Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Kapitolka je venovaná: Tanande, Webli, Pegy, Adke, JSark, Drahokam, Alexii, gleti, vesper, Auši, Teresse, sion, Exi, Airiny, Nadin, Arwenke, Koky, Mane, KiVi, Kiki, Shelis, Gervaise, Katie11, Lily, Hajmi50, léni, Alcië, nekymu, Jirkovi, Tereznik, Belle, Cissy, Jikite, Tracy, enedake, Sanasami, Mise, Anine, Nicolasovi Blackovi, Rikise, ft, tajnostke22, saši, enti, Mirkovi, lygie, cat, blackdiamond333, Trili, emme_ai, Martinovi, Jituš, fanynke12, Paulik666, argsi, Glorillian, literne, denice...

 

Hneď v pondelok si Severus Snape vychutnal hodinu s Chrabromilskými prvákmi a tretiakmi. Pre obe tieto triedy si pripravil test. Hlavne Ron nebol nebol vôbec nadšený, ale bolo mu jasné, čo je dôvodom. Hermiona mu po hodine Elixírov povedala, že by sa mal viac učiť. Harrymu sa darilo oveľa lepšie, keďže trávil dosť času v knižnici. Napriek tomu mal obavy z výslednej známky, pretože profesor Snape hrozivo mlčal a počas víkendu ho nepotrestal, aj keď mu v tom vlastne zabránil profesor Dumbledore.

 

Harry sa na konci vyučovania presunul do Slizolinskej klubovne. Školskú tašku si odložil vedľa svojej postele a unavene si ľahol na posteľ. Čoskoro zaspal. Nezobudil ho dokonca ani príchod jeho spolužiakov. Takto prespal celé popoludnie. Nakoniec ho musel na večeru zobudiť prefekt.

 

„Potter, vstávaj! Je čas ísť na večeru!“ zvolal na neho až sa Harry strhol.

 

„Čo – čo sa deje?“ strhol sa ospalo Harry a rýchlo sa posadil. 

 

„Večera, už sme mali byť na ceste do Veľkej siene, ak okamžite nevylezieš, profesor Snape bude zúriť.“ Povedal mu a Harry vyskočil z postele.

 

„Aspoň sa uprav, vyzeráš ako strašiak!“ posmešne odvetil prefekt a opustil prvácku spálňu.

 

Harry sa rýchlo upravil a utekal za ním. V spoločenskej miestnosti už nikto nebol. Harry sa rozbehol tmavými chodbami žalárov, aby zastihol svojich spolužiakov skôr, ako vstúpia do Veľkej siene. Podarilo sa mu ich dobehnúť vo vstupnej hale. Rýchlo sa zaradil na koniec radu prvákov a vstúpil do Veľkej siene. Profesor Snape sledoval ich príchod od predného stola.

 

„Harry, kde si bol?“ spýtala sa ho ticho Pansy, keď si sadali k stolu.

 

„Zaspal som. Našťastie ma Pritchard zobudil. Neviem, čo by spravil profesor Snape, keby som opäť prišiel neskoro.“ Pošepkal jej naspäť Harry a začal si naberať na tanier jedlo.

 

„Neviem, ako to robíš, ale darí sa ti úspešne namáčať do problémov.“ Povedala Pansy a zasmiala sa.

 

„Nemôžem za to, že profesor Snape sa vždy objaví tam, kde sa niečo deje.“ Odvetil Harry a pokrčil ramenami.

 

„Skôr si myslím, že profesor Snape sa snaží, aby sa študenti jeho fakulty do problémov nenamáčali, ty mu však úspešne unikáš.“ Povedal Crab, ktorý už dlhšiu chvíľu počúval ich rozhovor.

Harry len pokrčil ramenami a pokračoval v jedle. Keď všetci dojedli, presunuli sa späť do svojej klubovne, aby popracovali na svojich domácich úlohách. Pracovali až do večierky, pretože úloh od jednotlivých učiteľov pribúdalo. Nakoniec sa pobrali do svojich spální, aby dodržali čas večierky, ktorý im na začiatku školského roka určil riaditeľ ich fakulty.

 

Harry však nemohol zaspať. Príčinou bolo asi to, že Harry zaspal hneď po vyučovaní. Prevaľoval sa v posteli a snažil sa nájsť si vhodnú polohu, ale nepomáhalo to. Ostatní jeho spolužiaci už spali. Nakoniec Harry zo seba zhodil prikrývku a posadil sa. Siahol po župane, ktorý mal prehodený cez neďalekú stoličku, obul si papuče a potichu vytiahol z pod postele svoj kufor. Chvíľu sa v ňom prehraboval až nakoniec našiel to čo hľadal. Potichu rýchlo opustil prvácku spálňu.

 

V spoločenskej miestnosti bolo ticho o prítmie. Osvetľoval ju len oheň z krbu, ktorý vyhrieval miestnosť. Harry sa posadil do kresla, ktoré sa nachádzalo oproti nemu a zahľadel sa do plameňov. Začal premýšľať.

 

Premýšľal o tom, ako sa jeho život po nástupe do Rokfortu zmenil, našiel si nových priateľov, ale vyskytli sa tu aj nepriatelia. Závidel svojim spolužiakom, ktorí mali svojich rodičov a rodiny. Začal si viac uvedomovať, že svojich rodičov nikdy neuvidí. Nechápal, prečo ho Dursleyovci odvrhli, ale na druhej strane bol rád, že Dudley ho mal rád. Bola to jeho jediná rodina...

 

Harry sa zrazu postavil, prehodil cez seba neviditeľný plášť a opustil slizolinskú klubovňu. Potreboval si prevetrať hlavu. Vedel, že ak ho niekde na chodbe niekto prichytí bude mať veľké problémy. Napriek tomu potreboval vypadnúť.

 

Potichu kráčal tmavými chodbami. Keď míňal kabinet profesora Elixírov, videl, že ešte pracuje, čo však u neho nebolo nič neobvyklé. Presunul sa do vyšších poschodí hradu. Zrazu začul kroky, ktoré sa ozývali z chodby pred ním. Rýchlo sa rozbehol za najbližší roh a poobzeral sa okolo seba. V tejto chodbe ešte nikdy nebol. Vykročil do nej a vkĺzol do najbližších dverí, ktoré sa zjavili po jeho pravici. Potichu ich zavrel.

 

Miestnosť bola obrovská a prázdna. Teda až na obrovské zrkadlo, ktoré sa nachádzalo v jej prednej časti. Harry v živote také veľké zrkadlo nevidel. Vykročil dopredu. Dal si dole plášť a zastal pred ním. Zrkadlo sa zvláštne jagalo. Malo masívny rám, ktorý v mesačnom svetle doslova žiaril. Harry videl sám seba a pousmial sa.

 

Zrazu sa však obraz v zrkadle zachvel a Harry prekvapene hľadel pred seba. V zrkadle sa po jeho boku objavili dvaja ľudia. Rýchlo sa obzel, ale nikto vedľa neho nestál. Bol z toho zmätený. Opäť sa zahľadel na tých ľudí, boli mu v niečo známi.

 

„Mami, oci?“ zašepkal prekvapene.

 

Obaja prikývli a smutne sa na neho usmiali.

 

„Chýbate mi,“ zašepkal Harry a v očiach sa mu zaleskli slzy.

 

Harryho mama k nemu pristúpila ešte viac a položila na jeho plece ruku. Harry však ten dotyk nepocítil. Pochopil, že z nejakého zvláštneho dôvodu zrkadlo dokáže zobraziť jeho rodičov a bol za to vďačný.

 

James Potter sa na svojho syna usmial a Harry mu úsmev opätoval. Zrazu sa obaja Harryho rodičia otočili a Harry si všimol, že sa k nim blíži ďalšia postava. Harry ju dobre nevidel a tak zvedavo sledoval, ako sa približuje.

 

Lily sa otočila na Harryho a usmiala sa. Žmurkla na neho a Harry nechápal, čo tým naznačuje. Zrazu si uvedomil, že tú tretiu osobu pozná, ale nedokázal ju zaradiť. Zatiaľ jej nevidel do tváre. Naklonil sa dopredu, keď tu zrazu... PRÁSK! Ozvalo sa hlasné buchnutie spoza dverí až Harry nadskočil. Obraz v zrkadle zmizol. Harry rýchlo cez seba prehodil plášť a rozbehol sa k najtemnejšiemu kútu v miestnosti. Ledva to stihol, dvere sa totiž z hlasným vŕzganím úplne otvorili a do miestnosti vošiel riaditeľ Dumbledore, nasledovaný Severusom Snapeom a Hagridom.

 

„Albus, myslíte si, že je to dobrý nápad?“ ozval sa Severus, keď pristúpili k zrkadlu.

 

„Áno, Zrkadlo z Erisedu je ten najlepší nápad, aký sme mohli mať.“ Odvetil riaditeľ.

 

Všetci traja muži chvíľu ticho hľadeli do zrkadla. Harry takmer ani nedýchal. Všimol si, že profesor Snape zrazu chvíľu prekvapene hľadel do zrkadla, ale potom rýchlo odvrátil pohľad.

 

„Hagrid, vezmite to hlúpe zrkadlo a odnesme ho konečne tam, kam patrí.“ Povedal a vykročil z miestnosti. Riaditeľ mávol svojim prútikom smerom k zrkadlu a Hagrid potom zodvihol a vydal sa s ním preč z miestnosti.

 

„Harry, mal by si ísť do postele skôr, ako profesor Snape zistí, že sa potuluješ po hrade.“ Odvetil riaditeľ a s úsmevom opustil miestnosť.

 

Harry šokovane zalapal po dychu. Ako profesor Dumledore vedel, že som tu? Pomyslel si. Zdalo sa mu to neuveriteľné. Rýchlo vykročil ku dverám a vykĺzol von. Na chodbe nikto nebol a tak sa Harry rýchlo vydal späť do žalárov.

 

Po niekoľkých minútach bol späť v klubovni. Rýchlo zložil zo seba plášť a sadol si ku krbu. Potreboval sa zahriať. Neuvedomil si, že hradné chodby sú také studené. Po niekoľkých minútach vkĺzol späť do svojej postele. Urobil to práve včas, pretože za dverami začul kroky a po chvíli sa v ich spálni zjavil riaditeľ ich fakulty.

 

Harry sa tváril, že spí. Nemal tušenie, že ich chodí riaditeľ kontrolovať.

 

Severus chvíľu stál vo dverách a sledoval svojich spiacich študentov. Zvykol si ich pravidelne kontrolovať, teda hlavne tých mladších. Boli to predsa len deti. Potom potichu zatvoril dvere a skotroloval aj druhý a tretí ročník.

 

Všetci študenti spali a tak zamieril do svojho bytu, ktorý sa nachádzal neďaleko slizolinskej klubovne, dobre ukrytý pred zrakmi študentov. Po krátkej sprche sa presunul do svojej spálne a uložil sa k spánku.

 

--------------------------------------------------------------------------------------

 

Ráno sa Harrymu samozrejme nechcelo vstávať. Rozospato sa presunul do kúpeľne, aby sa dal aspoň trochu do poriadku. Popadol svoju tašku a vydal sa so spolužiakmi do Veľkej siene na raňajky.

 

Keď si sadal ku stolu jeho pohľad zablúdil smerom k tomu učiteľskému. Pri stole sedela väčšina profesorov. Profesor Dumbledore zachytil jeho pohľad a žmurkol na neho. Harry sa usmial a mierne kývol hlavou. Chcel sa mu poďakovať za upozornenie.

 

Táto výmena samozrejme neunikla profesorovi Snapeovi sediacemu po jeho boku. Severus Snape sa zamračil. Čo má táto ich výmena znamenať? Pomyslel si, ale nedal nič najavo. Však ja si to nejako zistím. Dúfam, že sa Potter opäť do niečoho nezaplietol. Severus dopil svoju kávu a opustil Veľkú sieň učiteľským východom.

 

Čakal ho opäť jeden z náročných dní. Väčšinu hodín mal dnes totiť s Chrabromilom.

 

O niekoľko minút sieň opustil aj Harry so spolužiakmi. Slizolinskí prváci mali prvú hodinu s profesorkou McGonagallovou. Harry sa však viac tešil na Rona s Hermionou. Chcel im porozprávať o zrkadle z Erisedu, ktoré objavil. Rád by im ho ukázal, ale nevedel, kam ho presunuli. Potreboval ho však nájsť, keby ho nevyrušil príchod profesora Dumbledora zistil by, kto bola tá tretia osoba v zrkadle.

10.05.2010 14:40:49
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one