Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Kapitolka je venovaná: Tanande, Webli, Pegy, Adke, JSark, Drahokam, Alexii, gleti, vesper, Auši, Teresse, sion, Exi, Airiny, Nadin, Arwenke, Koky, Mane, KiVi, Kiki, Shelis, Gervaise, Katie11, Lily, Hajmi50, léni, Alcië, nekymu, Jirkovi, Tereznik, Belle, Cissy, Jikite, Tracy, enedake, Sanasami, Mise, Anine, Nicolasovi Blackovi, Rikise...

 

Ráno sa Harry zobudil na bolesť hlavy. Jazva ho stále bolela. Išiel preto do sprchy a pustil si horúcu vodu, aby sa dal dokopy. Pomaly sa obliekol a pripravil si veci na vyučovanie. Ostatní chlapci sa začali práve prebúdzať. Harry zišiel dole do spoločenskej miestnosti a na jeho veľké prekvapenie tam stál riaditeľ Slizolinskej fakulty Severus Snape.

 

„Dobré ráno, pane.“ Pozdravil ho Harry.

 

„Dobré ráno, Potter!“ odpovedal Severus. „Ako sa cítite?“

 

„Stále ma trochu bolí moja jazva, pane, ale dá sa to vydržať.“

 

Severus vytiahol zo svojho habitu fľaštičku s elixírom a podal ju Harrymu. „Vypite to, bolesť by mala zmiznúť.“

 

Harry vypil rýchlo jej obsah. Výraz jeho tváre naznačoval, že to nie je práve najlepšie. Severus to však nekomentoval.

 

„Po raňajkách sa máte zastaviť za riaditeľom.“ Oznámil mu.

 

„Pane, ale ja mám vyučovanie.“ Povedal Harry.

 

„Ospravedlnil som vás z prvej hodiny u profesorky McGonagallovej.“ Odvetil Severus a Harry si uľahčene vydýchol.

 

Severus chvíľu chlapca ešte zamyslene pozoroval, potom sa zvrtol na päte a so zavírením plášťa odišiel.

 

Harry počkal na svojich spolužiakov a spoločne sa vydali do Veľkej siene. Naložil si poriadnu porciu jedla a pustil sa do neho. Všimol si, že profesor Snape chýba pri učiteľskom stole. Po raňajkách vysvetlil Pansy a Crabovi, že nejde na prvú hodinu a vydal sa do riaditeľne.

 

Prechádzal chodbami a míňal študentov, ktorí sa náhlili do učební. Nakoniec zastal pred chrličom, ktorý ukrýval vstup do riaditeľne. Uvedomil si, že nepozná heslo. Bezradne sa začal obzerať okolo seba. Uvažoval, či sa má vrátiť a nájsť nejakého profesora, aby mu povedal heslo alebo proste hádať. Nakoniec sa rozhodol, že skúsi heslo uhádnuť.

 

Chvíľu premýšľal a nakoniec povedal, „Cukríky každej chuti.“ Chrlič sa však ani nepohol.

 

„Čokoládové žabky,“ opäť nič. Harry premýšľal ďalej.

 

Chcel povedať ďalšie z možných hesiel, keď sa v chodbe zjavil profesor Flitwick. Zbadal Harryho pred chrličom a oslovil ho.

 

„Á, pán Potter, potrebujete niečo od riaditeľa?“ spýtal sa.

 

„Áno, pán profesor. Mám sa hlásiť u riaditeľa, ale neviem heslo.“ Vysvetlil Harry.

 

Profesor Flitwick podišiel k chrliču povedal heslo, „Citrónový koláč,“ a chrlič sa odsunul. Harry sa mu poďakoval a vystupoval hore schodmi do riaditeľne. Zaklopal na dvere a vošiel. Profesor Dumbledore sedel za svojim stolom. Postúpil bližšie.

 

„Dobrý deň, pán profesor.“ Pozdravil Harry Dumbledora

 

„Vitaj, Harry. Posaď sa.“ Odpovedal na pozdrav Dumbledore.

 

„Meškáte, Potter!“ ozvalo sa nečakane z rohu miestnosti až Harry myklo. Severus Snape stál neďaleko krbu a uprene pozeral na chlapca.

 

„Prepáčte pane, ale zabudli ste mi povedať heslo do riaditeľne.“ Ospravedlňoval sa Harry Snapovi.

 

„Severus, nemusíš byť prísny na Harryho.“ Napomenul mladšieho kolegu Dumbledore.

 

Severus si pohŕdavo odfrkol a podišiel bližšie k riaditeľovmu stolu.

 

„Posaď sa, môj chlapče.“ Pokynul Dumbledore Harrymu. Harry sa posadil a čakal, čo od neho riaditeľ chce. Profesor Snape sa posadil do kresla vedľa Harryho. Na chlapca ani nepozrel.

 

„Harry profesor Snape ma informoval, že ťa bolela tvoja jazva a že si odpadol. Od kedy sa to deje?“ spýtal sa ho Dumbledore.

 

„Od vtedy, ako som prišiel do školy.“ Odpovedal Harry.

 

Severus sa zamračil. Chlapec ho o tejto skutočnosti neinformoval. Keby to bol vedel skôr, tak by okamžite zasiahol. Dumbledore totiž potvrdil jeho domnienky o tom, že moc Lorda Voldemorta vzrastá a že sa blíži jeho návrat. Chcel tomu zabrániť, nechcel mu opäť slúžiť.

 

„Harry, tvoja jazva je zvláštna, dúfam, že si to uvedomuješ.“ Začal riaditeľ a chlapec prikývol.

 

„Tvoja jazva by mohla mať spojenie na Voldemorta,“ keď to povedal, Harry prekvapene pozrel na riaditeľa. Potom nenápadne pozrel na zamračeného profesora Snapa.

 

„To nie je možné.“ zašepkal.

 

„Harry, to že si porazil Voldemorta neznamená, že si ho zabil. On stratil svoju silu, ale teraz opäť jeho moc narastá. Preto ťa začala bolieť tvoja jazva. Musíš byť opatrný a nesmieš riskovať. Ak sa bolesti zopakujú vyhľadaj mňa alebo profesora Snapa. Rozumieš?“

 

Harry prikývol.

 

„Môže sa tiež stať, že sa ti pokúsi niekto ublížiť. Dodržuj preto pravidlá Harry. Po večierke sa nepohybuj po hrade, nepribližuj sa k Zakázanému lesu a neopúšťaj hranice školských pozemkov.“ Vymenovával ďalšie upozornenia riaditeľ.

„Riaditeľ, postarám sa o to, aby Potter dodržal vaše príkazy.“ Vstúpil do rozhovoru Severus a Dumbledore súhlasne prikývol.

 

„O tom nepochybujem, Severus.“

 

„Potter, ak by vás bolela opäť jazva, prídete okamžite za mnou.“ Povedal Severus Harrymu.

 

„Áno, pane.“ Povedal Harry.

 

„Môžete ísť.“ Prepustil Harryho Severus.

 

Harry vstal, pozdravil oboch profesorov a zavrel za sebou dvere.

 

---------------------------------------------------------------------------------------------

 

„Severus, čo tvoje Znamenie?“ spýtal sa Albus Dumbledore, len čo Harry zavrel dvere.

 

„Je jasnejšie, ale zatiaľ som necítil žiadne volanie.“ Odpovedal Severus.

 

„Severus, chcem od teba, aby si v prípade návratu Voldemorta i naďalej pracoval ako špeh pre Fénixov Rád.“ Povedal Dumbledore.

 

„Albus, dobre vieš, že to už nechcem robiť. Zaplatil som za svoje chyby vysokú cenu.“ Povedal Severus.

 

„Viem, chlapče môj, ale my ťa potrebujeme. Lilyin syn potrebuje tú najlepšiu ochranu, akú mu môžeme dať.“

 

Severus pokrútil nesúhlasne hlavou. Nemal rád, keď Albus Dumbledore používal Lily ako prostriedok na presvedčovanie. Bol to veľký podraz zo strany riaditeľa. Severus vždy nakoniec súhlasil. Nebolo to ináč ani tentoraz.

 

Spoločne s riaditeľom prebrali všetky možnosti, ktoré sa mohli stať, ak by sa objavil Voldemort. Riaditeľ zabezpečil, aby niektoré obrazy na hrade podávali správy o Harryho pohybe. Tiež sa rozhodol, že posilní ochranu okolo hradu. Severus sa ponúkol, že mu pomôže.

 

---------------------------------------------------------------------------------------------

 

Harry išiel do slizolinskej klubovne, aby si zobral veci na vyučovanie. Nemalo zmysel ísť na prvú hodinu, ktorá mala každú chvíľu skončiť. Zobral si učebnicu čarovania a prečítal si poslednú kapitolu, ktorú preberali na minulej hodine. Vytiahol tiež prútik a namieril ho na neďaleký pohár, ktorý bol na stole. Mávol prútikom a pohár sa naplnil vodou. Spokojne pokýval hlavou. Pozrel na hodiny v klubovni a rýchlo si pobalil veci. Prvá hodina skončila a študenti sa presúvali na ďalšiu hodinu.

 

Harry bežal chodbami, aby prišiel načas. V jednej zákrute narazil do ponáhľajúcej postavy profesora Quirella, ktorú učil Obranu proti čiernej mágii.

 

„Pre-prepáčte, pane.“ Ospravedlnil sa zadýchaný Harry, keď zistil do koho vrazil.

 

„P-p-pán, P-P-Potter!“ vykoktal zo seba profesor Quirell. „Kam sa t-tak p-p-ponáhľate?“

 

„Na ďalšiu hodinu, pane. Nevšimol som si vás, ospravedlňte ma.“ Povedal Harry a zbieral svoje veci rýchlo zo zeme. Profesor ho chvíľu sledoval. Harry sa zachvel a na krku sa mu objavili zimomriavky. Mal pocit, akoby bolo okolo profesora niečo zvláštne. Jeho jazva ho začala svrbieť a tak si ju poškrabal.

 

Profesor Quirell sa bez slova otočil a pokračoval v ceste. Harry ho sledoval a šúchal si i naďalej svoju jazvu.

 

Keď prišiel pred učebňu Čarovania, jeho spolužiaci tam už stáli. Podišiel k nim. Draco sa na neho zamračil , ale potom sa uškrnul. Neďaleko stáli Chrabromilčania. Hermiona si ho všimla a usmiala sa na neho. Úsmev jej však zmizol z tváre.

 

„Harry? Preboha, čo sa ti stalo?“ spýtala sa šokovane. Harry na ňu nechápavo pozeral.

 

„Tvoja tvár, Harry.“ Povedala Hermiona a vytiahla z habitu vreckovku. Utrela mu ňou tvár a Harry na nej zbadal krv.

 

„Do kelu.“ Povedal Harry. Zobral si od Hermiony ponúkanú vreckovku a začal si utierať tvár. Jeho jazva krvácala, to sa mu ešte nestalo.

 

„Hermiona, prosím ťa, povedz profesorovi Flitwickovi, že som išiel na ošetrovňu.“ Povedal Harry Hermione a podal jej svoju tašku s vecami. „Vrátim sa, len čo to bude možné.“

 

Hermiona prikývla a Harry rýchlo odchádzal preč. Vreckovku si pritláčal na čelo, aby zastavil krvávanie. Namiesto do ošetrovne zamieril do žalárov za profesorom Snapeom. Kým sa dostal ku dverám do učebne Elixírov začala ďalšia hodina. Váhavo zaklopal na dvere a čakal na odpoveď.

 

Počul, ako hlas profesora Snapa na chvíľu stíchol a potom zachytil blížiace sa kroky. Dvere sa s trhnutím otvorili a Harry hľadel do zamračenej tváre profesora.

 

„Prepáčte, pane, vraveli ste, aby som prišiel...“ začal Harry.

 

„Potter, čo sa stalo?“ povedal potichu Snape tak, aby ho nezačuli študenti v triede. Všimol si zakrvavenú vreckovku v Harryho ruke.

 

„Neviem, pane. Ale začala ma svrbieť jazva, keď som vrazil na chodbe do profesora Quirella. Asi preto mi tečie krv.“ Vysvetlil Harry.

 

Severus Snape sa otočil do triedy a dal pokyn študentovi v prvej lavici, aby dal na chvíľu pozor na svojich spolužiakov. Našťastie išlo o triedu šiestakov. Severus zavrel za sebou dvere a viedol Harryho chodbou. Zastavili pred obrazom, ktorý zakrýval vchod do Severusových izieb. Dvere sa otvorili a Severus pokynul Harrymu, aby vstúpil. Harry sa prekvapene obzeral. Ešte nikdy nebol v izbách svojho riaditeľa a pokiaľ vedel, tak v nich bol málokto.

 

„Posaďte sa.“ Povedal mu Severus, čím ho vytrhol zo zamyslenia.

 

Harry si poslušne sadol do kresla blízko krbu. Severus zatiaľ odišiel do vedľajšej miestnosti. Po chvíľke sa vrátil s fľaštičkou v ruke a čistým plátnom. Pokynul Harrymu, aby si odkryl jazvu. Jediným mávnutím prútika očistil Harryho zakrvácanú tvár. Potom zobral do ruky plátno a nalial naň trochu z elixíru, ktorý bol vo fľaške. Priložil ho na Harryho jazvu.

 

Chlapec pocítil, že svrbenie ustupuje a horúčkovitý pocit v okolí jazvy mizne. S povzdychom zatvoril svoje oči. Severus ho potichu pozoroval. Nepáčilo sa mu, že v tak krátkom čase sa Harryho problémy s jazvou zväčšili.

 

„Už je to v poriadku?“ spýtal sa Harryho Severus.

 

„Áno, pane. Ďakujem.“ Odpovedal vďačne chlapec.

 

„Vraveli ste, že vás jazva začala bolieť po stretnutí s profesorom Quirellom?“ spýtal sa Severus.

 

„Áno. Ale nevedel som, že mi tečie krv.“ Povedal Harry.

„Dobre. Môžete sa vrátiť na vyučovanie.“ Povedal mu Severus.

 

Harry sa postavil a s poďakovaním odišiel. Severus sa vrátil do učebne. Premýšľal nad tým, ako by sa dalo zabrániť spojeniu Harryho s Voldemortom. Ak za tým vôbec Voldemort stá?

                                                                                                                                                                                                                                                                                   

 

13.07.2009 19:52:56
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one