Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Po dlhom čase sa vrátila múza a ja som mohla vytvoriť pokračovanie tejto poviedky. Huráá. Verím, že vám jej dĺžka vynahradí to čakanie.

Kapitolka je venovaná: Tanande, Webli, Pegy, Adke, JSark, Drahokam, Alexii, gleti, vesper, Auši, Teresse, sion, Exi, Airiny, Nadin, Arwenke, Koky, Mane, KiVi, Kiki, Shelis, Gervaise, Katie11, Lily, Hajmi50, léni, Alcië, nekymu, Jirkovi, Tereznik, Belle, Cissy, Jikite, Tracy, enedake, Sanasami, Mise, Anine, Nicolasovi Blackovi, Rikise, ft, tajnostke22, saši, enti, Mirkovi, lygie, cat, blackdiamond333, Trili, emme_ai, Martinovi, Jituš, fanynke12, Paulik666, argsi, Glorillian, literne, denice, veva658, Ianthe,

NEPREŠLA BETAREADOM!!!

Dobby

 

„Pán Potter, prečo nepracujete?“ zvolala profesorka McGonagallová a Harry sa strhol.

 

Rýchlo pozrel na svojich spolužiakov, ktorí si usilovne odpisovali zadanie domácej úlohy z tabule. Profesorka McGonagallová sa na neho prísne pozerala od učiteľského stola. Harry zahanbene sklonil hlavu a začal rýchlo odpisovať zadanie.

 

Hodina Transfigurácie čoskoro skončila a Harry sa rýchlo ponáhľal von z triedy. Hermiona s Ronom ho čakali za najbližším rohom.

 

„Nazdar kamoš,“ pozdravil ho Ron.

 

„Ahojte,“ pozdravil ich Harry.

 

„Bol si cez hodinu nejako mimo.“ Poznamenal Ron.

 

„Len som sa  zamyslel,“ odvetil Harry a naznačil im, aby ho nasledovali.

 

Obaja Chrabromilčania len pozdvihli obočia a ticho ho nasledovali. Harry ich viedol do tichšej chodby a rozpovedal im, čo objavil minulú noc.

 

„Škoda, že som to zrkadlo nevidel.“ Povzdychol si Ron, keď Harry konečne dokončil rozprávanie.

 

„Nikdy som o takom zrkadle nepočula,“ povedala zamyslene Hermiona. „Skúsim o ňom niečo zistiť v knižnici.“

 

Obaja chlapci sa uškrnuli. Hermiona nemala rada veci, o ktorých nič nevedela.

 

„Dobre, ale mňa by skôr zaujímalo, kde je to zrkadlo teraz?“ povzdychol si Harry, neprezradil svojim priateľom, že v zrkadle zazrel aj tretiu osobu. Mal pocit, že to nemá robiť.

 

Keďže sa blížila ďalšia hodina, trojica sa rýchlo rozlúčila a každý utekal na svoju hodinu. Harry do skleníkov a Ron s Hermionou na Čarovanie. Dohodli sa, že keď sa niektorému z nich podarí niečo o zrkadle zistiť, dá to vedieť ostatným.

 

------------------------------------------------------------------------------

 

Pátranie po Zrkadle z Erisedu zabralo trojici veľa času. Ubehlo niekoľko mesiacov, keď sa konečne Harrymu podarilo náhodou v knižnici neďaleko Zakázaného oddelenia nájsť starú knihu, v ktorej bol obrázok zrkadla. Harry zavolal svojich priateľov, aby im ukázal svoj objav. Dozvedeli sa z nej, že zrkadlo zobrazuje najtajnejšie túžby.

 

„Nechápem však, prečo sa za mojimi rodičmi začala objavovať tá tretia osoba?“ uvažoval nahlas Harry.

 

„Je to čudné.“ Súhlasil Ron.

 

„Mne sa zdá oveľa viac čudné to, že Harry tú osobu nevidel úplne jasne. To musí niečo znamenať.“ Povedala Hermiona.

 

Obaja chlapci pokrčili ramenami a Hermiona len nad ich prístupom pokrútila hlavou. Pomaly listovala knihou a čítala si ďalšie záznamy o magických artefaktoch. Potom knihu vrátila na miesto, kde ju Harry našiel.

 

Harry sa asi po hodine pripojil k svojim spolužiakom zo Slizolinu, ktorí si užívali nezvyčajne teplé dni. Nádvorie bolo plné študentov. Niektorí sa zabávali hraním Rachotiacej sedmy, iní len tak postávali v hlúčikoch a rozprávali sa, alebo sedeli na lavičkách a čítali knihy.

 

„Ahoj Harry.“ Zavolal na neho Crabb, len čo sa Harry zjavil vo vstupných dverách. Harrymu odmával a vydal sa k nemu.

 

„Ahoj, kde sú ostatní?“ spýtal sa Harry, len čo k nemu došiel.

 

„Draco s niekoľkými druhákmi išiel niekde k Zakázanému lesu a ostatní sú na dolnom nádvorí.“ Povedal mu Crabb.

 

„Prečo nie si s nimi?“

 

„Práve som na ceste do kuchyne, dostal som chuť na zopár koláčikov.“ Odpovedal potichu Crabb.

 

Harry sa pousmial. Crabb a Goyle boli známi tým, že si radi zamaškrtili a tak sa veľmi nečudoval jeho odpovedi. Obaja chlapci objavili vchod do kuchyne len nieľko dní po príchode do školy. Škriatkovia ich už pokladali za pravidelných náštevníkov a vždy pre nich mali nejaké pripravené. Harry sa s ním preto rýchlo rozlúčil a vydal sa na dolné nádvorie.

 

Po niekoľkých hodinách strávených vonku sa neskôr vrátil do hradu. Keďže bol čas večere zamieril do Veľkej siene. Pri učiteľskom stole sedeli takmer všetci učitelia a zamestnanci školy. Riaditeľ sa práve rozprával s profesorom Snapeom a tváril sa vážne. Profesor Snape prikyvoval a na niečo mu potichu odpovedal.

 

Harry odvrátil svoj pohľad od hlavného stola, pozrel smerom k chrabromilskému stolu, ale svojich priateľov tam nevidel. Pokrčil ramenami a sadol si vedľa nejakého slizolinského tretiaka. Naložil si plný tanier jedla a pustil sa do neho.

 

------------------------------------------------------------------------------

 

Ráno si Harry unavene pretrel oči a pozrel na hodinky, ktoré sa nachádzali na Crabovom nočnom stolíku. Ukazovali štyri hodiny ráno. Napriek únave Harry vedel, že už nezaspí. Potichu, aby nezobudil svojich spolužiakov, zobral svoje oblečenie a zamieril do kúpeľne. Po rýchlej sprche a príprave vecí do školy sa presunul aj s taškou do spoločenskej miestnosti. Okolo šiestej zobral tašku a zamieril do Veľkej siene na raňajky. S istotou vedel, že bude medzi prvými.

 

Ako sa blížil do vstupnej haly, Harry začul hlasy. Potichu sa rýchlejšie presunul k východu z chodby, ktorá viedla do slizolinských internátov a vykukol spoza rohu do vstupnej haly. V hale stál profesor Snape s riaditeľom Dumbledorom a profesorkou McGonagallovou a o niečom sa dohadovali. Harry nezachytil všetký slová a tak sa snažil vydedukovať aspôň z ostatných slov o čom sa bavia.

 

„... list, musím.... na Ministerstvo... Postarajte..... v škole.“ Hovoril Dumbledore a potom rýchlo vyšiel z hradu.

 

„To nás tu.... s tými tupcami.... kameňom.....“ zašomral profesor Snape a so zavírením plášťa zamieril do žalárov.

 

Harry sa takmer nestihol skryť v tmavom výklenku, keď okolo neho prechádzal riaditeľ jeho fakulty. Ani nedýchal. Trvalo mu niekoľko minút kým sa odvážil zo svojho úkrytu vyjsť. Keď opäť vykukol spoza rohu zistil, že profesorka McGonagallová už opustila vstupnú halu.

 

Vošiel do Veľkej siene a posadil sa k stolu. Okrem neho sedeli pri stole dva šiestaci, ktorí na neho čudne pozreli, ale Harry si ich nevšímal. Pri bifľomorskom stole sedeli dvaja siedmaci a pár piatakov. Chrabromilský stôl bol prázdny a pri bystrohlavskom stole sedeli traja tretiaci.

Harry si nabral na tanier vajíčka a slaninku, popadol kus žemle a pustil sa do jedla. V hlave mu vŕtalo, kam odišiel riaditeľ Dumbledore. Pokiaľ si pamätal, tak riaditeľ opúšťal školu len vo výnimočných prípadoch.

 

Zo zamyslenia ho vytrhol príchod ostatných spolužiakov. Prekvapene sa rozhliadol okolo a zistil, že Veľká sieň sa zatiaľ naplnila študentmi. Jeho jedno, zjedené do polovice, vychladlo. Odtisol od seba tanier a ten okamžite zmizol. Dopil svoj pohár tekvicového džúsu a vstal od stola.

 

Jeho odchod vyprevádzal uprený pohľad riaditeľa jeho fakulty.

 

------------------------------------------------------------------------------

 

Harry sa z Veľkej siene presunul na prvé poschodie do chodby, o ktorej vedel, že cez ňu musia chrabromilskí študenti prejsť, aby sa dostali do svojej klubovne. Na rozdiel od Slizolinčanov si Chrabromilčania veci do školy pred raňajkami nechávali vždy vo veži.

 

Čakal asi dvadsať minút, keď sa konečne v chodbe zjavili Ron a Hermiona. Harry na nich rýchlo zamával a odtiahol ich do menej frekventovanej chodby.

 

„Dubledore pred raňajkami opustil školu.“ Vychrlil hneď Harry.

 

„Prečo?“ spýtal sa prekvapený Ron.

 

„To nemáva vo zvyku, hlavne nie cez deň.“ Povedala zamyslene Hermiona.

 

„Ako to môžeš vedieť?“ opýtal sa Ron.

 

„V knihe o histórii Rokfortu sa píše, že riaditelia zriedkakedy opúšťajú školu.“ Odvetila Hermiona.

 

„Nezachytil som všetko o čom sa rozprával s profesorom Snapeom a profesorkou McGonagallovou, ale hovoril niečo o ministerstve a nejakom kameni.“ Odvetil Harry.

 

„Kameni? Akom kameni?“ prekvapene zvolal Ron.

 

„Nemám potuchy.“ Povedal Harry.

 

„Muselo to byť veľmi dôležité, keď odišiel.“ Povedala Hermiona.

 

„Mali by sme zistiť prečo a hlavne o akom kameni to hovoril.“ Navrhol Harry.

 

„A ako to chceš zistiť, keď máme vyučovanie?“

 

„Choďte do klubovne a povedzte prefektovi, že sa necítite dobre a že musíte ísť na ošetrovňu, ja si niečo podobné vymyslím pre toho môjho. Stretneme sa v opustenej učebni na štvrtom poschodí.“ Povedal Harry a Hermiona nesúhlasne pokrútila hlavou.

 

„To nedopadne dobre,“ vyhlásila pochybovačne.

 

„Ale, no tak, bude to dobrodružstvo.“ Bránil Harryho Ron.

 

„Tak čo, súhlasíte?“ spýtal sa Harry a čakal na ich odpoveď.

 

Po chvíli váhania obaja prikývli. Harry sa rýchlo vrátil do klubovne a vyhľadal slizolinského prefekta.

 

„Choď na ošetrovňu, oznámim profesorovi Snapeovi, že neprídeš na hodinu.“ Povedal mu Pritchard a s tým ho prepustil.

Harry si vydýchol, že to šlo tak ľahko. Obával sa, že ho Pritchard najprv pošle za Snapeom a ten by jeho lož bez problémov odhalil. Keď dobehol na štvrté poschodie Ron a Hermiona tam už čakali.   

 

„Tak čo, ako to šlo?“ spýtal sa Harry len čo bol pri nich.

 

„V pohode, kamoš,“ odvetil Ron a usmial sa na neho.

 

„Ja som len zvedavá, ako chcete vy dvaja dobehnúť dnešné učivo. Čoskoro sa budú konať záverečné skúšky a vy dvaja v mnohých predmetoch nedosahujete požadovanú úroveň.“ Povedala vyčítavo Hermiona.

 

„No tak, Hermiona,  verím, že nám s tým pomôžeš.“ Povedal Harry.

 

Hermiona pokrútila nesúhlasne hlavou, ale vedela, že im nakoniec pomôže. Boli to predsa jej priatelia.

 

„Takže, čo teraz?“ opýtal sa Ron.

 

„V prvom rade by sme mali zistiť o akom kameni to hovoril profesor Dumbledore.“

 

„Najviac informácií je v knižnici, ale cez madam Pinceovú sa nedostaneme. Bude jej hneď jasné, že sme mali byť v škole.“

 

„Na to mám riešenie.“ Povedal Harry a usmial sa. Spod habitu vytiahol neviditeľný plášť. „Preplížime sa do knižnice a pokúsime sa niečo nájsť.“

 

Harry prehodil cez všetkých neviditeľný plášť a spoločne sa pod ním presúvali smerom ku knižnici. Keď sa presúvali pomocou pohyblivých schodov všimli si profesora Quirella, ktorý mieril na tretie poschodie.

 

„Pozrite,“ zašepkal Harry, keď si všimol, ako sa profesor obzerá okolo seba, či ho niekto nesleduje a potom vkĺzol do dverí na zakázané poschodie.

 

Trojica okamžite zmenila svoj smer a vydala sa za ním. Po pár minútach sa dostali ku dverám na tretie poschodie. Hermiona potichu priložila ucho ku dverám, ale nič nepočula. Potochu stlačila kľučku, ale zistila, že dvere sú pevne zatvorené. Vytiahla svoj čarodejnícky prútik a namierila ním na dvere.

 

„Alahomora,“ zašepkala a dvere sa s cvaknutím otvorili.

 

Hermiona pomaly potisla dvere a tie sa s tichým škripotom začali otvárať. Trojica úľakom strnula.

 

Keď sa dlhšiu dobu nič nedialo, pootvorili ešte trochu dvere a vkĺzli dnu. Chodbu osvetľovalo niekoľko fakieľ a trojica pomaly kráčala vpred. Profesora Quirella nebolo nikde vidieť.

 

Chlapci sa spoločne s Hermionou pomaly presúvali ku dverám na konci chodby. Všade bolo nezvyčajné ticho a to bolo na to veľmi čudné.

 

------------------------------------------------------------------------------

 

V tom istom čase sa profesor Snape v učebni elixírov zaregistroval, že niekto narušil ochranné kúzla na treťom poschodí. V duchu zaklial a rýchlo premýšľal ako prerušiť hodinu uprostred druháckeho varenia elixírov.

 

Mávol prútikom a vyslal k profesorke McGonagallovej správu. O pár minút neskôr sa profesorka McGonagallová zjavila v učebni Elixírov.

Študenti prekvapene sledovali, čo sa deje.

 

„Nemáte, čo robiť?“ zavrčal na nich profesor Snape a oni sa okamžite vrátili k príprave elixíru.

 

Severus Snape sa spolu s profesorkou McGonagallovou presunul na chodbu.

 

„Spustil sa môj alarm, upozorňujúci porušenie bezpečnostných kúziel na treťom poschodí. Treba to urýchlene skontrolovať.“

 

„Kde je Harry?“ spýtala sa ho rýchlo profesorka McGonagallová.

 

„Mal by byť predsa na tvojej hodine?“ odvetil Severus.

 

„Tam nebol. Vraj sa necítil dobre-,“ odpovedala Minerva, „-ale keď tak nad tým teraz premýšľam, pán Weasley a slečna Grangerová tiež neboli kvôli nevoľnosti na hodine...“

 

„Ja ho prerazím...“ zavrčal Severus, bolo mu jasné, že záhadná nevoľnosť tetjto trojice mala nejakú príčinu.

 

Severus vyslal prútikom správu pre slizolinského prefekta, aby sa k nemu hneď dostavil.   

 

„Pán profesor, chceli ste ma vidieť?“ spýtal sa zadýchaný Pritchard, len čo k nemu dobehol.

 

„Viete, kde je pán Potter?“ spýtal sa ho Severus.

 

„Po raňajkách sa necítil dobre, tak som ho poslal na ošetrovňu, len som vám to nestihol oznámiť pred prvou hodinou.“ Odpovedal nič netušiaci Pritchard.

 

„Overili ste si, že došiel na ošetrovňu?“

 

„Nie, pane.“ Odpovedal prefekt.

 

Severus sa zamračil, najradšej by Pritcharda od zlosti rozkúskoval do niektorého zo svojich elixírov, ale pred Minervou si to nemohol dovoliť.

 

„Prevezmite hodinu s druhákmi, musím okamžite odísť. Nech ihneď odovzdajú svoje vzorky a opustia učebňu.“ Prikázal Severus a spolu s Minervou odchádzal smerom k Veľkej sieni.

 

Pritchard okamžite zamieril do učebne a splnil, čo od neho profesor Snape žiadal. Začal tušiť, že ten malý darebák, ktorý patril do ich fakulty ho do niečoho namočil. Toto nedopadne dobre.

 

------------------------------------------------------------------------------

 

Len čo trojica vošla do miestnosti, kde sa nachádzal Chlpáčik, ozval sa zúrivý štekot. Harry rýchlo vytiahol z vrecka flautu, ktorú dostal nedávno od Hagrida. Začal do nej fúkať a snažil sa vytvoriť aspoň nejakú melódiu.

 

Psovi okamžite začali klesať viečka a o chvíľu už všetky tri hlavy spali. Ron s Hermionou sa medzitým presunuli k padacím dvierkam, ktoré sa nachádzali neďaleko jednej zo psích láb.

 

„Neprestávaj,“ zašepkala Hermiona Harrymu a spoločne s Ronom otvorila padacie dvierka. Obaja nazreli do čiernej jamy, ktorá sa pred nimi nachádzala a snažili sa zistiť, aká je hlboká.

 

„Lumos,“ zvolala Hermiona a zasvietila prútikom do otvoru. Dno však aj napriek tomu nebolo vidieť.

 

„Nevidím dno, je riskantné tam skočiť,“ zašepkal Ron a ona súhlasne prikývla.

 

Medzitým k nim pristúpil Harry, ktorý konečne prestal hrať na flautu. „Pôjdem prvý, ak sa mi niečo stane, pošlite Dumbledorovi správu.“ Odvetil Harry a kým sa tí dvaja stihli spamätať skočil dovnútra.

 

„Harry,“ skríkla zhrozene Hermiona.

 

„Som v poriadku,“ ozvalo sa tlmené volanie Harryho, „spadol som do niečoho mäkkého.“

 

Na Hermioninej tvári sa objavila úľava. Pozrela na Rona a skočila za Harrym. Ten ju v zápätí nasledoval. Nechcel ostať sám s trojhlavým psom, ktorý sa práve začal prebúdzať.

 

„Super, že je tu tá rastlina,“ zvolal veselo Ron, keď dopadol vedľa Harryho.

 

„Super? Ty nevieš, čo je to za rastlinu?“ zvolala zhrozene Hermiona.

 

Skôr ako jej Ron stihol odpovedať pocítil, ako sa rastlina začala pomaly ovíjať okolo jeho nôh a postupovala ďalej.

 

„NEHÝBTE SA! Je to diabolské osídlo.“ Zvolala Hermiona a pokúšala si spomenúť, čo o tejto rastline čítala v knižnici.

 

„Rob niečo, už nemôžem skoro dýchať!“ zvolal Harry vystrašene. Harry si nedokázal spomenúť, čo im o tejto rastline hovorila profesorka Sproutová.

 

„Počkať, táto rastlina má rada tmu. No, jasné! Neznáša svetlo a oheň!“ zvolal natešene Hermiona a snažila sa dostať k svojmu prútiku, čo nebolo vôbec jednoduché. Rastlina sa čoraz viac sťahovala aj okolo nej. Nakoniec sa jej to predsa len podarilo.

 

Namierila prútikom na Harryho a zašepkala kúzlo. Modrý plameň zasiahol rastlinu a tá okamžite stiahla svoje výhonky. Harry sa konečne mohol poriadne nadýchnuť. Hermione sa medzitým podarilo oslobodiť nielen seba, ale aj Rona. Pomocou Hermioninho kúzla si našli cestičku von z tejto diabolskej rastliny.

 

Nakoniec sa dostali ku skale, v ktorej bola chodba. Vydali sa smerom nadol. Všetci traja mali prútiky v pohotovosti. Neboli si totiť istí, kde sa nachádza profesor Quirell.

 

Po chvíli chodenia sa ocitli vo veľkej podzemnej sále, ktorej to šumelo ako v úli.

 

„Pozrite sa na to množstvo vtákov,“ zvolala prekvapený Ron.

 

„To nie sú vtáci, to sú kľúče, ktoré majú krídla.“ Odvetila Hermiona a ukázala na jeden, ktorý poletoval neďaleko nich.

 

„Ten je iný ako ostatné,“ zvolal Harry, ktorý sa pozorne na spomínaný kľúč zahľadel. „Jeho jedno krídlo je zlomené.“ Skôr než to stihol dopovedať, kľúč rýchlejšie zamával krídlo a zmizol medzi ostatnými.

 

„Och nie, ako sa k nemu dostaneme.“ Zvolala zúfalo Hermiona.

 

„Pozrite tam,“ Harry ukázal do jedného z rohov miestností, kde sa nachádzali metly. Okamžite sa k nim rozbehol. O chvíľu už sedel na jednej z nich a vyletel do výšky. Obaja Chrabromilčania ho s úžasom sledovali. Jeho lietanie bolo skvelé a očividne k tomu prispeli aj metlobalové tréningy.

 

Harry začal lietať pomedzi kľúče a hľadal ten správny. Jeho vinikajúce stíhačské schopnosti sa opäť ukázali v tom najlepšom svetle. Trvalo mu asi minúty, aby našiel správny kľúč v tom obrovskom množstve ostatných. Rýchlo vyrazil jeho smerom a pevne ho chytil do ruky. O chvíľu už stál vedľa svojich priateľov. Trojica zamierila k veľkým masívnym dverám na jednej strane sály. Harry strčil kľúč do zámku a otočil ním. Dvere sa so škripotom otvorili.

 

Ďalšia komnata bola taká tmavá, že nevideli ani na krok. Pomaly sa presúvali dopredu a len pomocou prútikov si osvetľovali cestu pred sebou. Po pár krokoch vyšľahlo zo strán svetlo a ožiarilo celú miestnosť. Trojica stála na veľkej šachovnici.

 

„Wow,“ zvolal Ron. „Takúto obrovskú šachovnicu som ešte nevidel.“

 

„Myslíte si, že je to čarodejnícky šach?“ spýtala sa Hermiona a v jej hlase bolo cítiť obavy.

 

Oproti nim stáli biele šachové figúrky a za nimi sa nachádzala osvetlená chodba, ktorá viedla ďalej.

 

„Čo teraz?“ spýtal sa Harry.

 

„To je jasné, musíme sa prehrať ďalej.“ Zvolal nadšene Ron. Bolo o ňom známe, že je medzi prvákmi najlepším hráčom šachu.

 

Ron chvíľu zamyslene stál a nakoniec podišiel k čiernemu jazdcovi. Len čo sa dotkol koňa ten ožil. Ron sa vyšvihol do jeho sedla a zakričal na svojich kamarátov: „Harry nahraď jedného ho strelca a ty Hermiona sa postav vedľa neho namiesto veže.“ Obaja sa hneď presunuli na svoje miesta. Spomínané figúrky im prepustili svoje pozície.

 

„Biele začínajú ako prvé.“ Povedal Ron a hneď na to sa dali biele figúrky do pohybu. Hra sa začala.

 

Prvý šok zažili keď stratili jedného z koní. Biela kráľovná ho odvliekla mimo šachovnice, kde ostal ležať dole tvárou.

 

Vždy keď prišli o jednu zo svojich figúrok videli, že biele figúrky nemali zľutovanie. Hermiona už niekoľkokrát oľutovala, že sa nechala Harrym nahovoriť na toto dobrodružstvo. Radšej by sedela na hodine Dejín mágie a počúvala nudný výklad profesora Binnsa.

 

„Už sme skoro tam,“ ozval sa zrazu Ron a vytrhol ju z jej úvah. Hermiona na neho pozrela a čakala, aký bude jeho ďalší ťah.

 

„Áno, to je jediné riešenie, nechám sa vyhodiť.“ Povedal Ron.

 

„NIE!“ zvolali naraz Harry a Hermiona.

 

„Postúpim o jedno políčko dopredu, kráľovná ma vyhodí a Harry bude môcť dať kráľovi šach mat!“

 

„Ale...“

 

„Chceš predsa vedieť, kde je Quirell.“

 

Harry prikývol a Ron dal pokyn svojmu koňovi, aby postúpil vpred. Biela kráľovná okamžite zaútočila a kamennou rukou ho zasiahla do hlavy. Ron ostal ležať na šachovnici. Hermiona zhrozene vykríkla.

 

Harry okamžite postúpil ku kráľovi podľa Ronových pokynov a zvolal: „ŠACH MAT!“

 

Kráľ si sňal z hlavy korunu a hodil ju k Harryho nohám. Vyhrali.

 

Obaja sa hneď rozbehli k Ronovi a zisťovali v akom je stave. Ron bol v bezvedomí.

 

„Čo teraz?“ povedala Hermiona so slzami v očiach.

„Bude v poriadku, vezmi ho na ošetrovňu, ja pôjdem ďalej.“ Povedal rozhodne Harry.

 

„Nemôžeš ísť sám.“ Odpovedala Hermiona.

 

„Ron ťa teraz potrebuje. Keď sa dostanete von, pošli sovu profesorovi Dumbledorovi“ Presviedčal ju Harry. Hermiona na neho chvíľu uprene hľadela, ale nakoniec prikývla. Vytiahla svoj čarodejnícky prútik a opatrne levitovala pred sebou Ronovo telo. Harry ju sledoval, kým neopustila miestnosť. Potom sa vydal ďalej.

 

Harry chvíľu kráčal úzkou chodbou až sa ocitol pred ďalšími dverami. Otvoril ich a ocitol sa v miestnosti plnej fľaštičiek s elixírmi. Profesor Snape. Pomyslel si a bolo mu jasné, že túto prekážku tam postavil práve vedúci jeho fakulty.

 

Chvíľu zamyslene hľadel na prechod do ďalšej miestnosti, z ktorého šľahali mohutné plamene. Čierne plamene. Zrazu sa dvere, cez ktoré vošiel zatvorili a vyšľahli z nich modré plamene. Harry také niečo ešte nevidel. Postúpil dopredu a pozrel na pracovný stôl v strede miestnosti. Okrem fľaštičiek sa na ňom nachádzal aj pergamen. Harry ho zobral do ruky a prečítal si profesorove pokyny.

 

Nebezpečenstvo je pred tebou, za sebou pokoj máš,

dve z nás isto pomôžu ti, ktorúkoľvek požiadaš;

len jedna z nás cestu ďalej otvára ti,

kto odpije z druhej, bude sa môcť vrátiť;

dve z nás žihľavové víno naplnilo,

zato v troch jed striehne so smrtiacou silou.

Ak tu nechceš ostať; po jednej z nás siahni,

a našich rád drž sa, uvidíš, že správnych.

Prvá rada: nech kdekoľvek jed sa bude ukrývať,

vľavo od neho vždy žihľavové víno bude stáť.

Druhá: my tu na okrajoch, každá iná,

no ak chceš ísť ďalej, pokojne nás míňaj.

Tretia rada: ako vidíš, naše tvary rôzne sú,

najmenšia a ani najväčšia smrť v sebe nenesú.

Štvrtá: tie, čo druhú z ľava, druhú sprava vidíš stáť,

chutia síce rovnako, no rozličné sú na pohľad. *

 

Zmätený Harry sa začal prechádzať okolo stola a pozoroval fľaštičky na ňom. Toto nebolo kúzlo – bola to hádanka. Zrazu sa zastavil a usmial sa. Mám to. Pomyslel si a pristúpil k stolu. Zobral z neho malú fľaštičku a odzátkoval ju. Vypil ju na jeden dúšok. Pocítil, ako jeho telo naplnil chlad. Pokročil ku dverám a vkročil do tmavých plameňov, ktoré mu vôbec neublížili. Ocitol sa v poslednej komnate.

 

Pred ním stála postava a zrkadlo. Zrkadlo z Erisedu. Harry prekvapene zažmurkal.

 

„Potter,“ zašepkal neznámy hlas a Harryho okamžite rozbolela hlava. „Dala sa očakávať, že sa tu zjavíš.“

 

„Kto ste a kde ste?“ zvolal Harry a obzeral sa okolo seba.

 

Profesor Quirell sa na neho otočil a na jeho tváry sa zjavil diabolský úsmev. „Pán Potter, je vinikajúce, že ste nás poctil svojou návštevou.“ Harry prekvapene pozeral na svojho profesora Obrany proti čiernej mágii. Jeho koktanie bolo preč.

 

„Quirinus, nechaj ma porozprávať sa s pánom Potterom,“ ozval sa opäť neznámy hlas.

 

„Ale pane, ste ešte slabý, potrebujeme ten kameň.“ Zvolal profesor.

 

„Ten chlapec nám ho nájde.“ Povedal hlas.

 

„Kameň? Aký kameň?“ prehovoril konečne Harry.

 

„Kameň mudrcov, riaditeľ Dumbledore ho tu niekde ukryl a vy nám ho nájdete.“ Vyštekol Quirell až Harry o niekoľko krokov ustúpil.

 

„Poď sem chlapče,“ prikázal mu hlas a Harry opäť pocítil ostrú bolesť vo svojej jazve.

 

Veľmi neochotne, ale predsa pristúpil bližšie. Profesor Quirell si medzitým odmotával svoj turban, bez ktorého sa nepohol ani na krok. Harry ho prekvapene sledoval. Predtým, než sa mu profesor otočil chrbtom, luskol prstami a okolo Harryho sa pevne ovinuli povrazy. Chlapec nestihol ani zareagovať. Zaoberal sa totiž vo svojej mysli otázkou, čo je Kameň mudrcov.

 

„Slávny Harry Potter nevie, čo je Kameň mudrcov?“ ozval sa posmešný hlas a Harry strnul hrôzou, keď konečne zistil odkiaľ ten tajomný hlas vychádza. Na temene teraz už odhalenej hlavy profesora Quirella sa nachádzala znetvorená tvár inej osoby.

 

„Voldemort,“ zašepkal Harry a lapal po dychu.

 

„Áno, som to ja, milý Harry. Dúfam, že si na mňa spomínaš, už sme sa spolu stretli.“

 

„Ale, ako-?“ zvolal Harry.

 

„To ťa nemusí trápiť, chcem, aby si sa pozrel do zrkadla a povedal mi, kde je ten kameň!“ prikázal mu Voldemort.

 

„Ja neviem nič o žiadnom kameni. Na čo ti vôbec je!“ zvolala vzdorovito Harry.

 

„Ty hlupák, ten kameň mi poskytne večný život. Okamžite mi ho nájdi, ináč moja kliatba, ktorú už veľmi dobre poznáš tentoraz neminie svoj cieľ.“

 

Harry si v duchu želal, aby bol vedľa neho niekto z jeho profesorov, oľutoval svoju zvedavosť a to, že oklamal riaditeľa svojej fakulty. Vedel, že jeho šance na záchranu sú minimálne. Bolesť jeho hlavy sa stupňovala každým Voldemortovým slovom a on mal pocit, že mu vybuchne.

 

Otočil sa tvárou k zrkadlu a uprene sa do neho zahľadel. Zo všetkého na svete si najviac želám nájsť Kameň mudrcov skôr ako Voldemort. Pomyslel si Harry a na chvíľu zatvoril svoje oči. Keď ich opäť otvoril videl, ako sa vedľa jeho odrazu v zrkadle zjavujú jeho rodičia. Odraz Harryho na neho šibalsky mrkol a jedna jeho ruka siahla do pravého vrecka jeho nohavíc. Harry pocítil, ako mu vrecko oťaželo.

 

Zrazu sa za postavami jeho rodičov opäť zjavila tá tretia neznáma postava. Blížila sa k nemu a Harry v nej spoznal.... profesora Snapa. Čo sa to tu...

 

„Potter...“ ozval sa zrazu v komnate hrozivý hlas riaditeľa jeho fakulty. Harry si na sekundu myslel, že sa mu sníva. Nevedel, či bol odraz len jeho predstavou alebo skutočnosťou. Povrazy z jeho rúk zmizli. Rýchlo sa otočil a zbadal, ako profesor Snape svojim prútikom mieri na profesora Quirella.

 

„Pro-profesor.“ Vykoktal vystrašene Harry. Zrazu nevedel, koho sa má báť viac.

 

Voldemortova tvár sa stiahla do nahnevanej grimasy. „Severus, jeden z mojich verných, alebo to tak nie je?“ ozval sa Voldemort a Snape skamenel. Voldemort sa otočil na neho a Severus Snape hľadel do červených očí Temného Pána.

 

Harryho naplnil hnev. Vrah jeho rodičov je opäť tu a riaditeľ jeho fakulty patrí medzi jeho  služobníkov.

 

Harry rukou siahol do svojho vrecka, aby sa uistil, že Kameň mudrcov má naozaj vo vrecku. Bol tam. Rozbehol sa proti postave profesora Quirella a prudko do nej narazil. Profesor od bolesti skríkol a zatackal sa. Zároveň sa však snažil Harryho chytiť.

 

Severus Snape nebol nikdy tak šokovaný, ako teraz. Skôr než stihol zareagovať videl, ako sa jeho prekliaty študent rozbehol proti profesorovi Quirellovi a narazil do neho.

 

Len čo sa Quirell dotkol Harryho opäť skríkol od bolesti.

 

„Čo sa to deje? To páli! Majstre, pomôžte mi!“ volal zúfalo a Harry si okamžite všimol, že profesor Quirell má popálenú ruku, z ktorej sa dokonca dymilo.

 

„Chyť ho!“ zavrčal Voldemort a Quirell sa opäť vrhol na Harryho. Chytil ho pod krkom tak, že nemohol dýchať. Severus Snape mávol svojim prútikom a vyslal proti Quirellovi kliatbu. Len čo sa ho dotkla ozval sa neľudský výkrik a postavala profesora Quirella sa zrútila na chlapca. Harry prudko dopadol na zem a všetko okolo neho sčernelo.

 

Severus Snape prekvapene hľadel na Quirellove skamenelé telo, ktoré sa začalo rozpadať na prach, z ktorého sa sformovala Voldemortova postava a s posledným vražedným pohľadom na neho pozrela, kým sa rozplynula aj ona.

 

Severus okamžite pribehol ku chlapcovi, ktorý ležal v bezvedomí na zemi a niekoľkými diagnostickými kúzlami skúmal jeho stav. Už predtým sa musel postarať o toho ryšavca Weasleyho, ktorého sa malá šprtka Grangerová pokúšala dostať na ošetrovňu. Okrem bezvedomia a veľkej tržnej rany na Harryho hlave neodhalil žiadne zranenie. Akurát, že chlapcove ruky vyzerali ako po popálení. Rýchlym pohybom prútika zastavil krvácanie a ďalším mávnutím znehybnil chlapca tak, aby nedošlo k ďalšiemu poraneniu. Opatrne ho zobral do náručia a zamieril s ním na ošetrovňu. Napriek tomu, že bol na neho nahnevaný, chlapec ho opäť raz prekvapil.

 

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

* použité z originálu HP a Kameň Mudrcov

 

07.09.2010 16:11:59
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (76 | 13%)
Raz za dva týždne (30 | 5%)
Raz za mesiac (30 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one