Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Kapitolka je venovaná: Tanande, Webli, Pegy, Adke, JSark, Drahokam, Alexii, gleti, vesper, Auši, Teresse, sion, Exi, Airiny, Nadin, Arwenke, Koky, Mane, KiVi, Kiki, Shelis, Gervaise, Katie11, Lily, Hajmi50, léni, Alcië, nekymu, Jirkovi, Tereznik, Belle, Cissy, Jikite, Tracy, enedake, Sanasami, Mise, Anine, Nicolasovi Blackovi, Rikise, ft, tajnostke22, saši, enti, Mirkovi, lygie, cat, blackdiamond333, Trili, emme_ai, Martinovi, Jituš...

 

Harryho po raňajkách zastavil Hagrid.

„Idem do Londýna, okolo obeda som späť. Darčeky ti doručím do klubovne, aby si ma nemusel hľadať.“ Zašepkal, aby ho nikto nepočul.

Harry sa usmial a ešte raz Hagridovi poďakoval. Celý natešený sa vrátil do klubovne, aby dokončil svoje úlohy.

Po dvoch hodinách mal všetky úlohy hotové. Spokojne všetky pergameny s úlohami odniesol do svojej izby a učebnice schoval do kufra. Zvyšok prázdnin sa môže zabávať. Ak sa potulovanie po hrade dalo považovať za zábavu.

Zvyšok doobeda strávil v knižnici, najprv síce plánoval vrátiť len vypožičané knihy, ale nakoniec sa zdržal. Sekcia metlobalu bola pre neho vždy lákavá a on sa začítal do Kroniky najlepších hráčov storočia.

Počas obeda sa rozhodol, že napíše listy svojim priateľom a Dudleymu. Ešte nemal šancu napísať mu po predčasnom návrate do školy, aj keď nepochyboval, že pani Figgová mu iste povedala svoje.

Keď ich mal napísané, odniesol ich do soviarne a poslal po Hedvige. Spokojne sa vrátil do hradu. Zvyšok popoludnia sa vydal na prieskum jednotlivých chodieb. Podarilo sa mu objaviť niekoľko skratiek a zopár miestností, ktoré sa vôbec nevyužívali. Okolo štvrtej sa vrátil do klubovne, aby sa pripravil na slávnostnú večeru. Darčeky, ktoré kúpil Hagrid v Londýne boli položené na stole pri kozube. Bolo tam všetko. Harry sa spokojne usmial.

Oblečený do slávnostného habitu zamieril do Veľkej siene. Od obeda sa zmenila. Zmizli všetky stoly a nahradil ho jeden veľký stôl v strede siene. Učitelia a študenti mali tento raz sedieť spolu. Začarovaná obloha vo Veľkej sieni bola plná hviezd. Harry s úžasom pozeral na tú nádheru. Z jeho prekvapenia ho vytrhlo až zakašlanie za jeho chrbtom. Otočil sa a hľadel priamo na rokfortského riaditeľa.

„Dobrý večer, profesor.“ Pozdravil.

„Dobrý večer, Harry. Vidím, že ťa zaujala výzdoba.“ Usmial sa riaditeľ.

„Áno, pane. Ešte nikdy som nevidel takú nádheru.“ Povedal Harry.

„Som zvedavý, čo povieš na dnešné menu, škriatkovia si dali naozaj záležať.“ Odvetil Dumbledore.

„Pane? Chcel by som sa ešte raz ospravedlniť za svoje hlúpe konanie v Surrey.“ Začal Harry.

„Harry, viem, že ťa to mrzí, ale ospravedlniť by si sa mal hlavne profesorovi Snapeovi.“ Povedal mu riaditeľ.

„Viem pane, ale v tom je práve ten problém. Profesor Snape sa mi odvtedy vyhýba.“

„Bol si za ním?“ spýtal sa riditeľ.

„Nie, pane.“ Pokrútil hlavou Harry. Na to som nemal odvahu. Pomyslel si.

„Máš z neho strach, však?“ pousmial sa Dumbledore a Harry prikývol. „Profesor Snape sa dokáže poriadne nahnevať, ale vždy sa na neho dalo spoľahnúť.“

„Pane, chcem aby ste vedeli, že na to, čo som spravil som mal dôvod.“ Povedal zrazu Harry.

„Aký dôvod?“ Zaujímal sa Dumbledore.

„Chcel som kúpiť vianočný darček pre profesora Snapa. Nechcel ma však nikde pustiť.“ Povedal smutne Harry.

„Darček pre profesora Snapa? Čo ťa to napadlo Harry?“ spýtal sa prekvapene Dumbledore.

„Viete, keď povedal, že musí stráviť sviatky so mnou, nebol práve nadšený. Chcel som sa mu poďakovať za to, že mi už niekoľkokrát pomohol.“ Vysvetľoval Harry.

Dumbledorovi začalo byť po chlapcových slovách veľa vecí jasných. Chlapec chcel spraviť všetko pre to, aby sa poďakoval Severusovi. Nepremýšľal nad tým, že môže ohroziť svoju bezpečnosť. Dumbledore si povzdychol.

„Harry, ohrozil si svoju bezpečnosť. To je to, na čom najviac záležalo. Profesor Snape nie je zvyknutý, aby mu niekto protirečil a porušoval jeho príkazy.“ Vysvetlil mu Dumbledore.

„Áno, pane.“

Zvyšok rozhovoru prerušil príchod ďalších študentov. Harry sa spoločne s riaditeľom presunul ku stolu. Sadol si oproti riaditeľovi. Po jeho pravici ostalo voľné miesto. Postupne prichádzali ďalší profesori a miesta pri stole sa zapĺňali. Ako posledný dorazil Severus Snape.

Jediné voľné miesto ostalo voľné práve vedľa Harryho. Harry nešťastne pozrel na Dumbledora a ten sa nad tým len pousmial.

Severus nebol nadšený, že musí sedieť vedľa toho fagana. Určite to zase bola Dumbledorova robota, o tom nemal pochýb.

„Vitajte moji milí, som rád, že sme sa tu dnes večer mohli stretnúť v takomto rodinnom kruhu. Nebudem zbytočne veľa rozprávať a prajem vám všetkým veselé Vianoce a dobrú chuť.“ Povedal Dumbledore a na stole sa objavili hromady jedla.

Harry opäť prekvapene pozeral na ten výber. Škriatkovia sa naozaj prekonali. Severus Snape si vedľa neho odfrkol. Všimol si totiž Harryho užasnutý pohľad.

Harry si zobral z misy kúsok pečeného moriaka a nabral si zemiaky. Do pohára si nalial tekvicový džús a pustil sa do jedla. Bolo však na ňom vidieť, že je nervózny. Severus to vycítil z jeho pohybov. To, že musel vedľa chlapca sedieť ešte zhoršilo jeho náladu. Neznášal Vianoce.

Po večeri sa študenti vrátili do svojich klubovní. Harry premýšľal ako doručí svoj darček profesorovi Snapeovi. Nakoniec sa rozhodol, že ráno pôjde za ním.

 

----------------------------------------------------------------------------------------------

 

Harry sa zobudil do slnečného rána. Aspoň začarované okno v spálni prvého ročníka to ukazovalo. Rýchlo sa obliekol a utekal do spoločenskej miestnosti. Pod stromčekom sa vŕšila kopa darčekov. Radostne mu zasvietili oči. Postupne porozbaľoval všetky darčeky. Nechýbali medzi nimi tie od pani Figgovej, Dudleyho, Rona s Hermionou, Pansy, Craba, ale aj profesora Dumbledora a Hagrida. Keď si už myslel, že otvoril všetky, našiel jeden úplne vzadu. Otvoril ho a prekvapene vytiahol zvláštne sa jagajúci plášť. Väčší šok však zažil, keď si plášť obliekol. Jeho telo zrazu zmizlo a vo vzduchu bolo vidieť len jeho hlavu.

„Wow,“ zvolal prekvapený Harry. Keď plášť zakryl aj jeho hlavu zmizol úplne. Harry sa natešene rozosmial. Vrátil sa k balíku v ktorom bol plášť zabalený a našiel v ňom odkaz, že plášť patril jeho otcovi. Na lístku však chýbal podpis toho, kto mu ten plášť dal. Harry poukladal všetky darčeky na stôl a vydal sa po ten pre profesora Snapa. Keď kráčal smerom k jeho kabinetu, nebol si istý, či ho tam nájde. Napriek tomu bol rozhodnutý, že mu svoj darček doručí.

Zastal pred dverami profesora elixírov a nesmelo zaklopal. Nedostal však odpoveď. Zaklopal preto hlasnejšie a čakal. Odpoveď však neprišla. Harry premýšľal, kde by ešte mohol hľadať profesora. Nakoniec sa vydal smerom do Veľkej siene. Prešiel asi dvadsať krokov, keď sa zrazil s čiernou postavou. Náraz ho odhodil dozadu a on skončil na zemi.

„Do čerta, čo sa to tu deje?“ zahrmel hlas Severusa Snapa.

„Prepáčte pane, nevidel som vás.“ Ospravedlňoval sa Harry a zdvíhal sa zo zeme.

„Potter, čo tu robíte? Nemáte byť na raňajkách vo Veľkej sieni?“ spýtal sa ho Severus.

„Priniesol som vám vianočný darček, pane.“ Povedal Harry a pozrel na Severusa.

„Darček?“ spýtal sa prekvapene Severus.

„Áno, darček.“ Odvetil Harry a podal Severusovi zabalený balík. „Chcem sa vám tiež ospravedlniť za svoje správanie.“ dodal

Severus na neho chvíľu pozeral, potom si od chlapca darček zobral. Harry sa otočil a rozbehol sa preč. Severus ho opäť prekvapene sledoval. Nedal najavo, že ho Potter opäť raz prekvapil. Darček? Už dávno mu nikto žiadny nedal, ak nepočítal každoročný dar od Albusa Dumbledora. Pokrútil hlavou a vydal sa do svojich izieb.

Sadol si aj s balíčkom do kresla pri kozube. Na stolík si pričaroval pohár ohnivej whisky a potom ho rozbalil.

Harry mu daroval knihu, ale nie hocijakú knihu. Bola to kniha, ktorú nedokázal zohnať sám. Na svete existovalo len dvadsať výtlačkov a Harry Potter mu jeden z nich práve daroval. Ako sa mu to podarilo? Pomyslel si Severus. Otvoril knihu a objavil v nej priložený lístok.

 

Pane,

 

chcem sa Vám poďakovať za všetko, čo pre mňa robíte a zároveň sa ospravedlniť za svoje neuvážené konanie. Verím, že mi odpustíte.

Prajem Vám veselé Vianoce.

 

Harry Potter

 

Severus hľadel na riadky, ktoré chlapec napísal. Premýšľal. Bolo mu jasné, že Harry už dávno oľutoval svoje správanie v Surrey. Severus sa od svojho náhleho odchodu od Arabely Figgovej Harrymu vyhýbal. Nedal mu tak šancu ospravedlniť sa. Na druhej strane videl, že sa chlapec snažil. Venoval sa svojim povinnostiam ako od neho žiadal a za tých niekoľko dní, čo tu bol nič nevyviedol.

Severus si to nechcel priznať, ale niečo ho k tomu chlapcovi stále priťahovalo. Nebol ako jeho otec. Podobal sa viac na svoju matku, ktorú Severus tak veľmi miloval.

Zobral pohár whisky zo stola a poriadne sa napil. Potom sa postavil, položil knihu na stolík a odišiel do svojej spálne.

 

----------------------------------------------------------------------------------------------

 

Harry dobehol do Veľkej siene. Opäť tam bol len jeden stôl. Rýchlo si k nemu sadol a snažil sa vydýchať. Nechápal, prečo tak od neho utiekol. Nečakal ani na jeho odpoveď. Dúfal, že profesor si jeho darček otvorí a prečíta si odkaz, ktorý tam vložil.

Počas raňajok poďakoval profesorovi Dumbledorovi za darček. Keď sa najedol vydal sa späť do klubovne. Chcel stráviť nejaký čas vonku, pretože naozaj svietilo slnko. Vošiel do svojej izby, aby sa teplejšie obliekol, keď si všimol na posteli malý balíček. Prekvapene k nemu podišiel. Čo to je? Pomyslel si.

Otvoril ho a do ruky mu vypadol medailón, ktorý mu pred niekoľkými dňami zobral profesor Snape. Harry sa šťastne usmial a pripevnil si ho na krk. Profesor očividne jeho ospravedlnenie prijal. Harryho to potešilo. S úsmevom na perách sa vydal na nádvorie. Dnešný deň bude nádherný.

Prechádzka po nádvorí ho tešila, aj keď by rád zašiel aj ďalej, ale dodržiaval príkazy riaditeľa Dumbledora. Užíval si slnečné lúče, ktorých bolo počas zimných dní veľmi málo. Po ľahšom obede, strávil nejaký čas v knižnici a potulovaním sa po hrade. Hlavne to potulovanie po hrade bolo zábavnejšie, keď vyskúšal nevideľný plášť.

Napriek tomu, že to boli jeho prvé Vianoce na hrade boli úžasné. Prestal svoj trest vnímať ako trest, ale bral ho pozitívne. Doma nemal toľko kníh, ktoré mu pomohli vypracovať jeho úlohy, nemal ani toľko priestoru ako tu, aj keď mu chýbali priatelia. Tí sa však čoskoro vrátia a on im bude môcť ukázať svoje objavy. Tešil sa na to.

29.12.2009 00:41:33
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one