Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
A je tu pokračovanie. Venujem ho: Biggi, Susan, Jett Alice Black, Nade, nike, cim, veve658 a Hajmi.

Dobby
Severus odviazal pergamen z nohy ministerskej sovy a rýchlo ho otvoril. Očami preletel riadky a postavil sa.
„Minerva, musím na chvíľu odísť. Postaraj sa zatiaľ o školu.“ Povedal svojej zástupkyni sediacej po jeho pravici.
Minerva prikývla a sledovala ako odchádza z Veľkej siene východom pre zamestnancov.
O niekoľko minút sa Severus Snape premiestnil na okrajovú časť Londýna, kde ho už čakal mladý čarodejník so žiarivo zelenými očami.
„Severus,“ privítal ho.
„Harry.“ Odpovedal kývnutím hlavy Severus.
Ich vzťah sa zmenil počas hľadania Hermiony a ani jeden z nich si už poriadne nepamätá, kedy sa začali oslovovať krstnými menami.
„Spomínaš si, ako sme minulý rok okolo hrobu Hermioniných rodičov nastavili magické alarmy.“ Začal Harry. Severus prikývol.
„Pre pol hodinou sa aktivovali. Zachytili slabú vlnu mágie. Myslel som si, že by sme to mohli skontrolovať. Sú to dnes 3 roky, čo sa to stalo...“
Severus nepovedal ani slovo. Chvíľu hľadel na Harryho a nakoniec opäť prikývol. Obaja sa okamžite premiestnili neďaleko brány na cintorín. Vytiahli prútiky a opatrne vkročili dnu.
Obozretne prechádzali pomedzi náhrobky a blížili sa k miestu, kde boli pochovaní Hermionini rodičia. Keď boli takmer na mieste zachytili slabý plač. Obaja sa na seba prekvapene pozreli. Zrýchlili krok.
Mesiac, ktorý vykukol spoza mraku zažiaril do tmy a odhalil sklonenú postavu nad hrobom Grangerovcov.
„Hermiona?“ zašepkal Harry a ostal primrazene stáť.
Zhrbená postava bola okamžite na nohách a rýchlo sa otočila. Keď zbadala oboch čarodejníkov prekvapene ustúpila o pár krokov, takmer zakopla o ďalší náhrobok.
„Hermiona, si to ty?“ zvolal nahlas Harry a spravil krok dopredu.
Hermiona neodpovedala, intenzívne premýšľala, ako sa čo najrýchlejšie dostať preč. Jej prútik bol totiž stále v púzdre.
Severus tiež vykročil opatrne vpred, ale po každom jeho kroku mladá žena o krok ustúpila. Vo svetle mesiaca videl, ako sa zrazu sústredila a v ruke sa jej objavil prútik. Vedel presne čo sa chystá spraviť a bol rozhodnutý zabrániť jej v tom.
„Hermiona, prosím... ostaň.“ Zašepkal upokojujúco Harry teraz už vystrašenej mladej žene.
Pokrútila hlavou a smutne sa na neho pozrela. Sústredila sa na premiestnenie. V tom momente, ako sa s hlasným prásknutím vytratila, skočil Severus po nej a v poslednej sekunde sa mu podarilo chytiť kúsku jeho oblečenia a obaja boli preč.
Harry Potter strnulo stál na mieste a pozeral tam, kde ešte pred chvíľou stála jeho najlepšia priateľka. Nechápal, prečo odmietla ostať, predsa jej nechcel ublížiť. Videl, že aj napriek utrápenému pohľadu sa veľmi nezmenila. Tak veľmi túžil, aby sa vrátila k svojim priateľom.
V tom si uvedomil, že Severus zmizol s Hermionou. Jeho skok smerom k Hermione bol taký rýchly až ho to šokovalo. Dúfal, že po premiestnení na jemu neznáme miesto budú v poriadku.



Hermiona sa s prásknutím zjavila na okraji lesa. Zrútila sa k zemi a lapala po dychu. Vedľa nej ležala postava v čiernom habite, ktorá na tom bola podobne.
„Sakramentská ženská...“ počula kliať známy hlas, ktorý okamžite u nej vydoloval spomienky na školské časy. Pomaly sa postavila a chystala sa zmiznúť v lese.
„O to sa ani nepokúšajte!“ upozornil ju Severus, ktorý ju už uprene sledoval.
„Prečo?“ bolo jediné slovo, ktoré zo seba dostala.
„Čo prečo?“
„Prečo ste ma nenechali odísť?“ zašepkala Hermiona a v očiach sa jej opäť zaligotali slzy.
„Pretože bolo dosť toho vášho skrývania sa!“ zavrčal Severus. „Vôbec vás nezaujíma, že sa vás tri roky pokúšame nájsť?“
„Ja... nemôžem...“ dostala zo seba Hermiona a opäť sa otočila na odchod. Severus sa medzitým postavil. Ako vykročila chytil ju za ruku.
„Hermiona...“ povedal a uprel svoj pohľad na ňu.
„Nemôžem... neznesiem, aby bolo ešte niekomu ďalšiemu ublížené...“ povedala so slzami v očiach.
„Vypočujte ma. Dajte mi hodinu a ak vás ani potom nepresvedčím odídem a už vás nebudem otravovať.“
Hermiona bezradne stála oproti nemu. Nedokázala sa ďalej pozerať do jeho očí a tak sklopila hlavu. Chvíľu mlčky stáli oproti sebe, ale nakoniec mierne prikývla. Severus pustil jej ruku a nasledoval ju hlbšie do lesa. Nekomentoval smer, ktorým sa vydali.
Hermiona s istotou kráčala pomedzi stromy a pomaly sa blížila k svojmu chránenému domu. Trvalo to asi
30 minút kým sa dostali na čistinku, kde sa nachádzala malá horská chata, ktorú Hermiona tri roky pokladala za svoj domov.
Niekoľkokrát mávla svojím prútikom a otvorila bránku na nízkom plote, ktorý ohraničoval úzky pozemok okolo chaty. Otvorila dvere a okolo nôh sa jej okamžite začal obtierať jej kocúr. Hermiona odstúpila od dverí a ticho pokynula Severusovi stojacemu vonku, aby vstúpil.
Severus sa ocitol v úzkej predsieni, ktorú osvetľovalo slabé svetlo. Bola zariadená jednoducho. Nachádzalo sa v nej niekoľko vešiakov a malá skrinka na topánky. Pomaly nasledoval Hermionu do malej miestnosti, ktorá bola spojená s kuchyňou.
„Posaďte sa. Dáte si čaj?“ opýtala sa Hermiona.
„Áno, ďakujem.“ Odvetil Severus a posadil sa k stolu, pri ktorom boli dve stoličky. Hermiona postavila vodu na čaj, vytiahla dva hrnčeky a nasypala do nich sušené bylinky zo svojich zásob. Za ten čas čo bývala v tomto domčeku, ktorý bol skôr chatou sa na učila kombinovať rôzne rastliny a lesné plody, čím vytvorila neobyčajné chute čajov.
Obaja mlčali, kým nebol čaj hotový a Hermiona sa neposadila k stolu oproti Severusovi. Tmavovlasý muž ju uprene pozoroval, keď však videl, že neprehovorí, ozval sa sám.
„Takže toto je vaše útočisko?“ spýtal sa.
„Áno.“ odvetila ticho.
„Už mi je jasné, prečo sme vás nemohli nikde nájsť.“
„O to mi šlo.“
„Hermiona, prečo ste zmizla? Viem, že to čo sa stalo musela byť veľmi bolestivá udalosť, ale chceli sme tu byť pre vás.“ Začal a uprene ju pozoroval.
„Keby nebolo mňa, mohli ešte žiť.“ Zašepkala a v očiach sa jej zaligotali slzy.
„Nie je to vaša vina.“
„Keby som ich nechala žiť i naďalej v Austrálii, nič by sa im nestalo... takže je to moja vina.“ Tvrdila si svoje.
„Rovnako ako by ste mohla tvrdiť, že je to vaša vina, že ste sa rozhodli v jedenástich rokoch vstúpiť do čarodejníckeho sveta.“ Povedal trochu nahnevane.
Prikývla.
„To je taký nezmysel! Doteraz som vás považoval za jednu z najinteligentnejších čarodejníc na svete. Kam sa podelo, vaše logické uvažovanie? Nezačnite mi tvrdiť, že najlepšie by bolo, keby ste sa vôbec nenarodila!“ povedal nahnevaným hlasom.
Hermiona ho sledovala s rozšírenými očami. Takto sa k nej ešte nikdy nesprával a hlavne jej ešte nikdy nepovedal, že je jednou z najinteligentnejších čarodejníc?! Čo sa zmenilo?
„Pane?“
„Keby nebolo vás, tak by som počas posledného boja zahynul. Bola to tiež chyba?“
„Nie... nie.“ Vyjachtala.
Severus sa v duchu pousmial, konečne sa mu podarilo prebudiť ju z letargie.
„A keď už sme pri tom, nikdy ste mi vaším zmiznutím nedala šancu poďakovať sa.“
Hermionine oči sa ešte viac rozšírili a s otvorenými ústami sledovala muža sediaceho pred sebou.
„Ja... ja...“ opäť zatvorila ústa, nebola schopná dostať zo seba ani slovo.
„Chcem aby ste vedeli, že vaše zmiznutie pred troma rokmi zarmútilo mnoho vašich priateľov. Hľadali sme vás všade. Chceli sme pomôcť, ale nedala ste nám šancu.“ Pokračoval bez toho, aby jej dal ďalšiu šancu prehovoriť.
„Potter, využil všetky dostupné prostriedky, aby vás vypátral. Podarilo samu dolapiť všetkých vinníkov a boli poslaní na doživotie do Azkabanu. Smrť vašich rodičov nezostala nepotrestaná.“
„Dostali ste ich všetkých?“ pýtala sa prekvapená Hermiona. „Ako a kedy?“ nikdy nedúfala, že sa to podarí.
„Nerád priznávam, že som v tejto veci s Potterom spolupracoval, ale bolo tomu tak. Vďaka mojim dlhoročným skúsenostiam v radoch Smrťožrútov sme poznali všetky miesta, kde sa môžu pohybovať. Stačilo pripraviť efektnú pascu a nalákať ich. Mali prsty vo viacerých útokoch, Wizengamot usúdil, že doživotný trest bude tým najefektívnejším riešením a hlavne výstrahou.“
Hermiona smutne prikývla.
Severus sa napil zo svojho pohára a uprene ju pozoroval. Musel uznať, že odvtedy, čo ju videl naposledy sa z nej stala atraktívna mladá žena, ktorá si to asi ani neuvedomovala. V jej očiach bolo vidieť hlboký smútok, ktorý sa však trošku zmiernil, keď jej poskytol tieto informácie. Napriek tomu bol zvedavý, čo mieni robiť ďalej.
„Ďakujem vám.“ Povedala po chvíli ticha Hermiona. „Za to, že ste ich chytili. Tým sme vyrovnaní.“
Severus pokrútil hlavou.
„Tu nešlo o vyrovnávanie si dlhov...“
„Napriek tomu chcem, aby ste vedeli, že sa mi nemusíte cítiť zaviazaný.“
Severus prikývol.
„Môžete mi povedať, čo ste posledné tri roky robila a ako sa vám podarilo ostať v utajení?“
„Bola som tam, keď mojich rodičov zabili. Prišla som však neskoro...,“ začala Hermiona, ale nedokázala pokračovať. „Nedokážem ani dnes hovoriť o dňoch, ktoré nasledovali tesne po tom útoku. Prosím, nenúťte ma o tom hovoriť.“
„V poriadku, Môžem však vedieť, čo robíte v tomto zapadákove okrem toho, že sa tu skrývate?“
„Ja sa neskrývam, snažím sa uchrániť ľudí vo svojom okolí sama pred sebou. Takto im aspoň nič nehrozí!“ povedala so zvýšeným hlasom.
Severus sa ušknul.
„Ako vidím, očividne sa hráte na mukla.“ Povedal posmešne a Hermiona sa zamračila.
„Nehrám sa na mukla, iba využívam mágiu v čo najmenšej miere.“ Odsekla.
„Samozrejme, aby ste bola čo najmenej vystopovateľná, však?“ povedal sarkasticky. Všimol si, že čím viac ju podpichuje, tým viac sa v jej očiach rozhorieva iskra života.
„Do pekla aj s vami, Snape. Čo to nechápete?“ začala nahnevane kričať, strácala s ním trpezlivosť.
„Práve naopak, ja to veľmi dobre chápem.“ Povedal pokojne. „Čo mienite robiť teraz, keď máte informáciu, že vám a ani nikomu inému nič nehrozí?
„Budem žiť ako doteraz.“ Odsekla zamračene.
„Aha, takže sa budete aj naďalej hrať na samaritánku! Nebuďte smiešna!“ vysmieval sa jej.
Hermionina ruka, v ktorej držala šálku sa začala triasť. Severus tomu nevenoval pozornosť a pokračoval ďalej.
„Kašlete na svojich priateľov, kašlete na možnosti, ktoré vám ponúka okolitý svet...“ nadychoval sa, že bude pokračovať vo výpočte možností, keď ho prerušil mohutný výbuch nekontrolovateľnej mágie. Hermiona Grangerová nad sebou stratila kontrolu.
 
31.01.2012 16:56:56
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one