Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Ďalšia kapitolka vo veľmi krátkom čase. Prajem príjemné čítanie. Venovaná všetkým fanúšikom tejto poviedky. Dobby

 

Harry sedel vo svojej izbe so sklonenou hlavou, vedľa neho stál zbalený kufor. Albus Dumbledore trval na jeho návrate do školy napriek protestom pani Figgovej.

Chlapec si uvedomoval, že to tento raz prešvihol, ale nikdy nečakal, že sa tak skoro vráti do školy. Najhoršie na tom bolo to, že všetci jeho spolužiaci s fakulty boli na prázdninách. V škole zostali len siedmi žiaci z vyšších ročníkov. Harry sa s povzdychom postavil, vzal do ruky ťažký kufor a vydal sa nadol. V chodbe na neho čakal rokfortský riaditeľ a vedľa neho pani Figgová, ktorá potichu vzlykala. Harry na ňu smutne pozrel a pristúpil k riaditeľovi.

„Harry, robím to len veľmi nerád, ale nemám nikoho, kto by na teba počas sviatkov poriadne dozrel. V Rokforte budeš v bezpečí. Rozlúč sa a pôjdeme.“ Povedal mu riaditeľ a zamieril ku krbu.

Harry objal pani Figgovú a vydal sa za ním. O niečo neskôr obaja zmizli v plameňoch.

Len čo vypadol z krbu v rokfortskej riaditeľni chystal sa na odchod.

„Harry, počkaj.“ Zastavil ho riaditeľ.

„Áno, pane?“ povedal potichu.

„Chcem, aby si ma dobre počúval. Vrátiš sa späť do slizolinskej klubovne. Môžeš sa voľne pohybovať po hrade. Budeš však dodržiavať večierku ako keby bol školský rok. Pokiaľ by si chcel ísť na nádvorie oznámiš to hociktorému z učiteľov, ktorí budú nablízku. Môžeš sa zdržovať len na nádvorí. Nechcem ťa vidieť v blízkosti Zakázaného lesa. Rozumel si mi?“ povedal Albus Dumbledore.

„Áno, pane.“

„A snaž sa najbližšie dni vyhýbať problémom.“ Dodal.

Harry prikývol a opustil riaditeľňu. Pomaly sa odvliekol do slizolinskej klubovne. Všade vládlo ticho. Vybalil si svoje veci a ostal sedieť na posteli. Ľutoval svoje konanie, ale vedel, že mu to nepomôže. Pokazil si Vianoce a to len kvôli tomu, že chcel pre profesora zohnať darček. Naplnil ho smútok a oči sa mu zaliali slzami. Dokonca nešiel ani na večeru. Presunul sa ku krbu v klubovni, v ktorom teraz horel oheň. Škriatkovia boli o jeho prítomnosti informovaní. Harry hľadel do plameňov a premýšľal. Chcel sa ospravedlniť profesorovi Snapeovi, ale nedostal šancu.

 

----------------------------------------------------------------------------------------------

 

Severus Snape v tom čase sedel vo svojom byte pri poháriku ohnivej whisky. Večeru si nechal priniesť do žalárov. Nemal chuť stráviť čas s riaditeľom. Albus Dumbledore mu oznámil svoj návrat aj s tým prekliatym faganom. To chlapčisko by si zaslúžilo poriadny trest. Severus si poriadne odpil z whisky a zhlboka sa nadýchol. Už dávno ho nikto takto nenahneval. Jedine varenie elixírov ho dokázalo upokojiť. Prudko sa postavil a zamieril do laboratória. Pustil sa do varenia.

Boli dve hodiny ráno, keď konečne dokončil svoju prácu. Unavene sa odvliekol do spálne, kde o chvíľu vyčerpane zaspal.

Zobudil ho až prílet školskej sovy, ktorá mu priniesla Denného proroka. Zaplatil jej a prevzal si od nej noviny, hodil ich na stôl a vydal sa do kúpeľne. Dal si poriadnu sprchu, aby sa prebral a potom sa vydal na raňajky do Veľkej siene. Pri učiteľskom stole už sedeli riaditeľ a rokfortský hájnik Hagrid.

„Dobré ráno, Severus.“ Pozdravil ho Dumbledore. „Nevideli ste Harryho? Nebol včera na večeri?“ spýtal sa ho.

„Nestarám sa, čo robí to prekliate decko.“ Zavrčal Severus a nalial si do pohára kávu.

„Severus, viem, že to ten chlapec prehnal, ale je to ešte len dieťa.“ Prehovoril opäť riaditeľ.

„To, čo spravilo to chlapčisko, si nedovolil doteraz ani jeden z mojich študentov.“ Zvýšil hlas Severus.

Hagrid prekvapene sledoval túto výmenu medzi obomi mužmi. Čo sa tu deje? Harry je späť? Ako to, že nie je u ArabelyFiggovej? Vírili otázky v Hagridovej hlave, ale nahlas sa ich neodvážil vysloviť.

Ďalšiu výmenu medzi učiteľmi prerušil príchod študentov, všetci sedeli spoločne pri jednom stole v strede Veľkej siene. Harry Potter však medzi nimi nebol. Do konca raňajok sa neobjavil. Albus Dumbledore to so znepokojením sledoval.

Severus opustil Veľkú sieň hneď ako to bolo možné, opäť sa zavrel vo svojom laboratóriu.

 

----------------------------------------------------------------------------------------------

 

Harry sa prebral v klubovni. Zaspal na pohovke pri krbe. Rozospato si pretrel oči a posadil sa. Stále sa cítil nanič. Zajtra mali byť Vianoce. Prezliekol sa do čistých vecí a opustil klubovňu. Vedel, že už dávno je po raňajkách, ale bolo mu to jedno. Zamieril do knižnice. Rozhodol sa, že sa pustí do svojich úloh, keď sa už ocitol na hrade. Ako do prvej sa pustil do úlohy z Čarovania. Tá sa mu zdala najjednoduchšia. Okolo obeda ho vyhnala Madam Pinceová do Veľkej siene na obed. Harry sa posadil na kraj stola, ďaleko od ostatných študentov, ktorí ostali na hrade a nabral si malú porciu. Dlho sa v tanieri zamyslene prehraboval. Hlavu mal stále sklonenú a na učiteľský stôl sa ani nepozrel. Nevšimol si preto, uprený pohľad rokfortského hájnika, ktorý ho znepokojene sledoval.

Harry po niekoľkých sústach svoj tanier odtisol nabok, napil sa tekvicového džúsu a postavil sa. Bez obzretia opustil Veľkú sieň. Bol už v polovici schodiska, keď ho zastavil hlas rokfortského hájnika.

„Harry, počkaj. Čo tu robíš?“

Harry sa otočil a smutne pozrel na Hagrida.

„Som tu za trest, neposlúchol som profesora Snapa a ohrozil som svoju bezpečnosť.“ Povedal zťažka.

„Profesora Snapa? Snape bol s tebou u Arabely?“ spýtal sa prekvapene Hagrid.

„Áno.“ Prikývol Harry.

„Nechcel by si sa prejsť?“ navrhol zrazu Hagrid.

„Nemôžem opustiť hrad bez toho, aby som o tom neinformoval niektorého z profesorov.“

„To nechaj na mňa, choď si zobrať plášť. Počkám ťa tu.“ Nedal sa odradiť Hagrid.

Harry chvíľu premýšľal, ale nakoniec sa vydal do slizolinskej fakulty po svoj školský plášť.

Hagrid zatiaľ informoval riaditeľa, že Harry bude s ním.

Keď sa chlapec vrátil, obaja zamieril na nádvorie.

„Pójdeme ku mne, dáme si čaj a pár sušienok.“ Povedal Hagrid.

„Hagrid, nemôžem opustiť nádvorie.“ Nesúhlasil Harry. Nechcel opäť porušiť príkazy.

„Šak sa neboj, povedal som riaditeľovi, že ťa beriem k sebe.“ Odvetil Hagrid a usmial sa na neho.

Hneď ako sa ocitli v Hagridovej chalupe, Hagrid priložil niekoľko polien do ohňa a postavil vodu na čaj. Medzitým sa Harry posadil ku stolu a čakal.

„Tak, čo také si vyviedol, že si sa musel vrátiť?“ spýtal sa Hagrid.

Harry si povzdychol a nakoniec sa pustil do rozprávania. Rozpovedal Hagridovi všetko do detailov. Hagrid chlapca pozorne počúval, konečne pochopil jeho stiesnené pocity a chápal jeho správanie.

„Takže ty si chcel obstarať darček pre profesora, ale on ťa nechcel pustiť na nákupy s Dudleym? To preto si vyliezol oknom?“

Harry prikývol.

Hagrid pokrútil hlavou. Čo si do pekla ten Snape myslí? Nie je predsa chlapcovým opatrovníkom? Chudák chlapec, túžil po pekných Vianociach a nakoniec sa ocitol tu. Takto to nemôžem nechať.

Hagrid chvíľu zamyslene Harryho sledoval.

„Ešte stále chceš ten darček pre profesora?“ spýtal sa nakoniec.

Harry prikývol. „Chcem sa profesorovi ospravedlniť, ale neviem ako. Nechce ma ani vidieť. Viem, že sa ma snažil chrániť, niekoľkokrát ma zachránil pred útokmi iných spolužiakov. Mrzí ma, že si myslí, že si to nevážim,“ dodal potichu.

„Dobre. Pomôžem ti.“ Povedal Hagrid. Harry prekvapene pozrel na Hagrida.

„Aj tak musím ísť do Šikmej uličky niečo zariadiť. Zastavím sa a kúpim nejaký darček pre profesora. Máš nejaký nápad?“

Harry rýchlo prezradil Hagridovi, čo chcel profesorovi kúpiť. Požiadal ho tiež, aby kúpil nejaký darček pre riaditeľa a pani Figgovú. Dohodli sa, že mu darčeky pošle po Hedvige. Chlapec sa hneď začal cítiť oveľa lepšie. Strávil pekné popoludnie s Hagridom, ktorý mu rozprával o časoch, keď na škole šťudovali jeho rodičia.

Keď sa začalo stmievať vrátili sa obaja do hradu. Do Veľkej siene Harry vkročil s lepšou náladou. Pri pohľade na učiteľský stôl sa prestal usmievať. Jeho oči sa stretli so zamračeným pohľadom profesora elixírov. Hagrid si to okamžite všimol a povzbudivo pobúchal Harryho po ramene. Harry sa rýchlo posadil k stolu, nabral si zemiakovú kašu a kura a pustil sa do jedla. Stále na sebe cítil uprený pohľad Severusa Snapa.

Predtým, než Severus stihol vstať od stola, Harry vyskočil a rýchlo opustil Veľkú sieň. Nechcel sa totiž stretnúť s riaditeľom svojej fakulty niekde na ceste do žalárov. Vydýchol si až vtedy, keď bol bezpečne za dverami slizolinskej klubovne. Sadol si k stolu, kde sa nachádzala kopa pergamenov s jeho úlohami. Počas doobedia stihol dokončiť úlohu z Čarovania, Dejín mágie aj Herbológie. Ostali mu ešte úlohy s Elixírov a Transfigurácie. Rozhodol sa pustiť do tej z Elixírov, otvoril knihu a začítal sa do kapitoly, ktorá hovorila o Nadúvacom elixíre. Harry sa zameral na otázky, ktoré im nadiktoval profesor Snape na poslednej hodine a začal písať jednotlivé odpovede. Nie na všetky otázky našiel odpoveď v učebnici. Našťastie si z knižnice požičal ďalšiu knihu elixírov, ktorá ho podľa obalu zaujala.  Bol to Podrobný lexikón elixírov. Harry pomocou abecedného zoznamu našiel príslušný elixír a začítal sa do knihy. Text v tomto lexikóne sa mu zdal oveľa zaujímavejší ako v učebnici. Postupne sa mu podarilo odpovedať na všetky otázky. Dokonca doplnil niektoré svoje odpovede aj v otázkach, na ktoré už odpovedal. Keď úlohu dokončil unavene si pretrel oči. Vložil si do knihy záložku, odložil pergamen na kopu k ostatným a vydal sa do chlapčenskej spálne prvého ročníka. Krátka sprcha ho osviežila a on unavený zaliezol do postele. O niekoľko minút neskôr zaspal.

Nezobudil ho ani tichý príchod profesora Snapa. Napriek tomu, že Severus bol stále na Harryho veľmi nahnevaný, prišiel svojho študenta skontrolovať. Bola to jeho povinnosť a on svoje povinnosti nezanedbával. Chvíľu ho zamyslene pozoroval a potom potichu opustil prvácku spálňu. Keď prechádzal okolo krbu všimol si stôl pokrytý pergamenmi. Pristúpil k nemu a zobral z kopy ten najvrchnejší. Bola to Harryho úloha z Elixírov. Severus sa posadil ku krbu a začítal sa do nej. Chlapec ho opäť raz prekvapil. Úloha bola spracovaná podrobne a jemu bolo jasné, že chlapec nečerpal len z učebnice. Vstal a podišiel k stolu. Samozrejme Podrobný lexikón elixírov. Pomyslel si Severus. Položil knihu naspäť, pergamen vrátil na kopu domácich úloh a opustil slizolinskú klubovňu.

26.12.2009 00:39:35
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one