Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Kapitolka je venovaná: Tanande, Webli, Pegy, Adke, JSark, Drahokam, Alexii, gleti, vesper, Auši, Teresse, sion, Exi, Airiny, Nadin, Arwenke, Koky, Mane, KiVi, Kiki, Shelis, Gervaise, Katie11, Lily, Hajmi50, léni, Alcië, nekymu, Jirkovi, Tereznik, Belle, Cissy, Jikite, Tracy, enedake, Sanasami, Mise, Anine, Nicolasovi Blackovi, Rikise, ft, tajnostke22, saši, enti, Mirkovi, lygie, cat, blackdiamond333, Trili, emme_ai, Martinovi, Jituš, fanynke12, Paulik666, argsi,


NEPREŠLO BETAREADOM!!!

Harry pomaly otvoril oči. Kde to som? Pomyslel si. Ležal na pohovke a bol prikrytý ľahkou prikrývkou.

„Á, pán Potter, konečne ste sa ráčili prebrať!“ ozval sa vedľa neho sarkastický hlas Majstra elixírov.

Harry rýchlo otočil hlavu tým smerom a zaúpnel. Hlava ho ešte stále bolela.

„Opatrne, tá hlava vás bude ešte chvíľu bolieť.“ Ozval sa znovu profesor.

Harry privrel na chvíľu oči, ale potom ich opäť otvoril a zahľadel sa na profesora.

„Môžete mi vysvetliť, čo ste robili po večierke mimo Slizolinskej fakulty a ešte k tomu s neviditeľným plášťom? Ako sa vôbec taká vzácna vec dostala do vašich rúk?

„Ehm, akosi som zabudol na čas, keď som bol v knižnici. Keď som sa spamätal bolo po večierke a tak som použil neviditeľný plášť, aby som nepripravil fakultu o body.“ Vychrlil Harry po chvíli váhania.

Profesor na neho pozrel a uškrnul sa. „Pekný pokus, pán Potter.“

„Dozviem sa konečne pravdu?“ opýtal sa znova. Tentoraz jeho hlas nadobudol hrozivejší tón.

„Profesor, naozaj som bol v knižnici. Potom som šiel na chvíľu do opustenej učebne na šiestom poschodí. Zabudol som na čas.“

„Čo ste do pekla robil v tej učebni?“ zavrčal nahnevane Snape.

„Chodím tam premýšľať.“ Odvetil Harry.

„A ako sa vám dostal do rúk ten plášť?“ spýtal sa.

„Dostal som ho na Vianoce. Patril môjmu ockovi.“ Odvetil chlapec a Snape sa na neho čudne pozrel a zamračil sa.

„Kto vám ho dal?“

„To neviem, pane. Na lístku nebol podpis.“ Odpovedal pravdivo Harry.

„Uvedomujete si, ako ste riskovali, pán Potter?“ spýtal sa ho Snape.

„Ako ste sa ocitli na treťom poschodí?“ pokračoval vo výsluchu.

„Snažil som sa dostať do klubovne, keď som si pred sebou všimol profesora Quirella. Správal sa čudne, tak som išiel za ním, aby som zistil, čo zamýšľa.“ Vysvetlil Harry.

„Potter, uvedomujete si, že ste sledoval profesora? Dobre viete, že ste s ním už mali problémy. To ste sa nepoučili?“ zvolal nahnevane Severus Snape.

„Pane, ja...“ ozval sa potichu Harry.

„Nie, mlčte. Kde máte medailón?“ prerušil ho Snape.

Harry siahol svojou rukou na krk. Medailón tam nebol, zbledol.

Snape na neho hľadel, jeho ústa sa stiahli do prísnej linky.

„Za-budol som ho na nočnom stolíku.“ Vykoktal Harry.

„Potter, čo som vám povedal o medailóne? Môžete mi to zopakovať?“

„Že ho mám neustále nosiť...“ zašepkal Harry a sklonil hlavu.

„Tak, prečo ho nemáte?“ zahučal Snape a Harry sa prikrčil.

„Prepáčte pane, už sa to nestane.“ Ospravedlnil sa Harry.

„Tým som si istý Potter, ináč vám ten medailón prilepím ku krku lepiacim kúzlo.“ Zavrčal Snape.

Harry prikývol, že rozumel.

„Teraz k vašemu trestu, tento raz ste porušili niekoľkokrát školský poriadok. O tomto sa dozvie riaditeľ.“ Povedal profesor Snape a vstal zo svojho miesta. Harry zbledol. Doteraz jeho priestupky riešil riaditeľ jeho fakulty. Vedel, že len závažné priestupky sa riešili priamo s riaditeľom školy. Prekročil až tak školské pravidlá?

„Kancelária, Albusa Dumbledora,“ zvolal profesor Snape, keď hodil do krbu hop-šup prášok.

„Áno, Severus?“ ozval sa hlas riaditeľa a o chvíľu sa v plameňoch zjavila jeho hlava.

„Albus, mohli by ste prísť na chvíľu do mojich izieb?“ požiadal ho Severus Snape a odstúpil od krbu. O chvíľu sa v izbe zjavil riaditeľ Dumbledore. Harry sa krčil na svojom mieste.

„Čo sa deje Severus?“ oslovil mladšieho kolegu len čo sa ocitol v izbe.

„Máme tu menší problém s pánom Potterom,“ povedal Severus a pozrel na vystrašeného chlapca.

„Harry? Chlapče, čo tu robíš tak neskoro?“ ozval sa prekvapený riaditeľ, ktorý si až teraz všimol krčiacu postavu.

„Dobrý večer, profesor.“ Pozdravil ticho.

„Pán Potter sa potuloval po hrade po večierke,“ oznámil Severus riaditeľovi. „Navyše sledoval jedného z profesorov, čím ohrozil svoju bezpečnosť.“ Dodal.

Dumbledore sa posadil do kresla oproti Harrymu a pokynul Severusovi, aby sa tiež posadil.

„Harry, mohol by si mi vysvetliť, čo si robil po večierke mimo svojej fakulty?“ spýtal sa Dumbledore.

„Albus, ušetrím ťa jeho koktania.“ Ozval sa Severus skôr, ako začal Harry vôbec hovoriť a rýchlo povedal riaditeľovi, čo sa zatiaľ dozvedel. Harry behal pohľadom z jedného na druhého.

„Takže profesor Quirell bol na treťom poschodí?“ položil nahlas otázku zamyslený riaditeľ.

„Harry, čo ťa viedlo k tomu, aby si ho sledoval?“ spýtal sa chlapca.

„Nemal som v úmysle ho sledovať, snažil som sa dostať do našej klubovne.“ Nesúhlasil chlapec.

„Nemal v úmysle?“ odfrkol si posmešne Snape. „Hlavná vec, že sa skrýval pod neviditeľným plášťom. Keby neodpadol, nikto nezití, že tam bol.“ Dodal.

„Harry, ty si použil neviditeľný plášť na to, aby si sledoval profesora?“ spýtal sa káravo Dumbledore.

„Mal si ten plášť užívať mudro...“ povedal mu.

„Pane, vy viete od koho je ten plášť?“ skočil mu do reči prekvapený chlapec a Severus tiež  obrátil svoj pohľad na riaditeľa.

„Nuž, dostal si ho odo mňa,“ povedal riaditeľ.

„Albus, to snáď nemyslíš vážne? Ty si mu dal na Vianoce ten plášť?“ zvolal nahnevane Severus a vyskočil zo svojho miesta.

„Severus, ukľudni sa.“ Požiadal ho riaditeľ.

Harry nervózne pozeral na oboch profesorov.

„Harry, možeš mi povedať, prečo si odpadol?“ obrátil sa riaditeľ opäť na chlapca.

„Keď sa ozval ten hlas, začala ma bolieť jazva a potom, keď profesor Quirell prechádzal okolo mňa stratil som vedomie. Koho bol ten hlas?“ spýtal sa Harry.

„Ty si počul nejaký hlas?“ spýtal sa riaditeľ a prekvapene pozrel na profesora Snapa. Ten pokrútil mierne hlavou tak, aby si to chlapec nevšimol.

„Albus, ten chlapec porušil pravidlá. Mal by byť potrestaný a hlavne by mal ísť okamžite do postele.“ Povedal profesor Snape.

„Máš pravdu, Severus, je neskoro.“ Povedal riaditeľ. „Harry, vráť sa do Slizolinskej fakulty, čo sa týka tvojho trestu, tak ti ho profesor Snape oznámi zajtra ráno.“ Povedal a pokynul Harrymu, že môže odísť.

Harry sa postavil, zobral svoju tašku a smutne sa pozrel na profesora Dumbledora.

„Áno?“ opýtal sa ho riaditeľ, keď videl, že chlapca niečo trápi.

„Pane, mohol by som dostať naspäť neviditeľný plášť?“ zašepkal Harry.

„Potter...“ zavrčal Severus.

„Severus, upokoj sa. Harry dostal ten plášť ako dar, myslím si, že by ho mal dostať naspäť.“

„Harry, musíš my však sľúbiť, že už nikdy nespravíš niečo také nerozumné.“

„Áno, pane, sľubujem.“ Povedal Harry s úsmevom, rýchlo si zobral plášť ležiaci na neďalekom stole a opustil miestnosť bez toho, aby sa pozrel na riaditeľa svojej fakulty.

Rýchlo sa dostal do spálne prvákov a potichu vkĺzol do postele. Bola takmer polnoc.

 

----------------------------------------------------------------------------------

 

„Albus, dať naspäť tomu chlapcovi takú vzácnu vec, nebol dobrý nápad.“  Povedal Severus hneď, ako sa za Harrym zatvorili dvere.

„Severus, je to jediná vec, ktorú som mal od jeho otca.“ Namietal Dumbledore.

„Dobre viete, ako to dopadne! Bude sa plýžiť hradom a nikto nebude mať ani tušenia, kde sa nachádza.“

„Severus, pre chlapcovu bezpečnosť je lepšie, aby ten plášť mal. Radšej mi povedz, čo sa tam naozaj dialo.“ Vyzval ho Dumbledore.

Severus sa teda pustil do rozprávania. Nakoniec mu povedal o hlase, ktorý ho oslovil.

„Takže tvrdíš, že to bol hlas Voldemorta?“ spýtal sa riaditeľ.

„Ten hlas by som spoznal na hociktorom mieste. Neviem však, čo s ním má spoločné Quirell.“ Povedal Severus.

Quirinus sa v poslednom čase správa veľmi čudne, bude potrebné na neho dozrieť.“ Súhlasil Dumbledore.

„Ty však musíš dozrieť na chlapca, mohol by byť v nebezpečenstve.“ Povedal Severusovi Dumbledore.

„Albus, čo si myslíte, že neustále robím.“ Zavrčal Severus.

„Viem, viem, Severus. Nesmierne si to vážim.“ Upokojoval ho riaditeľ.

„Ten chlapec je nevyspytateľný, niekedy mám pocit, že do mojej fakulty nepatrí.“

„Múdry klobúk sa rozhodol začleniť Harryho práve do Slizolinu a musel mať na to dôvod.“

„Tá stará čiapka sa určite pokazila.“ Zahundral Severus.

„Severus, múdry klobúk sa ešte nikdy nemýlil. Aj keď nás jeho rozhodnutia niekedy šokovali.“

„Veď práve to.“

„Čo sa týka Harryho trestu, ten si odpyká u teba.“ Povedal riaditeľ.

„U mňa, čo som komu urobil? Moje tresty očividne nie sú účinné.“ Zaúplnel Severus.

„Aspoň na neho dozrieš. Formu trestu nechám na teba.“

Severus pokrútil nesúhlasne hlavou, ale radšej sa zdržal komentára. Vedel, že to nemá zmysel.

Ešte niekoľko minút s riaditeľom rozoberali bezpečnostné opatrenia na hrade a hlavne na treťom poschodí. Nakoniec riaditeľ opustil Severusove izby a on sa pobral do svojej spálne, aby si oddýchol.

16.02.2010 23:59:02
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one