Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

17. Posledné dni prázdnin

Kapitolka je venovaná: Tanande, Webli, Pegy, Adke, JSark, Drahokam, Alexii, gleti, vesper, Auši, Teresse, sion, Exi, Airiny, Nadin, Arwenke, Koky, Mane, KiVi, Kiki, Shelis, Gervaise, Katie11, Lily, Hajmi50, léni, Alcië, nekymu, Jirkovi, Tereznik, Belle, Cissy, Jikite, Tracy...

Opäť neprešlo betareadom!!!

 

Harry prespal večeru a celú noc. Zobudil sa až ráno na húkanie svojej novej snežnej sovy, ktorú dostal od Hagrida. Poobzeral sa po izbe, veci boli na mieste, kde ich nechal po príchode z nákupov. Išiel dole na raňajky. Pani Figgová ho už čakala. Nalial si pohár mlieka a pustil sa do džemu a sladkej vianočky. Popri tom jej rozprával o tom, čo všetko tam videl a zažil. Pani Figgová ho len s úsmevom počúvala.

 

„Hľadal ťa tu Dudley, povedal, že sa dnes zastaví.“ Oznámila Harrymu a ten prikývol.

 

„Mal by si si poukladať veci. Pripravila som ti kufor, ktorý si vezmeš so sebou do školy. Mali by sa ti tam zmestiť.“

 

„Ďakujem, teta Arabela.“ Poďakoval Harry.

 

Keď Harry dojedol, vrátil sa do svojej izby a začal si ukladať veci do veľkého kufra, ktorý stál v kúte izby.

 

„Čau, Harry.“ Ozvalo sa odrazu z dola a o chvíľu sa zjavil v Harryho izbe Dudley.

 

„Ahoj, Dud.“

 

„Fíha, čo to tu máš? Chystáš sa na nejakú ďalekú plavbu, keď sa balíš do takého obrovského lodného kufra?“ doberal si ho Dudley.

„Nie. Je to môj školský kufor, čo nevidíš?“ vrátil mu to Harry.

 

„Tvoj školský kufor? Berieš si tam celú izbu?“ spýtal sa s úsmevom Dudley. V tom sa ozvalo zahúkanie a Dudley podskočil. „Čo to do čerta je?“

 

„Moja nová snežná sova.“ Smial sa teraz Harry.

 

„Wow! Tá je nádherná.“ Zvolal Dudley a postúpil ku klietke. Natiahol ruka a snažil sa sovu pohladiť.

 

„Radšej by som to nerobil,“ upozornil ho Harry.

 

„Ako sa volá?“ spýtal sa Dudley.

 

„Volá? Nemá meno?“ povedal Harry.

 

„Tak, by si jej mal nejaké vymyslieť. Každé domáce zviera má nejaké meno.“ Poučoval ho Dudley.

 

Harry sa zamyslel. Uprene pozeral na sovu. Opäť zahúkala. „Bude sa volať Hedviga.“ Povedal nakoniec.

 

„Super, takže Hedviga. Pekné meno.“ Povedal mu Dudley a vrátil sa k nemu.

 

„Poď, niečo ti ukážem.“ Povedal tajomne Harry a vytiahol dlhú úzku krabičku. Vytiahol z nej prútik. Keď sa ho dotkol pocítil, ako ním opäť prešla vlna mágie.

 

„Je to to, čo si myslím, že to je?“ spýtal sa trochu s obavami Dudley.

 

„Áno, je to môj nový čarodejnícky prútik.“ Povedal s úsmevom Harry a vrátil ho do krabičky.

 

Postupne mu poukazoval všetky veci, ktoré kúpil so Snapom v Šikmej uličke. Dudley ho zaujato počúval. Najviac ho zaujalo rozprávanie o metlách a o ich rôznych druhoch. Nikdy netušil, že by metly mohli mať nejaké druhy, ale vlastne Harry bol na tom rovnako. Takto strávili celé dopoludnie, Dudley dokonca ostal na obed, aj keď sa to jeho rodičom nepáčilo. Vravel Harrymu o tom, kedy odchádza do školy on a ako je na neho jeho otec hrdý. Na druhej obaja chlapci boli smutní, že sa budú musieť rozlúčiť. Vedeli, že si budú navzájom chýbať. Harry sľúbil Dudleymu, že mu napíše, keď príde do školy.

 

Poobede sa stretli s Piersom a Dennisom. Aj títo chlapci odchádzali na strednú školu. Mali však šťastie v tom, že na rovnakú. Poobedie strávili behaním po okolitých uliciach. Dohodli sa, že sa pôjdu ďalší deň kúpať. Mali na to totiž poslednú šancu.

 

Večer strávil Harry ležaním v záhrade a pozorovaním hviez. Všade bol pokoj. Zrazu Harryho začala trochu bolieť jazva. Inštinktívne si ju pošúchal, toto sa mu ešte nestalo. Bolesť však rýchlo ustúpila. Asi po polhodine sa pobral naspäť do svojej izby. Vypustil Hedvigu z klietky. Sova vďačne zahúkala a vyletela von z izby, vydala sa na nočný lov.

 

---------------------------------------------------------------------------------------------

 

„Severus, ako dopadol nákup s Harrym?“ spýtal sa Dumbledore v ten večer Severusa.

 

„Normálne, až na toho šialeného Toma, ktorý skoro spôsobil davovú psychózu, keď spoznal Pottera.“ Odvetil Snape.

 

„Severus, dalo sa očakávať, že to takto bude. Očakávam, že niečo podobné sa bude odohrávať v škole, keď sa tu Harry objaví.“ Povedal mu s úsmevom Dumbledore.

 

„Tak to sa máme na čo tešiť. Budeme tu mať novú mediálnu hviezdu.“ Odfrkol si posmešne Snape.

 

„Chlapče, chlapče, prečo toľko opovrhovania.“ Káral ho Dumbledore.

 

„Ten chlapec bude ako jeho otec, rovnako arogantný a tupý. To sa máme na čo tešiť. Nepochybujem o tom, že bude zaradený do Chrabromilu.“ Zhodnotil to Severus.

 

„Je to dosť možné, že Harry bude v Chrabromile, ale je aj dosť bystrý. Informoval som sa o jeho štúdijných výsledkoch v jeho bývalej škole.“ Povedal Dumbledore.

 

„Takže sa môžeme tešiť na ďalšieho otravného Chrabromilčana alebo Bystrohlavčana.“  Povedal Severus, ale v duchu si pomyslel, Zas jeden otravný Potter na krku. Toto bude dlhých sedem rokov. Čo som komu urobil?

 

Dumbledore potom rozoberal so Severusom jeho štúdijné plány, požiadal ho, aby zabezpečil časť školy viacerými ochrannými kúzlami. Severus síce nechápal na čo to je potrebné, ale napriek tomu prisľúbil, že tak urobí.

 

Severus po dvoch hodinách strávených u Dumbledora opustil konečne riaditeľňu. O pár dní sú jeho „obľúbení“ študenti späť a tento raz na čele s Potterom.

 

----------------------------------------------------------------------------------------

 

Prišiel posledný deň prázdnin. Harry si balil posledné veci do kufra. Na stoličke mal pripravené veci, ktoré si zajtra ráno oblečie. Hedviga sa zatiaľ nevrátila z lovu, ale Harry vedel, že do rána bude naspäť. Ráno mal ísť na stanicu King Cross spolu s pani Figgovou. Pôjdu taxíkom. Harryho žalúdok sa kolísal ako na vode, bol z tej nastávajúcej cesty nervózny. Vyšiel preto pred dom a začal sa prechádzať. Potreboval si utriediť myšlienky.

 

Neďaleko domu Dursleyovcov zbadal Dudleyho. Zamával mu a chlapec k nemu pribehol.

 

„Ahoj, Harry! Tak, čo kamoš, pobalený?“ pýtal sa ho s úsmevom Dudley.

 

„Jasné a ty?“ spýtal sa Harry.

 

„Ja tiež.“ Odchádzame zajtra skoro ráno, oznamoval Dudley. „V celku sa teším. Vypadnem konečne z domu.“

 

„Budeš mi chýbať, Dud.“ Povedal odrazu Harry.

 

„Aj ty mne Harry.“ Odvetil Dudley. „Hlavne, keď si spomeniem na niektoré naše drobné žartíky v škole.“

 

„Ty a tie tvoje žartíky.“ Smial sa Harry.

 

„Stále mi nejde do hlavy, že nikto nikdy neprišiel na to, že sme to boli my.“

 

„To je čudné aj mne, ale aspoň sa o tom nedozvedel profesor Dumbledore.“ Povedal s úškrnom Harry.

 

„Kedy odchádzaš ty?“ spýtal sa ho Dudley.

 

„Vlak mi odchádza o jedenástej, zo stanice King Cross.“ Povedal Harry.

 

„Aj ja by som rád išiel vlakom, ale naši trvali na tom, že ma tam odvezú. Nemám rád, keď sa stále ku mne správajú, ako keby som mal päť rokov.“ Povedal nahnevane Dudley.

 

„Čo narobíš? Buď rád, že môžeš byť so mnou.“ Povedal mu Harry.

„To som rád. Včera som počul, ako otec nadšene mojej mame rozpráva o tom, že sa konečne nebudem s tebou stretávať a že dúfa, že sa už nikdy nevrátiš.“ Povedal Dudley.

 

„Vrátiš sa, však?“ dodal

 

„Neviem, Dud. Ale myslím, že áno. Aspoň na prázdniny.“ Povedal mu Harry.

 

„Píš tak často, ako to len bude možné.“ Prosil ho Dudley.

 

„Budem. Aj keď tam funguje posielanie pošty ináč. Nechaj pre istotu svoju adresu u pani Figgovej, dobre?“ povedal mu Harry a Dudley prikývol.

 

Strávili spoločne niekoľko hodín chodením po okolitých uliciach a spomínaním na spoločné časy v škole. Nakoniec sa rozlúčili pred domom pani Figgovej. Slnko už dávno zapadlo. Bola pred nimi posledná noc doma. Zajtra sa ich cesty rozídu, Na ako dlho, to ani jeden z nich netušil.

28.06.2009 22:47:25
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one