Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Kapitola je venovaná: Tanande, Webli, Pegy, Adke, JSark, Drahokam, Alexii, gleti, vesper, Auši, Teresse, sion, Exi, Airiny, Nadin, Arwenke, Koky, Mane, KiVi, Kiki, Shelis, Gervaise, Katie11, Lily, Hajmi50

Tento raz trochu kratšia kapitolka. Múza si asi berie dovolenku. Prípadné chyby ospravedlňte.

  

Prázdniny u Albusa Dumbledora boli plné pokoja a pohody. Harry ich trávil čítaním kníh, ktoré sa nachádzali v jeho izbe. Knižnica obsahovala veľa rozprávkových, ale aj prírodopisných kníh. Boli tam knihy o zvláštnych rastlinách, s ktorými sa Harry nikdy nestretol, ale aj knihy o zvieratách. Harrymu sa najviac páčila veľká encyklopédia sveta, ktorá obsahovala podrobné informácie o jednotlivých štátoch. Kniha bola ťažká a tak musel poprosiť Dumbledora, aby mu ju dal dole z police.

Jediné, čo ho prekvapovalo, že nikde nevidel služobníctvo. Napriek tomu vždy zasadali k prestretému stolu, jeho izba bola uprataná a veci čisté. Niekoľkokrát sa na to snažil spýtať riaditeľa, ale vždy dostal neurčitú odpoveď.

Riaditeľ niekoľkokrát odišiel, ale vždy poslal za seba náhradu. Keď sa Harry prvý raz stretol s Kingsleym bol prekvapený. Ten muž bol vysoký, mal tmavé vlasy a jeho tmavé oči žiarili. S úsmevom sa Harrymu predstavil. Harry si ho obľúbil od prvej chvíle. Trávili spolu čas rozprávaním sa o športe, Kingsley naučil Harryho, ako sa brániť, keď sa dozvedel, ako chlapec trpel útokmi od detí v sirotinci.

Prázdninové dni leteli závratnou rýchlosťou a pomaly sa blížil deň Harryho odchodu k pani Figgovej. Harry za takmer dva mesiace podrástol a zosilnel. Jeho bledá pokožka bola teraz opálená, čo len zvýrazňovalo jeho smaragdovozelené oči.

V deň odchodu sa prišiel s Harrym rozlúčiť aj Kingsley.

„Tak Harry, som rád, že som ťa spoznal. Verím, že sa čoskoro stretneme. Dávaj si na seba pozor.“ Povedal auror.

„Jasné, Kingsley. Dám si pozor.“ Odvetil Harry s úsmevom.

„Harry, máš všetko zbalené?“ spýtal sa ho Dumbledore.

„Áno, pane.“ Odpovedal Hary.

„Dobre, veci teda pošleme napred. Pôjdeme ti ešte dokúpiť zopár vecí do školy. Súhlasíš?“ povedal mu riaditeľ.

Harry nadšene súhlasil. Stále si nezvykol na to, že mu riaditeľ kupoval veci. Pred domom ich čakal taxík a oni sa odviezli do centra Londýna. Dopoludnie strávili nakupovaním zošitov a ostatných pomôcok, ktoré Harrymu ešte chýbali. Potom išli spoločne na obed do malej reštaurácie.

„Harry, pani Figgová ma bude informovať o tvojich štúdijných úspechoch. Ak by si mal s niečím problém, alebo by si potreboval poradiť daj mi vedieť. Pokúsim sa ti zariadiť pomoc.“ Povedal mu riaditeľ, keď dojedli.

„Áno, pane.“

„Pokiaľ mi budeš chcieť napísať, obráť sa na pani Figovú, tá ma bude kontaktovať.“

„Nemám vašu adresu.“ Odvetil chlapec.

„Daj list pani Figgovej, ona ho odošle.“ Povedal mu riaditeľ.

„Dobre.“

„Izba, v ktorej si býval u mňa počas prázdnin bude i naďalej tvoja v prípade, že u mňa stráviš nejaké prázdniny.“ Povedal mu riaditeľ s úsmevom.

„Ďakujem, pane.“

Spoločne opustili reštauráciu a taxík ich odviezol k pani Figgovej. Riaditeľ sa s Harrym rozlúčil pred domom a odišiel. Ponáhľal sa vybaviť nejaké veci.

Harry si odniesol veci do svojej podkrovnej izby. Pani Figgová zatiaľ prichystala čaj a sušienky. Posadili sa spoločne v kuchyni a Harry jej rozprával o tom, aké mal prázdniny, čo sa všetko naučil. Pani Figgová sa len usmievala a prikyvovala.

Aj keď sa leto chýlilo k svojmu koncu, bolo stále teplo. Harry preto požiadal pani Figovú, či sa môže ísť ešte prejsť vonku. Pani Figgová súhlasila a pustila ho.

Harry vyšiel na ulicu a zamieril k ihrisku. Vonku ešte pobehovali deti s okolitých domov. Veľmi si ho nevšímali. Na ihrisku sa nachádzala partia chlapcov asi v jeho veku. O niečom živo diskutovali. Harry ich chcel oblúkom obísť, keď si ho všimol ten najtučnejší z nich, ktorý vyzeral ako mláďa veľryby.

„Hej, ty si tu nový?“ zavolal na Harryho a ten prikývol.

„Hej Dud, čo sa s ním bavíš.“ Zvolal na neho druhý chlapec.

„Poď sem.“ Zvolal na neho Dudley.

Harry zvažoval, či k nim má ísť, ale nakoniec vykročil ich smerom. Prešiel malou bránkou, ktorá oddeľovala ihrisko od cesty. Dudley sedel na jednej z hojdačiek. Neďaleko neho bol pohodený bicykel.

„Ako sa voláš?“ spýtal sa.

„Harry.“ Odvetil Harry.

„Ja som Dudley, toto je Dennis a toto Piers. Koľko máš rokov?“ spýtal sa ho Dudley.

„Osem.“

„Kde bývaš?“ spýtal sa ho Dudley.

„U pani Figgovej. Práve som prišiel.“ Odpovedal Harry.

„U starej Figgovej? No to ma podrž?“ zvolal Piers a začal sa smiať. Harry sa zamračil.

„Čo proti nej máš? Je to milá staršia pani.“ Bránil ju Harry.

„Vymenila ťa za mačky?“ pridal sa k podpichovaniu Dennis.

V Harrym začala vrieť zúrivosť. Nemal rád, keď si niekto robil srandu z neho, alebo z ľudí, ktorí mu boli blízky. Týždne sebeovládania boli preč.

Cítil, ako sa vzduch okolo neho chveje. Spomenul si na to, čo mu vravel Dumbledore. Snažil sa svoj hnev potlačiť.

„Prestaňte chlapci.“ Zahriakol ich Dudley. Obaja dotyční sa zarazili.

„Dud, však to bol len žart!“ zvolal pochybovačne Dennis.

Harry sa začal upokojovať. Ani jeden z chlapcov si chvenie okolitého vzduchu nevšimol.

„Budeš chodiť na miestnu školu?“ spýtal sa zrazu Piers, ako by sa nič nedialo.

„Myslím, že áno.“ Povedal Harry.

„Kde si býval dovtedy?“ vyzvedal Dennis.

„To nie je dôležité.“ Odvetil Harry. Nechcel, aby chlapci vedeli, že je zo sirotinca. Väčšina detí sa mu preto smiala.

„Ako chceš.“ Odvetil Dennis a viac sa nevyzvedal.

„Nepovedal si nám svoje priezvisko.“ Podotkol Piers zvedavo.

„Volám sa Green, Harry Green.“ Povedal Harry.

„Dobre teda, Harry Green. My už musíme ísť domov. Ak chceš, stretneme sa tu zajtra o desiatej. Súhlasíš?“ navrhol Dudley.

Harry prikývol a chlapci odišli. Zamyslene si sadol na hojdačku, na ktorej predtým sedel Dudley. Žeby som nakoniec získal priateľov? To by bolo skvelé! Pomyslel si.

Jeho budúcnosť v Surrey vyzerala nádejne. Premýšľal o tom čudnom chvení vzduchu okolo seba, keď bol chvíľu nahnevaný, ale nakoniec nad tým mávol rukou. Keď bude mať možnosť opäť sa na to spýta profesora Dumbledora.

Pomaly sa začalo zmrákať a tak sa Harry vydal na cestu späť. Čakala ho prvá noc v jeho novom domove.

19.06.2009 23:20:33
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one