Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Kapitola je venovaná: Tanande, Webli, Pegy, Adke, JSark, Drahokam, Alexii, gleti, vesper, Auši, Teresse, sion, Exi, Airiny, Nadin, Arwenke, Koky, Mane

Neprešlo betareadom!!!

 

Asi päťročný chlapček vybehol z malého starého domčeka na konci dediny. Veselo poskakoval po ceste a pospevoval si. Išiel oproti svojej tete Sáre, ako volal ženu, ktorá ho opatrovala. Prednedávnom mu vysvetlila, že je len jeho opatrovníčka. Teta Sára sa práve vracala z obchodu. Nechala chlapčeka na chvíľu doma samotného. Keď ju Harry v diaľke zbadal nadšene sa k nej rozbehol.

„Teta Sára, teta...“ hodil sa jej okolo krku, že ho ledva zachytila.

„Ty malý pochábeľ!“ hnevala sa na oko, pretože musela pustiť tašky na zem.

„Daj, ja ti pomôžem.“ Naťahoval Harry rúčky k veľkej taške, z ktorej trčali potraviny.

„Harry, nechaj to tak, tá taška je pre teba príliš ťažká.“ Povedala mu Sára.

„Nie teta, ja ti pomôžem, ja už som veľký.“ Hádal sa s ňou Harry a ťahal tašku z jej ruky. Nakoniec mu ju s povzdychom nechala, ale očakávala, že ju nezdvihne. Harry chytil tašku obidvoma rukami a pokúsil sa ju zdvihnúť. Nedarilo sa mu to. Zamračil sa a sústredene to zopakoval. Sára ho s pobavením sledovala, jeho výraz ju pobavil. Ostala však šokovane stáť, keď tú tašku nakoniec s víťazoslávnym úsmevom zdvihol. Zdvihol? Skôr to vyzeralo, že tá taška sa vznáša nad zemou sama a Harry ju len pridržiava. Chlapec sa veselo zasmial. Sára pokrútila hlavou. Toto sa jej určite zdalo. Zodvihla zo zeme druhú tašku a vydali sa spoločne domov.

„Harry, kúpila som ti tvoj obľúbený turecký med.“ Povedal Sára chlapčekovi, len čo prišli domov.

„Mňam, vieš, že ťa mám strašne rád?“ zvolal natešene chlapec.

„Keď mi tak pomáhaš, zaslúžiš si ho.“ Pochválila ho Sára. Unavene si sadla na stoličku. Predsa len nebola už najmladšia. Tento rok oslávila 65 rokov a mohla byť Harrymu vlastne starou mamou. Smutne si povzdychla. Nevedela ako chlapcovi o pár mesiacov oznámi, že sa bude musieť vrátiť do sirotinca, z ktorého si ho pred piatimi rokmi zobrala. Už ju kvôli tomu kontaktovalo aj vedenie sirotinca. Chlapca za päť rokov nikto nehľadal. Za tie necelé štyri roky, čo bol u nej si nenašiel žiadneho kamaráta. Deti z dediny od neho bočili a ľudia v dedine o ňom tvrdili, že je zvláštny. Sára sa sem s chlapcom presťahovala pred dvomi rokmi kvôli pokojnejšiemu prostrediu. V sirotinci už len príležitostne vypomáhala. Prostredie tam sa nezmenilo a deti, ktoré tam žili boli bledé a dosť často choré. Napriek tomu, že sa pracovníci snažili zlepšiť deťom prostredie, veľmi sa im to nedarilo. Sirotinec trpel nedostatkom finančných prostriedkov. V niektoré dni boli radi, že dokázali deti vôbec nakŕmiť. Sára sa nemohla pozerať na ten neutešený stav. Pomáhala kde sa dalo, ale aj napriek tomu to bolo málo.

„Teta? Prečo si taká zamyslená?“ prerušil jej myšlienky Harry.

„To nič Harry. Kde mám ten turecký med.“ Povedala a prehrabovala sa v taške. Harry ju dychtivo sledoval. Keď turecký med konečne vytiahla z tašky, oči mu zažiarili nadšením. Podala ho chlapcovi, ktorý sa hneď pustil do svojej obľúbenej sladkosti.

 

------------------------------------------------------------------------------------

„Mňa z tých trolov porazí,“ nadával Severus Snape a z tresknutím zavrel dvere na svojom byte. Nahnevane prešiel k stolíku pri krbe a nalial si plný pohár ohnivej whisky. V niektoré dni ho dokázali študenti tak vytočiť, že sa len s problémami ovládal.

„Ako som mohol súhlasiť s tým, že budem pracovať pre Dumbledora? Kam som dal mozog?“ nadával nahlas.

„Bolo mi toto treba? Temný Pán je v háji a namiesto toho, aby som si užíval pokoj, driem tu ako mulica a otravujem sa týmito malými zadubencami.“

Nervózne si prehrabol vlasy a sadol si do kresla pred krbom. Pomaly sa začal upokojovať. Poslednú hodinu mal s druhákmi Chrabromilu a Bifľomoru. Jednému z Chrabromilčanov sa podarilo zdemolovať celú učebňu. Našťastie sa nikomu nič nestalo. Severusovi však zabralo niekoľko hodín, kým dal učebňu do pôvodného stavu.

„Severus, môžeš na slovíčko?“ prerušil ho z jeho úvah riaditeľov hlas. Jeho hlava sa objavila v plameňoch. Severus sa postavil a pristúpil ku krbu, o chvíľu so zahučaním zmizol v zelených plameňoch. Vynoril sa v riaditeľni, kde ho už očakával riaditeľ a jeho zástupkyňa. Zamračene kývol obom na pozdrav a posadil sa do svojho kresla. Čakal, čo od neho riaditeľ opäť chce.

„Severus, zaznamenali sme zvýšený pohyb bývalých Smrťožrútov v oblasti Škótska a Severného Írska. Nevieš náhodou, čo sa deje?“ spýtal sa riaditeľ.

„Nuž, od zmiznutia Temného Pána sa aktivity Smrťožrútov zamerali na nájdenie chlapca. Pokiaľ mám dobré informácie, tak sa im to doteraz nepodarilo. Ale to sa nepodarilo ani nám. Je dosť možné, že majú novú stopu, ale nič o tom neviem.“ Odvetil Severus.

Dumbledore si zamyslene poškrabal bradu. Pozrel na Minervu, ktorá sedela v jednom z kresiel. Nakoniec spravil rozhodnutie a obrátil sa na oboch čarodejníkov.

„Minerva, cez víkend skontrolujete oblasť Škótska.“ Povedal čarodejnici

„Severus, ty si zoberieš na starosť oblasť Severného Írska.“ Povedal mladšiemu čarodejníkovi.

„Ak zaznamenáte akýkoľvek náznak náhodnej mágie, okamžite mi to oznámite.“ Obaja čarodejníci prikývli na súhlas.

„Je to všetko?“ spýtal sa Severus, keď vstával z kresla.

„Ešte počkaj,“ zastavil ho Albus. „Zistil som, že si pátral na svoju vlastnú päsť. Aký si mal na to dôvod?“ spýtal sa zvedavo Albus.

„Ako ste sa do pekla toto dozvedeli?“ vyprskol Severus.

Minerva sa len pobavene na Albusa usmiala. Vedela, že tento starý čarodejník má špehov všade. Ale na druh stranu ju prekvapilo, že Severus pátral po Chlapcovi, ktorý prežil na vlastnú päsť.

„To je moja vec, chcel by som odpoveď. Prečo?“ požadoval riaditeľ.

„Bola to moja povinnosť.“ Zavrčal nahnevane Snape. Dnes ho všetci neskutočne vytáčali.

„Ale prečo ste nám to nepovedali?“ vyzvedala Minerva.

Severus ju mal po jej otázke chuť prekliať. Pokrútil hlavou a dodal, „to je nepodstatné, však ho hľadali všetci. Ak stále žije, tak je niekde dobre ukrytý. Tým zabedneným muklom sa podarilo niečo, čo sa často nestáva.“

Po tomto vyhlásení Severus nahnevane odkráčal, aby sa vyhol ďalším hlúpym otázkam.

 

--------------------------------------------------------------------------------------

 

Harry ležal v posteli a počúval rozprávku od tety Sáry. Čítala mu akurát rozprávku o Snehulienke a siedmych trpaslíkoch. Mal ju najradšej. Ospanlivo zazíval, ale nepovedal ani slovo. Vedel, že by sa teta hnevala, keby nespal. Oči sa mu pomaly zatvárali a on sa po chvíli ponoril do snov. Sára ho poriadne poprikrývala a odišla do kuchyne, aby si spravila svoju večernú šálku čaju.

Okolo polnoci sa Harryho sen začal meniť na nočnú moru. Opäť počul ten šialený smiech, krik neznámej ženy a videl, ako sa na neho rúti zelené svetlo. S výkrikom sa zobudil. Zmätene zažmurkal. V izbe svietila malá lampička neďaleko jeho postele. Teta Sára ju tam vždy nechávala. Jeho pozornosť však zaujalo niečo iné. Niektoré z jeho hračiek sa vznášali nad zemou a usporiadane sa točili do kruhu. Harry to so zaujatím sledoval, ešte nikdy nič podobné nevidel. Odrazu bolo počuť blížiace sa kroky a hračky s buchotom dopadli na zem. Dvere sa otvorili a zjavila sa v nich Sára.

„Harry, miláčik, prečo tak kričíš? Opäť si mal nočnú moru?“ pýtala sa Sára, keď zbadala, že chlapec je hore.

Harry len prikývol a Sára vstúpila do jeho maličkej izbičky. Spravila dva kroky, keď zakopla.

„Au, čo to tu je?“ pozrela dole a zbadala porozhadzované hračky.

„Harry Greeen! Kedy si stihol spraviť vo svojej izbe takýto neporiadok?“ karhala ho trochu nahnevane.

„Teta, to som nebol ja. Tie hračky tu poletovali, keď som sa zobudil!“ bránil sa Harry.

„Harry, hračky nepoletujú!“ poučovala ho Sára, keď sa snažila odpratať rýchlo hračky zo svojej cesty.

„Ale tieto poletovali,“ trval sa svojom už úplne prebudený Harry. Sára len pokrútila hlavou. Čo to toho Harryho zase napadlo?

„Mal by si spať. A nie tu vymýšľať.“ Napomenula ho.

„Nemôžem spať teta, zase sa mi snívalo o tom zelenom svetle.“ Odvetil smutne Harry.

Sára mu upravila prikrývku a sadla si k nemu na posteľ.

„Ostanem tu s tebou kým nezaspíš, dobre?“

Harry prikývol a opäť zatvoril svoje oči. Bál sa, že sa mu znovu bude snívať ten hrozný sen, ktorý sa opakoval dosť často. Nechápal, ako je to možné a hlavne nevedel, čo ten sen znamená. O hodinu neskôr opäť pokojne spal.

Sára odišla do svojej izby a unavene si povzdychla. Starostlivosť o Harryho bola pre ňu čoraz ťažšia. Hlavne počas nocí, kedy sa chlapec budil na nočné mory. O chvíľu unavene zaspala. Nezačula preto hlasné prasknutie pred domom. V tme sa objavili tri zahalené postavy. Obzerali sa okolo seba. Očividne toto miesto nepoznali, ale z domu, pri ktorom stáli bolo cítiť slabú mágiu. Bolo im jasné, že v tomto dome žil, alebo žije čarodejník. V rukách sa im zjavili prútiky a pomaly sa približovali ku dverám. Jednoduchým kúzlom otvorili dvere.

„Hlavne potichu, treba to tu prehľadať. Cítim tu mágiu.“ Povedala jedna z postáv.

„Ja prehľadám prízemie a vy choďte na poschodie.“ Povedala ďalšia postava.

„Au, čo to tu je?“ zjojkla tretia postava, očividne to bola žena.

„Pst, buď ticho, prezradíš nás.“

Sara sa zrazu prebrala na nejaký šramot z dola. Započúvala sa do ticha. Z neznámej príčiny ju ovládol strach. Pomaly vstal z postele a potichu vyšla z izby. Blížila sa k schodom, keď ten šramot začula znovu. V prízemí očividne niekto bol. Zmätene premýšľala, čo spraviť. Rýchlo sa otočila a pomaly sa presunula k Harryho izbe. Musím ho ochrániť! Neviem, kto to je, ale chlapec musí byť v bezpečí. Pristúpila k jeho posteli a opatrne sa ho dotkla. Chlapec nereagoval, ďalej kľudne spal.

„Harry, chlapček môj zobuď sa!“ zašepkala Sára.

Harry sa pomrvil a rozospato otvoril oči. „Te-...,“ chcel povedať, ale Sára mu prikryla ústa rukou. Vystrašene na ňu vyvalil oči.

„Pst. Tichúčko, niekto je dole.“ Zašepkala Sára a zobrala chlapca na ruky. Horúčkovito premýšľala, ako sa dostane z domu. Ich jediný únikový východ bol zatarasený neznámymi návštevníkmi. Potichu otvorila dvere na Harryho izbe a nazrela na chodbu. Niekto sa blížil ku schodom vedúcim na poschodie. Videla slabé svetlo, ktorým si neznámy návštevník svietil na cestu. Rýchlo sa stiahla späť do Harryho izby. Otvorila potichu okno, ktoré bolo otočené do záhrady. Vedela, že dole sa tak ľahko nedostane. Musí zachrániť chlapca. Schmatla z postele prikrývku a plachtu a rýchlo sa ich snažila zviazať dokopy. Harry ju zmätene sledoval z izby a občas vystrašene zablúdil pohľadom na dvere izby. Na chodbe začuli kroky, ktoré sa rýchlo približovali ku dverám jeho izby. Sára rýchlo priskočila ku dverám a zamkla ich z vnútra. Tento hluk upútal pozornosť návštevníka.

„Hej, poďte sem. Niekto je v tejto izbe a práve sa v nej zamkol.“ Povedal neznámy hlas, ktorý očividne volal svojich kumpánov z prízemia. Už sa ani neunúval byť v utajení, pretože si bol vedomý, že sú prezradení. Zalomcoval kľučkou na dverách a snažil sa dostať do vnútra. Sára vystrašene vykríkla. Harry sa k nej vrhol.

„Cha-cha-cha, úbohí muklovia. Myslia si, že nás nejaké úbohé dvere zastavia.“ Počula posmešný hlas spoza dverí.

Harry vystrašene pozeral na dvere. „Teta? Kto to je? Ja sa bojím!“ povedal takmer s plačom.

„Neboj sa, Harry.“ Upokojovala ho Sára, ktorá bola úplne zúfalá.

Medzitým k dverám dorazili ostatní neznámi.

„Otvorte, bude to tak pre vás lepšie.“ Ozvalo sa spoza dverí.

Sára ani nemukla a naznačila Harrymu, aby bol ticho.

„Máte to márne, o chvíľu sme pri vás.“ Povedal posmešne ďalší hlas a povedal, „Alahomora!“

Harry zatvoril oči. Ani nevedel, čo sa stalo, ale zrazu sa okolo dverí objavilo svetlo, ktoré nedovolilo votrelcom vstúpiť. Okolo dverí sa vytvorila akási svetelná bariéra, ktorú Sára sledovala so šokovaným výrazom na tvári.

„Harry, preboha, čo to je?“ zvolala. Chlapec sa na ňu otočil z nechápavým výrazom na tvári. Sára rýchlo schmatla Harryho malý ruksačik, vopchala do neho nejaké oblečenie, schmatla papier a rýchlo naň niečo napísala. Vložila ho dovnútra k veciam. Ruksak dala chlapčekovi na chrbát. Podala mu jeho obľúbeného macíka a ťahala ho k oknu.

„Harry, dobre ma počúvaj! Musíš ujsť. Spustím ťa dole oknom pomocou tejto plachty, niekde sa ukry a ráno vyhľadaj pomoc u pani Riteovej.“ Vysvetľovala mu rýchlo.

Chlapec ju vystrašene počúval. „Teta, ja chcem ostať s tebou.“

„Nie, zlatko, musíš ujsť. Môžu ti ublížiť. Sprav to pre mňa!“ prosila Sára Harryho. Nečakala nanič a priviazala mu pod pazuchami plachtu. Potom chlapca posadila na okenný parapet, posledný raz ho pobozkala a začala vystrašené dieťa púšťať von oknom. Neznámi útočníci i naďalej útočili na dvere, ktoré hrozivo praskali.

Keď bol Harry dole na tráve, pozrel hore na Sára. „Pokús sa rozviazať ten uzol.“ Radila mu pošepky Sára z okna. Harry bol, ale príliš slabý, aby dokázal uzol rozviazať. Nakoniec sa mu podarilo plachtu prevliecť cez pás dole k nohám. Uvoľnený sa rozbehol k neďalekému lesíku, kde sa zvykol hrávať.

Keď bol v tieni prvých stromov, ozval sa mohutný výbuch. Dom sa zatriasol. Videl, ako teta Sára zmizla od okna. Zbadal v okne zelené svetlo a začul výkrik.

„Teta Sára, nieeee.“ Zašepkal s plačom, keď sa zviezol v bezvedomí na zem. Jeho myseľ sa ponorila do tmy.

Dedinou sa ozval mohutný výbuch. Dom Sáry Whiteovej sa ocitol v mohutných plameňoch. Zvuk premiestňovania útočníkov zanikol v tom hluku.

O chvíľu bola celá dedina na nohách a snažila sa uhasiť mohutné plamene. Nikto nechápal, čo sa stalo. Všetkým však bolo jasné, že obyvatelia tohto domu boli po smrti. Takúto tragédiu ešte táto dedina nezažila.

 

---------------------------------------------------------------------------------------

 

„Albus. Na Severe Írska som zaznamenal mohutnú vlnu nekontrolovateľnej mágie.“ Zvolal Severus, keď sa vrútil do riaditeľne.

Albus vstal, pokynul Severusovi a obaja sa premiestnili na spomínané miesto. Nikto si ich v tom chaose nevšimol a nikto iný nezachytil mohutnú magickú stopu, ktorá na tomto mieste bola.

„Niekto bol očividne dôsledný. Odstránil dokonale stopy.“ Povedal sarkasticky Severus Dumbledorovi.

„Napriek tomu musíme zistiť, čo sa tu stalo a kto v tom dome býval.“ Pokýval hlavou Albus.

„Pokúsim sa niečo vypátrať, ale nie dnes. Bolo by to nápadné.“ Odvetil Severus.

„Máš pravdu, drahý chlapče.“ súhlasil Dumbledore. „Nesmieme na seba upútať pozornosť. Nemá zmysel niečo tu robiť, prišli sme veľmi neskoro.“

Albus uvalil na toto miesto lokalizačné a ochranné kúzla, ktoré mali zabrániť ostatným čarodejníkom objaviť toto miesto. Dokonca ani Ministerstvo mágie, toto miesto neobjaví, keď nebude chcieť. A on to momentálne nechcel. Predtým než sa so Severusom premiestnili, pozorne sa poobzeral po okolí, či neobjaví niečo nezvyčajné. Nič však nezachytil. Presunuli sa do neďalekej uličky, mimo dav ľudí, ktorý sa snažil uhasiť oheň a premiestnili sa naspäť do Rokfortu.

 

15.06.2009 22:30:56
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one