Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

45. Koniec školského roka

A je tu posledná časť tejto poviedky. Zdá sa to až neuveriteľné, že som túto poviedku písala dva roky. Ale je tomu tak. Strávila som pri jej písaní veľa zaujímavých chvíľ a vďaka nej som si uvedomila, že Harryho príbeh sa mohol vyvíjať úplne ináč ako v kánone. Nikdy sa totiž nezmierim so Severusovou smrťou. Vždy som ho považovala za človeka, ktorý napriek svojej povahe mal Harryho rád a mohol mu byť otcom. Preto túto tématiku milujem. Nesľubujem, ale je dosť možné, že na svetlo sveta príde aj pokračovanie tejto poviedky, ktorá nám porozpráva aj ďalšie odlišné príbehy z Harryho života. Nebude to však tak skoro.

Každopádne ďakujem každému jednému čitateľovi a komentujúcim za to, že si túto poviedku obľúbili. Prajem vám krásne čítanie poslednej časti tohto príbehu.

 

Dobby

Harrymu uplynuli posledné týždne jeho prvého ročníka ako vo sne. Odvtedy, čo sa dozvedel o tom, že profesor Snape je jeho otec sa vzťahy medzi nimi zlepšili. Severus mu vysvetlil, že ich príbuzenský vzťah musí kvôli bezpečnosti oboch ostať utajený. Harry to síce tak úplne nechápal, ale podriadil sa vôli svojho otca. Nevedel sa dočkať prázdnin. Jeho ocko mu povedal, že prvý týždeň strávi u pani Figgovej, aby jeho cesta vlakom „domov“ bola realistická. Potom sa presunie spolu s ním na zvyšok prázdnin do ich rodinného sídla. Harry sa na to tešil, neustále sa Severusa vypytoval, ako sídlo vyzerá a čo všetko sa tam dá robiť. Severus ho vždy odbil so slovami, aby sa nechal prekvapiť.
Napriek tomu, že Harry mal za sebou skúškové obdobie a záver metlobalovej sezóny, kde Slizolinu len o vlások unikol metlobalový pohár, vďaka víťazstvu Chrabromilu nad Bifľomorom sa chlapec cítil oddýchnutý.
Nemal ani tušenie, že pri každej večernej návšteve svojho otca, ktorú pred ostatnými zakrývali ako doučovanie z elixírov, mu Severus tajne do čaju primiešal posilňujúci elixír. Nepáčila sa mu totiž chlapcova bledosť a kruhy pod očami.
Počas dňa sa k sebe správali ako profesor a študent, aj keď sa Harry niekedy neubránil úsmevu. Jeho zmenené správanie si všimol Draco Malfoy, ale nech sa snažil akokoľvek, nepodarilo sa mu zistiť dôvod.
Profesor Dumbledore bol spokojný s vývojom situácie a prisľúbil Severusovi akúkoľvek pomoc. Súhlasil so Severusovým návrhom, aby všetko ostalo utajené a navonok sa správali ako obvykle. Aj keď blížiace sa prázdniny prinášali určité problémy, pretože profesor Snape, ako bolo vo všeobecnosti známe, trávil leto výlučne na hrade. Obaja čarodejníci preto vymysleli plán, ktorý predostrú svojim kolegom a zabezpečia tak, že nikdo počas leta nebude po Severusovi pátrať.
Harry pre zmenu premýšľal, ako Dudleymu oznámi, že u pani Figovej strávi len jeden týždeň. Trochu ho mrzelo, že nebude môcť byť s Dudleym a jeho priateľmi, ale jeho potreba otca bola silnejšia.
Študenti trávili teraz veľa času na pozemkoch školy, užívali si dlhé slnečné dni a tešili sa na nadchádzajúce prázdniny. Vlak do Londýna mal odchádzať o dva dni. Harry mal už väčšinu svojich vecí zbalenú a tešil sa na cestu vlakom. Podľa dohody ho mala na nástupišti 9 ¾ vyzdvihnúť pani Figgová. Severus jej poslal sovu s pokynmi a oznámil jej tiež, že Harry u nej strávi len jeden týždeň. Ani Arabela Figgová nevedela, prečo Harry toto leto nebude u nej, ale po ubezpečení od Albusa Dumbledora, že chlapec bude v dobrých rukách sa upokojila.
Večer hneď po slávnostnej hostine si riaditeľ zavolal Harryho do riaditeľne a strávil s ním niekoľko minút. Vystríhal ho, aby bol pozorný a nevystavoval sa zbytočne nebezpečenstvu a rovnako ho tiež upozornil, aby nové skutočnosti svojho života nikde neprezrádzal. Harry, ktorý vedel, že nesmie ohroziť ľudí, ktorí pre neho veľa znamenali bez protestov so všetkým súhlasil.
Keď sa uložil k spánku nemohol veľmi dlho zaspať. Premýšľal nad všetkým, čo sa tento rok stalo a ako veľmi sa jeho život zmenil. Prevaľoval sa z boka na bok a hľadel do tmy. Keď aj po niekoľkých hodinách počúval kľudný dych svojich spolužiakov, s povzdychom sa potichu postavil a z neďalekej stoličky si zvesil župan. Opatrnými krokmi sa vykradol z prváckej spálne a zamieril do spoločenskej miestnosti. Napriek letnému počasiu v nej bolo chladno a miestnosť osvetľovalo len slabé svetlo z dohárajúceho krbu. Harry si k sebe viac pritiahol župan a prešiel bližšie ku krbu. Sadol si na pohovku a do ohňa priložil jedno polienko. Trvalo niekoľko minút kým sa oheň opäť rozhorel. Harry hľadel do plameňom a pozoroval ich farbu.
Zrazu mal pocit, akoby začul nejaký hlas a tak sa rýchlo poobzeral okolo. Asi sa mi to zdalo. Pomyslel si. Po chvíli začal pociťovať únavu, ale napriek tomu vedel, že nezaspí.
 
----------------------------------------------------------------------------------------------
 
Severus Snape sedel vo svojom kabinete a uzatváral dokumentáciu z elixírov za uplynulý ročník, keďže toto leto neplánoval ostať na Rokforte. Našťastie vďaka svojej precíznosti nemal až tak veľa roboty, ako jeho kolegovia, ktorí si túto prácu nechávali na letné prázdniny.
Strávil po večeri niekoľko hodín s Albusom a spoločne riešili veci, ktoré sa týkali Harryho. Albus ho ubezpečil, že všetko je zabezpečené tak, aby sa nikto nedozvedel, kde chlapec bude tráviť letné prázdniny. Oznámil mu, že Arabela sa niekoľkokrát snažila dopátrať, čo sa deje, ale vzhľadom na nebezpečenstvo prezradenia ani jej nepovedal pravdu.
Severus bol s vývinom udalostí spokojný. Prekvapovalo ho, ako sa Harry snažil neprezradiť ich vzťah a presvedčil sa, že je viac Slizolinčanom, ako si myslel.
Sklonený nad pergamenmi popodpisoval posledné dokumenty a unavene sa povystieral. Rýchlo vyčaroval Tempus, aby zistil koľko je hodín. Boli dve hodiny ráno.
Mávol prútikom a pergameny sa úhľadne poukladali na stôl. Postavil sa a zamieril von zo svojho kabinetu. Predtým, než sa konečne uloží spať bol rozhodnutý skontrolovať svojich hadov. Hlavne siedmaci mali totiž vo zvyku zabávať sa aj po večierke, ktorá bola výnimočne presunutá na polnoc.
Kráčal tmavou chodbou a na cestu si svietil prútikom. Všade bolo ticho. Niekoľko portrétov, ktoré sa nachádzali v žalároch sa zamračene pozeralo na profesora Elixírov, ale neodvážilo sa povedať ani slovo. Poznali povahu tohto Netopiera zo žalárov, ktorý sa často po nociach „túlal“ hradom, aby prichytil narušiteľov školského poriadku.
Po chvíli sa Severus ocitol pred portrétom vedúcim do slizolinskej klubovne. Povedal heslo a portrét sa odchýlil. Vošiel dnu a krátkou chodbou prešiel do spoločenskej miestnosti, ktorú ožarovalo svetlo z krbu. Bolo to práve to svetlo, ktoré upútalo jeho pozornosť. O tomto čase bola spoločenská miestnoť tmavá. Potichu sa presunul dopredu. Vtom zbadal na pohovke pred krbom malú postavu. Už sa chystal svojho študenta vyhrešiť, že nespí, keď si uvedomil, že je to Harry.
Už zase nespí? Čo sa to s ním deje? Pomyslel si Severus a pristúpil k synovi, ktorý ho zatiaľ nezaregistroval. Bol zabraný do vlastných myšlienok.
„Harry? Čo tu robíš?“ povedal ticho, no napriek tomu sa chlapec strhol.
„Ja-ja, nemôžem zaspať.“ Povedal Harry, len čo sa spamätal.
„Prečo si si neprišiel vypýtať elixír?“ opýtal sa Severus.
„Nechcel som ťa rušiť, určite máš veľa práce.“ Povedal ticho Harry. Obával sa, že by niekto mohol zachytiť ich konverzáciu, aj keď bola miestnosť prázdna.
„Poď so mnou.“ Odvetil rýchlo Severus, ktorý si to tiež uvedomil a pokynul chlapcovi, aby sa k nemu pripojil.
Harry rýchlo vstal a nasledoval svojho otca.
Keď prechádzali tmavou chodbou a mierili do kabinetu profesora Elixírov, Harry sa niekoľkokrát znepokojene poobzeral okolo seba.
Len čo sa ocitli v kabinete, Severus zamieril prútikom na dvere a zabezpečil ich proti odpočúvaniu.
„Trápia ťa nočné mory?“ spýtal sa Harryho.
„Nie, skôr nemôžem zaspať.“ Povedal Harry.
Severus sa na neho zamyslene pozrel a povedal, „Poď, presunieme sa do mojich izieb. Šálka teplého kakaa ti urobí dobre.“ Harry sa usmial a vydal sa za ním.
Severus objednal pre Harryho šálku teplého kakaa a pre seba šálku slabého čaju. Posadil sa do kresla pri krbe, ktorý príjemne ohrieval miestnosť.
„S tou tvojou nespavosťou budeme musieť niečo spraviť. Nepáči sa mi, aký si bledý.“
„Necítim sa unavený, aj keď nemôžem spať.“ Odpovedal Harry.
Ani sa nemôžeš, keď ti dávam do pitia posilňujúci elixír. Pomyslel si Severus. Vedel však, že takýto postup nie je riešením.
„Asi naozaj potrebuješ zmenu prostredia. Uvidíme, či sa to zlepší.“ Povedal Severus a odpil si z čaju.
Harry prikývol. Opäť premýšľal nad tým hlasom, ktorý počul v spoločenskej miestnosti a začul ho opäť počas toho, ako nasledoval svojho otca. Nechcel o tom svojmu otcovi povedať. Pripadalo by mu to čudné a možno by si myslel, že je Harry blázon.
Obaja ticho popíjali teplý nápoj zo svojej šálky a hľadeli do plameňov.
„Asi by som mal už ísť.“ Povedal napokon Harry a položil prázdnu šálku na neďaleký stolík.
„Dobre, pokús sa aspoň na chvíľu zaspať, už nemá zmysel, aby som Ti dával nejaký elixír.“ Povedal mu Severus a viedol Harryho von z bytu.
„Dávaj si zajtra na seba pozor a počúvaj pani Figgovú. O týždeň ťa vyzdvihnem v Surrey.“ Povedal mu Severus, keď zastali neďaleko portrétu vedúceho do slizolinskej fakulty.
„Neboj sa, dám si pozor.“ Odvetil Harry.
„Ak by sa niečo dialo, okamžite mi pošli sovu.“ Povedal mu Severus.
„Áno, pošlem.“ Pokýval hlavou Harry. „Dobrú noc.“
„Dobrú noc, Harry.“ Odzdravil ho Severus a zamieril späť do svojich izieb, zatiaľ čo Harry smerom k portrétu.
 
----------------------------------------------------------------------------------------------
 
Ráno bol všade zhon. Študenti pobehovali po chodbách a snažili si pobaliť posledné drobnosti. Harry sa unavene posadil na posteli a sledoval, ako Crabb a Goyle vlečú svoje príručné tašky z ich spálne do spoločenskej miestnosti. Očividne boli plné sladkostí. Draco v miestnosti nebol. Harry sa pomaly vyhrabal z postele a dovliekol sa do kúpeľne. Tam sa trochu prebral po tom, čo si dal rýchlu vlažnú sprchu. Rýchlo sa obliekol a snažil sa dobehnúť svojich spolužiakov, ktorí sa medzitým vydali na raňajky.
„Pán Potter, kde tak letíte? Máte šťastie, že je koniec školského roka a ja vám už nemôžem strhnúť body!“ ozval sa za ním zrazu hlas, keď bežal chodbou.
Harry okamžite pribrzdil a otočil sa. Jeho pohľad sa stretol so zamračeným pohľadom jeho otca.
„Prepáčte, pane.“ Ospravedlnil sa Harry.
Severus sa pozorne zahľadel do synovej tváre. Harryho kruhy pod očami boli viditeľnejšie, ako včera. Severus zaťal zuby a rýchlo premýšľal, ako by mu mohol pomôcť.
„Predtým, než opustíte školu sa zastavte u mňa. Teraz choďte na raňajky.“ Povedal nakoniec a so zavírením plášťa opustil Harryho.
Harry pomalým krokom dorazil do Veľkej siene. Až na pár opozdilcov ako on už boli všetci študenti dnu. Rýchlo sa posadil na svoje miesto a naložil si na tanier niekoľko vajíčok so slaninou. Do pohára si nalial tekvicový džús a pustil sa do jedla. Jeho otec už sedel za učiteľským stolom a popájal svoju obvyklú rannú kávu.
Ku koncu raňajok riaditeľ požiadal o slovo a poprial všetkým študentom šťastnú cestu a pokojné prázdniny. Študenti sa potom rýchlo presunuli do svojich fakúlt, aby si vyzdvihli svoje príručné batožiny a potom sa zhromaždili na nádvorí, kde ich už čakali pripravené koče, ktoré ich mali odviezť k Rokfortskému expresu.
Harry so svojim malým batohom bežal ešte do kabinetu elixírov, kde ho čakal Severus. Len čo sa za chlapcom zatvorili dvere a boli chránení pred náhodnými okoloidúcimi, Severus mu vtlačil do ruky malú fľaštičku elixíru a prikázal mu ju vypiť. Harry sa okamžite prestal cítiť unavene a spokojne sa na svojho otca usmial.
„Ďakujem.“ Povedal otcovi a objal ho.
„Nie je za čo, synak.“ Povedal mu Severus. „Mal by si už bežať, koč na teba nepočká.“
Harry prikývol a odstúpil od svojho otca.
„Dávaj si pozor, uvidíme sa o týždeň. Nezabudni, že pani Figgová o ničom nevie.“ Vyroval ho Severus a pokynul mu, že môže odísť.
„Ahoj.“ Rozlúčil sa Harry a vykĺzol z kabinetu.
Keď dobehol na nádvorie, veľa kočov už bolo preč. Nakoniec medzi študentmi zbadal Ronove červené vlasy a rýchlo sa cez dav predral k nemu.
„Ahoj, máte voľné jedno miesto vo vašom koči? Moji spolužiaci už asi odišli“ spýtal sa Rona.
„Čauko, Harry. Jasné, môžeš ísť s nami.“ Odvetil Ron a Hermiona, ktorá stále vedľa neho prikývla. Harry sa na nich vďačne usmial.
Počkali kým sa dostali na radu a spoločne nastúpili do koča. Okrem nich do koča nastúpil ešte Neville Longbottom, ktorý v náručí niesol svoju žabu Gertrúdu.
„Tešíte sa na prázniny?“ spýtala sa Hermiona len čo sa koč pohol.
„Samozrejme. Charlie príde na niekoľko týždňov domov z Rumunska.“ Odvetil veselo Ron.
„A čo ty, Harry?“ obrátila sa na Harryho.
„Ja sa tiež teším.“ Povedal Harry vyhýbavo.
„Kde budeš tráviť prázdniny?“ pýtala sa ho Hermiona.
„Budem u pani Figgovej.“ Povedal Harry s mierne sklonenou hlavou. Nedokázal sa totiž pozrieť Hermione do očí, aby neodhalila, že nehovorí úplnú pravdu.
„Máš doma nejakých priateľov?“ spýtal sa Neville a hladil pri tom svoju ropuchu.
„Áno, neďaleko býva môj bratranec Dudley.“ Usmial sa Harry.
„Ty máš bratranca? Prečo potom nebývaš s ním?“ spýtal sa prekvapene Neville.
„To by bolo na dlhé rozprávanie a ja o tom nechcem hovoriť.“ Odbil ho Harry a naznačil aj ostatným, aby túto tému vynechali.
Vo vlaku sa Harry pripojil k svojim spolužiakom zo Slizolinu. Rozprávali sa o tom, čo ich čaká počas prázdnin a tešili sa spoločne na čas, keď si budú môcť porozprávať všetky zážitky s leta. Ani sa nenazdali a vlak začal spomaľovať a o nikoľko minút vchádzal do stanice King Cross. Všetci študenti povystupovali z vlaku a začalo sa veľké lúčenie so spolužiakmi a vítanie sa z rodičmi. Harry v dave vyhľadal pani Figgovú, ktorá stála neďaleko Weasleyovcov. Predral sa pomedzi dav a ocitol sa pri nej.
„Pani Figgová.“ Zvolal veselo.
„Harry, vitaj! Ako si sa mal?“ spýtala sa ho Arabela Figgová a objala ho.
„Výborne, doma vám všetko porozprávam!“ povedal jej.
„Harry, toto sú moji rodičia.“ Predstavil svojich rodičov Ron.
„Dobrý deň, pán a pani Weasleyovci.“ Odpovedal Harry.
„Ahoj, Harry? Aký bol školský rok?“ usmial sa na neho pán Weasley.
„Dobrý, ďakujem za opýtanie.“ Odpovedal Harry.
„Harry, mali by sme ísť.“ Povedala pani Figgová a Harry sa rýchlo rozlúčil s Ronom a jeho rodinou.
Spoločne s pani Figgovou prešli prepážkou a ocitli sa v muklovskom Londýne na stanici King Cross. Arabela Figgová sa rýchlo poozerala a spoločne s Harry prešla stanicou na ulicu. Tam rýchlo našli voľný taxík a nechali sa odviezť domov. Harry počas cesty oknom pozoroval okolie a čudoval sa, ako sa mesto za rok zmenilo. Dúfal, že jeho kufor už bude v jeho izbe aj s Hedvigou, lebo tak mu to sľúbil jeho otec.
Len čo sa ocitli v dome, Harry vybehol do svojej izby. V jej strede sa nachádzal jeho školský kufor a pri okne stála klietka s Hedvigou.
„Vďaka, oci.“ Zašepkal s miernym úsmevom Harry. 
„Harry, poď prosím dole. Máš návštevu.“ Ozval sa z dola hlas pani Figgovej.
Harry rýchlo otvoril Hedviginu klietku, aby mohla ísť na lov a rozbehol sa dole. V kuchyni pri okne stál Dudley.
„Dudley, ahoj!“ zvolal natešene Harry a vrhol sa na svojho bratranca.
„Harry, som tak rád, že si prišiel. Nevedel som sa ťa dočkať.“ Povedal Dudley Harrymu.
„Ako si sa mal?“ opýtal sa ho Harry.
„Smeltingtonská stredná je dosť nudná. Nepáčia sa mi tie ich pravidlá, ale chodil tam môj ocko. Som veľmi rád, že sú prázdniny.“ Odvetil Dudley a pokrčil plecami.
„Máš nejakých nových priateľov?“ vyzvedal Harry a Dudley prikývol.
„Áno, zopár ich mám, ale nie sú až takí dobrí priatelia ako ty a Piers a Dennis.“
„To som rád, ja som si tiež našiel pár nových priateľov.“ Odvetil Harry.
„Čo podnikneme? Chlani sa s nami chcú stretnúť dnes večer. Môžeš ísť von?“ spýtal sa Dudley Harryho.
„Počkaj, opýtam sa.“ Odvetil Harry a odbehol za pani Figgovou na záhradu, kde kŕmila svoje dve mačky. O chvíľu bol späť a s úsmevom Dudleymu prikývol.
„Stretneme sa teda o siedmej na križovatke, Musím teraz ísť, každú chvíľu by mala prísť na návštevu teta Marge.“ Odvetil Dudley a rýchlo odišiel.
Harry sa vrátil k vybaľovaniu svojich vecí, teda aspoň k časti z nich. Premýšľal ako povie Dudleymu, že u pani Figgovej bude len jeden týždeň. Mal svojho bratranca veľmi rád a mrzelo ho, že na seba budú mať len tak málo času.
Z jeho zamyslenia ho vytrhlo volanie pani Figgovej, aby prišiel na večeru. Prekvapene zamrkal, ale keď sa pozrel von, videl že slnko je nižšie nad obzorom, čo znamenalo, že sa svojimi myšlienkami zaoberal dlhú dobu. Obliekol si mikinu a zbehol dole do kuchyne. Rýchlo do seba nahádzal večeru a ponáhľal sa na dohodnuté stretnutie.
 
----------------------------------------------------------------------------------------------
 
V tom čase na Rokfortskom hrade sedel Severus Snape v riaditeľni a popíjal čierny čaj spoločne s riaditeľom Dumbledorom.
„Severus, všetky potrebné papiere, ako si ma žiadal sú tu. Vie o nich len zopár ľudí, pretože to bolo nevyhnutné. Si si vedomý, že ak sa táto informácia dostane na verejnosť ohrozí to nielen teba, ale aj chlapca?“
„Riaditeľ, som si veľmi dobre vedomý všetkých dôsledkov. Nemusíte mať obavy o to, že by nám hrozilo nebezpečenstvo. Viem sa o nás dobre postarať.“ Povedal Severus a mávnutím prútika nechal všetky dokumenty presunúť do svojich izieb.
„Napriek tomu mám obavy, môj chlapče.“ Povzdychol si riaditeľ.
„Riaditeľ, už sme o tom hovorili...“ povedal unavene Severus a pokrútil hlavou, že už o tom nechce hovoriť.
„Dobre, teda. Nezabudni sa tu však zastaviť koncom prázdnin, aby sme prejednali ako chlapca presunieme do hradu. Čo sa týka ostatných záležitostí, tak ťa budem kontaktovať, len ak by to bolo nevyhnutné.“ Povedal riaditeľ.
Severus prikývol, dopil čaj a opustil riaditeľňu. Kráčal tichými chodbami hradu a premýšľal nad tým, čo všetko ešte potrebuje zariadiť, kým opustí hrad. Bol spokojný, že veci okolo Harryho sa poriešili tak rýchlo aj vďaka riaditeľovej intervencii.
 
----------------------------------------------------------------------------------------------
 
Harry strávil príjemný večer s Dudleym, Dennisom a Piersom v neďalekom parku. Chlapci si rozprávali zážitky so školy a robili si plány na nasledujúce dni. Harry ešte stále čakal na vhodnú príležitosť, aby Dudleymu oznámil, že za pár dní odchádza. Teraz spoločne kráčali tichou ulicou a tlmene sa rozprávali. Zastali neďaleko domu Dursleyovcov, kde sa svietilo a z otvoreného okna bolo počuť hlasy Dudleyho rodičov a tety Marge.
„Musím, ísť. Keď je u nás teta Marge naši chcú, aby som bol načas doma.“ Povedal Dudley a ospravedlňujúco sa pozrel na Harryho. Ten prikývol, že rozumie a rýchlo sa s ním rozlúčil.
O niekoľko minút neskôr bol vo svojej izbe a chystal sa do kúpeľne, keď sa ozvalo prásknutie a pred ním sa zjavilo zvláštne svorenie v otrhanej utierke, v ktorom Harry spoznal domáceho škriatka.
„Čo tu robíš?“ zvolal prekvapene a škriatok sa hlboko uklonil.
„Pán, Harry Potter, pane, Dobby je šťastný, že môže spoznať veľkého čarodejníka, ktorý odolal Vy-viete-komu!“ povedal škriatok.
„Ako si sa sem dostal a čo chceš?“ pýtal sa ďalej Harry.
„Dobby prišiel pána Harryho Pottera varovať.“ Odvetil škriatok.
„Varovať? Pred čím?“ zvolal prekvapene Harry.
„Harry Potter je vo veľkom nebezpečenstve. Harry Potter sa nesmie po prázdninách vrátiť do Rokfortu.“ Povedal Dobby a rozrušene poskakoval.
„Môžeš mi to vysvetliť ešte raz? Prečo sa nesmiem vrátiť do Rokfortu? Mohol by si prestať poskakovať a posadiť sa?“ Harry chŕlil jednu požiadavku za druhou.
„Posadiť?“ zvolal plačlivo Dobby. „Dobbymu ešte žiadny čarodejník nepovedal, aby sa posadil.“ Začal kvíliť.
„Pst, ticho. Začuje ťa pani Figgová a bude sa zaujímať ako si sa dostal do mojej izby.“ Varoval ho Harry.
„Pán Harry Potter je veľmi dobrý k Dobbymu. Dobby nedopustí, aby sa mu niečo stalo.“ Povedal Dobby a uprel svoje veľké oči na Harryho.
„Aké nebezpečenstvo mi hrozí a od koho?“ pýtal sa ho Harry.
„To Dobby žiaľ nemôže povedať. Ak by sa jeho pán dozvedel, že je Dobby tu, tak by ho veľmi potrestal. Zlý Dobby.“ povedal a začal si búchať hlavu o opierku kresla. Harry sa na neho vrhol, aby mu zabránil v trestaní.
„Okamžite s tým prestaň.“ Prikázal.
„Harry, čo sa tam deje?“ ozvalo sa zdola.
„Nič pani Figgová, len mi padli veci na zem.“ Zakričal rýchlo Harry a pozrel sa vyčítavo na Dobbyho.
Škriatok sklopil uši a prestal s trestaním.
„Harry Potter sa nesmie vrátiť do Rokfortu. Hrozí mu tam nebezpečenstvo.“ Zašepkal škriatok vyľakane. „Dobby musí už ísť, ale prosí pána Harryho Pottera, aby sa tam nevracal.“ Povedal škriatok a zmizol skôr, ako Harry stačil reagovať.
Chlapec prekvapene pozeral na prázdne miesto, kde ešte pred chvíľoch stál tento zvláštny škriatok a v hlave mu vírilo milión otázok. Pokrčil ramenami, rozhodnutý, že o tomto zvláštnom zážitku porozpráva svojmu otcovi, zamieril do kúpeľne.
Noc v Surrey bola pokojná, Harry unavený z celého dňa rýchlo zaspal a zobudil sa až na volanie pani Figgovej, že raňajky sú na stole. Ešte rozospatý si sadal za stôl a pustil sa do jedla.
„Čo máš dnes na pláne, Harry?“ spýtala sa Arabela Figgová a naliala mu do šálky čaj.
„Chceme sa ísť s Dudleym prejsť k rieke, je nádherné slnečné počasie.“ Povedal Harry a zahryzol do pečiva.
„Dobre, ale buď opatrný. Bola by som rada, keby si sa do štvrtej poobede vrátil. Potrebujem si odskočiť k jednej zo svojich priateliek.“ Odvetila Arabela.
„Dobre. Do štvrtej budem naspäť.“ Pokýval na súhlas Harry.
„Zabalím, ti nejaké jedlo na obed.“ Povedala pani Figgová a začala mu pripravovať sendviče. Harry si po raňajkách zbalil malý ruksak, zobral si jedlo, ktoré mu pripravila pani Figgová a vyrazil za Dudleym, s ktorým sa mal stretnúť v neďalekom parku. Dudley ho čakal aj s dvomi bicyklami, ktoré mal doma. Dokonca sa mu podarilo vyhnúť sa zvedavým otázkam jeho otca na čo sú mu oba naraz. Vernon Dursley si totiť vôbec nepamätal, že jeho syn ich má až dva.
„Ideme na bicykloch?“ opýtal sa prekvapene Harry.
„Áno, budeme tam tak rýchlejšie.“ Povedal Dudley. „Vezmi si ten starší a kľudne si ho nechaj. Naši aj tak zabudli, že mám dva.“ Povedal mu Dudley a uškrnul sa.
„Dudley, to nemôžem prijať.“ Protestoval Harry.
„Harry, prosím ťa. Je to maličkosť.“ Povedal Dudley. „A mimochom si predsa rodina.“
Harry neschopný ďalej protestovať nakoniec prikývol a bicykel si zobral. Obaja chlapci vyrazili k rieke. Trvalo im to takmer polhodinu, kým sa dostali na miesto a našli vhodné miesto na oddych.
Pri rieke bolo príjemne. Pofukoval slabý vetrík a blízkosť vody ochladila vzduch naokolo. Harry vytiahol jedlo od pani Figgovej a Dudley rozprestrel na zem malú deku, ktorú si zobral z domu. Vytiahol tiež veľkú fľašu coca-coly a ponúkol Harryho. Keď sa obaja chlapci občerstvili zvalili sa na deku a spokojne pozorovali okolité mraky, ktoré plávali na oblohe.
„Pozri, ten oblak sa podobá na auto.“ Zvolal zrazu Dudley a ukazoval na jeden z oblakov.
„A tam ten na koňa.“ Povedal Harry. Obaja chlapci začali hľadať oblaky s rôznymi tvarmi a prekrikovali sa, čo im pripomínajú. Dobre sa pri tom bavili.
„Dud, musím Ti niečo povedať.“ Ozval sa zrazu Harry. Bol rozhodnutý povedať Dudleymu o tom, že o pár dní opustí Surrey.
„Áno?“
„Vieš, ja nebudem v Surrey celé prázdniny.“ Začal opatrne Harry.
„Nie, kam sa chystáš?“ spýtal sa prekvapene Dudley. „Doteraz si nikde nebol. Ideš k niektorému so svojich spolužiakov na prázdniny?“
„Nie, idem domov.“ Povedal ticho Harry.
„Domov? Však tu si doma.“ Povedal nechápavo Dudley.
„Vieš, ku koncu školského roka sa toho stalo veľmi veľa. Zistilo sa pár zaujímavých vecí, o ktorých ti nemôžem povedať, aj keby som chcel.“ Povzdychol si Harry. „Každopádne mám nový domov.“ Dodal.
„Kde? Je to ďaleko? Mohol by som ťa prísť navštíviť.“ Vychrlil Dudley.
„Neviem, či to bude možné. Opýtam sa na to, dobre?“
Dudley prikývol. Zrazu sa prenikavo pozrel na Harryho. „Kedy vlastne odchádzaš?“
„Už o pár dní.“ Povedal ticho Harry.
„Čože? To nemyslíš vážne, však si len teraz prišiel!“ vykríkol rozhorčene Dudley a vyskočil na nohy. Harry sa pomaly posadil a pozrel smutne na svojho bratranca.
„Ja viem. Ale chcem stráviť prázdniny s niekým blízkym, s niekým, koho som nemal možnosť dobre poznať.“ Povedal Harry.
Dudley na neho sklamane pozeral.
„Myslel som si, že sme si blízki.“
„Dud, ja som to tak nemyslel, dobre to vieš. Záleží mi aj na tebe, ale pochop ma. Ty si vždy mal svoju rodinu a mohol si byť s nimi. Ja som takú šancu nemal. Ale teraz ju mám a som kvôli tomu šťastný. Prosím, dopraj mi toto šťastie. Bol by som veľmi nerád, keby si sa cítil odstrčený. Si pre mňa veľmi dôležitý.“ Povedal Harry.
„Aj ty pre mňa. Beriem ťa ako svojho brata. Je mi ľúto, že sa moji rodičia zachovali tak, ako sa zachovali. Mohli sme vyrastať spoločne a boli by sme naozaj jedna veľká rodina.“ Povzdychol si Dudley. „Chápem ťa Harry a budeš mi veľmi chýbať.“
„Aj ty mne. Ale nelúčime sa na dlho. Určite sem budem pravidelne chodiť a keď to bude bezpečné, pokúsim sa zariadiť, aby si ma mohol navštíviť. Dobre?“ uisťoval ho Harry.
Dudley prikývol a usmial sa.
„Musíme čas, ktorý nám zostáva využiť čo najlepšie.“ Povedal zrazu Dudley. „Poď si zaplávať.“ Zvolal a už si dával dole tričko. Harry zaváhal. Bol si vedomý, že nevie veľmi dobre plávať. Nikdy nemal šancu poriadne sa to naučiť.
„No tak, nie je tu hlboká voda. Nič sa ti nestane.“ Prehováral ho Dudley, ktorý vedel o Harryho probléme. „Budeme len pri brehu. No tak, poď, je veľmi teplo.“
Harry sa nakoniec nechal prehovoriť a o chvíľu pomaly vstupoval do príjemne chladnej vody. Dudley bol už dávno vo vode a veselo plával sem a tam. Harrymu sa však zrazu šmyklo na bahennom podklade a cítil ako ho to ťahá do hlbšej vody. Spanikáril. Začal rýchlo hýbať rukami a snažil sa dostať k brehu. Dudley šokovane sledoval jeho počíňanie.
„Harry!“ skríkol, keď sa Harryho hlava stratila pod hladinou. Rýchlo plával smerom k nemu. Harryho hlava sa vynorila o pár metrov ďalej. Dostal sa totiž do silnejšieho prúdu a ten ho vzďaľoval od brehu.
„Dudley!“ vykríkol Harry vystrašene a snažil sa udržať na hladine. Jeho bratranec sa k nemu snažil rýchlo dostať, ale bolo jasné, že nie je taký rýchly. Harry sa znovu ponoril pod vodu.
Dudley ho vystrašene hľadal na hladine a snažil sa odhadnúť, kde sa Harry opäť vynorí.
Medzitým Harry vedel, že svoj boj s vodou určite prehrá. Cítil ako ho opúšťajú sily. Nebude mať šancu spoznať svojho ocka, ak sa teraz utopí. Na pár sekúnd sa mu podarilo znovu dostať nad hladinu, ale voda ho veľmi rýchlo ťahala späť. Ocko! Bola jeho posledná myšlienka predtým, než sa opäť ocitol pod hladinou a začal strácať vedomie. Lúčil sa so životom.
Zrazu začul šumenie vody a mal pocit, že ho niečo neuveriteľne rýchlo ťahá von z vody. Jeho pohľad bol zahmlený a tak si nebol istý, či sa mu to len zdá. Zrazu zachytil vzdialené hlasy.
„Harry, dýchaj, chlapče, počuješ? Všetko bude v poriadku. No tak dýchaj!“
Harry sa pokúsil zhlboka nadýchnuť, ale hneď ako sa k nemu dostal čerstvý vzduch, rozkašľal sa, pretože ho rozboleli pľúca. Celé jeho telo sa roztriaslo. Cítil ako sa okolo neho obkrútila nejaká látka a k jeho ústam bola priložená nejaká fľaštička.
„Vypi to, bude ti lepšie.“
„Bude v poriadku?“ ozval sa plačlivý hlas jeho bratranca.
„Áno, len sa musí trochu spamätať.“ Povedal hlboký mužský hlas.
„Ocko?“ zašepkal ticho Harry, len čo začal trochu cítiť úľavu a vnímať okolitý svet.
„Áno, Harry, som to ja.“ Povedal Severus a upokojujúco trel jeho chrbát.
„Vy-vy ste jeho o-otec?“ ozval sa prekvapene Dudley.
„Áno som. Ty musíš byť Dudley Dursley, však?“ ozval sa Severus.
„Áno, pane.“
„Ako si sa sem dostal, ocko?“ zašepkal Harry, ktorému sa konečne podarilo zaostriť pohľad.
„Poslal si mi správu. Ty si to nepamätáš?“ spýtal sa prekvapene Severus.
„Správu? Ja som ti nič neposielal, nemal som pri sebe ani prútik.“ Povedal zarazene Harry.
„Zabudol si na medailón.“ Povedal Severus.
„Ach, máš pravdu.“ Povedal Harry a rukou našiel svoj medailón.
„Harry? Ty máš nového ocka? On ťa adoptoval?“ spýtal sa Harryho Dudley a posadil sa vedľa neho na deku, na ktorej ležal.
„Nie, on je môj ocko.“ Povedal Harry.
„Ale však, tvoj otec bol James Potter?“
„Nie, ukázalo sa, že James Potter nebol môj biologický otec, tým je profesor Snape.“ Vysvetlil Harry a usmial sa na Severusa.
„Cítiš sa lepšie?“ opýtal sa ho Severus a chlapec prikývol. „Čo sa vlastne stalo?“
„Šmykol som sa na bahne a stiahlo ma do hlbšej vody, potom ma začal unášať prúd. Nie som dobrý plavec.“ Priznal chlapec.
„Snažil som sa k nemu dostať, ale prúd bol veľmi silný.“ Pridal sa Dudley. „Nehnevajte sa na neho, je to moja chyba, to ja som ho presvedčil, aby sme sa trochu okúpali.“
Severus sa trochu zamračil a pokrútil hlavou.
„Ako to, že nevieš poriadne plávať?“ spýtal sa Severus.
„Nikdy som nemal šancu poriadne sa to naučiť.“ Vysvetlil Harry.
„Budeme s tým musieť niečo spraviť.“ Povedal zadumane Severus. „Teraz by však bolo asi najlepšie, keby si sa vrátil k pani Figgovej. „Potrebujem sa vrátiť do Rokfortu.“
„Áno, ocko.“ Povedal Harry a posadil sa. Trochu sa mu zatočila hlava a tak sa zachytil Severusovej ruky. Jeho otec sa opäť zamračil a povedal. „Myslím, že bude lepšie, keď ťa k pani Figgovej osobne dopravím.“ Pomohol Harrymu na nohy. Chlapec sa stále musel trochu o neho opierať. Severus rýchlo vytiahol prútik niekoľko krát ním mávol a všetky veci boli späť v batohoch chlapcov. Dudley to len šokovane sledoval. Severus sa na neho otočil. „Dokážeš sa dostať domov aj bez nás?“
„Áno, pane.“ Povedal Dudley.
„Výborne.“ Povedal spokojne Severus. „Chcem ťa ešte požiadať, aby si o tom, čo si sa dnes dozvedel s nikým nehovoril, ináč budem musieť použiť všetky dostupné prostriedky, aby som ti v tom zabránil.“ Zatváril sa hrozivo. „Dokonca, ani pani Figgová nemá všetky informácie.“
„Nebojte sa pane, nikomu to nepoviem.“ Sľuboval rýchlo Dudley, pretože sa obával, že ho ten hrozivo vyzerajúci čarodejník prekľaje.
Severus zmenšil Harryho batoh a vložil si ho do vrecka a chystal sa premiestniť spolu s Harrym, čo najbližšie k domu pani Figgovej.
„Wow, to bolo super.“ Zvolal Dudley, keď videl, čo urobil. „Dokážete zmenšiť aj Harryho bicykel?“ spýtal sa rýchlo.
„Ten bicykel je tvoj?“ spýtal sa svojho syna prekvapene.
„Áno, dal mi ho Dudley.“ Povedal Harry a začervenal sa. Severus rýchlo ukázal prútikom na bicykel a tiež ho zmenšil. Dudleyho prekvapenie sa ešte zvýšilo.
„Uvidíme sa zajtra, Dud.“ Povedal Harry a rozlúčil sa so svojim bratrancom skôr, ako ich oboch Severus premiestnil.
Dudley, len prekvapene pozeral na prázdne miesto, kde ešte pred chvíľou stáli obaja čarodejníci. Zobral svoj ruksak, nasadol na bicykel a vydal sa najkratšou cestou domov.
 
----------------------------------------------------------------------------------------------
 
Arabela Figgová bola veľmi prekvapená, keď sa v jej dome zjavil profesor Snape v Harryho spoločnosti. Keď si však všimla chlapcovu bledosť hneď jej bolo jasné, že tu nie je náhodou.
„Čo sa stalo?“ vyhŕkla.
„Len malá nehoda. Uložím ho do postele a pôjdem.“ Povedal Severus a pomohol Harrymu dostať sa do jeho izby.
Harry sa unavene zvalil na postel, len čo sa ocitol vo svojej izbe. Severus ho trochu znepokojene sledoval.
„Ešte stále sa ti točí hlava?“
„Trochu.“ Pripustil Harry.
„Tu máš, vypi ešte tento elixír.“ Povedal Severus a podal Harrymu ďalšiu fľaštičku. Harry sa na ňu trochu váhavo pozrel, ale nakoniec jej obsah vypil. Okamžite sa na jeho tvári zjavila grimasa.
„Je to odporné.“
„Ale pomáha to.“ Zavrčal Severus.
Harry prikývol, keď pocítil, že bolesť jeho hlavy sa zmenila na obyčajnú únavu.
„Si si vedomý toho, že si sa vystavil tým kúpaním nebezpečenstvu? Tvoj bratranec sa dozvedel niečo, čo nemal vedieť. Tým si ohrozil aj jeho, ak sa stúpenci Temného Pána dozvedia túto informáciu ohrozí to mnoho ľudí. Najradšej by som tvojmu bratrancovi vymazal pamäť.“
„Prosím, nerob to!“ zvolal vystrašene Harry. „Nikto sa to nedozvie. Zaručím sa za neho, ak je to potrebné.“
„Harry, ak sa tvoj bratranec dostane do rúk Temného Pána tvoja záruka mu nepomôže.“ Vysvetlil Severus.
„Neexistuje nejaké ochranné kúzlo? Nechcem, aby si mu mazal pamäť.“ Povedal Harry. „On jedený z rodiny stál pri mne.“
Severus sa zamyslel...
„Je tu jedna možnosť, ale Dudley musí súhlasiť s využitím mágie. Ak s tým bude súhlasiť, tak mu jeho spomienky ponechám, ale ak nie...“
„Určite s tým bude súhlasiť.“ Prerušil ho Harry.
„Dobre teda. Chcem, aby tu bol v deň tvojho odchodu. Vtedy prevedieme to kúzlo a zabezpečíme, aby všetky veci ostali utajené. Rozumieš?“
„Áno, ocko. Ďakujem Ti.“ Povedal Harry a usmial sa.
„Mal by si si teraz odpočinúť. Čudujem sa, že ešte nespíš.“ Povedal Severus. Harry zazíval.
„Dobre.“
„Prídem po teba v sobotu večer, buď pripravený.“
„Áno.“ Povedal Harry a opäť zazíval. Severus ho prikryl a na stôl položil. Ešte dve fľaštičky elixírov.
„Ak by ťa ráno bolelo hrdlo, tak uži tento prvý. Ten druhý je na to, ak by ťa trápili nočné mory.“
Harry mu už neodpovedal. Práve sa ponoril do hlbokého spánku. Severus chvíľu svojho syna pozoroval a potom opustil miestnosť. Rozlúčil sa s Arabelou Figgovou a krbom sa vrátil späť do Rokfortu.
 
----------------------------------------------------------------------------------------------
 
Harryho pobyt u pani Figgovej ubehol ako voda. Ani sa nenazdal a prišiel deň odchodu. Vysvetlil Dudleymu potrebu vykonania ochranného kúzla, aj keď sám nerozumel, čo Severus plánuje. A preto Dudley v sobotu podvečer zaklopal na dvere pani Figgovej a spoločne s Harrym stál v obývacej izbe, kde čakali na príchod Severusa Snapa.
O šiestej zahučal krb a profesor Snape vystúpil zo zelených plameňov. Pozdravil pani Figgovú a naznačil chlapcom, aby ho nasledovali do Harryho izby. Hneď ako sa tam ocitli vyčaroval okolo miestnosti ochranné kúzla proti odpočúvaniu a otočil sa k nim.
„Kúzlo, ktoré použijem sa nazýva Fideliovo zaklínadlo. Slúži na udržanie tajomstva, používame ho síce hlavne pri utajovaní miest, ale nie je problém použiť ho aj na osobu. Dudley, súhlasíš, že budeš strážcom tajomstva môjho syna?“
„Áno, pane.“ Povedal odhodlane Dudley a vzpriamil sa.
„Výborne.“ Pristúpme preto rovno k rituálu.“ Povedal Severus a pokynul obom chlapcom, aby sa k nemu pridali. Prikázal im, aby sa chytili za ruky a začal odriekať dlhú formulu. Okolo nich sa začala okamžite krútiť mágia a Harry cítil jej moc. Trvalo to niekoľko minút, kým boli hotoví.
Severus potom Dudleymu vysvetlil, že odteraz nebude schopný hovoriť pred inými o ich spoločnom tajomstve a upozornil tiež Dudleyho, že na jeho dom, pridal niekoľko ochranných kúziel. Dudley prikývol, že pochopil.
Severus prútikom zmenšil Harryho kufor a vopchal si ho do vrecka. Zobral do ruky Hedviginu klietku a opustil miestnosť. Dal tak priestor obom chlapcom, aby sa rozlúčili.
„Budeš mi veľmi chýbať.“ Povedal Harry Dudleymu.
„Aj ty mne.“
„Ak by si mi chcel napísať, dones list pani Figgovej, ona mi ho odošle.“
„Dobre. Určite sa čo najskôr ozvi. Dobre?“
„Neboj sa. Napíšem ti čo najskôr.“ Harry objal Dudleyho a podal mu ruku na rozlúčku. Ten mu objatie opätoval.
Potom obaja chlapci zišli dole do obývacej izby, kde ich už čakal Severus a Arabela. Harry sa rýchlo rozlúčil aj s ňou a poďakoval sa jej za všetko. Arabela nebola nadšená, že Harry odchádza práve so Severusom Snapeom, ale keďže to bola vôla Albusa Dumbledora podriadila sa jeho želaniu.
Harry sa ešte raz otočil na svojho obratranca a potom prikývol svojmu otcovi, že je pripravený odísť. Severus prikývol a spoločne so svojim synom vstúpili do krbu. Severus hodil do plameňov hop-šup prášok, svet okolo nich sa zavíril a obaja zmizli v zelených plameňoch. Izba pani Figgovej sa stratila vo víre farieb.
Pred nimi bola nová budúcnosť a hlavne ich rodina.
 
 
KONIEC
30.05.2011 16:19:59
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one