Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Tak zverejňujem sľúbenú kapitolku, musím povedať, že som vôbec netušila, ako sa dej bude uberať. Napriek tomu verím, že sa vám kapitolka bude páčiť.

 

Severus sa celú noc prehadzoval. Ešte aj zo spánku preklínal Albusa Dumbledora za to, že ho poslal naspäť do Surrey. Prečo len upozorňoval riaditeľa, že ten spratok zase raz porušil jeho príkazy? Mohol tušiť, že to takto skončí. Ešte šťastie, že stará Figgová nezasahovala do jeho rozhodnutí ohľadne chlapca. Ráno si ho poriadne vychutná.

Vstal za úsvitu, zišiel dole do kuchyne a spravil si svoju obľúbenú kávu. Začítal sa do Denného proroka, ktorého mu doniesla sova. Vychutnával si ticho, ktoré v dome vládlo. Aspoň niečo. Pomyslel si a prechádzal jednotlivé články. Väčšina z nich sa rozplývala nad Vianocami. Severus nenávidel Vianoce. Počas týchto sviatkov na neho najviac doliehala samota. Spomienky sa vracali a on tomu nedokázal zabrániť.

Jeho pochmúrne myšlienky prerušil príchod Arabely Figgovej. Prekvapene pozerala na Severusa.

„Dobré ráno, Severus.“ Pozdravila ho.

Severus len kývol hlavou a odpil si zo svojej kávy.

„Dúfam, že hosťovská izba vám vyhovuje.“ Spýtala sa ho a Severus opäť len prikývol.

Pani Figgová pokrčila ramenami a pustila sa do prípravy raňajok. Asi o hodinu sa konečne v kuchyni objavil Harry. To už Severus sedel pri druhej šálke kávy a listoval si pre zmenu v muklovských novinách.

„Dobré ráno,“ pozdravil rozospatý Harry.

„Dobré ráno, Harry.“ Pozdravila chlapca pani Figgová

„Dobré ráno, Potter. Konečne ste hore.“ Zahundral Severus.

„Poď Harry, posaď sa. Hneď ti dám raňajky.“ Povedala pani Figgová a Harry sa posadil k stolu. Na profesora Snapa ani nepozrel. Severus to s pobavením sledoval a hneď sa mu zdal deň krajší. Nakoniec sa možno až tak nudiť počas sviatkov nebude.

Harry v tichosti zjedol svoje raňajky, pomohol s umývaním riadu za čo si vyslúžil prekvapený pohľad Severusa Snapa a potom sa snažil rýchlo odpratať profesorovi z cesty. To sa mu však nepodarilo.

„Potter, kam ste sa vybrali. Nezabudli ste na niečo?“ zastavil ho hlas Severusa Snapa.

Harry sa s povzdychom otočil k profesorovi. Severus sa postavil a zamieril do obývacej izby. Harry ho nasledoval.

„Posaďte sa.“ Povedal Harrymu a ukázal na kreslo. Harry sa rýchlo posadil a čakal čo bude ďalej.

„Keďže ste ma včera asi poriadne nepočúvali, rozhodol som sa vám osviežiť pamäť. Napriek tomu, že máte prázdniny očakávam, že si svoje domáce úlohy, ktoré ste dostali bude robiť každý večer medzi šiestou a ôsmou. Osobne na to dozriem, rozumiete mi?“

Harry prekvapene pozeral na profesora. Takýto trest naozaj nečakal. Vedel, že sa bude musieť venovať domácim úlohám, takže sa vyhlásenie profesora Snapa nedalo ani považovať za trest, preto prikývol.

„Vzhľadom na to, že tu budem tráviť sviatky chcem, aby ste ma zbytočne nezamestnávali vašim neustálym porušovaním pravidiel a príkazov. Dúfam, že sme si rozumeli.“ Povedal Severus.

Harry opäť len prikývol.

„Môžete ísť.“ Prepustil ho Severus.

Len čo Harry opustil izbu, začal si Severus v duchu nadávať. Ty idiot, to mal byť trest? Kde je tvoje odhodlanie, čo sa to s tebou deje? Začal sa nervózne prechádzať po miestnosti až jeho kroky prerušila pani Figgová.

„Severus, mohli by ste mi pomôcť s výzdobou domu?“

„Výzdobou domu, čo tým myslíte?“

„Potrebujem vianočný stromček a tiež vyzdobiť chodbu a obývaciu izbu.“ Vysvetlila Arabela.

Severus zatvoril oči a zhlboka sa nadýchol. Ešte aj toto. Za to mi raz Albus zaplatí.

Arabela Figgová čakala kým neprikývol. Keď mala jeho súhlas začala mu vysveľovať svoje predstavy a Severus sa ju snažil počúvať.

Za ten čas Harry sedel vo svojej izbe a premýšľal. Nerátal s tým, že strávi Vianoce so Snapeom. Nemal pre riaditeľa svojej fakulty žiadny darček a tak sa rozhodol, že to musí napraviť. Potreboval sa však dostať do Šikmej uličky. Bolo mu jasné, že to také jednoduché nebude. Zo zamyslenia ho vytrhla snehová guľa, ktorá narazila do jeho okna. Podišiel k nemu a pozrel sa von. Na ulici stál Dudley a mával na neho. Harry rýchlo zbehol dole schodmi a otvoril dvere.

„Nazdar, Dud.“ Zvolal natešene.

„Čau, Harry. Čo máš dnes na pláne?“ vychrlil Dudley.

„Zatiaľ nič, prečo?“ odvetil Harry.

„Volal mi Piers, že ide s rodičmi na vianočné nákupy, či sa k nemu nechceme pridať.“

„Ja neviem, Dud. Včera som prišiel neskoro...“ začal Harry.

„No tak, Harry. Bude zábava a ...“ Prerušil ho Dudley, ale zrazu zmĺkol.

Za Harrym sa zjavil tmavý tieň.

„Smiem vedieť o čo tu ide?“ spýtal sa Severus Snape. Harry zťažka prehltol, ale obrátil sa na svojho profesora.

„Chcel by som ísť s Dudleym a Piersom na vianočné nákupy, pane.“ Povedal Harry.

„Vianočné nákupy? Nemyslím si, že je to dobrý nápad.“ Povedal Severus.

„Ale, pane,“ namietal Harry. „Sú to len nákupy.“

„Pán Potter, vaša bezpečnosť je dôležitejšia ako nejaké nákupy.“ Zavrčal potichu Severus, tak aby to počul len Harry.

„Pane, čo keby ste šli s nami.“ Ozval sa zrazu Dudley, ktorý sa spamätal z prvotného šoku.

Harry spolu so Severusom prekvapene pozreli na Dudley.

„Piersovi rodičia budú určite súhlasiť.“ Pokračoval kľudne Dudley.

Harry pozeral na profesora a čakal. Severus stále premýšľal. Bolo mu jasné, že Pottera samého nepustí a tiež si uvedomoval, že keby tu nebol, Arabela Figgová by ho kľudne s tými muklami pustila.

„Pane?“ prerušil jeho myšlienky Dudley.

„Nie. Pán Potter ostane doma.“ Rozhodol nakoniec Severus.

„To nie je fér,“ ozval sa nahnevane Harry. „Keby ste tu neboli kľudne by som mohol ísť, pani Figgová by ma pustila.“ Povedal rozhorčene.

„Pán Potter, nebudem o tom diskutovať.“

Dudley sklamane pozrel na Harryho. Harry pokrútil hlavou a rozbehol sa do svojej izby skôr, ako Severus stihol niečo povedať.

Dudley pozrel na Severusa a pokrútil hlavou. Profesor si posmešne odfrkol a zmizol naspäť v dome. Dvere za ním sa s prásknutím zabuchli.

Dudley pozeral na dvere a premýšľal niekoľko minút. Nepáčilo sa mu správanie toho chlapa. Musel niečo podniknúť. Zrazu sa uškrnul a presunul sa späť k Harryho oknu. Opäť použil snehovú guľu, aby na seba upozornil. O chvíľu sa v okne opäť zjavil Harry.

„Dud? Čo ešte chceš? Nevidíš, že ma nepustí ani na krok? Už včera na mňa čakal.“ Povedal Harry s povzdychom.

„On nie je tvoj opatrovník, však?“ spýtal sa Dudley lišiacky.

„Nie, nie je.“ Odpovedal Harry, ale nechápal o čo Dudleymu ide.

„Fajn, to som potreboval vedieť.“ Povedal Dudley s úsmevom. „Dostal som totiž nápad.“

„Aký?“ spýtal sa zvedavo Harry.

„Máte tu niekde rebrík?“

„Áno je opretý pri zadnej strane domu. Prečo?“ odvetil Harry.

Dudley však nečakal a rozbehol sa potichu k zadnej strane domu. Pod strechou o zadnú stenu domu našiel opretý rebrík. Chytil ho za jednu stranu a začal ho ťahať za sebou k Harryho oknu. Keď sa tam dostal, s ťažkosťami rebrík zdvihol až k Haryho oknu, kde ho oprel. Dával si dobrý pozor, aby v dome nikto nezachytil. Harry jeho konanie ostražito sledoval z okna. Keď sa rebrík dotkol jeho okna v duchu zajasal. Schmatol svoju vetrovku a z kufra vytiahol druhé topánky. Ďakoval prozreteľnosti, že si niektoré veci nechal ešte v kufri. Do zadného vrecka nohavíc si zastrčil prútik a zobral si svoje vreckové. Problém bol v tom, že mal viac čarodejníckych peňazí ako muklovských. Potreboval by ich nejako zameniť. Ale to bolo druhoradé. Teraz sa musel dostať nepozorovane z domu. Predtým než opustil izbu zamkol ju z vnútra, aby to vyzeralo, že je stále nahnevaný. Pani Figgová za ním bola hneď po výstupe pri dverách. Na posteli nechal odkaz pre pani Figgovú, aby sa o neho nebála. Rozhodol sa ignorovať všetky príkazy profesora Snapa napriek tomu, že rátal s poriadnym trestom, ak mu na to dojde.

Keď sa konečne ocitol dole vedľa Dudleyho usmial sa.

„Radšej ten rebrík vráťme na miesto.“ Povedal a pomohol ho Dudleymu odložiť naspäť.

Potom sa obaja chlapci rozbehli smerom k Piersovmu domu, ktorý bol vo vedľajšej ulici.

 

----------------------------------------------------------------------------------------------

 

Pani Figgová práve dohovárala Severusovi, aby sa prestal k chlapcovi tak prísne správať, keď sa ozval magický alarm. Severus vyskočil na nohy a rozbehol sa k chlapcovej izbe. Keď sa dostal ku dverám zistil, že je zamknuté. Vytiahol prútik a jednoduchým kúzlom Alahomora dvere otvoril. Izba bola prázdna, len okno ostalo otvorené a na posteli ležal odkaz. Severus nahlas zaklial. Malo ho napadnúť, že to hlúpe chlapčisko vyparatí niečo podobmé. Schmatol list papiera a rýchlo ho prebehol očami. Medzitým sa vedľa neho zjavila aj Arabela Figgová. Podal jej odkaz a podišiel k oknu. Rozmýšľal ako sa to chlapčisko dostalo dole. Dumbledora nenapadlo, uvaliť na dom zaklínadlá, ktoré by ich upozornili na nepovolený odchod chlapca z domu.  

Vedel, že chlapec nemôže byť ďaleko. Alarm, ktorý sa rozoznel ich upozornil na to, že chlapec opustil ulicu. Severus zbehol dolu schodmi, privolal si svoj plášť a poslal správu Dumbledorovi.

„Je to vaša chyba ženská, ste na neho málo prísna!“ Zavrčal a opustil dom. Za ochrannými hranicami domu spustil detekčné kúzlo na chlapca, ktoré na neho uvalil už skôr. Premiestnil sa k neznámemu domu vo vedľajšej ulici. Vysmiaty Harry, práve vychádzal z domu spolu so svojim bratrancom a ešte nejakým muklovským chlapcom, hneď za nimi sa objavili dvaja dospelí muklovia. Severus zaškrípal zubami. Premýšľal ako zasiahnuť. Skupinka sa za ten čas presunula k autu, do ktorého v zápätí nastúpila. Keď sa auto chystalo pohnúť z miesta Severus mu zatarasil cestu. Prekvapený pán Polkins dupol na brzdu a prekvapene hľadel do tváre nahnevaného Severusa Snapa. Skôr rozzúreného Severusa Snapa. Harrymu zamrzol úsmev na tvári a Dudley zťažka prehltol.

„Och, nie, som mŕtvy.“ Zašepkal vystrašene Harry. Ešte nikdy nevidel profesora tak nahnevaného.

„Čo sa to tu deje?“ spýtal sa prekvapený pán Polkins a otvoril dvere.

Severus Snape okamžite podišiel k nemu.

„Prepáčte, ale prišiel som si po toho mladého muža vzadu.“ Ukázal na Harryho.

„Kto ste? Harry poznáš tohto pána?“ spýtal sa zmätený pán Polkins.

Harry sklonil hlavu a prikývol na súhlas. Otvoril zadné dvere a vystúpil z auta. Dudley to všetko v tichosti sledoval.

„Dud, choď s Piersom. Bude to tak lepšie.“ Otočil sa na Dudleyho a vykročil váhavo k profesorovi.

„Prepáčte, že som vás vyrušoval. Dovidenia.“ Povedal Severus, schmatol Harryho a vyrazil preč. Jeho stisk bol taký pevný, že Harry ticho zastonal. Len čo zmizli za rohom, Severus otočil Harryho k sebe a začal s ním triasť.

„Potter, vy jeden hlupák. Ako ste sa opovážili porušiť môj zákaz?“ kričal na neho. „Čo ste si mysleli, že robíte?“

Harry na neho hľadel s rozšírenými očami a nevydal ani hláska.

„Odpoviete mi konečne? Čo ste si mysleli?“ kričal ďalej Severus a v Harryho očiach sa zaligotali slzy. Severus vidiac, že z neho nedostane ani slovo, chytil chlapca pevne za ruku a premiestnil sa s ním k domu pani Figgovej. Dovliekol ho do domu ako handrovú bábiku a doslova ho hodil do kresla v obývacej izbe.

Chvíľu na to zahučali plamene a v izbe sa zjavil Albus Dumbledore. Tváril sa nahnevane. Harry vystrašene pozeral na oboch mužov. Toto je naozaj zlé! Pomyslel si a čakal na svoj ortieľ.

„Harry James Potter! Čo si to spravil?“ ozval sa nahnevaný hlas pani Figgovej, ktorá vstúpila do izby hneď ako začula zahučať plamene.

„Pre-prepáčte! Ja som nechcel!“ dostal zo seba Harry a sklonil hlavu.

„Harry, som sklamaný. Myslel som si, že sa budeš správať rozumnejšie.“ Ozval sa riaditeľ.

„Rozumnejšie? Albus, nebuďte smiešny, však to chlapčisko vôbec nerozmýšľa.“ Zavrčal Severus.

Albus Dumbledore pokrútil hlavou.

„Sklamal si ma Harry.“ Prehovoril po chvíli. „Asi nebolo dobré púšťať ťa na prázdniny domov. Asi si mal ostať na hrade.“

„Pane, mne je tu dobre. Nehnevajte sa, už to nikdy neurobím.“ Prosil Harry.

„Albus, myslím si, že by sa mal vrátiť do Rokfortu. Tu ho sotva dokážeme ustrážiť.“ Ozval sa Severus.

„Prosím, chcem tu ostať. Už budem dobrý.“ Prosil Harry so slzami v očiach.

„Aby ste aj nabudúce vyliezli von oknom?“ povedal nahnevane Severus. „A ten váš hlúpy bratranec vás v tom ešte podporuje.“               

„Keby ste mi všetko, nezakazovali, nikdy by sa to nestalo, profesor!“ vybuchol zrazu Harry a hneď zbledol. Nie, za toto ma prekľaje.

„Potter, mám toho akurát tak plné zuby. Všetci sa vás snažia ochraňovať, ale vy o to očividne nestojíte. Vráťte mi môj medailón!“ povedal Severus takým hrozivým hlasom, že ešte aj Albus Dumbledore sa strhol.

Harry vystrašene pozrel na riaditeľa.

„Severus, to snáď nebude nutné...“

„Nie, Albus. Kým si Potter neuvedomí, aké nebezpečenstvo mu hrozí odmietam ho chrániť.“ Povedal Severus a čakal kým mu Harry vráti medailón.

Harry si ho trasúcimi rukami odopol z krku a podal ho riaditeľovi svojej fakulty.

Arabela Figgová to ticho sledovala.

Len, čo mal Severus Snape medailón v ruke, mávol prútikom, vyslovil zaklínadlo a pri ňom sa zjavili jeho veci. Otočil sa a o chvíľu zmizol so zahučaním v plameňoch.

Nikto ho nezastavil.

25.12.2009 01:00:51
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one