Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

4. To som nechcela...

Konečne je tu pokračovanie. Venujem ho Alcei, Biggi, neky, Jett Alice Black, Susa, Nade, kath, denice, Luna Snape, cim, Lily...
Užite si pokračovanie, nepísalo sa ľahko

Dobby

Mohutná vlna nekontrolovanej mágie narazila do Severusa a prudko ho odhodila od stola. Nestihol ani zareagovať. Náraz do steny bol tak silný, že sa zviezol na podlahu a ostal nehybne ležať.

„Profesor!“ skríkla šokovaná Hermiona a vyskočila zo svojho miesta. Okamžite bola pri ňom.

Otočila muža tvárou k sebe a vytiahla prútik. Niekoľkými rýchlymi diagnostickými kúzlami začala zisťovať jeho stav.

„Enervate!“ zvolala a pokúšala sa ho prebrať. Muž však nereagoval. Zbledla ešte viac, ako doteraz a opäť nad ním mávala prútikom.

Spôsobila mužovi silný otras mozgu, mal narazenú chrbticu, ale našťastie nemal nič zlomené. Čo bolo však nepochopiteľné bolo to, že ho nedokázala prebrať. Opatrne preto muža levitovala do svojej spálne a uložila ho na posteľ. Privolala niekoľko elixírov so svojho malého skladu.

Severusova tvár bola bledá. Hermiona ho znepokojene sledovala. Pomocou prútika pomohla mužovi prehltnúť niekoľko elixírov. Teraz jej už len ostávalo čakať.

Pritiahla si k posteli stoličku a sadla si na ňu. Bolo jej do plaču. Opäť ublížila niekomu zo svojich blízkych. Počkať? Zo svojich blízkych? Od kedy uvažovala o Severusovi Snapeovi ako o niekom, kto je jej blízky? Zmätene potlačila takéto myšlienky a uprela svoj pohľad na neho.

Po niekoľkých dlhých minútach sa Severus Snape konečne pohol. Ticho zastonal a pomaly otvoril oči. Rýchlo ich však opäť zavrel, pretože ho neznesiteľne začala bolieť hlava.

„Profesor,“ zvolal Hermiona.

„Čo sa to do pekla stalo?“ precedil pomedzi zuby.

„Prepáčte, nechcela som.“ Dostala zo seba Hermiona.

Severus opäť opatrne otvoril oči a zaostril svoj pohľad na Hermionu, ktorá na neho kajúcne pozerala.

Pokúsil sa posadiť, čo sa nezaobišlo bez tupej bolesti. Napriek tomu to prekonal a i naďalej zamračene hľadel na Hermionu.

„Pochopila ste konečne čo sa môže stať, ak svoju mágiu nebudete pravidelne používať?“ zavrčal.

Hermiona pomaly prikývla.

Severus sa pomaly posunul k okraju postele a pokúsil sa postaviť.

„Nemali by ste mať tak naponáhlo.“ Povedala Hermiona. „Ten úder bol dosť hrozivý a mne sa vás nedarilo prebrať.“

„Naozaj?“ povedal posmešne.

Hermiona zamračene prikývla.

Severus sa trochu tackavo presunul do kuchyne, kde bol cez stoličku prehodený jeho plášť. Hermiona ho tam položila, keď sa ho snažila prebrať. Vytiahol prútik a chystal sa upraviť si svoje pokrčené oblečenie predtým, než opustí jej dom. Aké však bolo jeho prekvapenie, keď sa nič nestalo.

Opäť mávol prútikom a opäť to nemalo žiadny efekt. Zbledol.

Hermiona medzitým prišla do kuchyne tiež a prekvapene sledovala jeho bledú tvár.

„Čo sa to...? To snáď nie!“ dostal zo seba Severus.

„Deje sa niečo?“ spýtala prekvapene.

Severus hľadel chvíľu bez slova na Hermionu a potom namieril svoj prútik na ňu. Hermionine oči sa rozšírili.

„Expeliarmus“ zvolal a Hermiona očakávala náraz kúzla. Ostala však stáť na svojom mieste bez toho, aby ju kúzlo odhodilo.

Severusov prútik dopadol na stôl a muž strnulo dosadol na stoličku.

Mladá žena na neho prekvapene hľadela.

„Žiadna mágia...“ dostal zo seba zhrozene.

„Žiadna mágia?“ zopakovala Hermiona.

„Čo ste to vy prekliata ženská urobila?“ precedil pomedzi zuby.

„Ja? Ja som nič nespravila?“ vyjachtala Hermiona.

„Očividne áno!“ zodvihol hlas Severus a zazrel na mladú ženu pred sebou.

„Ale ako?“

„To mi vysvetlite vy!“

Hermione sa v očiach zjavili slzy. Severus si v duchu povzdychol a intenzívne premýšľal, ako z tejto šlamastiky von. Bolo mu jasné, že mladá, žena za to nemohla. Musel však zistiť, ako k tomu došlo a do kedy tento stav bude pretrvávať.

„Je mi to ľúto.“ Vysúkala zo seba Hermiona.

„Viete mi zaobstarať sovu?“ spýtal sa Severus. Hermiona záporne pokrútila hlavou.

„Potom budete musieť ísť do dediny a poslať správu Potterovi.“ Povedal pokojne.

„Akú správu?“ spýtala sa prekvapene Hermiona.

„Že sa nejaký čas nemôžem vrátiť do hradu a že potrebujem jeho pomoc.“ Odvetil Severus.

„To tu akože plánujete ostať?“ položila ďalšiu otázku prekvapene Hermiona.

„Mám na výber? V takomto stave by som sa v čarodejníckom svete nemusel dožiť ďalšieho dňa.“ Odvetil otrávene.

Hermiona prikývla. Nepáčilo sa jej však veľmi, že sa o svoje útočisko bude musieť deliť s Majstrom elixírov.

„Máte tu niekde pergamen?“

Hermiona vstala a odišla do svojho malého laboratória. Po chvíli sa vrátila s pergamenom, atramentom a perom a položila ich na stôl pred Severusa. Ten sa hneď pustil do písania.

 

Harry,

mám Grangerovú, ale došlo k malej nehode. Budem musieť nejaký čas ostať s ňou. Oznám prosím Minerve, nech ma zatiaľ zastúpi. Vrátim sa len čo to bude možné. Zatiaľ nikomu nehovor, že je nažive. Pokúsim sa ju priviesť so sebou. Nehľadaj nás, bude to tak lepšie.

Mohol by si mi po sove poslať niekoľko kníh zaoberajúcich sa náhodnou mágiou?

Vďaka.

Severus

 

Severus dopísal krátku správu, zapečatil ju a podal Hermione.

„Musíte to odoslať ešte dnes, ináč Potter zburcuje celý čarodejnícky svet a neprestane nás hľadať, kým nebude úspešný.“ Povedal s úškrnom Severus.

Hermiona prikývla. „Kde však chcete spať, profesor? Nemám tu ďalšiu izbu.“

„To vyriešime, keď sa vrátite. Teraz choďte.“ Povedal jej a mávol rukou.

Hermiona sa rýchlo obliekla a doslova vybehla z chalupy. Bola celá šťastná, že toho muža nechala za sebou. Jeho prítomnosť v nej vyvolávala nielen spomienky, ale aj zvláštne pocity.

Hermiona kráčala lesom a uvažovala nad tým, čo sa stalo. Neplánovala ísť do dediny. Svoju sovu, ktorú ku konci vojny používala na komunikáciu so zvyškom čarodejníckeho sveta vypustila v lese, ale vedela, kde sídli. Vybrala sa preto smerom k jej hniezdu, ktoré bolo v skalách. V diaľke už svitalo a les sa pomaly prebúdzal do dňa. Po polhodine chôdze bola na mieste. Poobzerala sa dookola a potom vytiahla prútik.

„Morfeus.“ zvolala potichu a mávla prútikom.

Chvíľu sa nič nedialo, ale potom sa v diaľke ozvalo slabé zahúkanie sovy a o chvíľku pred ňou na strome pristála nádherná čierna sova. Ticho zahúkala a zniesla sa na Hermioninu vystretú ruku. Hermiona sovu pohladila.

„Chýbal si mi.“

Sova ju jemne ďobla do ruky.

„Potrebujem, aby si toto odniesol Harrymu, dobre? Je to súrne.“ Povedala potichu Hermiona a priviazala pergamen na nohu sovy, tá zahúkala a vzlietla. Hermiona ju sledovala, kým sa nestratila v diaľke. Potom sa vydala na cestu naspäť.

 

--------

 

Medzitým sa Severus Snape zamyslene prechádzal po malej kuchyni. Niekoľkokrát zodvihol prútik zo stola, ale cítil, že je to zbytočné. Necítil žiadnu mágiu. Ešte nikdy sa nestretol s tým, že by po výbuchu nekontrolovateľnej mágie iného čarodejníka prišiel niekto iný o mágiu. Bolo to zvláštne. Keby žil Dumbledore, určite by prišiel na riešenie. Dumbledore tu však nebol. Severus od jeho smrti ostal sám.

Dúfal, že Potter mu doručí správne knihy a jemu sa podarí zistiť, čo sa stalo. Za ten čas, čo však bude musieť stráviť na tomto odľahlom mieste musí niečo robiť. Neplánoval, že s Hermionou Grangerovou bude tráviť celé hodiny. Zamieril do Hermioninho malého laboratória. Našťastie nebolo zabezpečené a tak sa v ňom mohol rozhliadnuť. Bol prekvapený jeho vybavením a čistotou. Dokonca aj ingrediencie boli poukladané rovnakým systémom, aký používal on sám. To dievča ho raz opäť prekvapilo. V skrinke, v ktorej mala Hermiona uskladnené hotové elixíry našiel aj niekoľko komplikovaných, ktoré si vyžadujú veľké množstvo sústredenia a magických schopností. Severus bol prekvapený. Kde Grangerová získala tieto vedomosti? Pokiaľ mu bolo známe, takéto informácie získavali len študenti, ktorí sa pripravovali na dráhu Majstrov elixírov a Grangerová k nim nepatrila. Vrátil sa k pracovnému stolu, kde objavil malú zásuvku. Otvoril ju a našiel tmavomodrý poznámkový zošit. Vytiahol ho a pustil sa do jeho čítania.

Zošit obsahoval zoznamy elixírov a ingrediencií potrebných na ich vytvorenie. Boli tam tiež zaznamenané postrehy z ich vytvárania a úvahy, ktoré sa zdali byť veľmi premyslené.

„Bavíte sa?“ prerušil ho zrazu Hermionin hlas.

„Áno.“ Odvetil nenútene a pozrel sa na mladú ženu stojacu vo dverách.

„Vašu správu som odoslala. Mohli by ste opustiť moje laboratórium a vrátiť moje poznámky na miesto?“

Severus sa postavil, vrátil zošit na miesto a nasledoval ženu do kuchyne.

Hermiona chvíľu na neho ticho hľadela a potom opäť prehovorila. „Spať môžete na pohovke pri krbe. Každý večer vám ju premením na pohodlnú posteľ. Viac miesta tu totiž nemám.“

„To bude postačujúce.“ Odvetil.

„Musíme si dohodnúť nejaké pravidlá, profesor. Nechcem, aby ste sa vŕtali v mojich poznámkach v mojej neprítomnosti,“ začala zrazu Hermiona a zamračene na neho pozrela, „ak budete chcieť, moje laboratórium je vám plne k dispozícii, rovnako ako moja skromná knižnica. Čo sa týka varenia, tak tu sa budeme striedať...“

„Vy ste sa zbláznila? Vďaka vám nemám mágiu a chcete odo mňa, aby som varil ako nejaký mukel?“ zvolal nahnevane Severus.

„Ja tiež na varenie nepoužívam mágiu, tak prečo by ste ju mali používať vy?“ odvrkla mu.

„Ste šialená.“

„Nikto sa vás neprosil o vašu prítomnosť.“ Povedala Hermiona a vzápätí zbledla, keď zbadala jeho nahnevaný výraz tváre.

„Fajn, hneď ako to bude možné, odídem.“ Precedil pomedzi zuby Severus a so zasvišťaním plášťa opustil chalupu. Potreboval čerstvý vzduch.

26.02.2012 22:21:44
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one