Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Kapitolka je venovaná: Tanande, Webli, Pegy, Adke, JSark, Drahokam, Alexii, gleti, vesper, Auši, Teresse, sion, Exi, Airiny, Nadin, Arwenke, Koky, Mane, KiVi, Kiki, Shelis, Gervaise, Katie11, Lily, Hajmi50, léni, Alcië, nekymu, Jirkovi, Tereznik, Belle, Cissy, Jikite, Tracy, enedake, Sanasami, Mise, Anine, Nicolasovi Blackovi, Rikise, ft, tajnostke22, saši, enti, Mirkovi, lygie, cat...

 

Harry sa pomrvil. S ťažkosťami otvoril svoje oči a zistil, že sa nachádza na ošetrovni. Chcel sa posadiť, ale akonáhle sa o to pokúsil pocítil bolesť. So zastonaním padol na späť. Tento zvuk prilákal madam Pomfreyovú.

 

„Pán Potter, konečne ste sa prebrali!“ zvolala natešene. „Ako sa cítite?“ spýtala sa.

 

„Cítim sa akoby ma prešiel parný valec.“ Odvetil Harry.

 

„Parný, čo?“ spýtala sa zmätene čaromedička.

 

„Ach, prepáčte, vy neviete, čo je parný valec.“ Uvedomil si Harry. „Chcel som tým povedať, že ma všetko bolí.“ Vysvetlil jej.

 

„To je normálne po tom, čo sa vám stalo. Mohli by ste mi povedať, kto to spôsobil?“ spýtala sa ho opatrne.

 

Harry zatvoril oči, zhlboka sa nadýchol a pokrútil záporne hlavou. Ošetrovateľka mu podala elixír proti bolesti a Harry ho rýchlo vypil.

 

„V poriadku. Oznámim profesorovi Snapeovi, že ste sa prebral.“ Povedala ošetrovateľka a zamierila do svojej pracovne.

 

Harry zatiaľ premýšľal, prečo mu to jeho spolužiaci spravili. Nechápal to. Bol Slizolinčan rovnako ako oni. Napriek tomu na neho zaútočili.

 

Z jeho zamyslenia ho vytrhol príchod riaditeľa jeho fakulty. Severus Snape rýchlym krokom prešiel k Harryho posteli a uprel na neho svoj temný pohľad.

 

Harry sklopil zrak.

 

„Potter, ako sa cítite?“ spýtal sa ho Severus.

 

„Dobre, pane.“ Zaklamal Harry. Severus si ironicky odfrkol, ani trochu mu neveril.

 

„Rád by som vedel, kto vás napadol.“ Povedal mu Severus.

 

„Neviem pane, nepamätám sa.“ Odpovedal Harry, ale do očí mu nepozrel. Severusovi bolo jasné, že útočníkov kryje.

 

„Potter, pozrite sa na mňa.“ Prikázal mu Severus.

 

Harry veľmi neochotne zodvihol svoj pohľad. Severus sa zahľadel do jeho očí a použil Legilimens. Harry pocítil tlak vo svojej mysli. Začal sa tomu brániť, nepáčilo sa mu to. Severus zatlačil silnejšie. Harry sa zamračil. Nedokázal dlho odolávať tomu tlaku a tak sa nakoniec poddal.

 

Severus bol prekvapený ako dlho dokázal Harry odolávať jeho útoku do jeho mysle. Neočakával to. Všimol si, že sa chlapec snažil brániť a tak zatlačil silnejšie. Prenikol do jeho mysle a veľmi rýchlo našiel, čo potreboval. Šetrne opustil chlapcovu myseľ.

 

Harry sa chvel. Bolo mu zle. Nevedel, čo spravil profesor Snape, ale mal pocit, akoby bol na chvíľu úplne niekým iným. Zťažka dýchal.

 

Severus na chlapca uprene hľadel. Bol zhnusený tým, čo zistil. Nikdy si nemyslel, že niekto zo Slizolinu tak zákerne a hlavne zbabelo s presilou zaútočí na svojho blížneho. Nečudoval by sa keby išlo o niekoho z inej fakulty, ale útočiť na vlastného to bolo naozaj odporné.

 

Premýšľal, ako potrestať mladého Malfoya a jeho kumpánov. Musel to byť premyslený a hlavne dômyselný trest. Bolo mu jasné, že toto nevyšlo z Dracovej hlavy. Za všetkým bol Lucius, ktorý manipuloval so svojím synom.

 

„Tu máte, vypite to.“ Podal Harrymu fľaštičku s elixírom. Harry na ňu podozrievavo hľadel.

 

„Čo je to?“ spýtal sa.

 

„Upokojujúci elixír.“ Odpovedal mu Severus.

 

Harry otvoril fľaštičku a rýchlo ju vypil. Zhnusene sa pozrel na svojho profesora, chutilo to odporne. Severus sa uškrnul.

 

„Kedy odtiaľto budem môcť odísť?“ spýtal sa Harry. „Nepáči sa mi tu.“

 

„Tak pomaly mladý pán. Najprv mi odmietnete odpovedať a teraz sa chcete vrátiť tam, kde vám očividne hrozí nebezpečenstvo. Zabudli ste čo vám povedal riaditeľ?“

 

Harry pokrútil hlavou.

 

„Takže kým nezistíme kto to bol, ostanete tu.“ Povedal rozhodne Severus.

 

„Ale, pane. Zameškám veľa do školy.“ Protirečil mu Harry.

 

„Ak sa so mnou mienite hádať, mali by ste si to rozmyslieť!“ povedal mu hrozivo Severus. Harry okamžite stíchol.

Severus sa otočil a so zavírením plášťa opustil ošetrovňu. Harry sa s povzdychom zavŕtal naspäť do prikrývok.

 

--------------------------------------------------------------------------------------------

 

Profesor Snape nahnevane kráčal rokfortskými chodbami. Keby mohol, tak mladého Malfoya roztrhá na kúsky, ale ako správny Slizolinčan si počká na pravú chvíľu.

 

Vošiel do svojej pracovne a nalial si poriadny pohárik whisky. Vypil ho na jeden dúšok. Potom zamieril ku stolu. Otvoril najspodnejší šúflík a vytiahol odtiaľ tmavú krabičku. Chvíľu ju zamyslene držal v ruke. Napokon ju otvoril.

 

Na tenkej retiazke sa nachádzal malý medailón. Bolo to ironické, že práve tento medailón chcel použiť na ochranu chlapca. Bola to Severusova jediná spomienka na Lily a teraz sa rozhodol použiť ju na ochranu jej syna. Vytiahol prútik a začal odriekavať dlhé zaklínadlo. Úplne sa naň sústredil. Trvalo to niekoľko minút, kým skončil. So spokojným výrazom na tvári si schoval medailón do vnútorného vrecka svojho habitu.

 

Ak sa Malfoy alebo ktokoľvek iný pokúsi opäť zaútočiť na Chlapca, ktorý prežil má sa na čo tešiť. Medailón okamžite upozorní Severusa na nebezpečenstvo a okrem toho vytvorí silný ochranný štít okolo osoby, ktorá ho bude mať na sebe.

 

Spokojne sa oprel a zahľadel sa na kopu pergamenov pred sebou. Boli to domáce úlohy prvého ročníka. Naklonil sa k nim a začal preberať jednotlivé pergameny. Po chvíli našiel čo hľadal. Držal v ruke domácu úlohu Draca Malfoya. Natiahol sa a zobral do ruky brko. Z druhého šuflíka vytiahol modrý atrament. Namočil do neho pero a začal čítať uvedenú domácu úlohu.

 

Občas sa zastavil a pripísal pár slov. Takto pokračoval asi pol hodinu. Keď bol hotový vytiahol prútik a zamrmlal zaklínadlo. Jeho písmo sa zmenilo na písmo Draca Malfoy. Spokojne sa uškrnul. Bol so svojou prácou spokojný. Už teraz sa tešil na ďalšiu hodinu s prvým ročníkom, ktorá mala byť o dva dni.

 

-------------------------------------------------------------------------------------------

 

Nasledujúce ráno išiel Severus priamo na ošetrovňu. Harry sa práve prebudil. Madam Pomfreyová mu doniesla raňajky a on sa do nich s chuťou pustil. Vôbec si nevšimol, že do miestnosti vstúpil profesor Snape.

 

„Dobré ráno, pán Potter!“ pozdravil ho Severus.

 

„Dobré ráno, pane!“ odvetil Harry s plnými ústami.

 

„Vidím, že sa cítite oveľa lepšie.“

 

„Áno, pane. Je mi fajn.“ Odvetil Harry a ďalej pokračoval v jedení.

 

Severus k nemu pristúpil bližšie, prisunul si k jeho posteli neďaleké kreslo a posadil sa. Harry to len prekvapene sledoval.

 

„Chcem sa s vami porozprávať predtým, než vám dovolím vrátiť sa medzi ostatných Slizolinčanov.“ Začal Severus. Harry ho len zaujato sledoval.

 

„Obaja dobre vieme, kto stojí za útokom na vás,“ pokračoval a Harry sa po jeho slovách prekvapene strhol. „Nechápem len, prečo pána Malfoya a ostatných kryjete.“ Dodal.

 

Harry sa zhlboka nadýchol, nevedel, čo má na to profesorovi Snapeovi povedať.Hmlisto si spomínal, ako sa mu Malfoy a ostatní vyhrážali, že ak povie čo i len slovo, tak si ho znova podajú. Teraz tu zrazu profesor hovorí, že vie kto je útočníkom. Harry sa zachvel, toto nebolo vôbec dobré. Pozorné oko profesora Snapa zachytilo jeho znepokojenie.

 

„Vyhrážali sa vám, však?“ viac-menej konštatoval. Harry len ticho prikývol.

 

„Dobre ma počúvajte. Okrem opatrení, ktoré spravil riaditeľ som spravil ďalšie.“ Popri tom, ako hovoril k Harrymu vytiahol z vnútorného vrecka habitu medailón a ukázal ho Harrymu. „Tento medailón je začarovaný tak, aby vás chránil. Vytvorí okolo vás ochranný štít a zabráni útočníkovi, aby vám ublížil. Zároveň ma upozorní, keď na vás niekto zaútočí. Budete ho nosiť neustále na sebe. Rozumiete?“

 

„Áno, pane.“ Zašepkal Harry.

 

„Čo sa týka pána Malfoya,“ trest ho neminie, povedal Severus.

 

Harry vyľakane pozrel na profesora. „Pane, prosím vás, nechajte ho tak. Bude si myslieť, že som vám niečo povedal.“ Prosil ho Harry.

 

„Potter, nebuďte zbabelec!“ povedal posmešne Severus. „Je načase, aby ste sa naučil, ako si Slizolinčania medzi sebou vyrovnávajú účty!“ povedal a ušknul sa pri pomyslení, čo čaká ďalší deň úbohého a nič netušiaceho Draca.

 

Harry na neho zmätene pozeral a nechápal kam tým profesor mieri.

 

„Madam Pomfreyová mi spomínala, že má v pláne dnes vás prepustiť. Na dopoludňajšie vyučovanie ešte nemusíte ísť. Dajte sa do poriadku a poobede choďte na vyučovanie. Snažte sa nosiť medailón tak, aby si ho nikto nevšimol.“ Povedal mu Severus a postavil sa. Podal mu medailón a Harry si ho dal na krk. Pocítil, ako ním prešla vlna mágie.

 

„Mimochodom, očakávam od vás, že mi do večera prinesiete chýbajúcu domácu úlohu z Elixírov.“ Dodal a odišiel.

 

Harry znechutene odtisol tácku s jedlom. Postavil sa a išiel za madam Pomfreyovou. Po krátkej kontrole prikývla a dovolila mu odísť.

 

Harry kráčal tichými chodbami. Vyučovanie už začalo a tak sa mohol nerušene dostať do Slizolinskej fakulty. Netušil kde sú jeho veci a hlavne domáce úlohy, ktoré si niesol z knižnice, keď ho napadol Draco a jeho kumpáni. Aké bolo jeho prekvapenie, keď všetky veci našiel úhľadne položené na malom stolíku pri svojej posteli. Zobral si veci a učebnice a presunul sa ku krbu v spoločenskej miestnosti. Pustil sa do kontrolovania svojich úloh. Chcel si i naďalej udržať dobré štúdijné výsledky.

 

Zhruba o dve hodiny bol hotový. Spokojne sa oprel v kresle a zahľadel sa do plameňov.

„Kto vie ako sa darí Dudleymu.“ Pomyslel si. Jeho bratranec mu chýbal, ale bol rád, že je tu. Škola sa mu páčila. Až na pár ľudí vychádzal so všetkými dobre. Rozhodol sa, že napíše Dudleymu list.

 

Vytiahol brko a čistý pergamen a pustil sa do písania. Opisoval posledné udalosti a jednotlivé hodiny, pýtal sa tiež na to, ako sa darí Dudleymu a či má nejakých nových kamarátov. Písanie listu mu zabralo ďalšiu hodinu. Akurát ho dokončoval, keď ho vyrušil príchod jeho spolužiakov. Bol totiž čas na obed.

 

„Á, ktože sa nám to vrátil,“ ozvalo sa od dverí a Harry spoznal hlas Draca Malfoya. Na jeho slová nereagoval.

 

„Hej, s tebou sa bavím, zradca.“ Zvolal Draco, ktorému sa nepáčilo Harryho ignorovanie.

 

„Draco prestaň!“ povedala Pansy a pristúpila k Harrymu. „Si v poriadku? Vraj ťa niekto napadol?“ spýtala sa ho.

Harry prikývol.

 

„Nejdeš na obed?“ opýtala sa ho znova.

 

„Áno.“ Usmial sa Harry, pozbieral svoje veci, dal si ich do tašky a vydal sa s Pansy do Veľkej siene.

 

Keď prechádzali okolo chrabromilského stola, Hermiona mu zamávala a usmiala sa. Harry jej odkýval.

 

S Pansy a niekoľkými ďalšími spolužiakmi si sadol na kraj slizolinského stola, bližšie k hlavnému učiteľskému stolu. Harry sa k nemu pozrel a zbadal uprený pohľad profesora Snapa, ktorý sledoval svojich zverencov.

 

Harry si nabral na tanier kopu zemiakovej kaše, ktorú miloval a z ďalšej si naložil kus kuracieho mäsa. Do pohára si nalial tekvicový džús a s chuťou sa pustil do jedla. Ani si neuvedomil ako vyhladol. Po hlavnom jedle si naložil ešte trochu pudingu a ovocia. Keď dojedol zohol sa k taške, ktorá bola pri jeho nohách a vytiahol z nej pergamen.

 

Postavil sa a zamieril k učiteľskému stolu. Zastal pred profesorom Snapom, ktorý sa akurát chystal odísť.

 

„Pane, tu je moja domáca úloha z Elixírov,“ povedal mu Harry a podal mu svoju úlohu. Profesor Snape prekvapene podvihol jedno obočie a prevzal si pergamen. Nepatrne kývol na súhlas Harrymu a bez slova odišiel.

 

Harry sa vrátil po svoju tašku a vydal sa so svojimi spolužiakmi na popludňajšie vyučovanie, ktoré v tento deň trvalo do noci, pretože mali astronómiu.

 

23.07.2009 10:08:56
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one