Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Kapitolka je venovaná: Tanande, Webli, Pegy, Adke, JSark, Drahokam, Alexii, gleti, vesper, Auši, Teresse, sion, Exi, Airiny, Nadin, Arwenke, Koky, Mane, KiVi, Kiki, Shelis, Gervaise, Katie11, Lily, Hajmi50, léni, Alcië, nekymu, Jirkovi, Tereznik, Belle, Cissy, Jikite, Tracy, enedake, Sanasami a všetkým, ktorí si dnes priniesli domov vysvedčenie.

Ach, ako vám závidím prázdniny.... NEPREŠLO BETAREADOM, ale myslím, že je mi to prepáčite, keďže je to dlho očakávaná kapitolka.

 

Loďky s prvákmi zastavili v malom prístave pod hradom. Hagrid im všetkým pokynul, aby vystúpili a potom ich viedol tmavou chodbou pod zemou do hradu. Prišli do veľkej miestnosti, kde sa nachádzali erby jednotlivých fakúlt a erb Rokfortu. Deti sa obzerali okolo seba a potichu si medzi sebou niečo šepkali.

 

„Dobrý večer, študenti!“ oslovila ich zástupkyňa riaditeľa, ktorej príchod si nikto nevšimol.

 

„Vítam vás v Rokforte, ktorý sa na ďalších sedem rokov stane vaším domovom. O malú chvíľku vstúpite do Veľkej siene a budete začlenení do jednotlivých fakúlt, ktorými sú Chrabromil, Bystrohlav, Bifľomor a Slizolin. Fakulty sa stanú vašimi rodinami a budú sa o vás starať. Verím, že sa budete snažiť, aby vaša fakulta niesla vďaka vám dobré meno. Teraz tu ešte chvíľku počkajte, kým sa po vás nevrátim.“ Povedala profesorka McGonagallová a odišla.

 

„Čo myslíš, v ktorej fakulte budeš?“ spýtal sa pošepky Ron Harryho.

 

„Neviem, moji rodičia boli vraj v Chrabromile.“ Odpovedal Harry.

 

„Moja celá rodina bola v Chrabromile a ja verím, že sa tam dostanem tiež.“ Povedal mu Ron.

 

„Moja rodina bola celá v Slizoline,“ povedal nahlas blonďavý chlapec s aristokratickými črtami.

 

„Zo Slizolinu vyšla väčšina zlých čarodejníkov.“ Vyhlásil Ron.

 

„No jasné, kto iný by to mohol povedať, červené vlasy, pehavá tvár, samozrejme ďalší Weasly.“ Vyhlásil blonďák.

 

„Ty sa ani nemusíš predstavovať, blonďavé vlasy, namyslený výraz, ten majú len Malfoyovci.“ Vrátil mu to Ron.

 

Harry sa zachichotal. Táto hádka mu pripomínala jeho naťahovačky s Dudleym a ostatnými chlapcami.

 

„Je ti tu niečo smiešne?“ vyštekol blonďák. Harry na neho prenikavo pozrel a mykol plecom. Namiesto toho sa spýtal, „Akože sa to voláš?“

 

„Volám sa Draco, Draco Malfoy.“ Odpovedal mu blonďák a poriadne si Harryho obzrel.

 

„Tak je to pravda, že do Rokfortu nastupuje Harry Potter,“ povedal nahlas, tak aby to počuli všetci. Harry nevedel, čo tým sleduje, ale zaznamenal, že naokolo sa ozval prekvapený šepot.

 

„Mal by si sa naučiť Potter, kto patrí k lepšej spoločnosti a kto nie.“ Povedal mu Draco.

 

„Prečo? Myslíš si, že tu niekto nie je dosť dobrý?“ spýtal sa ho Harry.

 

„To by si mal vedieť najlepšie ty, ale asi to nevieš.“ Odvetil opäť Draco a pohŕdavo pozrel na Harryho.

Ich ďalšiu slovnú výmenu prerušil príchod profesorky McGonagallovej. Prváci sa postavili do radu a nasledovali ju k Veľkej sieni. Harry po ceste premýšľal, čo tým Draco sledoval. Ten chlapec sa mu zdal poriadne rozmaznaný a hádka medzi ním a Ronom nezmyselná.

 

Dvere Veľkej siene sa otvorili a pred prvákmi sa zjavili dlhé rady stolov, pri ktorých sedeli starší študenti. Na strope sa nachádzala mesačná obloha a celú sieň ožarovali sviečky, ktoré sa vznášali vo vzduchu. Profesorka McGonagalová zastala pred hlavným stolom, pri ktorom sedeli profesori. Tesne nad schodmi, ktoré viedli k učiteľskému stolu sa nacházal malý stolček a na ňom bol položený starý klobúk.

 

Profesor Dumbledore sa postavil zatlieskal rukami a v sieni ostalo ticho.

 

„Milí študenti, vítam vás v ďalšom školskom roku. Vám prváci prajem veľa úspechov vo vašich budúcich fakultách a vám starším prajem veľa úspechov pri štúdiu. Triedenie môže začať.“

 

„Keď prečítam vaše meno, vystúpite z radu, sadnete si na stolček a položíte si na hlavu klobúk.“ Povedala profesorka McGonagallová len čo Dumbledore skončil.

 

„Hannah Abbotová,“ prečítala prvé meno. Z radu vystúpila Hannah, ktorá bola s Harrym v kupé. Celá bledá si sadla na stolček a položila si na hlavu triediaci klobúk.

 

„Hm, zaujímavé, bystrá hlava, šikovnosť ti tiež nechýba, kam ťa dám? BYSTROHLAV!“ zvolal klobúk a od bystrohlavského stola sa ozvali nadšené výkriky a potlesk. Hannah sa k nim okamžite rozbehla.

 

„Amanda Brownová,“ z hlúčiku prvákov vystúpilo dievča s tmavými vlasmi a vystrašeným výrazom. Posadilo sa na stolček a klobúk o chvíľu zakričal, „BIFĽOMOR!“ Spomínaná fakulta privítala nového člena potleskom.

 

Justin Finch-Fletchley,“ povedala profesorka McGonagallová ďalšie meno. Vystúpil ďalší chlapec, ktorý stál neďaleko Harryho. Dal si na hlavu klobúk a ten po chvíli premýšľania zakričal „BIFĽOMOR!“

 

Po niekoľkých ďalších menách sa profesorka McGonagallová dostala k Hermione. Hermiona vykročila k stolčeku, sadla si naň a dala si na hlavu klobúk. Ten tento raz premýšľal o niečo dlhšie. Vyzeralo to, akoby sa o niečom s dievčaťom dohadoval. Nakoniec vykríkol, „CHRABROMIL!“ a od tohto stola sa ozval nadšený potlesk a výkriky.

 

Asi o najväčšiu zábavu ostatným študentom sa postaral Neville Longbottom, ktorý po zaradení do CHRABROMILU vyskočil zo stolčeka a s klobúkom na hlave sa rozbehol ku stolu. Zastavil ho až výbuch smiechu a Neville celý červený podal klobúk profesorke. Potom si rýchlo sadol k stolu. Hermiona ho priateľsky poklepala po pleci.

 

„Draco Malfoy,“ povedal profesorka McGonagallová a Draco sa vydal k stolčeku. Ešte si ani poriadne nepoložil klobúk na hlavu a ten už kričal „SLIZOLIN!“ Draco sa spokojne vydal k spomínanej fakulte. Harry si všimol, ako profesor Snape z učiteľského stola súhlasne pokýval hlavou.

 

„Ja som to hneď vravel,“ povedal Ron, ktorý stál vedľa Harryho temným hlasom a zamračil sa.

 

„Ron Weasley,“ zavolal profesorka jeho meno a on si rýchlo prevzal klobúk.

 

„Á, ďalší Weasley, ľahké riešenie, pôjdeš tam, kde sú tvoji súrodenci,“ povedal mu klobúk a nahlas zakričal „CHRABROMIL!“ Jeho súrodenci nadšene tlieskali, tešili sa aj Hermiona s Nevillom.O malú chvíľu už Ron sedel pri chrabromilskom stole.

 

Harry začal premýšľať, že väčšina z jeho nových priateľov z vlaku je práve v tejto fakulte. Dúfal, že to nebola náhoda a že sa dostane do tejto fakulty aj on.

 

„Harry Potter,“ ozval sa hlas profesorky McGonagallovej a Veľkou sieňou sa ozval šepot. Všetci upierali zrak na Chlapca, ktorý prežil. Harryho jej hlas vytrhol z premýšľania. Znepokojene sa vydal k stolčeku.

 

„No samozrejme, Potter, ešte len príde a už spôsobuje rozruch,“ zamrmlal Snape sediaci vedľa Albusa Dumbledora. Ten sa len pousmial. „Samozrejme, že skončí tam, kde jeho rodičia, načo toľko povyku,“ dodal Severus a sledoval, ako si Harry sadá na stolček.

 

Profesorka McGonagallová mu dala na hlavu klobúk a celá sieň stíchla. Každý čakal, kam klobúk zaradí Chlapca, ktorý prežil.

 

„Ale, ale, koho to tu máme?“ povedal klobúk, len čo sa dotkol Harryho hlavu. „Očakával som, že sa nakoniec stretneme. Máš v sebe veľa so svojich rodičov, nechýba ti odvaha, ale ani bystrosť, vidím aj nadanie a odhodlanie. Kam len s tebou?“ pokračoval viac menej pre seba klobúk a Harry sa znepokojene zahniezdil.

 

„Daj ma do Chrabromilu, je tam veľa mojich nových priateľov,“ prehovoril Harry.

 

„Si si tým istý? Myslím si, že aj inde nájdeš väčšie uplatnenie a môžeš veľa dokázať.“ Odpovedal klobúk Harrymu.

 

Harry znepokojene sledoval, že mnohí jeho spolužiaci stále čakajú, kam ho klobúk zaradí. Mal pocit, že už sedí s klobúkom na hlave neskutočne dlho.

 

„Už to mám,“ zvolal, zrazu klobúk. „To je to správne miesto, kam ťa zaradím,“ povedal tajomne kobúk. Harry zadržal dych a zatvoril oči, očakával svoj ortieľ. „SLIZOLIN!“ zakričal klobúk nahlas.

 

Harry nevidel, čo spôsobili slobá Múdreho klobúka. Profesorka McGonagallová šokovane pozerala na Harryho. Očakávala, že chlapec skončí v jej fakulte, rovnako ako jeho rodičia. Chrabromilskí študenti sedeli s otvorenými ústami a hľadeli na Harryho. Hlavne Ron, to akosi ešte nedokázal spracovať.

 

Ale najšokovanejšia osoba sedela za učiteľským stolom. Severus Snape zamrzol a premýšľal, či zle počul. To nie je možné! To sa mi sníva! Mal by som sa prebudiť. Pomyslel si. V živote ho nikto tak nešokoval ako teraz tento chlapec. CHLAPEC, KTORÝ PREŽIL A SLIZOLINE? Čo sa tu do pekla deje. To nie je možné. V hlave mu vírili stále tie isté otázky. Obrátil sa s otázkou na riaditeľa. Ten sa však len zamyslene pozeral na Harryho.

 

Harry sedel zamrnutý na stoličke a ani sa nepohol. Nemohol tomu uveriť. Klobúk ho prekvapil. Nakoniec sa konečne pohol. Dal si dolu klobúk a s otázkou na tvári sa pozrel k učiteľskému stolu.

 

Severus Snape sa konečne spamätal. Hlavou ukázal Harrymu k slizolinskému stolu. Veľká sieň v absolútnom tichu sledovala, ako Harry zamieril k Slizolinčanom a posadil sa na kraj stola.

 

Minerva McGonagallová sa spamätala a volala posledné mená. Nikto však zvyšok zaraďovania nesledoval. Harry stále na sebe cítil pohľady ostatných. Bolo mu to nepríjemné. Nikdy nemal rád pozornosť. Teraz by najradšej sedel s Dudleym niekde v parku. Povzdychol si. Je pobyt na Rokforte nezačal práve najlepšie.

 

„Vidím, Potter, že si si predsa len vybral lepšiu spoločnosť.“ Naklonil sa k nemu Draco Malfoy. Ostatní Slizolinčania sledovali Harryho. Potešilo ich, že šokovali ostatné fakulty. Všimli si však neobvyklé správanie ich riaditeľa fakulty.

 

Harry Dracovi neodpovedal. Pozrel smerom k Chrabromilskému stolu. Ron na neho stále šokovane hľadel. Hermiona sa však usmiala a zakývala mu.

 

Profesorka McGonagallová dokončila zaraďovanie a odniesla Múdry klobúk. Posadila sa vedľa riaditeľa.

 

Albus Dumbledore sa opäť postavil.

 

„Zaraďovanie máme za sebou, je čas na hostinu. Prajem všetkým dobrú chuť.“

 

Na stoloch sa zjavilo obrovské množstvo jedla. Harry si nabral opekané zemiaky a zobral si kuracie stehno. Naložil si kopu zeleniny a pomaly sa pustil do jedenia. Premýšľal nad slovami, ktoré mu povedal Múdry klobúk. Popri jedení ho oslovili ďalší spolužiaci a on im jednoslovne odpovedal na otázky.

 

Po večeri riaditeľ školy upozornil na študentov na zákazy a pravidlá a poprial všetkým dobrú noc. Prváci sa zoradili a nasledovali prefektov do svojich klubovní. Harry s ostatnými Slizolinčanmi zamieril do žalárov. Ocitli sa pred obrazom, na ktorom bol had obtočený okolo stromu. Prefekt povedal nahlas heslo, aby ho všetci počuli „VINCITORE!“

 

Obraz sa posunul a oni sa ocitli vo veľkej spoločenskej miestnosti, v ktorej vládla zelená a strieborná. Harry sa zvedavo okolo seba poobzeral. Nebolo to až také zlé, ako sa obával. V miestnosti vládlo príjemné svetlo. V krbe horel oheň, ktorý pôsobil v tejto miestnosti majestátne.

 

„Toto bude od dnešného dňa váš nový domov. Stali ste sa súčasťou slávnej Slizolinskej fakulty. Buďte na ňu hrdí. Spálne dievčat sú napravo a spálne chlapcov naľavo. Teraz tu ešte počkajte, kým nepríde riaditeľ fakulty, ktorý k vám chce prehovoriť.“ Povedal prefekt a s tým odišiel.

 

Harry si až teraz začal obzerať ostatných spolužiakov. Okrem Draca tam boli dvaja silnejší chlapci, ktorí sa predstavili ako Crabb a Goyle, potom tam bol akýsi Teodor, ďalší chlapec sa predstavil ako Blaise. Okrem nich tam bolo asi šesť dievčat.

 

Po chvíli sa opäť odsunul obraz a do spoločenskej miestnosti vstúpil Severus Snape. S kamenným výrazom na tvári pristúpil k svojim malým hadom a premeral si ich prenikavým pohľadom.

 

„Vítam vás v Slizoline. Myslím, že prefekt vám už povedal základné veci, ktoré sa týkajú našej fakulty. Nestrpím žiadne porušenie pravidiel a nedochvíľnosť. Nemám rád fňukanie a bojazlivosť. Slizolinčania boli vždy prefíkaní a ničoho sa nebáli. Dobre si to zapamätajte. Večierka pre vás je o desiatej hodine. Budíček naopak o siedmej. Na nástenke sa v najbližších dňoch objaví rozpis, kedy máte vyhradené hodiny na štúdium. Ak si s niečim neviete rady, obráťte sa na starších spolužiakov. Odteraz sme jedna rodina a ja od vás očakávam, že sa budete podľa toho správať. Kto poruší pravidlo bude náležite potrestaný. Teraz choďte do postelí.“ Povedal Severus s hrozivým výrazom na tvári. Netešil sa na večernú poradu učiteľov, ktorej sa musel zúčastniť. Dumbledore ju zvolal hneď, ako študenti opustili Veľkú sieň. Bol si vedomý toho, čo je jej príčinou.

 

Harry pozrel na svojho profesora s neurčitým výrazom. Stretli sa niekoľkokrát za posledné roky, boli spolu nakupovať Harryho pomôcky, ale nikdy neočakával, že sa ocitne práve v Snapovej fakulte. Jeho výraz ho však zjavne nezastrašil tak ako ostatných. Bol zvedavý, čo mu prinesie prvý deň vyučovania.

 

„Dobrú noc, pán profesoro.“ Povedal predtým než sa otočil a vydal sa do spálne prvákov.

 

Severus ho zamyslene sledoval. Jeho nočná mora sa práve začala.

30.06.2009 21:06:35
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one