Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Po dlhšej prestávke je tu pokračovanie. Dúfam, že sa vám bude páčiť.

Dobby

Ten večer prebehol v podivnom tichu. Obaja tvrdohlavo mlčali a snažili sa toho druhého ignorovať. Takto to trvalo niekoľko dní.

V sobotu večer sa Hermiona veľmi skoro presunula do svojej spálne. Bola veľmi unavená. Dokonca zabudla premeniť Severusovi pohovku na posteľ. Ten však na spánok nemal ani pomyslenie. So zavrčaním na seba natiahol plášť a opustil chatu.

Vyšiel za bránku a zhlboka sa nadýchol. V lese bolo podivne ticho. Pomedzi občas preblesklo svetlo, ktoré vydával mesiac. Bol spln.

Severus vykročil do tmy. Vydal sa smerom, kde tušil jazero, ale sústredil sa tiež na okolité zvuky. Veľmi nerád by sa stretol s nejakou šelmou, keď nemal svoju mágiu. Potreboval sa však odreagovať. Grangerová v ňom vyvolávala protichodné pocity a on cítil, ako to v ňom vrie.

Po niekoľkých minútach chôdze zachytil v diaľke šramot. Zastal. Zaostril pohľad smerom, odkiaľ počul neznámy zvuk. Napriek splnu nevidel nič a preto pokračoval ďalej. Prešiel asi 500 metrov, keď sa po jeho pravej strane ozvalo zavytie. Inštinktívne vytiahol prútik, ale potom si uvedomil, že bez mágie mu ťažko pomôže. V tme sa zjavili dve žlté oči. Rýchlo zhodnotil svoju situáciu. O pár sekúnd zbadal aj siluetu zvieraťa. Bol to vlkolak.

„Do trola!“ zanadával v duchu. „Mal som to tušiť!“ pomaly začal ustupovať. Vlkolak ho pozorne sledoval a začal sa približovať. Vyceril zuby.

„Toto je koniec!“ pomyslel si Severus a zhlboka sa nadýchol. Vlkolak sa chystal na výpad, odrazil sa zadnými nohami a skočil. Severus očakával náraz, bol odhodlaný brániť sa vlastnými rukami.

Očakával náraz zvieraťa, ale jediné čo začul bol silný záblesk svetla a tupé žuchnutie tesne pred sebou.

„Profesor!“ vykríkla Hermiona a rozbehla sa k nemu. V jej očiach sa zračila hrôza. Vrhla sa na neho a pevne ho objala.

Severus šokovane stál a nebol schopný zareagovať.

„Ste v poriadku?“ povedala Hermiona roztraseným hlasom, ale nepustila ho.

Severus sa zhlboka nadýchol a jediné, čo zo seba dostal bolo áno. To objatie bolo... príjemné? V jeho srdci zahorelo niečo, čo necítil už roky. Jej vôňa bola opojná, privrel oči. Stáli takto v objatí niekoľko minút. Hermiona sa pomaly ukľudňovala. Nakoniec v rozpakoch pozrela na Severusa. Upieral na ňu svoj čierny, hlboký pohľad.

„Ďakujem!“ zašepkal a ona prikývla. Rozpačito uvoľnila svoje objatie a chcela ustúpiť, ale Severus zachytil jej ruku. Zmätene na neho pozerala. Pritiahol ju k sebe, sklonil sa k nej a pritisol svoje pery na jej ústa. Hermiona spočiatku skamenela ako socha, ale čím viac sa jeho bozk prehlboval, tým viac sa začala uvoľňovať až mu jeho bozk opätovala. Okolo nich sa začalo víriť strieborné svetlo, ktoré ich oboch zahalilo. Obaja prekvapene pozerali na to, čo sa to deje. Žiara bola čoraz silnejšia a oni pocítili teplo v každej bunke svojho tela. Severus sa uprene hľadel do jej očí. Mal pocit, akoby hľadel hlboko do jej vnútra, chápal jej pocity a smútok, ktorý ju obklopoval od smrti jej rodičov. Videl tam však aj obdiv a lásku, ktorá v nej klíčila. Zodvihol ruku a pohladil ju po tvári. Privrela oči. Strieborné svetlo začalo pomaly ustupovať, až sa nakoniec úplne stratilo.

„Čo to bolo?“ zašepkala Hermiona.

„Myslím, že došlo k prepojeniu našej mágie.“ Odvetil Severus. Mávol prútikom a odstránil mŕtveho vlkolaka. Fungovalo to. Jeho mágia bola späť.

Hermiona sa usmiala.

Obaja spoločne vykročili smerom ku chate. Obaja premýšľali, čo sa bude diať teraz. Vedeli, že sa veľa vecí zmenilo, ale ani jeden z nich nedokázal prehovoriť.

Keď prišli do chaty, Hermiona chcela opäť zmiznúť v spálni. Severus ju však zadržal.

„Počkaj... mali by sme sa porozprávať.“ Povedal a ona prikývla.

„Pripravím čaj, môžeš sa postarať o oheň v krbe?“ spýtala sa ticho. Po prvý raz sa mu odvážila tykať. Severus prikývol a presunul sa ku krbu. O pár sekúnd sa miestnosť rozžiarila a zaplavilo ju príjemné svetlo. Severus sa usadil na pohovku a čakal kým sa k nemu Hermiona pripojí.

Keď sa usadili a každý mal v ruke svoj hrnček čaju z lesných byliniek Severus prehovoril.

„Je ti jasné, čo sa dnes stalo?“ Hermiona váhavo pokrútila hlavou.

„Čo vieš o prepojení mágie?“ spýtal sa jej.

„Len veľmi málo.“ Odpovedala. Počas štúdia v Rokforte sa stretla v niekoľkých knihách so zmienkou o prepojení mágie, ale najčastejšie sa spomínala v súvislosti s dvojčatami a matkami a deťmi.

„Toto spojenie je veľmi silné...“ začal vysvetľovať Severus. „... dochádza k nemu hlavne medzi deťmi a matkami, alebo medzi jednovaječnými dvojčatami. To však nie je náš prípad.“

Hermiona ho ticho počúvala. Začínala tušiť kam mieri.

„Myslím, že za naše spojenie mágie môže niečo iné...“ odmlčal sa na chvíľu a premýšľal, ako formulovať ďalšie slová.“

„Láska..“ zašepkala potichu Hermiona a mierne sa začervenala.

Prikývol.

„Musí to byť však hlboká láska, ktorá niečo také spôsobí. Obaja partneri si musia byť veľmi blízki a musia chápať pocity toho druhého. Toto puto nie je možné pretrhnúť. Bude i naďalej silnieť. Naša mágia sa bude rozvíjať, myslím, že budeme vedieť komunikovať na diaľku, budeme cítiť, keď je jeden z nás v nebezpečenstve. Neviem čo ďalšie môžeme očakávať, ale toto sa stane raz na niekoľko stoviek rokov.“ Povedal Severus a naďalej ju pozoroval.

Prikývla, že rozumie.

„Mám otázku!“ povedal opatrne.

„Od kedy?“

„Čo od kedy?“ spýtala sa nechápavo Hermiona.

„Od kedy ku mne niečo cítiš?“

Hermiona sa zhlboka nadýchla a privrela oči. Vedela to presne.

„Odvtedy, čo si nám zachránil život pred Remusom počas splnu v Rokforte.“ Zašepkala

Severus bol prekvapený, nikdy si nevšimol, že by vydala nejaký signál, že jej je sympatický. A to vedel snáď o každej platonickej láske, ktorú k nemu prechovávali jeho študentky.

„A čo Weasley?“ spýtal sa.

„Ron?“ Prikývol.

„Mala som ho svojim spôsobom stále rada, ale zmenilo sa to. Nedokázala som na teba prestať myslieť. Počas posledného boja som cítila, že nie si taký zlý, ako to o tebe ostatní prehlasujú. Snažila som sa o tom presvedčiť aj Harryho a Rona. Spočiatku mi neverili. Prečo si nám nikdy nenaznačil, že konáš na základe Dumbledorových príkazov?“

„To bola moja úloha. Albus to mal všetko dobre naplánované. Temný Pán nesmel vedieť, že hrám na dve strany.“ Vysvetľoval. „Boli ste len deti. Vedel som, že sa by sa Harry jeho Legilimencii nedokázal brániť. Na mojom utajení záviseli mnohé životy. Aj keď som nepočítal, že prežijem...“

„Ale prežil si.“ Zašepkala Hermiona.

„Aj vďaka tebe. Keby si sa nevrátila do Škriekajúcej búdy, neprežil by som. Je mi ľúto čo sa stalo tvojim rodičom, ale nastal čas, aby si začala opäť žiť.“ Postavil sa a podišiel k nej. Chytil ju za ruku a vytiahol ju zo sedu. Opatrne jej z ruky zobral pohár a položil ho na stôl.

„Čo bude teraz?“ spýtala sa.

„To záleží na tebe. Ja sa budem musieť vrátiť do Rokfortu.“ Povedal jej.

„Rozumiem.“ Posmutnela.

„Bol by som rád, keby si sa vrátila so mnou.“ Povedal jej.

Hermiona prekvapene pozrela do jeho očí.

„S tebou?“

„Áno.“ povedal Severus. „Mohla by si prijať miesto v profesorskom zbore.“ Navrhol, keď videl jej nerozhodnosť. „Nemusíš sa rozhodnúť hneď. Školský rok začne o dva týždne.

„Premyslím si to. Ostaneš tu, kým sa rozhodnem?“ spýtala sa.

„Môžem tu ostať maximálne týždeň. Potom sa musím vrátiť do školy. Ako Rokfortský riaditeľ mám určitú zodpovednosť a povinnosti.“

„Dobre, rozumiem.“ Povedala a unavene zazívala.

„Myslím, že by si si mala ísť ľahnúť.“ Povedal jej Severus. Nahol sa k nej a jemne ju pobozkal. Obaja cítili, ako medzi nimi prebehla vlna mágie.

Hermiona ho chytila za ruku a viedla ho do svojej izby. Severus mávnutím ruky stlmil oheň v krbe.

Keď vstúpil do jej spálne poobzeral sa. Bola to stredne veľká miestnosť s veľkou posteľou na jednej strane, veľkou knižnicou na druhej, skriňou na šatstvo a pracovným stolom. Miestnosť jemne osvetľovalo svetlo niekoľkých sviečok.

„Môžeš spať so mnou, tá premenená pohovka aj tak nie je pohodlná.“ Povedala Hermiona tichým hlasom.

„Si si tým úplne istá?“ spýtal sa Severus po tom, čo jej prstom zodvihol bradu a dosiahol tak, že si pozerali do očí.

„Áno.“ zašepkala.

„Dobre, teda.“

Obaja sa presunuli k posteli. Hermiona odstránila prikrývku na jej pravej strane. Premenila svoje oblečenie späť na pohodlný nočný úbor a vkĺzla dnu. Severus si odstránil vrchnú časť habitu a zvyšok oblečenia premenil na čierne hodvábne pyžamo, ktoré obvykle nosieval v Rokforte. Ľahol si vedľa Hermiony, ktorá ho uprene pozorovala.

Chvíľu ležali bez pohnutia, ale nakoniec si ju Severus k sebe pritiahol bližšie, takže jej hlava spočívala na jeho ramene. Mladá žena si slastne povzdychla a pritúlila sa k nemu. Severus ich oboch prikryl.

„Dobrú noc ti prajem.“ Zašepkal jej do vlasov.

„Aj tebe, Severus.“ Zašepkala ospalo Hermiona. To bolo po prvý raz, čo ho oslovila krstným menom.

Severus sa mierne usmial a zatvoril svoje oči. Čoskoro obaja zaspali.

14.09.2012 15:17:07
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one