Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Kapitolka je venovaná výlučne Biggi, ktorá sa osvedčila ako výborný liečiteľ na chrípku
Takže Biggi, tu je tvoje raňajkové menu.
Prajem všetkým príjemné čítanie.

Dobby

 

Severus Snape sa ponáhľal k bráne Rokfortu a len čo bol za hranicami školy s prásknutím sa premiestnil nevedno kam. Zistenie, že Harry Potter je jeho dieťa ho vykoľajilo. Nevedel sa s tým zmieriť, nechápal, prečo mu to Lily urobila. Odvtedy, čo ho opustila kvôli Potterovi uzavrel sa voči okolitému svetu a opustil aj to malé množstvo priateľov, ktorých mal. Jeho životom sa stalo špehovanie pre Dumbledora a učenie Elixírov. Ale zrazu sa tu objavil Harry a jeho život sa obrátil naruby.

Ráno bolo miesto učiteľa Elixírov prázdne. Albus Dumbledore zamyslene pokukoval po svojich kolegoch a premýšľal, kde sa zdržal Severus. Rovnako na tom bolo aj jedno tmavovlasé dieťa, ktoré občas uprelo pohľad tým smerom. Harry mal obavy, že za to môže on. Ráno sa chcel svojmu riaditeľovi fakulty ospravedlniť, ale nenašiel ho v jeho kabinete, kde sa obvykle pred raňajkami zdržiaval.

Keď nastalo vyučovanie a profesor Snape sa neobjavil, Albus Dumbledore začal po svojom zamestnancovi pátrať. Bolo mu jasné, že sa muselo stať niečo vážne, keď Severus Snape bez slova zmizol. Škriatkovia na jeho príkaz prehľadali hrad a priľahlé pozemky. Okolo obeda bolo jasné, že profesor Snape zmizol.

Študenti mali zrušené všetky hodiny elixírov, čo niektorí privítali s radosťou, ale väčšina zo Slizolinčanov chodila po škole v hlúčikoch a živo diskutovala o tom, kde by mohol byť ich riaditeľ.

Dumbledore si zavolal Harryho do riaditeľne a snažil sa od chlapca zistiť, čo sa dialo počas jeho trestu a či si nevšimol niečo zvláštne. Harry, obávajúci sa ďalšieho trestu zatajil, čo sa dialo včera a tak bol Dumbledore nútený poveriť dočasným vedením Slizolinskej fakulty profesorku Sinistrovú.

 

----------------------------------------------------------------------------------------------

 

Severus Snape sa premiestnil na koniec dediny, ktorá bola ponorená do tmy, len kde tu v okne svietilo slabé svetlo. Rýchlym krokom sa vydal k hrdzavej bránke, za ktorou sa nachádzali pozostatky domu. S vŕzganím ju otvoril a ocitol sa na pozemku. Pozorne sa okolo seba rozhliadol a vošiel do domu.

Všade okolo neho bol prach a sutiny, ktoré tu ostali po osudnej noci. Prešiel do obývačky, kde sa nachádzala prehnitá sedačka a malý stôl, ktorý bol pokrytý hrubou vrstvou prachu. Izbe dominoval obrovský krb, na ktorom boli porozkladané zaprášené fotografie. Severus k nim pristúpil a zobral jednu z nich do ruky. Zašepkaním zaklínadla odstránil z fotografie špinu a zahľadel sa na ňu. Bola na nej usmievajúca sa žena, ktorá držala na rukách malé bábätko. Severus bolestne zatvoril oči a zhlboka sa nadýchol. Fotografiu skryl vo vrecku svojho plášťa. Otočil sa a poobzeral sa po miestnosti. Bol rozhodnutý nájsť čo i len jediný náznak toho, že Harry je jeho syn, aj keď nepochyboval o pravdivosti predošlého testu.

Postupne prechádzal všetkými miestnosťami a prehľadával každý kút. Nakoniec sa mu vďaka náhode podarilo objaviť tajnú skrýšu v podlahe v spálni. Z malého otvoru vytiahol hrubý notes v kožených doskách. Opatrne ho oprášil a otvoril prvú stránku. Písmo bolo málo čitateľné, ale napriek tomu sa mu podarilo rozlúštiť niekoľko riadkov. Bol to Lilyin denník. Severus opatrne listoval stránkami a hľadal dôkazy. Niekoľkokrát musel použiť čistiace kúzlo aj na stránky denníka, aby sa mu vôbec podarilo zistiť o aké obdobie zápisov sa jedná. Nakoniec našiel čo hľadal.

 

... som si tým istá. Moje ranné nevoľnosti to len potrdzujú. Čo budem robiť. James sa nesmie dozvedieť o tej noci so Severusom. Milujem síce Severusa, ale vybral si stranu zla, nemôžem s ním ostqť a riskovať tak život nášho dieťaťa. Temný Pán by ho chcel na svoju stranu. Jamesova náklonnosť je čoraz očividnejšia. Ach, Bože, akú budúcnosť dám svojmu dieťaťu. Táto neistota mi nedá spať....

 

Severus sa zhlboka nadýchol a prelistoval niekoľko stránok, kým pokračoval v čítaní.

 

Malý má jeho ústa a vlásky. Našťastie má James rovnakú farbu, aj keď tie jeho sú neposlušnejšie. Keď sa na mňa Harry pozrie tými čoraz zelenšími očami akoby mi videl až do duše. Nikto netuší, že nie je Jamesov syn. Keby Severus poznal pravdu, bol by hrdý na svojho syna. Ak sa raz táto vojna skončí poviem mu pravdu...

 

Severus nepotreboval ďalej čítať. Lilyin denník bol jasným dôkazom. V očiach sa mu zaligotali slzy, ale potlačil ich. Pomaly sa vydal do chodby. Keď prechádzal okolo detskej izby zbadal na zemi malého dráčika. Zodvihol ho z prachu a vopchal do vrecka k fotografii. Ponorený do myšlienok opustil dom a opäť sa premiestnil.

Ocitol sa na konci lesa. Vydal sa po zarastenom chodníku, ktorý viedol k mohutnej bráne. Vytiahol prútik zašepkal zaklínadlo a brána sa so zaškrípaním otvorila. Sídlo Princeovcov bolo dosť spustnuté. Severus tu niekoľko rokov nebol. Po štrkovej ceste sa dostal k hlavnému vchodu do domu. Opäť predniesol niekoľko zaklínadiel a potom otvoril dvere. Ocitol sa v priestrannej hale, ktorej dominovali obrovské obrazy jeho predkov. Severus sa veľmi nezdržoval a presunul sa do knižnice, ktorá zaberala väčšiu časť prízemia spolu s jedálňou a salónikom pre hostí. Prešiel do jej zadnej časti, kde sa nachádzali rodinné kroniky zaznamenávajúce životy niekoľkých desiatok generácií rodu Princeovcov. Naposledy si ich Severus prezeral ako dieťa, keď ešte žila babička Princeová, ktorá si ako jediná dokázala presadiť, že ju Severus mohol v tomto sídle navštíviť. Jeho starý otec sa nikdy nezmieril s tým, že si jeho matka Eillen vzala za muža mukla. Z jednej z políc vytiahol tú najnovšiu kroniku, ktorá zaznamenávala aj jeho život. Všetky kroniky rodu Princeovcov boli začarované tak, že ich mohol otvoriť len potomok tohto rodu a tak sa Severus bez problémov začítal do jej stránok. Rozsiahly rodokmeň na úvodných stranách uvádzal Harryho ako posledného potomka rodu Princeovcov. Severus otočil niekoľko strán a prechádzal očami text, ktorý zaznamenával život jeho syna. Po niekoľkých minútach čítania knihu vrátil na miesto a opustil knižnicu. Pomalým krokom sa vydal na poschodie. Jeho prítomnosť upútala obyvateľov obrazov, ktorí ho teraz so záujmom sledovali. Na vrchole schodiska sa Severus otočil a niekoľkými mávnutiami prútikom odstránil z haly, schodiska a chodby najhoršiu špinu. Potom sa presunul k dverám oproti schodisku a ocitol sa v obrovskej spálni. Tu postupoval podobne, najprv odstránil obrovské nánosy prachu a potom sa pustil do zmeny v zariadení. Doteraz tmavá izba sa po niekoľkých hodinách zmenila na nepoznanie. Ťažké závesy, ktoré doteraz zakrývali obrovské okná boli nahradené slabozelenými vzdušnými závesmi a záclonami, ktoré púšťali do izby oveľa viac svetla ako predtým. Tmavý nábytok nahradil svetlejší a obrovskú posteľ s baldachýnom teraz pokrývala slizolinsky zelená prikrývka. Po uprataní a premene izby sa Severus presunul do vedľajšej kúpelne, ktorú dôkladne vyčistil. Okrem obrovskej vane sa v nej chádzal sprchový kút a záchod. Severus unavený po celom dni zaliezol do vane a doprial si poriadny relax. Bol rozhodnutý stráviť v tomto sídle niekoľko dní, aby si utriedil svoje myšlienky a rozhodol sa, čo bude robiť ďalej. Bolo mu jedno, že by mal byť teraz na Rokforte a venovať sa tým dutým hlavám. Albus si určite poradí a on za ten čas nájde riešenie na vzniknutú situáciu.

 

----------------------------------------------------------------------------------------------

 

Ani po týždňovej neprítomnosti profesora Snapa nebolo riaditeľovi Rokfortskej strednej školy čarodejníckej jasné kam a prečo tak náhle zmizol bez toho, aby ho o svojom odchode informoval. Navštívil všetky miesta o ktorých vedel, že sa tam Severus zdržuje, ale bezúspešne. Ostatní profesori ho neustále zahŕňali otázkami týkajúcimi sa neprítomnosti ich kolegu, ale nedokázal im dať uspokojivú odpoveď.

Sedel za stolom vo Veľkej sieni a pozoroval usádzajúcich sa študentov, ktorí prichádzali na večeru. Bol rozhodnutý nájsť za Severusa adekvátnu náhradu na elixíry, pretože hodiny elixírov boli vážne ohrozené. Ako v hlavne prechádzal možný zoznam kandidátov, dvere na Veľkej sieni sa s rachotom otvorili a do siene vstúpil obávaný profesor Elixírov. Na tvári mal nič nehovoriaci výraz a jeho plášť za ním hrozivo vial, až sa niektorí mladší žiaci okolo ktorých prechádzal od strachu prikrčili.

Profesorský zbor s tichosťou sledoval jeho majestátny príchod a keď sa posadil na svoje miesto venoval im jeden zo svojich vyzývavých pohľadov.

„Severus, som rád, že ťa opäť vidím, môj chlapče!“ povedal riaditeľ. „Robili sme si starosti, keď si tak náhle bez vysvetlenia zmizol.“ Pokračoval riaditeľ. „Môžeš mi vysvetliť kde si bol?“

„Teraz nie, riaditeľ. Porozprávame sa po večeri a osamote.“ Odvetil Severus a slovo osamote zdôraznil, keď videl zvedavý pohľad profesorky McGonagallovej.

Riaditeľ pokýval hlavou a tlesknutím dal pokyn, že večera môže začať. Severus si nabral svoju porciu na tanier a pohľadom vyhľadal slizolinský stôl. Jeho študenti boli očividne potešení jeho návratom. Pohľad mu však zablúdil k tmavovlasému chlapcovi so zelenými očami, ktorý zblednutý hľadel do svojho taniera a neodvážil sa zodvihnúť hlavu. Harry sa obával, že profesor Snape je na neho ešte stále nahnevaný a jeho náhly príchod ho zastihol nepripraveného.

Večera prebehla v relatívne pokojnom duchu, aj keď mnohí zo študentov po očku pokukovali po svojom profesorovi Elixírov.

Len čo Severus dojedol zamieril spolu s riaditeľom do jeho riaditeľne. Usadil sa do kresla oproti riaditeľovmu stolu a čakal kým ho vyzve, aby podal vysvetlenie.

Albus Dumbledore stál zamyslene pri okne a pozeral sa na pozemky školy, po chvíli sa otočil na svojho mladšieho kolegu.

„Severus, neviem či si uvedomuješ-“ začal riaditeľ, ale ihneď bol prerušený.

„Albus, veľmi dobre si uvedomujem, že som vás o svojom náhlom odchode neinformoval. Mal som však k tomu oprávnené dôvody. Moja neprítomnosť v škole a hlavne miesto môjho pobytu muselo ostať utajené.“ Začal vysvetľovať Severus.

„Mohol by si mi aspoň vysvetliť, čo sa stalo? Snažil som sa niečo dostať z Harryho, ale odmietol mi odpovedať, aj keď je mi podľa jeho správania jasné, že sa medzi vami niečo stalo.“ Pokračoval riaditeľ.

Severus sa pri Harryho mene trochu strhol, ale v duchu sa pousmial, že chlapec nepovedal nič o tom, čo sa dialo počas jeho trestu.

„Takže čo sa teda stalo?“ naliehal riaditeľ.

„Stalo sa toho veľmi veľa...“ zašepkal Severus a povzdychol si. Pustil sa do rozprávania a vysvetľovania dôvodu svojej neprítomnosti. Albus Dumbledore ho pozorne počúval. Keď mu Severus odhalil pravdu bol rovnako šokovaný ako on. Prekvapilo ho, že Lily ako členka Fénixovho rádu zatajila takúto podstatnú informáciu. Severus neprezradil, že našiel Lilyin denník. Bolo mu jasné, že Albus Dumbledore by ho chcel dôkladne preskúmať. Toto však bola jediná vec a dôkaz, ktorý Lily zanechala a on sa ho nemienil vzdať.

„...potreboval som si premyslieť čo ďalej. Chlapec nemá ani tušenie, čo sa deje. Dôkazy, že je môj syn sú nezvratné. A ja som sa rozhodol, že by sa mal dozvedieť pravdu, aj keď asi nebude veľmi nadšený.“ Dokončil Severus.

Albus Dumbledore sa usmial na svojho kolegu a prehovoril. „Severus, nepochybujem o tom, že Harry bude rovnako prekvapený ako my dvaja, ale nepodceňuj toho chlapca. Veľmi mu chýba vlastná rodina a napriek Arabelinej snahe sa nám mu ju veľmi nepodarilo nahradiť. Pred ostatnými to však budeme musieť i naďalej utajovať. Kvôli vašej bezpečnosti. Koniec školského roka je predo dvermi, chlapec by mohol stráviť letné prázdniny s tebou, ak súhlasíš.

„S tým počítam, pripravil som na jeho príchod naše staré rodinné sídlo, ale zišiel by sa mi tam nejaký domáci škriatok na výpomoc. Predsa len nie som zvyknutý starať sa o dieťa.“ Odpovedal Severus.

„To nebude problém. Pridelím ti dvoch škriatkov z hradu. Budú ti plne k dispozícii.“

„Ďakujem vám Albus.“

„Nemáš za čo môj chlapče, ale nabudúce ma predsa len informuj, keď budeš chcieť na dlhšiu dobu opustiť hrad.“

Severus prikývol a rýchlo opustil riaditeľňu. Potreboval skontrolovať svojich hadov, ktorí za jeho neprítomnosti určite nelenili a postarali sa o pár nepríjemností.

18.02.2011 22:54:56
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one