Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

20. Vyučovanie začína

Kapitolka je venovaná: Tanande, Webli, Pegy, Adke, JSark, Drahokam, Alexii, gleti, vesper, Auši, Teresse, sion, Exi, Airiny, Nadin, Arwenke, Koky, Mane, KiVi, Kiki, Shelis, Gervaise, Katie11, Lily, Hajmi50, léni, Alcië, nekymu, Jirkovi, Tereznik, Belle, Cissy, Jikite, Tracy, enedake, Sanasami, Mise...

 

Severus po svojom preslove k prvákom zamieril do zborovne. Potter ho opäť prekvapil, keď mu zaželal dobrú noc. Evidentne sa ho tak nebál ako ostatní. Kráčal tmavými chodbami hradu, plášť za ním hrozivo vial. O chvíľu bol pred zborovňou, zhlboka sa nadýchol a vstúpil. Všetky tváre sa otočili na neho. V zborovni vládlo rovnaké ticho ako počas Harryho začlenenia do Slizolinu.

 

„Á, Severus, konečne. Čakáme len na teba.“ Povedal Dumbledore a pokynul všetkým učiteľom, aby sa usadili.

 

Severus zamieril na svoje obvyklé miesto, ktoré sa nachádzalo v kúte zborovne a bolo čo najmenej na očiach. Bol si však vedomý toho, že dnes teda pozornosti neunikne.

 

„Bol to prekvapujúci večer milí kolegovia.“ Začal Albus príhovor k učiteľom. „Dôvod, prečo som zvolal túto poradu asi tušíte.“

 

„To nám bolo jasné hneď od začiatku.“ Zavrčal Severus z kúta a mračil sa na riaditeľa.

 

„Myslím, že nikto neočakával, že Múdry klobúk zadelí Harryho do Slizolinu. Môžeme len pátrať po tom, čo ho k tomu viedlo.“

 

„Albus, napriek tomu by sme mali spraviť výnimku a začleniť ho do inej fakulty.“ Ozvala sa zrazu Minerva McGonagallová.

 

„Minerva, ja viem, že to bol pre teba šok,“ začal Dumbledore, „mimochodom dlžíš Filiusovi 10 galeónov.“

 

Malý čarodejník s úsmevom prikývol. Prednedávnom sa totiž s Minervou stavil, že Harry nebude v Chrabromile. Myslel si, že má malú nádej na výhru, ale napriek tomu stávku uzavrel. Minerva McGonagallová totiž posledný týždeň prázdnin nerobila nič iné, ako básnila o tom, že malý Potter určite skončí v jej fakulte rovnako ako kedysi jeho rodičia.

 

Severus sa po slovách Dumbledora uškrnul. Dobre jej tak! Konečne skončí to jej neustále básnenie o Potterovi. Liezlo mu to totiž neskutočne na nervy.

 

„Dobre, ale vráťme sa k nášmu problému.“ Povedal Dumbledore.

 

„Čo chcete teda spraviť Albus? Chlapec nemôže ostať v Slizoline, však ho znesú zo sveta hneď túto noc! Viete koľko detí Smrťožrútov je v tej fakulte?“ ozvala sa opäť Minerva.

 

„To si vyprosím, Minerva! Nikto nebude osočovať moju fakultu!“ zvolal nahnevane Severus a z očí mu doslova sršali blesky.

 

„No tak, pokoj!“ upokojoval ich riaditeľ.

 

Ostatní učitelia len mlčky sledovali túto výmenu.

 

„Možno by mohol ísť Potter do mojej fakulty,“ Ozvala sa zrazu profesorka Sproutová.

 

„Harry Potter v Bifľomore? To nemyslíš vážne Pomona?“ zvolala posmešne Minerva.

 

„Ale, vážení, naozaj sa upokojte. Harry ostatne tam, kde ho zadelil Múdry klobúk.“ Povedal Dumbledore.

 

Severus Snape sa zamračene pozrel na riaditeľa. V duchu s ním však súhlasil. Keď už raz ten prekliaty klobúk začlenil Pottera do jeho fakulty, tak nech tam pekne ostane. Ani jeden z jeho hadov netušil, že predtým než odišiel hodil na Harryho sledovanie zaklínadlo, ktoré ho malo upozorniť, ak by niečo nebolo v poriadku.

„Oni ho zabijú,“ zašepkala Minerva a do očí sa jej nahrnuli slzy ľútosti.

 

„Múdry klobúk musel mať dôvod, prečo dal Harryho práve do tejto fakulty. Pokúšal som sa zistiť od klobúka, prečo to urobil, ale odmietol mi na to odpovedať. Jeho jedinou vetou bolo to, že čas všetko ukáže a my dostaneme vysvetlenie.“ Povedal Dumbledore.

 

„Skôr sa obávam toho, ako budú na túto skutočnosť reagovať ostatní študenti. Myslím si, že Severus si vo svojej fakulte zjedná poriadok a dozrie na chlapca. Nemám pravdu?“ a obrátil sa na Snapa.

 

Ten len prikývol.

 

„Chcem vás všetkých požiadať, aby ste dohliadli na svojich študentov. Sledujte akékoľvek neobvyklé konanie a informujte ma. Zabráňte akýmkoľvek útokom, ktoré by mohli prísť.“ Povedal Dumbledore ostatným profesorom.

 

„Máme pred sebou prvý vyučovací deň a preto si myslím, že je čas, aby sme si všetci oddýchli. Zajtrajší deň bude pre mnohých náročný. V prípade potreby zvolám opäť poradu.“ S týmito slovami Dumbledore poradu ukončil.

 

Napriek tomu sa učitelia hneď nerozišli. Potichu sa zhovárali o tom, čo sa stalo vo Veľkej sieni a neustále krútili hlavami. Harry Potter v Slizoline bol ich témou číslo 1.

 

Severus vyšiel pred zborovňu. Mal toho akurát dosť. Chystal sa odísť do svojich izieb, keď ho zastavil riaditeľ, ktorý vyšiel za ním.

 

„Severus, mám k tebe prosbu. Snaž sa zabudnúť na to, ako ti ubližoval James. Harry nie je on, je úplne iný. Daj mu šancu, aby ti ukázal čo v ňom je. Myslím, že ťa má rád.“ Povedal mu riaditeľ a Severus si povzdychol. Jeho nočná mora pokračovala.

 

-------------------------------------------------------------------------------------

 

Harry sa ráno zobudil dosť neskoro. Nedokázal dlho zaspať. Ostatní chlapci už pobehovali okolo a rýchlo sa obliekali.

 

„Potter, do kedy mieniš vyspávať, o chvíľu máme byť na raňajkách!“ zasyčal na neho Draco.

 

Harry vyskočil, pozrel na hodinky, bolo pár minút po siedmej. Začal rýchlo hľadať svoje veci a v chvate sa obliekať. Nakoniec vytiahol nový habit, na ktorom sa už vynímal znak jeho novej fakulty, slizolinský had. Bez toho, aby sa umyl sa rozbehol do Veľkej siene na raňajky. Ostatní už totiž medzitým odišli.

 

Pred dverami do Veľkej siene stretol Hermionu Grangerovú.

 

„Ahoj, Harry! Kam tak letíš?“ spýtala sa ho.

 

„Ahoj, Hermiona! Meškám na raňajky. Snape ma asi zabije!“ povedal jej zadychčane.

 

„Škoda, že nie si v našej fakulte, Ron je z toho dosť smutný.“ povedala mu Hermiona.

 

„Mne je to tiež ľúto, ale čo narobíš. Múdry klobúk mi povedal, že patrím do Slizolinu. Som rád, že sa so mnou bavíš. Bál som sa, že sa budete na mňa hnevať.“ Priznal úprimne Harry.

 

Hermiona sa len usmiala a spoločne vstúpili dnu. Harry sa s ňou rýchlo rozlúčil a zamieril k svojim slizolinským spolužiakom. Sadol si vedľa Crabba.

 

„Hej, Potter, ako sa môžeš baviť s tou muklovskou šmejdkou?“ spýtal sa ho Draco, len čo sa posadil.

 

Harry sa zamračil. „Čo sa ti nepáči, Malfoy? Je to moja vec s kým sa budem priateliť, ty sa nemáš právo do toho strať a nehovor jej tak!“

 

„Pán Potter, za neskorý príchod máte u mňa trest, dnes večer!“ ozval sa za ním hrozivý hlas profesora Snapa. Harry si jeho príchod nevšimol a tak od ľaku nadskočil.

 

„Áno pane, prepáčte.“ Povedal mu slušne Harry. Draco sa spokojne uškrnul.

 

„Nestrpím meškanie, ak si to nie ste schopný zapamätať, môžete mať trest každý deň.“ Povedal mu Snape.

 

Harry na neho pozeral s neurčitým výrazom v tvári, nakoniec sklonil hlavu a dodal, „Zapamätám si to, pane.“

 

„Tu máte svoje rozvrhy.“ Povedal Snape a začal rozdávať študentom podľa ročníkov ich rozvrhy.

 

„Poslednú dvojhodinovku majú dnes prváci elixíry, buďte načas pred triedou,“ tento raz adresoval svoju požiadavku všetkým.

 

Prváci prikývli a Snape sa so zavírením plášťa otočil a odišiel preč. Harry ho zamyslene sledoval.

 

„Tak ti treba, Potter. Prvý deň a hneď trest od riaditeľa svojej fakulty, to sa ti teda podarilo.“ Smial sa Draco a niektorí Slizolinčania sa k nemu pridali.

 

Harry do seba rýchlo nahádzal raňajky a ponáhľal sa do Slizolinskej klubovne po svoje veci do školy. Prvú hodinu mali mať Čarovanie s Chrabromilov. V celku sa tomu potešil. Aspoň sa stretne s Hermionou, Ronom, Nevillom a ostatnými.

 

Harry chvíľu blúdil po hrade, kým našiel učebňu Čarovania. Jeho spolužiaci tam už stáli. Chrabromilskí prváci stáli v hlúčiku a spoločne sa o niečom rozprávali. Za to Slizolinčania stáli dôstojne a potichu. Harry sa postavil k nim. Draco na neho posmešne pozrel, ale tento raz nepovedal ani slovo.

 

O chvíľu sa otvorili dvere a profesor Flitwick ich pustil do vnútra. Slizolinčania zaujali jednu stranu učebne a Chrabromilčania druhé. Vedľa Harryho sedela Pansy Parkinsonová, ktorá zbožne pozerala na Draca.

 

„Vitajte na hodine Čarovania,“ privítal ich profesor Filius Flitwick a začal im vysvetľovať, čo sa budú na jeho hodinách učiť a ako budú jednotlivé hodiny prebiehať. Po krátkom úvode im prikázal, aby si prečítali prvú kapitolu z učebnice a spravili si z nej poznámky. Harry sa hneď pustil do práce. Išlo mu to dosť ťažko, lebo musel používať brko, ktoré nikdy predtým v ruke nedržal. Hodina ubehla rýchlo a ozval sa gong, ktorý oznamoval koniec hodiny. Slizolinčania sa presunuli na Herbológiu, ktorú mali s Bifľomorčanmi a Chrabromilčania zamierili na hodinu Starostlivosti o zázračné tvory. Harry sa nestihol ani porozprávať s Ronom. Prestávky totiž slúžili nie na oddych, ale na presuny medzi jednotlivými učebňami. Na obed sa Harry pomaly došuchtal k stolu. Bol unavený, málo spal a neustále presuny a jednotlivé hodiny ho vyčerpávali. Toto teda neočakával.

 

„Tak, čo? Ako sa vám tu páči?“ spýtala sa nejaká tretiačka.

 

„Je tu super.“ Povedal s nadšením Draco.

 

„A čo ty Potter?“ obrátila sa aj na neho.

 

„Nuž, aby som pravdu povedal, nečakal som, že to bude také náročné. Ale ináč sa mi tu páči.“ Odpovedal Harry a ostatní na neho čudne pozerali.

 

„Hm, aj tak nepochopím, ako si sa dostal do Slizolinu.“ Povedalo dievča.

 

„Tak to sme dvaja.“ Odvetil Harry a uškrnul sa.

 

„Volám sa Jessica.“ Predstavilo sa dievča a podalo Harrymu ruku.

 

„Ja som Harry.“ Predstavil sa jej Harry, aj keď nepochyboval, že ho veľmi dobre pozná.

 

„Teší ma.“ Povedal Jessica.

 

Draco v tichosti sledoval túto výmenu, ale nepáčilo sa mu to. To, že Harryho prijala staršia slizolinská študentka naznačovalo, že tak spravia aj ďalší. Bude musieť vymyslieť, ako dostať Chlapca, ktorý prežil do väčších problémov.

 

Harry sa zvyšok obeda vypytoval Jessici, ako to na Rokforte chodí a na čo si má dať pozor. Jessica mu veľmi ochotne všetko vysvetlila. Občas sa do rozhovoru zapojilo pár druhákov, ktorí sedeli neďaleko.

 

Po obede si Harry utekal po veci na dvojhodinovku elixírov. K učebni to našťastie nemal ďaleko, keďže sa nachádzala v žalároch. Pred učebňou už čakal hlúčik Chrabromilčanov.

 

„Ahoj,“ pozdravil Harry Rona.

 

Ron na neho pozrel trochu zvláštne, ale nakoniec prikývol hlavou. Neville sa však na neho usmial.

 

„Ahoj, Harry. Aký si mal deň?“ spýtala sa Hermiona.

 

„V celku dobrý, ale mám dnes trest u Snapa.“ Odvetil Harry.

 

„U Snapa, hneď prvý deň?“ zvolal zrazu Ron. „To sa ti teda  podarilo, dostať trest od vlastného riaditeľa fakulty.“ Začal sa smiať.

 

„Čo si urobil?“ spýtala sa zvedavo Hermiona.

 

„Prišiel som neskoro na raňajky.“ Povedal Harry.

 

„Vy máte určené časy príchodov na raňajky?“ zvolal prekvapene Ron. Harry len prikývol.

 

„Potter, čo sa s ními bavíš!“ ozval sa zrazu Draco Malfoy, ktorý sa zjavil v chodbe. „Chceš zradiť vlastnú fakultu hneď prvý deň?“

 

Harry na neho prekvapene pozrel. Čo je na tom, že sa baví s Chrabromilčanmi? Je to snáď zakázané? Pozrel na Chrabromilčanov s ospravedlňujúcim výrazom na tvári a prešiel k ostatným Slizolinčanom.

 

„Zradca!“ zasyčal mu do ucha Malfoy.

 

„To odvoláš,“ povedal Harry.

 

„Čo keď nie. Nepatríš do našej fakulty, si jej hanbou a to sme tu len prvý deň.“ Vyštekol Draco.

 

„Múdry klobúk ma zaradil sem, tak si na to zvykni.“ Zvýšil hlas aj Harry.

 

„Čo sa tu deje?“ ozval sa mrazivý hlas profesora Elixírov, ktorý otvoril dvere na učebni. Hrôzostrašným pohľadom prechádzal po jednotlivých študentoch. „Všetci, poďte hneď dnu a bude tu ticho!“

 

Prváci sa vystrašene nahrnuli do učebne. Draco vo dverách Harryho odstrčil, Harry tak vchádzal do učebne posledný.

 

Severus zamračene sledoval správanie jeho malých hadov. Všimol si, že medzi Dracom Malfoyom a Harrym Potterom to poriadne iskrí. Bude to musieť zastaviť, ale ešte nevedel ako. Dracov otec bol známym Smrťožrútom, ktorý bol dosť vplyvný na to, aby sa dostal zo všetkých obvinení, ktoré boli voči nemu po smrti Temného Pána vznesené. Bol známy svojím prefíkaným jednaním a arogantným správaním, jeho syn bol očividne po ňom.

 

Harry si našiel voľné miesto v prednej lavici. Nikde inde nebolo voľné. Položil si na stôl kotlík a prísady, ktoré nakúpil so Snapom v Šikmej uličke.

 

Profesor Snape prešiel od katedry dopredu a postavil sa pred študentov.

 

„Na mojich hodinách nebude žiadne bezduché mávanie prútikmi. Naučím vás ako uvariť živú smrť, zasvätím vás do tajov vedy, ktorú zvládnu len skutočne nadaní jedinci. Nestrpím žiadne táranie a hlúpe otázky. Teraz si nalistujte stranu desať a prečítajte si aké prísady sa používajú do Zmenšujúceho elixíru. Nechcem počuť ani slovo.“ Povedal Severus a hrozivo sa zahľadel na triedu.

 

Harry sa potichu zachichotal, tento pohľad už niekoľkokrát videl. Snape na neho rýchlo pozrel a Harry radšej sklonil hlavu nad svoju učebnicu. O chvíľu neskôr sa v učebni začali objavovať prvé obláčiky dymu vychádzajúce z jednotlivých kotlíkov. Profesor Snape sa prechádzal pomedzi jednotlivých žiakov a sledoval ich prvý pokus o uvarenie Zmenšujúceho elixíru.

 

„Longbottom, ste taký tupý alebo neviete čítať?“ zahrmel Severus na Nevilla, ktorý sa pri jeho hlase prikrčil. Severus sa v duchu pousmial. „Čo je napísané v riadku päť?“ spýtal sa ho rovnako hrozivým hlasom.

 

„Riadku päť?“ zopakoval otázku roztrasený Neville.

 

„Áno, v riadku päť, ešte ste aj hluchý!“ dodal Severus.

 

„Strhávam Chrabromilu desať bodov za hlúpe otázky!“

 

Neville sa takmer rozplakal. Hermiona Grangerová to znepokojene sledovala.

 

Chrabromilčania sa práve presvedčovali, že zvesti, ktoré sa dozvedeli od starších spolužiakov o profesorovi Snapovi sú pravdivé. Všeobecne bolo známe, že Severus Snape neznáša Chrabromilčanov.

 

Harrymu bolo Nevilla ľúto. V tichosti však pracoval ďalej na svojom elixíre. Už mal mať podľa učebnice prenikavo ružovú farbu, ale jeho elixír mal farbu modrú. A práve teraz začal čudne bublať. Harry sa naklonil nad kotlík, aby zistil, čo sa deje.

 

„Potter, vy idiot!“ zvolal nahnevane Severus Snape a ponáhľal sa k chlapcovi. Mávnutím prútika odstránil elixír, ktorému hrozilo, že každú chvíľu vybuchne.

 

„Zostanete tu po hodine!“ povedal mu zamračene. Harry sa zničene zviezol na stoličku. Už zase sa dostal do problémov. Draco Malfoy sa spokojne usmieval a tešil sa, že si ich riaditeľ Pottera podá.

 

Zvyšok hodiny prebehol relatívne v kľude, ak nerátame Nevillov roztavený kotlík a Ronov elixír, ktorý musel na konci hodiny vysekávať z kotlíka. Chrabromil prišiel dokopy o 50 bodov, ale Slizolin naopak získal 70. Prváci s radosťou opúšťali triedu elixírov, ktorá sa začínala stávať ich nočnou morou.

 

Harry si pobalil pomôcky a ostal sedieť v lavici. Keď opustil triedu poslednúý študent, Severus zatvoril dvere a obrátil sa na neho.

 

„Potter, ste tu prvý deň a už ste sa stihli niekoľkokrát dostať do problémov. Vy ste ma asi včera nepočúvali!“ zvyšoval svoj hlas Severus. „Povedal som jasne, že nestrpím žiadne porušovanie pravidiel. Neboli ste ani schopný uvariť jednoduchý elixír. Ak sa to bude opakovať, tak si ma neprajte. Rozumeli ste?“

 

„Áno, pane. Prepáčte pane.“ Povedal Harry s ľútosťou v hlase. Mrzelo ho, že nahneval svojho profesora. V predošlej škole sa snažil problémom vyhýbať, resp. nikdy sa nikdo nedozvedel, že za niektorými žartíkmi stál on a Dudley. Tu však bolo jasné, že len tak ľahko z problémov nevyviazne.

 

„Teraz si otvorte učebnicu a do večere mi uvaríte elixír ešte raz!“ povedal Severus.

 

Harry na neho prekvapene pozrel. Táto požiadavka bola pre neho neočakávaná. Napriek tomu si vytiahol znovu učebnicu a potrebné prísady.

 

Snape kúzlom zapálil oheň pod jeho kotlíkom a potom si sadol za katedru k hŕbe pergamenov. Harry si opäť prečítal celý návod. Vytiahol nožík na krájanie prísad a začal krájať hadí koreň. Snape ho nenápadne sledoval. Vedel presne, kde chlapec spravil chybu, ale nepovedal mu to. Zastával názor, že každý študent sa má učiť na vlastných chybách.

 

Harry krájal koreň na nerovnomerné kúsky, ale kniha uvádzala, že majú byť rovnomerné. Chlapec mal sústredený výraz, ale neuvedomil si, že opakuje rovnakú chybu. Severus sa nenápadne presunul k nemu. Sledoval jeho prácu.

 

Keď Harry dokončil krájanie, Severus prehovoril. „Prečítali ste si poriadne návod, Potter?“ Tento raz ho vystrašil, Harry od ľaku nadskočil.

 

„Á-áno, pane.“ Odpovedal.

 

„Naozaj?“ neodpustil si sarkazmus Severus. „Čo sa píše o krájaní?“

 

„Je tam napísané, že máme rovnomerne nakrájať Hadí koreň.“ Odpovedal Harry.

 

„A toto je podľa vás rovnomerne?“ spýtal sa Severus a ukázal na Harryho kúsky.

 

Chlapec sa zamračil. Jemu sa tie kúsky zdali rovnomerné, ale jeho profesorovi očividne nie. Severus pokrútil nesúhlasne hlavou, vydal sa do školského skladu a o chvíľu sa vrátil s ďalším Hadím koreňom. Zobral do ruky Harryho nožík a začal krájať koreň rovnomernými rezmi. Harry ho pozorne sledoval. Po chvíli mu profesor podal nožík.

 

„Teraz vy!“ povedal mu.

 

Harry chytil nôž do ruky a snažil sa zopakovať profesorove pohyby. Na Severusove prekvapenie mu to celkom išlo a kúsky Hadieho koreňa boli konečne rovnomerné. Severus prikývol a nechal chlapca ďalej samostatne pracovať.

 

O hodinu bol Harryho elixír hotový. Naplnil malý flakónik, napísal naň svoje meno a zamieril s ním k profesorovmu stolu. Severus nezdvihol hlavu od pergamenov, ktoré opravoval.

 

„Dajte to k ostatným. Choďte na večeru a potom sa sem vráťte na svoj dnešný trest.“ Povedal mu.

 

Harry sa otočil a rýchlo bez slova opustil učebňu. Bol už poriadne hladný. Vbehol do Veľkej siene a sadol si vedľa Pansy Parkinsonovej. Naložil si plný tanier a pustil sa do jedla. Doslova ho do seba nahádzal. Draco ho zamračene sledoval zo vzdialenejšieho miesta.

 

Po večeri sa Harry vrátil do žalárov, zaklopal na dvere učebne a čakal na povolenie vstupu. Dvere sa bez slova otvorili a on vošiel.

 

„Zatvorte dvere a môžete sa pustiť do kotlíkov, ktoré sú tam v rohu.“ Ukázal rukou na kopu kotlíkov, ktorá sa nebezpečne nakláňala.

 

Harry sa pustil do ich umývania. Bol na to zvyknutý. Vždy sa snažil pomôcť pani Figgovej s riadom, takže mal dobrú prax. Opäť netušil, že ho sleduje pár ónixových očí.

 

Severus Snape bol zmätený. Nevedel, ako sa má k chlapcovi správať. Na jednej strane ho nenávidel, ale na druhej ho niečo k nemu priťahovalo. Nevedel však, čo to je. Ešte nikdy nepomáhal žiadnemu prvákovi s elixírom. Všimol si, že pri správnom usmernení Harry dokázal uvariť bezchybný elixír, čo sa podarilo len Hermione Grangerovej. Mohol mať ten chlapec talent?

 

Napriek všetkému však bol rozhodnutý, že svoj narastajúci záujem o chlapca neukáže. Zachová si svoju obvyklú masku. Nikto nesmie zistiť, že tento chlapec začína lámať jeho ochranné múry a dostáva sa mu pod kožu. A hlavne, že to trvá už dlhšiu dobu. Jeho zaradenie do Slizolinu to len prehĺbilo.

 

Z jeho zamyslenia ho vytrhlo slabé zakašlanie. Chlapec stál pred stolom a pozeral zaujato na neho svojimi smaragdovozelenými očami. Lilyinými očami.

 

„Som hotový, pane.“ Povedal Severusovi.

 

„V poriadku, môžete ísť.“ Prepustil ho Severus.

 

Harry sa otočil, zobral svoju tašku zo zeme a vydal sa na odchod. Chystal sa otvoriť dvere, keď ho zastavil profesorov hlas.

 

„A Potter, vyhýbajte sa konfliktom s pánom Malfoyom. Mohlo by to byť nebezpečné.“ Povedal mu Severus.

 

Harry prikývol a odišiel. Prvý deň v škole bol konečne za ním.

01.07.2009 21:05:24
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one