Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
A je tu pokračovanie, doslova ešte horúce. Venujem ho všetkým, ktorí komentovali Prolog.

Dobby


Prešli už tri roky, čo bez jediného slova opustila čarodejnícky svet a žila ďaleko v horách v malej opustenej chate sama ako prst. Nekomunikovala s okolím a do najbližšej dediny schádzala len niekoľkokrát ročne, aby si doplnila chýbajúce zásoby. Veľkú časť stravy si zaobstarávala sama, či už zbieraním lesných plodov, alebo výmenou za bylinky a liečivé prípravky s pastiermi, ktorí do hôr počas letného obdobia vyháňali na pašu svoje stáda. Obrovské lúky, ktoré sa nachádzali asi 3 kilometre od jej chaty boli pre zvieratá ako stvorené.
Bol začiatok augusta a ona si robila zásoby sušených bylín a ostatných prísad na zimné obdobie. Rovnako chystala prípravky na predaj, pretože sa blížil jej čas na návštevu dedinského obchodu. Spomínaná dedina bola výlučne muklovská a tak sa nemusela až tak strachovať o svoje odhalenie. Vedela, že sa jej ju priatelia museli pokúšať nájsť, ale kúzla, ktoré použila na okolie chaty bránili jej vystopovaniu. Nikto v čarodejníckom svete nemal ani tušenie, že sa nachádza práve tu.
Počas dlhých a osamelých večerov sa venovala čítaniu kníh, ktoré boli jej obľúbenými spoločníčkami. V neďalekom košíku odpočíval jej obľúbený kocúr Krivolab, ktorý akoby zázrakom prežil útok na dom jej rodičov.
Hermionu často trápili nočné mory a v spomienkach sa vracala k dňu, ktorý jej život prevrátil naruby. Dúfala, že potom, čo sa Harrymu poradilo poraziť Voldemorta bude bezpečné vrátiť jej rodičom pamäť a priviezť ich z Austrálie späť do Anglicka. Síce jej dlho vyčítali, že im vymazala na čas spomienky, boli šťastní, že boj v Rokforte prežila bez ujmy. Ich šťastie však netrvalo dlho.
V ten osudný večer, keď bola na návšteve u Harryho na Grimaldovom námestí, kde sa po boji z ťažkých zranení zotavoval aj profesor Severus Snape, rozzvučali sa v jej hlave magické alarmy, ktoré umiestnila na rodičovský dom. Napriek rýchlej reakcii prišla neskoro a nedokázala svojich rodičov zachrániť. V nočných morách sa jej zjavoval horiaci dom a počula ich zúfalé výkriky o pomoc.
V ten večer, po tom, čo jej Harry Potter zabránil vydať sa po stopách Smrťožrútov, ktorí zaútočili na jej rodičov opustila všetko a všetkých ktorých poznala a stratila sa v muklovskom svete plná zúfalstva.
Netušila, že po jej zmiznutí sa v čarodejníckom svete rozpútalo najväčšie pátranie po vinníkoch tohto útoku, nevedela, že po roku pátrania a Harryho neutíchajúcich intervenciách skončili všetci chytení Smrťožrúti v Azkabane, kde mali stráviť doživotie. Nemala ani poňatia o tom, že večne mrzutý profesor elixírov vynaložil veľa úsilia, aby ju našiel, pretože sa jej nestihol poďakovať za záchranu svojho života.
Keď ju ani po dvoch rokoch hľadania nenašli stratili nádej, že sa im to niekedy podarí...
Hermiona práve dokončila uskladnenie Vranieho oka a Prilbice, ktoré používala na vytvorenie nebezpečných elixírov a do prípravkov na odstraňovanie škodcov vo svojej malej záhradke, ktorú mala za chatou. Keď konečne opustila svoje malé laboratórium nachádzajúce sa podzemí kde, kedysi bývala pivnica, vydala sa do kuchyne, aby si pripravila svoju obvyklú šálku čaju. Krivolab ju nasledoval.
O pár minút už sedela v kresle neďaleko krbu. Siahla po knihe, ktorá ležala na neďalekom stolíku a pokračovala v čítaní.

- - - - - - -

V čase keď si Hermiona Grangerová sadla ku svojej obvyklej šálke čaju na severe Škótska sa istý nevrlý profesor elixírov a riaditeľ Rokfortskej strednej školy čarodejníckej posadil za stôl v riaditeľni aby dokončil odosielanie pošty budúcim prváčikom, ktorí mali o niekoľko týždňov nastúpiť do školy. Severus nenávidel vybavovanie tejto agendy, ale od vtedy, čo Minervu McGonagallovú začalo trápiť zranenie z posledného boja, musel prevziať jej povinnosti on. I naďalej však vykonávala funkciu zástupkyne riaditeľa a bola vedúcou Chrabromilu.
Severus učil elixíry šiesty a siedmy ročník, považoval totiž svojho kolegu profesora Slughorna za nekompetentného, aby pripravoval študentov na skúšky MLOKov. Vedenia Slizolinu sa však kvôli riaditeľským povinnostiam musel vzdať.
Za posledné tri roky sa učiteľský zbor rozrástol o nových členov, nakoľko profesor Binns konečne uznal, že je mŕtvy a tak na jeho miesto nastúpil Draco Malfoy, ktorý sa počas posledného boja pridal nakoniec na stranu dobra, čím vtedy neskutočne vytočil nielen svojho otca, ale aj Pána zla. Okrem neho robil posledný rok Severusovi spoločnosť aj Neville Longbottom, ktorý nastúpil na uvoľnené miesto po profesorke Sproutovej, ktorá odišla do dôchodku. Neville sa pochybujúcemu Severusovi Snapeovi veľmi rýchlo dokázal, že na Herbológiu je naozaj vynikajúci odborník.
Severus zamyslene pozrel smerom k portrétu bývalého rokfortského riaditeľa Albusa Dumbledora. Riaditeľ podriemkával v kresle a nevenoval mu pozornosť. Severus si povzdychol. Zajtra to budú tri roky, čo zmizla Grangerová. Nech využil všetky svoje schopnosti a skúsenosti, ktoré nadobudol ako špión, nepodarilo sa mu objaviť, čo i len jedinú stopu. Dokonca sa spojil aj Potterom, ktorého od posledného boja považoval za znesiteľného. Na rozdiel od Weasleyho veril, že Grangerová stále žije a niekde sa ukrýva. Ronald Weasley nečakal veľmi dlho po jej zmiznutí a opäť si začal s Romildou Vaneovou, ktorá si kedysi jeho lásku získala po tom, čo zjedol čokoládové cukríky napustené Elixírom lásky. Po pár mesiacoch spoločného chodenia ostala Romilda tehotná a stala sa hrdou mamičkou Matildy Weasleyovej. Ron však nezaháľal a kráčal v šlapajách svojich rodičov a po roku manželstva s Romildou pribudol do ich rodiny syn Fred, ktorý dostal meno po svojom nebohom strýkovi.
Severusa zo zamyslenia vytrhlo odbíjanie hodín, ktoré oznamovalo, že je čas na večeru. Vstal, mávnutím prútika usporiadal kôpku pergamenov a zamieril do Veľkej siene. Užíval si to, že v škole sa počas prázdni zdržovalo len zopár učiteľov. Posadil sa vedľa profesora Flitwicka, ktorý sa pred pár dňami vrátil z dovolenky v zámorí a donekonečna štebotal o tom, aký rozdielny je život v Amerike.
Stačilo niekoľko minút, aby Severus vypol svoj mozog a prestal venovať pozornosť ľuďom okolo seba. Neprítomne jedol svoju večeru a takmer nezaznamenal príchod ministerskej sovy, ktorá sa zjavila v dosť nezvyklú dobu.

- - - - - - -

Hermiona počas čítania škrabkala Krivolaba po hlave a užívala si jeho pradenie. Snažila sa nemyslieť na to, že zajtra to budú tri roky odo dňa, čo boli zabití jej rodičia. Vedela kde boli pochovaní aj napriek tomu, že sa osobne nezúčastnila obradu, ktorý miesto nej usporiadali Weasleyovci s Harrym. Jej starí rodičia sa našťastie tejto tragédie nedožili. Hermiona počas rozlúčkového obradu stála v bezpečnej vzdialenosti chránená zastieracím kúzlom a otupene počúvala reč, ktorú odriekal farár z farnosti jej rodičov. V ten večer, keď si bola istá, že nikoho ani nenapadne potulovať sa v tme po cintoríne strávila niekoľko hodín plačúc nad hrobom svojich rodičov a s prísahou na perách, že sa do čarodejníckeho sveta nikdy nevrátil. Obviňovala sa z toho, že keby sa v jedenástich rokoch nerozhodla odísť do Rokfortu, mohli jej rodičia stále žiť a ona by bola po ich boku.
Keď hodiny odbili polnoc vstala, obliekla si tmavý plášť, zobrala nádhernú kyticu lúčnych kvetov a chytila do ruky prútik. Vykročila do tmy a za ochrannými bariérami jej domčeka sa premiestnila. S vírením vzduchu a sa objavila v najstaršom kúte cintorína. Rýchlo sa poobzerala okolo seba a keď nezaznamenala nič zvláštne vydala sa pomedzi náhrobky k hrobu svojich rodičov. Položila kyticu na náhrobok a pomocou bezprútikovej mágie vyčarovala horiacu sviečku. Toto umenie u seba objavila krátko po smrti svojich rodičov. Smutne hľadela na náhrobok, kde boli zlatými písmenami napísané mená a dátumy narodenia a úmrtia. Oči sa jej zaliali slzami. Prečo s nimi netrávila viac času? Prečo ich radšej nenechala žiť v Austrálii, kde ich ukryla, keď sa s Harrym a Ronom vydali hľadať horcruxy? Oni nikomu neublížili, za všetko mohla len ona, bola to jej vina, že zomreli! Keby sa radšej nebola bývala narodila!
Hlavou jej vírilo tisíce takýchto slov a ona cítila, že sa jej čoraz viac sťahuje od žiaľu hrdlo. Zviezla sa na kolená a rukami objímala náhrobok. Sviečka i naďalej ticho horela do tmy a podtrhávala jej osamelosť a smútok.
18.01.2012 16:03:59
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one