Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Už tradične je kapitola venovaná: Tanande, Webli, Pegy, Adke, JSark, Drahokam, Alexii, gleti, vesper, Auši, Teresse, sion, Exi, Airiny, Nadin, Arwenke, Koky, Mane, KiVi, Kiki, Shelis, Gervaise, Katie11, Lily, Hajmi50, léni,

 

Posledné dni prázdnin ubehli Harrymu ako voda. Skamarátil sa s Dudleym a jeho partou. Stali sa nerozlučnou štvoricou. Občas sa k nim pridali ďalší dvaja chlapci v ich veku, ktorí bývali neďaleko. Každý deň sa Harry stretával so svojimi priateľmi na ihrisku. Spoločne vymýšľali malé žartíky a rozprávali si rôzne príhody.

 

Pani Figgová bola rada, že si Harry tak rýchlo zvykol a informovala o tom aj riaditeľa. Ten bol spokojný s vývojom udalostí. O Harryho prítomnosti v Surrey vedeli len traja a malo to tak ostať i naďalej. Jeho plány vychádzali.

 

Prišiel prvý deň, kedy mal Harry nastúpiť do školy. Dohodol sa s Piersom, že pôjdu spolu s jeho rodičmi. Dudleyho totiž vozili prvý deň do školy rodičia a neboli ochotní vziať niekoho ďalšieho. Harry sa zatiaľ s nimi nestretol. Dudley ho už niekoľkokrát volal k sebe domov, ale Harrymu to nikdy nevyšlo. Vždy keď oznámil pani Figgovej, že ide k Dudleymu na návštevu potrebovala niečo s blízkeho obchodu, alebo potrebovala pomôcť v záhrade. Stará pani vedela, prečo to robí. Ani jeden z chlapcov netušil, že sú vlastne príbuzní.

 

Harry stál teraz pred školou s Piersom a čakali na ostatných. Pred školou bol zhon, pretože deti do školy privážali rodičia a školské autobusy. Piers sa ponúkol, že pôjde s Harrym do riaditeľne, aby tam Harry odovzdal potrebné formuláre, ktoré pred niekoľkými dňami doručil profesor Dumbledore. Spoločne kráčali chodbami a rozprávali sa o tom, či budú v rovnakej triede. V ich ročníku boli tri triedy. Harry dúfal, že sa dostane do rovnakej triedy, v ktorej bol Dudley, Piers a Dennis. Piers ostal čakať pred riaditeľňou a Harry vstúpil do vnútra.

 

„Dobrý deň. Volám sa Harry Green a priniesol som vyplnené formuláre.“ Slušne sa pozdravil Harry. Stál pred sekretárkou riaditeľa, ktorá sa na neho milo usmiala.

 

„Dobrý deň. A kde máš rodičov?“ spýtala sa.

 

„Ja nemám rodičov. Som sirota a vychováva ma pani Figgová, ktorá však nemohla prísť.“ Odpovedal Harry.

 

„Och, prepáč! To som nevedela.“ Ospravedlňovala sa mu sekretárka. Hneď ho pustila k riaditeľovi.

 

Ten už o chlapcovi vedel. Albus Dumbledore mu pred niekoľkými dňami volal a vysvetlil mu situáciu. Riaditeľ dal Harrymu nový rozvrh, povedal mu do ktorej triedy je zaradený a zaželal mu veľa úspechov. Tiež ho varoval, aby sa vyvaroval akýchkoľvek priestupkov. Oznámil mu, že bude o nich informovať pani Figgovú a tiež profesora Dumbledora, ktorý o to požiadal. Harry prikývol a odišiel.

 

„Tak ako?“ spýtal sa ho Piers, keď sa k nemu Harry vrátil.

 

„V poriadku. Absolvoval som malý príhovor na privítanie a dostal som rozvrh.“ Povedal Harry.

 

„Ukáž? Je tam napísaná trieda.“ Povedal mu Piers a už sa naťahoval za rozvrhom. Harry mu ho podal.

 

„Super.“ Zajasal Piers. „Si v našej triede. Poď, ukážem ti kde to je,“ a ťahal Harryho za sebou.

 

Harry dostal miesto úplne vzadu, lebo tam bolo jediné voľné miesto, ale nesťažoval si. Prvý deň prebehol pokojne. Bol skôr úvodný. Dostávali pokyny k jednotlivým predmetom. Na ďalší deň sa už budú normálne učiť.

 

---------------------------------------------------------------------------------------------------

 

V tom istom čase sa v žalároch pripravoval na príchod študentov jeden namosúrený učiteľ. Už zase ho čakali otravné hodiny s tými tupými hlavami, ako nazval študentov. Severus Snape však napriek tomu miloval svoju prácu. Tento rok mal v celku pokojné leto, čo sa mu až zdalo čudné. Dumbledore bol prekvapivo skoro stále preč. Nikto nevedel, kde chodí, ale všetci predpokladali, že to bude niečo dôležité.

 

Severus sa pokúšal zistiť, čo za tým je, ale jedinú informáciu, ktorú získal bola tá, že riaditeľ oddychuje vo svojom sídle v Londýne. Dvakrát ho bol dokonca navštíviť, ale nič podozrivé nezistil. Riaditeľ Dumbledore si svoje tajomstvo strážil ako oko v hlave.

 

Rokfortskí študenti sedeli vo vlaku a boli na ceste do školy. Severus nenávidel 1. september. Neznášal slávnostnú hostinu, ktorej sa musel každoročne zúčastniť. Radšej by sedel vo svojom byte v žalároch, alebo by pracoval na jednom zo svojich elixírov. A to sa mal ešte zúčastniť každoročnej porady učiteľov, ktorú riaditeľ s radosťou vždy organizoval pred príchodom študentov.

 

Severus zamieril do sprchy, aby sa upokojil. Sprcha vždy odviedla jeho myšlienky tým správnym smerom. Nechal na seba dopadať príjemne teplú vodu, ktorá uvoľňovala jeho svaly. Uvoľňovala jeho myseľ a upokojovala ho. Zhruba po polhodine sa cítil ako nový človek. Obliekol si svoj tradičný učiteľský habit, ktorý používal na zastrašenie svojich kolegov a študentov. Nikto z nich netušil, že jeho šatník obsahuje aj iné oblečenie ako čierne. Severus miloval slizolinské farby. Jeho šatník preto obsahoval nielen biele tradičné košele, ale aj zelené. Dokonca by ste u neho našli aj zelené nohavice, či zelený a jeden strieborný slávnostný plášť. V jednej skrini mal uložené výlučne muklovské oblečenie, ktoré veľakrát využíval pri svojich špiónskych aktivitách. To bolo ešte pestrejšie. Okrem tričiek tam bol pár džínsov, niekoľko svetrov, muklovská vetrovka, ale aj obleky na rôzne príležitosti. Všetko z toho najkvalitnejšieho materiálu. Predsa len trezor Majstra elixírov sa už niekoľko rokov napĺňal galeónmi, ktoré zarobil ako učiteľ a uznávaný majster. Tiež získal rôzne finančné príspevky od svojich bohatých priateľov za rôzne protislužbičky, ktoré nemali vyjsť na svetlo sveta. Väčšinou sa jednalo o prípravu rôznych elixírov.

 

So znechutením zavrel dvere na svojom byte a pomaly kráčal do zborovne učiteľov, ktorú navštevoval len vo výnimočných prípadoch. Vôbec sa netešil na dlhý riaditeľov monológ, ktorý bol vždy o tom istom.

 

------------------------------------------------------------------------------------------------

 

Harry po návrate zo školy pomohol pani Figgovej. Porozprával jej ako sa mal v škole. Úlohy ešte nemali a tak sa vybral von. Ako obvykle išiel na ihrisko. Počítal s tým, že chlapci tam skôr, či neskôr prídu. Nemusel veľmi dlho čakať. O chvíľu sa zjavil Dudley s Piersom na bicykloch.

 

„Ahoj, Harry. Tak ako kamoš? Už si porozprával pani Figgovej, ako si sa mal v škole?“ smial sa Dudley.

 

„Áno.“ Zavrčal Harry. Stále sa mu nepáčilo občasné podpichovanie chlapcov.

 

„No tak, Harry. Nezlosti sa, bol to len žart.“ Povedal Piers, lebo vycítil, že to Harrymu vadí.

 

„Čo budeme robiť?“ spýtal sa Dudley.

 

„Navrhni niečo Dud.“ Povedal Piers a Harry len prikývol.

 

„Poďme ku nám. Mám nové hry. Mohli by sme sa nejaké zahrať. Čo vy na to?“ spýtal sa Dudley.

 

Piers nadšene prikývol. Vedel, že Dudley má veľa dobrých vecičiek. Jeho rodičia rozhodne nešetrili na veciach, ktoré sa týkali Dudleyho. Bol predsa ich jediné dieťa.

 

Harry chvíľu váhal. Mal by ísť povedať pani Figgovej kam ide, aby sa o neho nebála. Taká bola dohoda medzi nimi.

 

„No tak Harry! Už niekoľkokrát som ťa ku nám volal a nikdy si neprišiel.“ Prehováral ho Dudley. Harry nakoniec súhlasil.

 

Keďže Harry nemal bicykel, chlapci tie svoje tlačili vedľa neho. Dudley po ceste nadšene rozprával o tom, aké má hry a čo všetko mu rodičia cez leto kúpili. Harry len prekvapene počúval. V živote nemal toľko vecí. O niektorých dokonca v živote nepočul. Pomaly sa blížili k Dudleyho domu.

 

Harry začal mať taký zvláštny pocit. Pocit, akoby na tomto mieste už bol, ale nespomínal si kedy. Každým krokom ten pocit silnel.

 

Dudley s Piersom odložili bicykle na zadnom dvore a potom zamierili ku vchodovým dverám. Dudley ich otvoril a zvolal, „Mami, som doma. Je tu so mnou Piers a Harry. Ideme sa hrať s počítačom.“

 

„Duduško, nie si hladný? Spravím ti tvoje obľúbené sendviče?“ volala na neho Petúnia z kuchyne.

 

„Áno, mami.“ Odkričal naspäť Dudley.

 

Harry sa poobzeral po úzkej chodbe. Dudley ich viedol schodmi hore do jednej zo svojich izieb. Piers sa nadšene hrnul dopredu. Bolo vidieť, že je tu ako doma.

 

„Tak toto je moje kráľovstvo,“ pochválil sa Dudley Harrymu svojou izbou. Harry ostal stáť vo dverách a zvedavo si ju obzeral. Izba preplnená vecami. Niektoré boli len tak pohodené, niektoré boli rozobraté, ale bolo na nich vidieť, že stáli veľa peňazí.

 

Dudley medzitým podišiel k počítaču a zapol ho. Harry sa pomaly posunul dopredu. Sadol si na ponúknutú stoličku vedľa Piersa a sledoval, ako chlapci zručne hrajú nejakú hru s pretekárskymi autami.

 

Zrazu sa ozvali kroky po schodoch. Po chvíli vošla do izby Petúnia a niesla veľkú misu plnú sendvičov a fľašu coca-coly. Harry sa otočil, aby ju slušne pozdravil.

 

Petúnia zažmurkala a zostala šokovane stáť. Tie oči, ktoré na ňu hľadeli boli dôverne známe. Prešla pohľadom vyššie a ozvalo sa rinčanie skla. Misa plná sendvičov spadla na zem.

20.06.2009 22:07:21
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one