Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Taaakže kapitolka je hlavne pre SION, že ma neprizabila, ale tiež pre Hajmi50 a Tanandu, ktoré ma dnes pri písaní dobre zabávali. Vnuklo mi to opäť niektoré dobré nápady
Nezabúdam ani na ostatných a ďakujem všetkým za vaše úžasné komenty. Poháňa ma to v písaní, takže vďaka.

 

Pani Figgová musela Harryho ráno budiť. Chlapec takmer zaspal do školy. Harry rýchlo do seba nahádzal raňajky a vybehol von z domu. Celú cestu do školy utekal. Vbehol do budovy. Keď sa chystal vojsť do triedy, zavolal na neho riaditeľ.

 

„Pán Green, poďte sem.“

 

Harry na neho prekvapene pozrel. Čo od neho riaditeľ chcel? A hneď druhý deň školy? Chlapec k nemu podišiel.

 

„Je mi to ľúto, ale musím vám oznámiť, že dnes ráno boli za mnou rodičia Dudleyho Dursleyho. Požiadali ma, aby som vás preradil do inej triedy. Vraj si neželajú, aby ste chodil do rovnakej triedy, ako ich syn. Môžete mi to vysvetliť?“

 

Harry užasnuto na neho pozeral.

 

„Preradil do inej triedy? Prečo?“

 

„To by ste mi mali vysvetliť vy?“ povedal mu riaditeľ a očakával od Harryho odpoveď.

 

„Ja to neviem, pane.“

 

„Harry, Harry.“ Vybehol z triedy Dudley, keď zbadal riaditeľa rýchlo pribrzdil.

 

„Á, pán Dursley.“ Povedal riaditeľ a pokynul chlapcovi, aby k nemu podišiel.

 

„Viete mi vysvetliť, prečo dnes Vaši rodičia požiadali, aby bol pán Green preradený do inej triedy?“ spýtal sa ho riaditeľ.

 

Dudley prikývol a začal rozprávať. Vysvetlil riaditeľovi, že jeho rodičia nemajú Harryho radi, aj keď ho vlastne nepoznajú a že on je proti tomu. Povedal tiež riaditeľovi, že sa s Harrym stali cez leto priateľmi a že chce, aby Harry ostal v ich triede. Riaditeľ zamyslene kýval hlavou.

 

„Dobre ma počúvajte obaja. Nemám rád, keď sa nejakí rodičia pokúšajú zasahovať do mojich kompetencií. Na druhej strane som, ale povinný, aby som im vyšiel v ústrety, keď je ich žiadosť opodstatnená. V tomto prípade si však myslím, že nie je...“ po jeho slovách na seba obaja chlapci pozreli a usmiali sa.

 

„... takže zatiaľ všetko ostane tak, ako má. Ale ostane to len medzi nami. V prípade, že niečo vyvediete pôjde Harry do vedľajšej triedy. Rozumieme si?“

 

„Áno, pane.“ Zvolali obaja chlapci a riaditeľ sa pousmial. Dokázal sa vžiť do ich situácie, sám totiž zažil niečo podobné, keď bol malý.

 

Obaja chlapci sa rozbehli do triedy.

 

„Cez prestávku si pohovoríme.“ Povedal Dudley Harrymu a ten prikývol. Bol šťastný, že Dudley evidentne nezdieľal rovnaký názor ako jeho rodičia.

 

------------------------------------------------------------------------------------------

 

Severus Snape sa vyhol raňajkám vo Veľkej sieni. Ešte stále sa hneval na Dumbledora. Triedy, ktoré s ním mali dnes hodinu mohli rátať s tým, že prídu o nieľko desiatok bodov. Dokonca ani ranná káva ho neupokojila. Zamieril k učebni Elixírov, kde ho už čakali študenti tretieho ročníka Bystrohlavu a Chrabromilu.

 

„Do triedy!“ zavrčal na nich a študenti sa vystrašene nahrnuli dnu.

 

„Dnes sa naučíme pripravovať elixír na Pomätenie mysle.“ Povedal Severus.

 

„Na tabuli máte pokyny, prísady nájdete v sklade. Do práce!“ zavelil a sadol si za katedru.

 

Študenti sa nahrnuli do skladu a rýchlo hľadali potrebné prísady. Boli si vedomí toho, že Snapeova nálada veští veľkú stratu bodov. Rýchlo sa pustili do práce.

 

Severus po štvrťhodine vstal od stola a začal sa prechádzať pomedzi stoly. Nešetril kritikou. Tí tupohlavci mali v hlavách vymetené ešte viac, ako keď odchádzali na prázdniny. Do konca hodiny prišiel Chrabromil o 150 bodov a Bystrohlav o 70. Ani to však Severusa neupokojilo.

 

Takto to bežalo celé doobedie. Ostatní učitelia sa nestihli ani čudovať, ako rýchlo sa jednotlivé fakulty dostávali do mínusového stavu. Jedine riaditeľ poznal príčinu. Tento raz mal však Severus navrch. Riaditeľ si nemohol dovoliť, aby vyšlo najavo, čo je príčinou Severusovho konania.

 

Severus napochodoval cez obed do Veľkej siene. Mračil sa na všetky strany. Pozdravil Minervu McGonagallovú kývnutím hlavy, ale na riaditeľa sa ani nepozrel. Nabral si na tanier kus mäsa a pustil sa do jedenia.

 

Albus na neho nesúhlasne pozrel, ale neodvážil sa pred ostatnými kolegami nič povedať. Toto stále nebolo dobré.

 

-------------------------------------------------------------------------------------------

 

Dudley počas obedňajšej prestávky zatiahol Harryho bokom od ostatných.

 

„Harry, ospravedlň správanie mojich rodičov. Mrzí ma, čo sa stalo.“ Povedal mu Dudley.

 

„Vieš prečo sa tak správali?“ spýtal sa ho Harry.

 

„Áno, viem. Ale oni to netušia, počúval som ich za dverami. Fakt sme rodina?“ smial sa Dudley.

 

„Áno, sme. Tiež som to netušil, kým mi to nepovedal profesor Dumbledore.“ Povedal Harry a potom sa zarazil.

 

„Profesor Dumbledore? Toho včera spomínali naši.“ Povedal Dudley. „A nie práve v dobrom.“

 

„Čo všetko si sa vlastne dozvedel?“ spýtal sa opatrne Harry.

 

„Nuž, veľa ani nie. Nechcú, aby sme sa priatelili, ale ja s nimi nesúhlasím.“ Povedal Dudley.

 

Harry prikývol. Dudleyho slová ho upokojili.

 

„Dudley, sľúb mi, že nech sa stane čokoľvek, ostaneme priateľmi.“ Požiadal ho Harry.

 

„Sľubujem, Harry.“ Povedal mu Dudley.

 

„Mali by sme si nechať pre seba, že sme rodina. Dobre?“ povedal Harry.

 

„Máš pravdu, asi to tak bude lepšie.“ Súhlasil Dudley.

 

Chlapci sa potom ešte dlho rozprávali o rôznych veciach. Požiadali Piersa, aby nikomu nehovoril o včerajšom incidente u Dursleyovcov a hlavne aby doma nehovoril o Harrym. Dudley bol totiž presvedčený, že jeho rodičia si budú overovať u jeho kamaráta, či sa s Harrym stretáva.

 

Zazvonilo a chlapci sa rýchlo vrátili do triedy. Pre Harryho akoby svitla nová nádej, že tento deň nemusí byť až taký zlý.

 

----------------------------------------------------------------------------------

 

„Severus, na slovíčko.“ Volala Minerva McGonagallová na Severusa, v ten istý večer. Bodová hodnota Chrabromilu bola -500 bodov a to bol len prvý deň vyučovania. Ostatné fakulty na tom boli o niečo lepšie. Prekvapivo bol však v mínuse aj Slizolin, čo sa zatiaľ počas Severusovho pôsobenia na škole ešte nestalo. Dialo sa tu niečo, čo jej uniklo.

 

„Áno, Minerva? Čo si želáte?“ zavrčal, keď sa mu nepodarilo po večeri nenápadne vytratiť.

 

Ostatní profesori nemali toľko odvahy, aby ho zastavili. Vedeli, že by sa pri ich protestoch neovládol a dopadlo by to zle. Dokonca ani riaditeľ nezasahoval.

 

„Môžete mi vysvetliť, prečo sú všetky fakulty v hlbokom mínuse, hneď prvý deň?“ spýtala sa ho Minerva.

 

Severus sa zamračil a odsekol, „To nech vám vysvetlí riaditeľ. On je ten, čo tu vie všetky veci najlepšie!“

 

Minerva prekvapene na neho pozrela. Takže sa stalo niečo medzi ním a Albusom?! Pomyslela si.

 

„Ale dnes ste sa prekonali. Slizolin v mínuse? To tu ešte nebolo!“ neodpustila si malú provokáciu.

 

Severus niečo zašomral popod nos, ale radšej to nekomentoval. Predsa len na ženy bez príčiny neútočil a hlavne nie na Minervu, keď si bol vedomý, že ho provokuje. Mňa nevyprovokuješ. Prečo sú všetci Chrabromilčania, takí tupí? Je to jedna banda! Neznášam ich, mal som im dnes strhnúť viac bodov! Pomyslel si v duchu.

 

„Ak nechcete nič iné, odchádzam do laboratória. Potrebujem vyrobiť Elixír Božského pokoja.“ Povedal jej.

 

Minerva si uvedomila, že ten elixír chce pravdepodobne pre seba a tak len prikývla a nechala ho odísť. Dúfala, že ten elixír ho vážne upokojí.

24.06.2009 22:57:12
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one