Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Nuž, akosi premýšľam kam sa príbeh bude ďalej posúvať. Z múzou je to teraz trochu horšie. Aspoň pri tejto poviedke.

Dobby

 

Hneď ďalší deň pri raňajkách si Snape odchytil Harryho a oznámil mu, že ho očakáva o ôsmej večer vo svojom kabinete, aby si tam odpykal trest. Harry len potichu prikývol.

Ostatní spolužiaci na neho prekvapene hľadeli.

„Ďalší trest, Potter? Ty sa prekonávaš!“ zvolal posmešne Draco a pokrútil hlavou.

„Harry, čo si zase vyviedol?“ spýtala sa Pansy.

„Robíš našej fakulte a hlavne nám len problémy, Potter!“ pokračoval Draco. „Mali by sme mu to konečne zaraziť, aj to jeho kamarádičkovanie s Chrabromilčanmi!“

„Draco, buď už konečne ticho!“ zahriakla ho Pansy.

„Je to Harryho vec s kým sa kamaráti.“ Ozval sa Crab.

Draco nenávistne pozrel na svojich spolužiakov, postavil sa a opustil slizolinský stôl.

Vyučovanie prebehlo pokojne. Harry stihol informovať Hermionu s Ronom, že ho pri návrate do klubovne, keď sledoval profesora Quirella, nachytal na chodbe profesor Snape. Dohodli sa, že v sledovaní profesora bude pokračovať len Ron s Hermionou, aby sa Harry opäť nedostal do problémov.

Po večeri Harry zamieril do kabinetu profesora Snapa. Zaklopal na dvere a čakal, kým ho hlas z vnútra nepozve ďalej.

Harry vstúpil do miestnosti a zatvoril za sebou dvere. Profesor Snape sedel za stolom a ako obyčajne opravoval písomky. Harry sa pomaly vydal k jeho stolu.

„Sadnite si, Potter.“ Povedal Severus bez toho, aby zodvihol hlavu od pergamenu, do ktorého práve niečo zúrivo písal.

Harry ho bez slova poslúchol. Posadil sa do prvej lavice hneď pred stôl profesora Snapa. Okamžite sa pred ním zjavil čistý pergamen a brko.

„Môžete začať,“ povedal Severus a mávol prútikom jeho smerom. Na pergamene sa zjavil text: Nebudem porušovať školské predpisy, budem sa správať ako pravý Slizolinčan a začnem konečne používať hlavu!“

Harry po prečítaní textu pozrel na vedúceho svojej fakulty, pokrútil mierne hlavou a pustil sa do písania.

Severus ho nenápadne pozoroval a v duchu sa uškrnul. V miestnosti bolo úplné ticho, ozýval sa len škripot brka, ako Harry písal svoje riadky.

 

----------------------------------------------------------------------------------------------

 

Ron s Hermionou sa snažili špehovať profesora Quirella každú voľnú chvíľku. Neboli však úspešní. Dokonca začali pochybovať o Harryho tvrdeniach. Profesor sa totiž správal úplne normálne. Harry sa zatiaľ držal bokom, aby si náhodou opäť nevyslúžil nejaký trest. Metlobalové tréningy boli do jari zrušené kvôli počasiu a tak sa Harry snažil aspoň teoreticky naučiť všetky potrebné finty, ktoré používali profesionálni stíhači. Tešil sa na to, keď si ich bude môcť vyskúšať na metlobalovom tréningu.

 

Okolo hradu bolo strašne veľa snehu. Hradné chodby boli dosť chladné a študenti sa preto väčšinou zdržiavali v miestnostiach, ktoré boli vykurované krbmi. Našlo sa však dosť takých, ktorí milovali sneh, čo sa nezaobišlo bez pravidelných guľovačiek na nádvorí. Medzi takýchto nadšencov patrili aj Fred a George Weasleyovci.

 

Guľovačky v ich podaní boli vždy plné smiechu a zábavy. Obaja bratia totiž vždy prišli s nejakým skvelým nápadom, ktorý ostatní nadšene prijali. Tak to bolo aj tentoraz.

 

Obaja bratia vymysleli v jedno sobotné dopoludnie súťaž v stavaní snehuliakov. Vtip bol však v tom, že títo snehuliaci sa mali podobať na niektorého z profesorov. V jednom družstve mohli byť vždy maximálne traja súťažiaci a tak sa na nádvorí objavilo niekoľko desiatok takýchto trojíc. Pravidlá tiež povoľovali využitie mágie pri ich tvorbe, čo túto súťaž spestrilo.

 

Albus Dumbledore sledoval počínanie študentov z okna svojej pracovne a usmieval sa. Niektorí snehuliaci totiž už nadobúdali jeho podobu, alebo podobu profesorky McGonagallovej, Sproutovej, či Flitwicka. Málokto sa však odvážil vyrobiť zo snehu podobu obávaného profesora Snapa. Predsa sa však našla skupinka študentov, ktorá si vybrala práve jeho podobu. Harry, Ron a Hermiona usilovne upravovali svojho snehuliaka tak, aby nadobudol podobu obávaného Netopiera zo žalárov, ako ho študenti zvykli nazývať. Hlavne vďaka Hermioniným kúzlam snehuliak menil svoju podobu. Ron navrhoval, aby mu jeho nos zväčšili a zakrivili, ale Harry nesúhlasil. Profesor Snape bol predsa len riaditeľ jeho fakulty a on by si ho nerád opäť raz rozhneval. Hlavne teraz, keď sa tak úspešne vyhýbal problémom.

 

Fred a George sami vytvárali zo snehu podobu profesora Quirella. Veľmi sa pri tom bavili, pretože nezabudli jeho obvyklý turban, ktorý nosil na hlave. Podarilo sa im jeden profesorovi zobrať z jeho kabinetu. Tesne pred obedom boli všetky skupiny so svojimi výtvormi hotové. Začalo sa prezeranie a hodnotenie. Zovšadial sa ozýval smiech študentov a nadšené výkriky.     

 

„Mám nápad, George!“ ozval sa zrazu Fred.

 

„To bude stáť určite za to!“ zvolal nadšene George.

 

„Čo keby sme hádzali farebné snehové gule do jednotlivých snehuliakov. Začnime napríklad tou Snapeovou, bude to sranda!“ povedal Fred.

 

„Som za, braček!“

 

„Hej, Ron, poď sem!“ zavolali na brata dvojičky. Ron podišiel k nim a zvedavo sa zahľadel na bratov.

 

„Áno?“

 

„Čo by si povedal na guľovačku na snehuliakov, ktorých sme postavili?“

 

„To ako, že budeme hádzať snehové gule do napodobenín profesorov? To je perfektné, som za!“ zvolal nadšene Ron a rozbehol sa k Harrymu a Hermione, aby im oznámil ten perfektný nápad, ktorý dostali dvojičky.

 

Hermiona však nadšená nebola. Tušila, že by z toho mohli byť problémy, ale keď ju chvíľku obaja chlapci prehovárili, napokon súhlasila.

 

Niektorí študenti už odišli na obed do Veľkej siene, ale ostatní sa nadšene pridali k dvojičkám. Dvojičky všetkým začarovali snehové gule, takže každý mal v ruke farbu podľa príslušnosti k fakulte. Najviac prevládala chrabromilská červená.

 

Dvojičky zamierili rovno k snehuliakovi, ktorý znázorňoval profesora Snapa. Nasledoval ich len Ron, Harry a Hermiona. Ostatní toľko odvahy nemali.

 

„O čo sa stavíte, že ho trafím priamo do toho jeho obrovského krivého nosa!“ zvolal Fred a hodil prvú snehovú guľu smerom na snehuliaka. Trafil profesora do čela. George sa začal smiať a rýchlo hodil svoju snehovú guľu. Zasiahol snehuliaka v oblasti brucha. Harry zobral svoju snehovú guľu. Chvíľu váhal, bol to predsa riaditeľ jeho fakulty. Dvojičky ho začali povzbudzovať a tak nakoniec hodil. Snehová guľa letela veľký oblúkom na snehuliaka až nakoniec trafila svoj cieľ. Harry trafil pravé oko.

 

Ron sa začal smiať, keď sa zelená snehová guľa rozprskla na pravom oku profesora Snapa. Dvojičky sa k nemu pridali. Harry sa uškrnul, ale poklepanie na plece spôsobilo, že skamenel. Veľmi dobre totiž poznal ten dotyk. Hermiona vedľa neho zbledla.

 

„Bavíte sa, Potter? A vy ostatní tiež?“ spýtal sa ľadový hlas profesora Snapa.

 

„Pro-profesor!“ vykoktal Harry a ďalšia snehová guľa mu vypadla z ruky. Dvojičky spolu s Ronom zbledli ešte viac.

 

„Pôjdete všetci so mnou!“ zavrčal profesor a so zavírením plášťa sa vydal k hlavnej bráne. Študenti, ktorí boli ešte na nádvorí a triafali sa do ostatných snehuliakov, vystrašene utekali pred ním.

 

Harry so sklonenou hlavou nasledoval riaditeľa svojej fakulty a Weasleyovci s Hermionou išli za ním.

 

Vo vstupnej hale sa na nich profesor otočil.

 

„Teraz pôjdete všetci okamžite na obed a po obede sa budete hlásiť v mojom kabinete, aby...“ chcel pokračovať, ale prerušil ho prícho riaditeľa Dumbledora.

 

„Severus, čo sa tu deje?“ spýtal sa.

 

„Títo, študenti sa rozhodli zosmiešniť moju osobu.“ Oznámil mu profesor.

 

„Myslíš to triafanie snehových gúľ do sôch profesorov na nádvorí?“ spýtal sa s úsmevom Dumbledore.

 

„Áno, presne to.“

 

„Severus, prosím ťa. Však to bola len taká detská zábavka. Deti sa chceli baviť.“ Upokojoval ho riaditeľ a previnilci s nádejou v očiach sledovali túto výmenu.

 

„Študenti si majú vážiť svojich profesorov.“ Oznámil Snape.

 

„No tak, nebuď taký prísny. Myslím, že si ich už dosť vystrašil.“ Kývol hlavou na päticu Dumbledore. Snape na nich zazrel.

 

„Určite to ľutujú, však?“ Dumbledore sa obrátil na študentov a tí rýchlo prikývli.

 

„To im tak verím.“ Zavrčal Snape.

 

„Prepáčte pán profesor, ale my sme to tak naozaj nemysleli.“ Odvážila sa prehovoriť Hermiona.

 

„Tak vidíš. Choďte na obed, moji milí. Ja sa porozprávam s profesorom Snapeom.“

 

Harry, Hermiona a Weasleyovci sa vďačne pozreli na riaditeľa a rozbehli sa do Veľkej siene. Severus Snape ich zamračene sledoval. Nepáčilo sa mu, že riaditeľ zabránil ich potrestaniu.

 

----------------------------------------------------------------------------------------------

 

„To bolo o chlp.“ Zvolal Ron, len čo zmizli z dohľadu profesora Snapa.

 

„To teda bolo.“ Povedal Harry. „Idem si radšej sadnúť, aby som ho náhadou ešte raz nerozhneval.“

 

„Dobre Harry. Uvidíme sa dnes večer v knižnici.“ Prikývla ešte stále nahnevaná Hermiona a vydala sa k chrabromilskému stolu.

 

Harry rýchlo vkĺzol na miesto vedľa nejakého druháka a rýchlo si naložil jedlo. Pustil sa do jedenia. Keď si nakladal puding pocítil, ako okolo neho s rozvíreným plášťom prešiel riaditeľ jeho fakulty.

 

Severus Snape sa zamračene posadil na svoje miesto a pozrel sa smerom k svojmu stolu. Ten malý spratok, ktorý sa stále kamarátil s Chrabromilčanmi sa spokojne napchával. Za čo ma len Merlin trestá, keď dovolil, aby sa ten fagan ocitol práve v mojej fakulte. Pomyslel si Snape a pustil sa do svojho obeda.

25.04.2010 23:40:48
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one