Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Takže predsa len kapitolka počas tábora. Venujem ju všetkým, ktorí majú radi túto poviedku. Síce som ju sľúbila už včera, ale nevyšlo to. Pokiaľ to pôjde dobre očakávajte pokračovanie. Na vaše komentáre však odpoviem dodatočne, lebo na to momentálne nemám čas.

 

Prvé dni vyučovania ubehli ako voda, Harry si pomaly zvykal na režim v Slizolinskej fakulte. Pozitívne pre neho bolo to, že sa s ním bavilo čoraz viac jeho spolužiakov z fakulty. Neprestal sa však rozprávať ani s ostatnými rovesníkmi s iných fakúlt. Niektorým Slizolinčanom sa to nepáčilo, ale obávali svojho vedúceho fakulty, ktorý bol známy tým, že nemal rád, keď boli v jeho fakulte roztržky.

 

Harry za ten čas obsolvoval prvé hodiny Starostlivosti o zázračné tvory, Herbológiu, Transfiguráciu, Obrany proti čiernej mágii, Dejiny čarovania, Veštenie a Astronómiu, no najviac ho zaujalo lietanie. Profesorka lietania bola nadšená jeho prirodzeným talentom. V lietaní sa Harrymu vyrovnal len Draco. Prváci však nemali povolené mať vlastné metly a tak si Harry vždy musel počkať na hodinu lietania.

 

Večery trávil Harry v klubovni, kde pracoval na svojich domácich úlohách. Obľúbil si miesto blízko krbu, pri jednom z vyčarovaných okien. Občas sa k nemu pridala Pansy alebo Crabbe, ale väčšinou na úlohách pracoval sám. Dosť často využíval Rokfortskú knižnicu, kde sa stretával s Hermionou. Tá bola pravidelnou návštevníčkou knižnice od začiatku vyučovania.

 

„Ahoj, Hermiona.“ Pozdravil Harry kamarátku.

„Ahoj, Harry.“ Pozdravila ho Hermiona.

 

Sadol si oproti nej a pozrel sa na čom pracuje. Hermiona si práve dokončovala domácu úlohu z Transfigurácie pre profesorku McGonagallovú.

 

„Máš už hotovú úlohu Harry?“ spýtala sa ho bez toho, aby zodvihla hlavu od pergamenu.

 

„Áno, dokončil som ju pred chvíľou. Potrebujem si však dokončiť úlohu pre profesora Snapa. Zajtra ráno máme Elixíry.“ Povedal Harry.

 

„Harry, prečo si nechávaš jeho úlohy na poslednú chvíľu. Je to predsa tvoj riaditeľ fakulty.“ Kárala ho.

 

„Úlohy od profesora Snapa sú najťažšie, snažím sa najprv venovať tým jednoduchším, aby som sa potom mohol venovať len elixírom.“ Vysvetlil jej Harry.

 

„Harry, nemôžeš ho vyprovokovať, aby ti dal ďalší trest. Už tak je nezvyčajné, že si vôbec nejaký dostal hneď prvý deň. Pokiaľ som dobre počula, tak profesor Snape obvykle nedáva tresty a nestrháva body svojej fakulte.“ Povedala Hermiona.

 

„Tiež som to počul, ale ten trest nebol až taký strašný.“ Odvetil Harry.

 

„Čo považuješ za strašný? V Chrabromilskej veži kolujú hrôzostrašné historky o trestoch s profesorom Snapom.“ Povedala Hermiona. „Aj keď vlastne ja sa vôbec čudujem, že si od neho nejaký trest dostal. Si predsa z jeho fakulty.“

 

„Profesor Snape nie je zlý. Aj keď si to všetci myslia.“ Bránil ho Harry.

 

„Harry, viem, že nemusí byť zlý, ale pôsobí tak.“ Povedala Hermiona. „Neville je z neho vystrašený a to sme s ním mali len dve dvojhodinovky.“

 

Harry sa pri spomienke Nevilla zasmial. Ten chlapec naozaj na ďalšej hodine Elixírov vyzeral vystrašene. Stačilo, aby na neho profesor Snape pozrel a roztriasli sa mu ruky, v ktorých držal prísady do elixíru. Postaral sa o výbuch kotlíka a predčasné ukončenie hodiny.

 

„Ty máš svoju úlohu z elixírov hotovú?“ opýtal sa jej Harry a Hermiona prikývla.

 

„Spravila som si ju už v ten deň, keď sme ju dostali.“ Odpovedala Hermiona.

 

„Ach, ako ti závidím, ja nad ňou zase strávim niekoľko hodín.“ Povzdychol si Harry. Postavil sa a vydal sa do sekcie o elixíroch. O niekoľko minút sa opäť vrátil k Hermione s plnou náručou kníh a začal pracovať na domácej úlohe pre profesora Snapa.

 

Takto v tichosti obaja pracovali na svojich úlohách až kým ich knihovníčka nevyhodila, pretože bolo pár minút pred večierkou. Harry sa prekvapene strhol, keď si uvedomil, že mal byť už dávno v klubovni. S chvatom si pobalil všetky veci, knihy vrátil na pôvodné miesto, rozlúčil sa s Hermionou a utekal dole do žalárov.

 

Ďaleko však nedošiel. Zrazu sa mu zatmelo pred očami a jeho hlavou prenikla ostrá bolesť. Opäť sa ozvala jeho jazva. Ruka mu automaticky vystrelila k čelu. Jeho knihy a pergameny spadli s buchotom na zem. Harry zalapal po dychu, pretože tá bolesť bola neskutočná. Akoby mu niekto do hlavy vrážal ostré kolíky. Klesol na kolená a snažil sa udržať pri vedomí. Všetko okolo neho sa točilo. Opäť ľutoval, že sa ocitol v chodbe vedúcej do žalárov tak neskoro a sám. Nedokázal nikoho požiadať o pomoc. Zrazu sa mu pred očami zahmlelo a všetko okolo neho stmavlo. Harry stratil vedomie.

 

---------------------------------------------------------------------------------------------

 

Na dvere kabinetu profesora Snapa sa ozvalo zaklopanie. Severus zamračene zdvihol hlavu. Pripravoval si podklady na ďalší deň a nemal rád, keď ho pri tom niekto rušil. Klopanie sa však opakovalo a znelo naliehavejšie. Severus mávol rukou a povolil návštevníkovi vstúpiť.

 

Vo dverách stál prefekt z jeho fakulty.

 

„Prepáčte, profesor, že vás ruším, ale je po večierke a Potter sa nevrátil do Slizolinskej klubovne.“ Oznámil mu prefekt.

 

„Dobre, Pritchard, vráťte sa do klubovne. Ja si Pottera nájdem.“ Povedal Severus a postavil sa. Bolo mu jasné, že musí hneď zistiť, kde sa chlapec nachádza. Zatvoril za sebou dvere do kabinetu a vydal sa tmavou chodbou smerom k Veľkej sieni. Tesne pred schodmi, ktoré viedli nahor smerom k žalárom zbadal na zemi ležať postavu. Nemusel ani hádať, kto to bol. Zasvietil prútik a zbadal bledú tvár Harryho Pottera, ktorý bol v bezvedomí. Okolo neho boli porozhadzované jeho učebnice, pergameny a pomôcky. Jazva na jeho čele bola neprirodzene červená.

 

Čo sa tu pre Salazara deje? Pomyslel si Severus a sklonil sa k chlapcovi. Mávol prútikom a všetky jeho veci sa zložili na jednu kopu, ďalším mávnutím ich zmenšil a strčil si ich do vrecka. Zdvihol chlapca v bezvedomí zo zeme a rýchlym krokom sa vydal k svojmu kabinetu. S námahou otvoril dvere a položil chlapca na pohovku. Prešiel do skladu, kde mal hotové elixíry a niekoľko z nich vytiahol. Musel použiť prútik, aby Harry elixíry prehltol. Potom chvíľu sledoval, ako sa chlapec pomaly prebúdza.

 

Harry zmätene zažmurkal. Nevedel si spomenúť, kde sa nachádza. Videl rozmazane, preto zaostril svoj pohľad na siluetu pred sebou. Trochu sa vyľakal, keď zistil, že hľadí do tváre riaditeľa svojej fakulty.

 

„Do pekla, Potter. Čo ste v tej chodbe robili?“ spýtal sa Severus, len čo videl, že ho chlapec opäť vníma. „Napadol vás niekto?“ spýtal sa.

 

Harry pokrútil záporne hlavou.

 

„Viete, že je už dávno po večierke. Pokiaľ si pamätám mali ste byť v klubovni a nie sa tárať po chodbách.“ Povedal nahnevane Severus.

 

„Pre-prepáčte pane, robil som si úlohu z elixírov a akosi som zabudol na čas.“ Ospravedlňoval sa Harry. „Nevedel som, že už je tak neskoro.“

 

„Môžete mi vysvetliť, prečo ste ležal v tej chodbe?“ spýtal sa Severus a nekomentoval jeho ospravedlnenie.

 

„Vracal som sa do klubovne, aby som dodržal večierku, keď ma začala veľmi bolieť moja jazva. Nikdy sa mi to predtým nestalo. Asi som omdlel od bolesti.“ Povedal mu Harry.

 

„Vaša jazva?“ zmätene zopakoval Severus. „Vravíte, že sa vám to nikdy predtým nestalo?“

 

„Nie. Nikdy.“ Odvetil Harry.

 

Severus chvíľku premýšľal nad tým, čo by to mohlo znamenať. Napadlo ho jedno vysvetlenie, ale zdalo sa mu to nepravepodobné. Už niekoľko týždňov mal totiž pocit, že Temné znamenie na jeho ruke ožíva.

 

„Dobre Potter, je neskoro.“ Povedal mu Severus. „Odvediem vás do klubovne. Ak by vám bolo zle, navštívite ráno madam Pomfreyovú.“

 

Harry prikývol.

 

„Upozorňujem vás, že nestrpím neskoré návraty do klubovne. Pre vás platia pravidlá rovnako ako pre ostatných slizolinských študentov.“

 

„Rozumiem pane. Už sa to nebude opakovať.“ Povedal Harry. Trochu namáhavo sa postavil z pohovky. Snape ho pozorne sledoval. Keď sa Harry tackavo vydal k dverám nasledoval ho. Potichu sa vydali k neďalekej slizolinskej klubovni. Portrét sa pred Severusom otvoril a vstúpil s Harrym do klubovne, v ktorej vládlo ticho. Všetci už boli vo svojich posteliach. Podal Harrymu jeho pomôcky, ktoré prútikom zväčšil do pôvodnej veľkosti a strčil mu do ruky ďalšiu fľaštičku s elixírom.

 

„Vypite to predtým, než pôjdete spať. Prestane sa vám točiť hlava.“ Prikázal mu.

 

Harry prikývol, poďakoval sa a rýchlo zmizol v spálňach slizolinských prvákov.

 

Severus opustil klubovňu a zamieril do riaditeľne Albusa Dumbledora. Musel riaditeľa okamžite informovať o svojich domnienkach. Začínal mať obavy o chlapca, ktorý sa prekvapivo ocitol práve v jeho fakulte.

07.07.2009 01:32:11
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (36 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one