Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Kapitolku venujem Sion, ktorá trochu nevedomky uhádla, kto bude Harryho novým opatrovníkom. Jej babka Figgová ma veľmi pobavila   Ale mala pravdu.

Táto kapitolka je o niečo kratšia ako tie predošlé. Uvidíme, čo prinesú ďalšie udalosti. Neprešlo betareadom!!!

 

Harry sa po dlhom čase viezol vlakom. Sedel v kupé pri okne a pozoroval krajinu. Profesor Dumbledore mu vysvetlil, že strávi nejaký čas v jeho sídle, aby sa lepšie zoznámili a vysvetlil mu pár vecí, ktoré by mal vedieť. Posledný týždeň prázdnin pôjde k svojmu novému opatrovníkovi. Nastúpi tam do školy a bude u neho do jedenástich rokov, kým bude môcť nastúpiť do Rokfortu.

Harry stále nevedel, čo je ten Rokfort za škola, pretože o nej nikdy nepočul, ale neodvážil sa na to opýtať riaditeľa. Po niekoľkých hodinách cestovania sa ocitli v Londýne. Riaditeľ ho viedol starými uličkami mesta, v ktorom Harry ešte nebol. Ohromene sa obzeral okolo seba a obdivoval obrovské budovy okolo seba.

„Harry, najpr sa zastavíme v obchode a kúpime ti nejaké oblečenie. V tom čo máš na sebe nemôžeš chodiť.“ Povedal mu Dumbledore.

Harry len prikývol na súhlas a čakal do akého obchodu pôjdu. Nikdy nebol nakupovať oblečenie, nosil veci, z ktorých buď vyrástli starší chovanci sirotinca alebo veci, ktoré im niekto podaroval.

Vošli do veľkého nákupného centra, kde sa nachádzalo hneď viacero obchodov s oblečením. Dumbledore viedol chlapca k obchodu s detským oblečením a požiadal predavačku, aby mu pomohla s výberom oblečenia pre chlapca. Harry sa ocitol s hromadou oblečenia v skúšombnej kabínke. V živote toľko oblečenia nevidel, ale veľmi ochotne si všetko vyskúšal. Keď po hodine vychádzali z tohto obchodu, Harry mal na sebe nové trištvrťové džínsy, tričko s krátkym rukávom zelenej farby a šiltovku. Oči mu žiarili nadšením. Albus s ním navštívil obchod s obuvou, kde kúpili hneď niekoľko párov topánok a tenisiek. Nakoniec sa zastavili na zmrzlinu. Harry túto pochúťku ochutnal len niekoľko krát a tak si vychutnával každú lyžičku svojho zmrzlinového pohára. Riaditeľ ho pozoroval spoza svojej šálky čaju, ktorý si objednal.

„Ešte sa zastavíme v obchode s knihami a vyrazíme ku mne. Dobre Harry?“ Harry horlivo prikyvoval. Keď dojedol zmrzlinu, riaditeľ zaplatil a vyrazili do kníhkupectva. Bolo to zvláštne kníhkupectvo. Nachádzalo sa v jednej tichej uličke, zastrčené dosť bokom od ostatných obchodov, málo viditeľné pre okoloidúcich chodcov. Riaditeľ vstúpil ako prvý a Harry ho nasledoval.

„Harry tu sa posaď a počkaj ma.“ Ukázal na stôl a stoličku neďaleko pokladne.

„Zdravím, Markus, ako sa máš?“ pozdravil Dumbledore predavača.

„Vitaj, Albus. Dávno som ťa tu nevidel. Koho si to priviedol so sebou?“ pýtal sa predavač.

„Je to jeden môj budúci študent, Markus.“ Odpovedal Dumbledore.

„Nie je nejaký malý?“ podpichoval ho predavač.

„Markus!“

„Ja nič. Však ma poznáš, Albus.“ Smial sa knihovník.

Albus zmizol medzi regálmi a Harry ticho sedel za stolom a čakal ho.

Asi po pätnástich minútach sa riaditeľ vrátil a niesol náeuč plnú kníh.

„Kam to chceš dať, Albus. Vždy keď sem prídeš odchádzaš s plnými rukami kníh. Prečo ich vlastne nenakupuješ v Šikmej?“ pýtal sa ho predavať.

„Dobre, vieš, prečo nakupujem u teba.“ Káral ho riaditeľ s úsmevom.

Harry sledoval ich slovnú výmenu s otvorenými ústami. Riaditeľ to zbadal a žmurkol na neho.

„Mám tu niečo aj pre teba, Harry.“ Povedal chlapcovi a podal mu tenkú knižku. Harry prekvapene zažmurkal a pozrel sa na názov knihy Rozprávky Barda Beedla. Nikdy o takej knihe nepočul, ale nadšene sa riaditeľovi poďakoval.

Potom už spoločne zamierili k riaditeľovi Dumbledorovi. Cestovali metrom na okraj Londýna a neskôr sa časť cesty vyzli autobusom. Nakoniec prišli pred veľký starý dom, ktorý hneď Harryho uchvátil.

Riaditeľ ho pozval dovnútra a Harry sa ocitol v úzkej hale. Presunuli sa do obrovskej obývacej izby, kde riaditeľ zložil všetky veci.

„Vítam ťa v mojom dome, Harry.“ Privítal ho riaditeľ.

„Určite si už unavený, ukážem ti tvoju izbu, v ktorej budeš zatiaľ bývať. Asi o hodinu bude večera. Jedáleň je oproti.“ Povedal Harrymu, ako mu ukazoval jednotlivé miestnosti. Vyšli veľkým schodiskom na poschodie, kde sa nachádzalo šesť dverí. Riaditeľ ho viedol k prvým z prava od schodiska.

„Toto bude tvoja izba,“ povedal Harrymu a otvoril dvere. Harry šokovane hľadel na miestnosť, ktorá bola veľká ako jeho štyri staré izby. Oproti dverám stála veľká posteľ, na ktorej by sa pohodlne vyspalo aj šesť detí v Harryho veku. Pod oknom bol svetlý písací stolík s malou lampičkou. Izba bola ladená do svetlomodrej farby. Okrem stolíka sa v nej nachádzala veľká knižnica, ktorá bola plná kníh. Oproti knižnici sa nachádzali ďalšie dvere. „Tam je kúpeľna.“ Povedal mu Dumbledore, keď videl, že sa chlapec pozerá na tie dvere.

„Ak sa potrebuješ osviežiť, nájdeš tam všetko potrebné. Nechám sem vyviesť tvoje veci.“ Povedal mu riaditeľ a Harry prikývol.

Zamieril rovno do kúpeľne. Potreboval sa po dlhej ceste a celom dni osviežiť. Kúpeľňa bola obrovská. Miesto vane sa tam nachádzal malý bazénik, aký Harry v živote nevidel. Uteráky nájdeš v skrinke nad umývadlom. Keď potočíš pravým kohútikom budeš tam mať penu. Povedal riaditeľ Harrymu, keď videl, ako Harry bezredne hľadí na množstvo kohútikov. Riaditeľ zavrel dvere na kúpeľke a nechal Harryho samého. Využil to, že chlapec nebol v miestnosti a privolal domáceho škriatka.

„Blinky, prines sem chlapcove veci, ale tak, aby ťa nevidel a povedz Hoovymu, aby prichystal večeru. Ďakujem, môžeš ísť.“ Škriatok zakýval veľkými ušami a zmizol.

Riaditeľ išiel do svojej izby, aby sa prezliekol do niečoho pohodlnejšieho. O hodinu sa stretol s Harrym v jedálni. Chlapec mal na sebe nové oblečenie, ktoré dnes kúpili a oči mu žiarili šťastím.

Na stole stálo niekoľko jedál a Harry nevedel, kam sa má skôr pozrieť. Dokonca tam bolo niekoľko druhov zákuskov.

„Harry, zober si na čo máš chuť,“ ponúkol ho riaditeľ.

„Ďakujem pane, toto je hotová hostina.“ Povedal úprimne chlapec.

Harry si nabral na tanier zemiaky a vzal si kúsok kuraťa. S chuťou sa pustil do jedla. Večera prebiehala v tichu. Harry občas pozrel skúmavo na riaditeľa, ale neprehovoril. Po večeri sa usadil s riaditeľom v obývacej izbe.

„Harry, chcem ti vysvetliť, čo sa bude diať ďalej.“ Povedal mu riaditeľ.

„Dobre, pane.“

„Stráviš v mojom dome prázdniny. Občas budem musieť odísť, ale príde sem môj priateľ, ktorý sa o teba postará. Týždeň pred školským rokom pôjdeš do svojho nového domova. Bude sa o teba starať jedna príjemná staršia pani. Býva v Surrey. Volá sa Arabela Figgová. Chcem ťa požiadať, aby si jej pomáhal v čom sa len bude dať. Má predsa len už svoj vek. Ak by si potreboval so mnou hovoriť, stačí keď to povieš pani Figovej a ja sa budem snažiť prísť. Prihlásil som ťa na miestnu školu. Všetky potrebné veci do školy máš už u pani Figgovej. Pokiaľ je možné, vyvaruj sa problémom. Je dôležité, aby si sa naučil ovládať svoj hnev. Ak Ti niekto ublíži, alebo ťa nahnevá, pokús sa nereagovať ako doteraz, rozumieš mi?“

„Áno, pane. Rozumiem. Vynasnažím sa.“ Povedal Harry,

„Tiež si musíš dávať na seba pozor. Existujú ľudia, ktorí by ti mohli ublížiť.“ Upozornil ho Harry. Chlapec na neho vystrašene pozrel.

„Myslíte takých ľudí, ktorí ublížili tete Sáre?“ zašepkal.

„Áno, Harry. Myslím presne tých.“ Povedal mu vážne Dumbledore. „Ak by sa ti čokoľvek zdalo čudné, musíš sa vrátiť okamžite k pani Figgovej. Rozumieš?“

„Áno, pane.“ Odpovedal chlapec.

„Dobre, to je zatiaľ všetko, čo som ti potreboval povedať.“ Povedal mu Dumbledore s úsmevom.

„Pani Figgovú navštívime zajtra, aby si sa s ňou zoznámil. Teraz by si si mal ísť oddýchnuť.“ S tým chlapca prepustil.

Harry spal prvú noc v cudzej posteli tvrdým spánkom. Bol unavený. Dokonca ho v noci neobťažovali ani nočné mory. Zobudil sa okolo ôsmej. Rozospato zažmurkal. Chvíľu mu trvalo, kým si uvedomil, že už nie je v sirotinci. Vyhrabal sa z postele a zamieril do kúpeľne.

Po raňajkách sa vydal spolu s riaditeľom k pani Figgovej. Tento raz išli taxíkom. Cesta im takto ubiehala rýchlejšie.

Vystúpili pred malým domčekom s predzáhradkou. Keď otvárali bránku, otvorili sa vstupné dvere a zjavila sa v nich staršia pani.

„Albus, vitajte, už vás očakávam.“ Usmiala sa a oboch pozvala dovnútra.

„Dáte si čaj? A ty musíš byť Harry?“ pozrela na Harryho.

„Áno, madam.“ Odpovedal Harry,

„Madam?“ začala sa smiať pani Figgová.“Aká že som ti ja madam? Volaj ma teta Arabela.“

„Dobre.“ Súhlasil Harry. Táto pani sa mi hneď od začiatku začala páčiť.

„Arabela. Ako sme sa dohodli, Harry ostane u mňa do konca prázdnin. Potom bude u teba.“ Povedal Dumbledore.

„Samozrejme Albus, potrebujem ešte vyriešiť nejaké detaily s Kingsleym, ale do konca prázdnin to bude vybavené.“ Povedal pani Figgová.

„To som rád. Ak budete potrebovať pomôcť, stačí povedať.“ Povedal riaditeľ.

„A kde máš svoje obľúbené zverenkyne?“ spýtal sa jej.

„Myslíš mačky? Nechala som si len dve, keď si prišiel so svojou prosbou.“ Povedala Arabela.

„Harry, nechceš si ísť pozrieť svoju budúcu izbu? Je v podkroví, bude sa ti páčiť.“ Obrátila sa na Harryho.

Chlapec prikývol a nasledoval ju. Albus Dumbledore ostal sedieť v kresle.

Harrymu sa jeho budúca izba páčila. Bola zariadená jednoducho, ale vkusne. Prikrývka na posteli bola kockovaná a mala červenú farbu. Okno zakrývali malé záclony. Bol z neho výhľad na okolité domy a záhrady. Neďaleko postele sa nachádzala malá polička na knihy. Písací stolík a stolička boli pri okne. Izba sa vykurovala pomocou krbu, ktorý bol obvyklý v starších domoch. Harry mal rád krby a oheň v nich, takže sa tomu potešil. V sirotinci mali jeden veľký krb v spoločenskej miestnosti. Rád pri ňom sedával počas zimných dní. O to viac ho to potešilo.

Po návrate do obývačky pani Figgovej strávili príjemné dopoludnie. Harry sa dozvedel, že pani Figgová sa nikdy nevydala a nemá vlastné deti. Je dávnou priateľkou rokfortského riaditeľa a veľmi rada pečie.

Predtým než Harry s Dumbledorom opustili pani Figgovú sa išiel chlapec prejsť do okolia. Objavil neďaleko domu pani Figgovej ihrisko s hojdačkami a pieskoviskom. Toto miesto sa mu začínalo páčiť. Bol tu pokoj a hlavne ticho. Harry mal rád ticho, rád sa prechádzal a premýšľal. Jeho nový budúci domov bol oveľa lepší ako sirotinec.

19.06.2009 00:38:25
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one