ním chodí do triedy. Musíme ho pred ním uchrániť. Pôjdem zajtra do školy a požiadam, aby ho preradili do inej triedy.“ Povedal nahnevane Vernon.
„Dobre, drahý. Ja sa pokúsim porozprávať s Duduško, keď sa spamätá z toho šoku.“ Povedala Petúnia.
Ani jeden z nich netušil, že ich syn celý ich rozhovor počúval spoza rohu. Bol nahnevaný a šokovaný zároveň. Je s Harrym rodina? Dokonca blízka rodina? O čom to jeho rodičia rozprávali? Aké tajomstvo sa skrýva za Harrym?

---------------------------------------------------------------------------------------

Severus namiesto toho, aby odišiel do svojich izieb zamieril do veže. Zvykol tam občas chodiť a momentálne potreboval čerstvý vzduch. Bol si vedomý toho, že po rozhovore s riaditeľom, by sa jeho byt zmenil na bojisko.
Ten starý blázon ho tak nahneval. Dokonca sa opovážil spomenúť Lily. To bola posledná kvapka do jeho pohára trpezlivosti. Severus len s ťažkosťami na neho nepoužil prútik. Najhoršie na tom bolo to, že mal pravdu. Lily by chcela, aby sa postaral o toho malého spratka. Keď videl tie veľké smaragdovozelené oči mal pocit, akoby sa pred ním ocitla Lily. Jeho srdce sa vtedy tak prudko rozbúchalo, že mu skoro vyskočilo z hrude. Nemohol sa starať o toho chlapca. Bolo tam priveľa spomienok, priveľa bolesti. Začal sa obávať Harryho príchodu do školy. Bolo mu jasné, že sa tomu nevyhne. Preklínal deň kedy súhlasil, že bude učiť tých tupcov, ktorí sa volali študenti.
Zvečerievalo sa. Na oblohe sa začali objavovať hviezdy. Severus len nehybne stál a pozeral pred seba. Odmietal ísť na večeru do Veľkej siene, nechcel sa znovu stretnúť s riaditeľom. Čudoval sa, že o ňom vôbec uvažoval ako o opatrovníkovi. On Slizolinčan, riaditeľ Slizolinskej fakulty, Majster Elixírov a hlavne bývalý Smrťožrút by sa mal starať o dieťa dvoch Chrabromilčanov? Dumbledore naozaj začínal senilnieť. Keby sa to dozvedela čarodejnícka verejnosť, určite by ho nechali zavrieť u Svätého Munga na Oddelení pre duševne chorých pacientov. Pri tej myšlienke sa uškrnul. Páčila sa mu.
Čerstvý vzduch ho upokojoval. Všade bolo ticho. Všetci študenti boli určite na večeri. Rozhodol sa to využiť. Otočil sa so zavírením plášťa a rýchlo zamieril do svojich izieb. Potreboval si dať pohárik a definitívne sa ukľudniť pri príprave nejakého elixíru. Tento deň bol veľmi chaotický a to sa školský rok len začal.
 

18.07.2014 20:18:07
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one