Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Po úmornom boji s múzou je tu pokračovanie.

Dobby
Hermiona pred spaním premenila pohovku neďaleko krbu na pohodlnú posteľ. Vyčarovala mu tiež pohodlné pyžamo zelenej farby. Severus sa pri pohľade na to uškrnul, ale nekomentoval to.

„Môžete ako prvý využiť kúpeľňu.“ Povedala Hermiona a ukázala na neďaleké dvere. Otočila sa a odišla do svojej spálne. Severus prikývol, že rozumie a po chvíli sa presunul do malej kúpeľne.

Netrvalo mu to dlho a vrátil sa späť k pohovke, ktorá bola teraz pohodlnou posteľou. Predtým než si ľahol do postele priložil niekoľko polien do krbu, ktorý príjemne osvetľoval celú miestnosť. Keď sa otočil, že si konečne ľahne, otvorili sa dvere na Hermioninej spálni a mladá žena vyšla z miestnosti v tenkom ružovom župane a zamierila do kúpeľne. Až keď sa za ňou zatvorili dvere Severusu vydýchol. Bol prekvapený jej ladnou ženskou postavou. Uvedomil si, ako veľmi sa zmenila od vtedy, čo ju naposledy videl. Teda nie, že by ju videl takto.

Ľahol si do postele a zahľadel sa do plameňov, ktoré ho istým spôsobom upokojovali. Keď sa opäť ozvalo buchnutie dverí, neotočil sa a ďalej hľadel do plameňov. Nevedel koľko mu to trvalo, ale nakoniec sa mu podarilo ponoriť do mierneho spánku.

Boli asi tri hodiny v noci, keď sa z vedľajšej izby ozval výkrik. Severus bol okamžite na nohách. V rukách držal svoj prútik, ale uvedomil si, že mu je nanič. Rýchlo sa vydal ku dverám do Hermioninej spálne a bez váhania vtrhol dnu. V slabom svetle, ktoré vytváralo niekoľko sviečok zbadal mladú ženu lapenú v nočnej more. Jej tvár bola bledá a z očí jej tiekli slzy.

Severus opatrne pristúpil k posteli a nahol sa nad Hermionu. Nechcel ju vystrašiť a tak sa opatrne dotkol jej ramena. Hermiona na to však nereagovala a zmietala sa ďalej v nočnej more.

„Grangerová, zobuďte sa.“ Povedal ticho Severus.

Nič.

„Grangerová, no tak.“ Zvolal hlasnejšie a prudšie zatriasol Hermioniným ramenom.

Mladá žena sa s výkrikom posadila. Bola dezorientovaná a trvalo jej niekoľko sekúnd kým si uvedomila, kde sa nachádza. Prekvapene pozerala na Severusa, ktorý sedel na konci jej postele.

„Ste v poriadku?“ spýtal sa ticho.

Hermiona prikývla.

„Opakuje sa to často?“ položil ďalšiu otázku.

Hermiona sa mu zahľadela uprene do očí a potom odpovedala: „Takmer každú noc.“

Severus s pochopením prikývol.

„Vedel by som vám pomôcť.“ Navrhol.

„Ako? Pravidelné užívanie Elixíru na spánok bez slov spôsobuje závislosť.“

„To máte pravdu, ale už pred rokmi sa mi podarilo vynúť jeho upravenú verziu, ktorá závislosť nespôsobuje.“

„Prečo ste sa s tým nepodelil?“

„Myslíte verejnosť?“ Prikývla.

„Nebol a nie je na to vhodný čas a niektoré z prísad mojej upravenej verzie sa nedajú len tak ľahko zaobstarať.“ Odpovedal.

„Mala by som si asi opäť ľahnúť, mám zajtra veľa práce.“

Severus prikývol a postavil sa. „Ak to bude potrebné, môžem vás opäť zobudiť?“ Keď po chvíľke váhania prikývla, odišiel.

----

Ráno sa Severus zobudil so svitaním. Potichu sa presunul do kuchyne a pustil sa do prípravy raňajok. Nechcel Hermionu zobudiť, pretože ešte niekoľkokrát počas noci ju trápili nočné mory. Príprava raňajok však bez použitia mágie nebola taká jednoduchá. Keď bolo všetko hotové sadol si k stolu a nalial si šálku horúcej kávy. Vychutnával si jej chuť.

Nevediac koľko času ubehlo, z pokojného zamyslenia ho vytrhlo zaškrípanie stoličky. Okamžite otvoril oči a stretol sa s Hermioniným pohľadom. Mladá žena sa usmiala a natiahla sa ku kanvici s kávou. Severus bol však rýchlejší a nalial jej do pripraveného pohára kávu. Vďačne sa usmiala a pustila sa s chuťou do pripravených raňajok.

„Je to vinikajúce.“ Pochválila Hermiona jeho snahu. Severus len stroho prikývol hlavou. Nebol zvyknutý na to, že niekto ocenil jeho snahu.

„Čo máte dnes na pláne?“ opýtal sa jej namiesto toho.

„Musím ísť do dediny a pokúsiť sa zistiť, či viem nejako zvrátiť túto situáciu.“ Odvetila pokojne Hermiona, aj keď sa mu neodvážila pozrieť priamo do očí.

„Dobre.“ Odvetil.

Hermiona rýchlo dojedla raňajky a pripravila sa na cestu. Do košíka si naukladala niekoľko hotových elixírov a sušené bylinky. Severus za ten čas sedel pri krbe a čítal jednu z jej kníh z knižnice.

„Odchádzam, ostaňte v chate alebo v jej okolí, hlavne si dajte pozor na to, aby vás tu nikto neobjavil.“ Povedala mu.

„Grangerová, viem sa o seba postarať!“ zavrčal nervózne.

„Bez mágie, pochybujem!“ odsekla.

„Poznám muklovský svet rovnako dobre ako vy.“ Odvetil.

Hermiona na neho chvíľu uprene pozerala, ale potom sa s povzdychom otočila a opustila miestnosť. O chvíľu ju Severus videl opúšťať chatu.

----

Harry Potter zamyslene prechádzal po miestnosti. Správa od Severusa bola potešujúca, ale medzi riadkami sa dali cítiť nejaké problémy. Severus ich však nešpecifikoval a tak Harry uvažoval, prečo Severus ostáva v Hermioninej prítomnosti. Bolo totiž všeobecne známe, že on tú malú šprtku veľmi nemusí.

Keby len tak vedel, kde práve sú.

Dúfal, že sa čoskoro ukážu obaja, dá im na to presne týždeň. Ak sa Severus dovtedy opäť neozve, Harry po ňom rozbehne pátranie.

Minerva McGonagallová ho tiež nešetrila otázkami. Najprv Severus narýchlo zmizne z Veľkej siene a potom nechá odkaz, že ho má zastúpiť. Minerva v duchu dúfala, že sa Severus vráti skôr, ako začne nový školský rok.

-----

Hermiona rýchlo prechádzala úzkou uličkou a snažila sa dostať na malé námestie v strede dediny. Potrebovala sa čo najskôr zbaviť svojich objednávok. Okrem toho mala v pláne navštíviť miestnu poštu, kde chcela odoslať objednávku na niekoľko kníh, ktoré by jej mohli pomôcť pri pátraní. Všetko toto je zabralo asi hodinu. Keď si konečne mohla uľahčene vydýchnuť, zamierila do svojej obľúbenej kaviarničky, kde si objednala svoju obľúbenú horúcu čokoládu a malý zákusok. Vychutnávala si ten pocit, keď sa jej v ústach rozpúšťal lahodný karamelový krém a vdychovala tú opojnú vôňu čokolády.

Nakoniec bol čas vydať sa ďalej. Hermiona navštívila potraviny, kde nakúpila ďalšie jedlo, keďže nepočítala s tým, že bude mať návštevníka. Ovešaná taškami opustila obchod a hľadala najbližší možný úkryt, kde tieto tašky zmenšila. Robila to výnimočne, ale dnes to bolo nutné. Potom opäť vyšla na hlavnú ulicu a pokračovala smerom von z dediny.

„Hermiona!“ ozval sa zrazu za ňou hlas.

Hermiona sa otočila a videla, ako ku nej beží mladý pastier, ktorý sa začal minulý rok zaúčať do tohto remesla.

„Henry.“

„Čo tu robíš? Myslel som si, že prídeš až o týždeň!“ povedal zadýchane.

„Neplánovane som si musela vybaviť niekoľko vecí.“ Povedala mu a usmiala sa.

„Môžem ťa odprevadiť? Idem na salaš.“ Povedal jej a ona prikývla na súhlas.

Henry jej počas spoločnej cesty rozprával dedinské novinky a ona sa občas usmiala. Henry bol jeden z mála ľudí, čo dokázal na jej tvári vyčarovať úsmev.

Bol len o niečo starší ako Hermiona. Mal prenikavé modré oči a hnedé vlasy. Jeho tvár bola opálená z toľkých hodín strávených na slnku počas pastvy. Bol len o pár centimetrov vyšší ako ona.

Spoločne vošli do lesa a pokračovali v ceste. Henry sa ponúkol, že Hermionu odprevadí a ona nič nenamietala. Občas ju bol totiž v jej chate v lese navštíviť a doniesol jej čerstvé mlieko a syr. Ona mu zase naopak dávala sušené bylinky a huby.

Asi po hodine chôdze sa ocitli neďaleko chaty. Henry sa práve pýtal Hermiony, či ju v týždni môže navštíviť, keď zbadal medzi stromami stáť tmavovlasého muža s prenikavým čiernym pohľadom.

Hermiona otočila hlavu smerom, ktorým sa pozeral Henry a zbadala Severusa.

„Kto je to?“ spýtal sa Henry.

„To je môj známy.“ Odvetila Hermiona a zamračila sa na Severusa. Nehovorila mu predsa, nech sa drží radšej v chate?

„Nepáči sa mi. Nechceš, aby som tu  ostal?“ ponúkol Henry.

„Nie, on sa tu zdrží dlhšie, pomáha mi s jedným výskumom.“ Odvetila Hermiona.

„Dobre, ale počítaj s tým, že sa tu zastavím.“

„Samozrejme, však sme sa dohodli. A už teraz ti ďakujem za syr a mlieko.“ Usmiala sa na neho milo. Henry prikývol a vydal sa na odchod. Hermiona ho chvíľu ticho sledovala a potom sa vydala k Severusovi.

„Čo tu chcel? Myslel som si, že sa s inými ľuďmi nestýkate?“ položil otázku Severus.

„Tak to ste si myslel zle. S niekoľkými ľuďmi sa stretávam.“ Odvetila.

„Čo je zač?“

„Je pastierom. Volá sa Henry. Stačí?“ zazerala na neho.

„Očividne nie ste taká opatrná, ako som si myslel.“ Povedal posmešne, nepáčil sa mu ten mladík.

„Je to mukel, profesor! Nie je nebezpečný!“ zvolala naštvane Hermiona. „A vôbec, čo vás je do toho? Neprosila som sa, aby ste tu bol.“

„Nemáte na výber.“ Povedal jej pomedzi zuby. „A ja tiež nie!“ dodal tichšie.

Povzdychla si a zamierila do chaty.
03.07.2012 16:55:46
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one