Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Po dlhom čakaní, prinášam pokračovanie svojej poviedky. Ďakujem za vaše povzbudivé komentáre, sú pre mňa motiváciou v písaní. Túto kapitolku venujem predovšetkým Biggi, ktorá je dodnes po mojom boku a pomáha mi s prekladmi poviedok. Ďalej ju venujem: Nadexy, cim01, Anine, ft a pancuche.
Ešte raz veľká vďaka všetkým.

Dobby

S novým úsvitom sa Hermiona prebudila do nového rána. Dávno sa tak dobre nevyspala. Premýšľala, či to bolo prítomnosťou ďalšej osoby vo svojej posteli alebo únavou z posledných dní. Severus pokojne spal, otočený tvárou k nej.

Hermiona ho dlhú chvíľu pozorovala. Jeho črty boli uvoľnené. Vyzeral vďaka tomu prístupnejší a menej zastrašujúco. Usmiala sa.

„Bavíš sa?" povedal Severus bez toho, aby otvoril oči. Hermiona prekvapene zažmurkala očami. Severus otvoril oči a uprel na ňu svoj pohľad. Chvíľu si obaja uprene hľadeli do očí, až to Hermiona nevydržala a pozrela sa preč.

„Čo máš dnes na pláne?" spýtal sa po chvíli Severus.

„Potrebujem dokončiť niekoľko elixírov a neskôr ich odniesť do dediny." Odvetila Hermiona.

„Môžem Ti pomôcť." Ponúkol sa Severus.

Hermiona prikývla na súhlas. Zamierila do malej kúpeľne, kde sa rýchlo prezliekla a vydala sa chystať pre oboch raňajky.

Po raňajkách sa obaja presunuli do maličkého laboratória, kde sa pustili do tvorby liečivých elixírov. Severus bol prekvapený niektorými vylepšeniami, ktoré Hermiona vymyslela, ale nekomentoval to.

Neskoro poobede dokončili poslednú objednávku a Hermiona sa spokojne usmiala.

„Teraz ich už len zaniesť do dediny."

„Chceš ísť hneď, alebo si spravíme malú prestávku." Spýtal sa Severus.

Hermiona na neho pozrela a povedala.

„Do dediny pôjdem sama. Počkaj ma tu. Bude to rýchlejšie a vyhneme sa zbytočným otázkam."

„Hanbíš sa za mňa?" povedal Severus a zamračil sa.

„Nie." Povedala Hermiona. „Len nechcem v dedine vzbudiť viac pozornosti. Ľudia by sa mohli zaujímať odkiaľ si. Ak chceš ostať utajený pred muklovským svetom, musíš ostať tu. Stačilo, že ťa videl Henry."

Severus sa ďalej mračil, ale nekomentoval to. Hermiona odišla do spálne pripraviť sa na cestu.

Asi o hodinu už kráčala lesnou cestou dole do dediny. Cesta jej ubiehala rýchlo, ani sa nenazdala a objavili sa pred ňou prvé domy. Zamierila rovno do jedného z najbližších domov, kde bývala jedna z jej zákazníčok. Stará pani, ktorá v tejto dedine prežila celý život.

Roznos objednávok jej zabral takmer celé dopoludnie. Na obed už unavená prechádzala malým námestím a mierila späť do svojej chaty. Keď míňala jeden z posledných domov, ozvalo sa za ňou.

„Hermiona, počkaj!"

Hermiona sa otočila a uvidela, ako k nej beží Henry.

„Henry? Nemal by si byť na salaši?" spýtala sa prekvapene.

„Musel som si niečo vybaviť." Odvetil jej Henry a podišiel k nej. „Už ideš domov?"

„Áno. Vybavila som všetky svoje objednávky." Povedala mu.

„Môžeme ísť teda spolu, vraciam sa na salaš." Odpovedal jej s úsmevom a ona prikývla na súhlas.

Dlhú chvíľu kráčali popri sebe potichu a vychutnávali si letné počasie, ktoré však naznačovalo, že čoskoro nastane jeseň.

„Môžem sa ťa niečo spýtať?" ozval sa po chvíli Henry.

„Áno." povedala mu Hermiona vytrhnutá z vlastných myšlienok.

„Kto je ten chlap, ktorého som u teba vidiel?"

„Je to môj... profesor." Povedala po chvíli zaváhania Hermiona.

„Nevyzeral ako tvoj profesor. Minimálne podľa jeho výrazu tváre." Povedal nesúhlasne Henry.

„Výrazu tváre?" spýtala sa prekvapene Hermiona a zastala pod jedným z veľkých starých stromov v lese.

„Áno, tváril sa, ako by si mu patrila." Vybuchol Henry.

„Henry, čo mi tým chceš povedať!" zvolala prekvapene Hermiona.

„Hermiona... ja... ja...!" zakoktal sa Henry a namiesto toho, aby dokončil vetu sa vrhol na Hermionu a pobozkal ju.

Hermiona šokovane zalapala po dychu a tým mu umožnila prístup do svojich úst. Kým sa spamätala, Henry ju už pevne objímal a neprestával ju bozkávať. Odrazu sa mu pokúšala vytrhnúť. On ju však nepustil. Narazila chrbtom do kmeňu stromu a tým pádom mala zablokovanú únikovú cestu. Henry sa na ňu čoraz viac tlačil a jeho ruku putovali po jej tele. Nepríjemný pocit v jej vnútri silnej, ale nedokázala sa dostať k prútiku, ktorým by sa mohla účinne brániť. Henry bol oveľa silnejší ako ona.

„Severus," zvolala v duchu zúfalo Hermiona. Teraz oľutovala, že ho nechala v chate.

Henryho ruka putovala pod jej tričkom a dotkla sa jej prsníka. Hermiona zaúpela a mykla sebou. Henry zavrčal a pokračoval v preskúmavaní jej tela.

Keď ju na chvíľu Henry prestal bozkávať, zvolala „Henry.. ni...!"

Ten ju však nevnímal a jedným rýchlym ťahom ju dostal na zem a okamžite ležal na nej. Nedokázala sa vykrútiť z jeho rúk a zúfalo zastonala. To ho ešte viac vyburcovalo. Pocítila jeho ruku medzi nohami ako pátra po jej najintímnejších miestach. Do očí sa jej tisli slzy. Takto si to neplánovala, chcela sa odovzdať mužovi, ktorého bude milovať a ktorému bude patriť celé jej srdce a celý jej život. Henry tým mužom nebol. Pokladala ho za priateľa, ale momentálne tú hranicu priateľstva prekročil míľovými krokmi. Nevšímal si, že Hermiona protestuje proti jeho konaniu, bezhlavo pokračoval ďalej v preskúmavaní jej tela.

Len hmlisto začula praskanie látky a pocítila chlad na prsiach. Henry jej jedným šklbnutím roztrhol tričko a podprsenku zároveň. Jeho ruky boli snáď všade a Hermiona pomaly začala vzdávať svoj boj.

V duchu sa potichu modlila, aby to všetko skončilo. Pred očami sa jej zjavil obraz sklamaného a znechuteného Severusa a ona vedela, že sa mu nebude vedieť po tomto pozrieť do očí.

Cítila Henryho vzrušenie medzi svojimi nohami. Henryho šmátrajúca ruka našla zips na jej nohaviciach a rozopla ich. Slzy nahromadené v Hermioniných očiach sa preliali cez svoju hrádzu a voľne jej stekali po tvári. Zabije sa, jej život práve stráca zmysel. Takéto myšlienky jej bežali hlavou a jej telo pomaly ochabovalo.

Henry sa nedokázal zastaviť. Pred ním ležala atraktívna mladá žena, ktorú dlho tajne obdivoval. Keď pred niekoľkými dňami zbadal toho tmavovlasého chlapa pri Hermioninom dome a jeho pohľad, bolo mu jasné, že konkurencia je silná. Bol rozhodnutý, že Hermionu získa stoj, čo stoj.

Hermiona pomaly prestala vnímať svoje okolie a pripravovala sa na najhoršie, keď zrazu váha Henryho tela zmizla a ona sa konečne mohla pohnúť. Niekde v úzadí svojej mysle zaznamenala Henryho výkrik a zvuky z boja. Netušila ako dlho ten boj trval, ale vzápätí bol cez jej nahé telo prehodený čierny plášť a ona zacítila známu vôňu.

„Hermiona! Som tu, nič sa ti nestane, už ti neublíži!" ozval sa tichý upokojujúci hlas Severusa Snapa.

Zaostrila na neho pohľad a keď uvidela jeho nahnevaný výraz tváre rozplakala sa. Niekde za Severusom zbadala ležať Henryho. Nehýbal sa.

Severus sa k nej pomaly natiahol, ale ona rýchlo ustúpila. „Nie!" zašepkala.

„Neboj sa, ja ti neublížim." Snažil sa ju upokojiť Severus. Vedel, čo sa deje v jej vnútri. Mal pocit, akoby sa vrátil do obdobia svojho detstva. V jeho mysli sa objavil obraz jeho mamy, ktorá reagovala podobne po útoku jeho otca. Bol to tyran, ktorý znepríjemňoval život nielen jej, ale aj svojmu synovi.

Hermionina tvár bola zaliata slzami. Dievčina sa triasla s práve prežitého šoku. Severus sa opäť pohol k nej a pomaly vystrel svoju ruku. Vystrašene ho pozorovala. Pomalým pohybom jej z tváre odhrnul zablúdený prameň vlasov. Keď mu to dovolila, pomaly sa k nej natiahol aj druhou rukou a pritiahol si ju do náručia.

Opäť sa rozplakala.

Severus ju upokojujúco kolísal v náručí a v duchu nadával tomu blbcovi za sebou. V prvom okamihu bol rozhodnutý, že ho zabije. Nakoniec sa však uchýlil k inému trestu. Dotyčný mladík v živote nezabudne na stretnutie s ním. Teraz však bola prvoradá Hermiona.

Severus sa postavil aj s ňou v náručí a tichým prásknutím sa premiestnil pred jej chatu. Rýchlym krokom zamieril dovnútra. Hermiona sa za ten čas trochu upokojila a kŕčovito ho držala za košeľu. Akonáhle boli vo vnútri domu Severus s ňou zamieril do kúpeľne. Mávnutím ruky zmenil sprchový kút na pohodlnú vaňu a tá sa začala napĺňať vodou.

„Na chvíľu ťa pustím, chcem ti do kúpeľa pridať nejaké bylinky." Povedal tichým hlasom.

„Neopúšťaj ma," povedala Hermiona zachrípnutým hlasom.

„Nikam nejdem Hermiona. Nenechám ťa samú." Odvetil.

„Ja som to nechcela..." dostala zo seba.

„Hermiona ja to viem. Bol som tam preto, že si ma volala." Povedal jej z povzdychom.

„Ty si ma počul?" zašepkala prekvapene. Severus prikývol.

„Ako?"

„Zrazu som počul tvoj hlas v mojej hlave. Vedel som, že sa niečo deje." Vysvetlil jej.

Hermiona na chvíľu privrela oči. Opäť sa zachvela.

„Potrebuješ si oddýchnuť, tým spojením si vyčerpala veľa svojej mágie a potom je tu ten šok."

Pomaly ju posadil na malú stoličku, ktorá bola neďaleko umývadla.

„Hneď som späť." Odvetil a zamieril do laboratória v suteréne, kde sa nachádzal aj sklad bylín. Neprešla ani minúta a bol späť. Hodil za hrsť bylín do takmer plnej vane a odstavil vodu. Potom podal Hermione malú fľaštičku. „Upokojujúci dúšok," odvetil, keď jej ju podával.

Hermiona fľaštičku otvorila a okamžite vypila jej obsah. Tras jej rúk sa po chvíli trochu zmenšil, ale neustal úplne. Prázdnu fľaštičku položila na umývadlo.

Severus k nej opäť pristúpil a pomohol jej na nohy. Keď stála nepustil ju. Uprene jej hľadel do očí a jemne ju pohladil rukou po tvári.

Hermiona si povzdychla.

„Kúpeľ je pripravený, nechám ti súkromie, ak by si čokoľvek potrebovala, stačí keď zavoláš." Povedal jej a chystal sa opustiť miestnosť. Hermiona, si zahryzla do spodnej pery, ale nepustila ho.

„Chcem, aby si ostal." Dostala zo seba nakoniec.

„Hermiona..." začal Severus, ale ona ho zastavila.

„Potrebujem, aby si bol pri mne. Tá vaňa je dosť veľká pre oboch." Zašepkala a zahľadela sa do jeho očí.

Severus na ňu chvíľu ticho hľadel a zvažoval, čo robiť. Nakoniec prikývol na súhlas. Skopol si z nôh topánky a začal si rozopínať košeľu. Hermiona ho pustila, aby mal priestor, ale neprestala sledovať jeho konanie. Pomaly sa vyzliekal, až pred ňou zostal stáť len v boxerkách. Hermiona si pomaly z pliec stiahla jeho plášť a zachvela sa, keď sa jej o nahé telo obtrel chladný vzduch.

Severus sa zamračil, keď zbadal niekoľko modrín na jej tele. Pomaly sa ich dotkol. Mávol rukou a privolal ďalšiu z fľaštičiek, ktoré nechal v kuchyni. Otvoril ju a nechal si na ruku dopadnúť niekoľko kvapiek. Potom ju presunul na Hermionine modriny a pomalými pohybmi votrel elixír do jej kože. O niekoľko sekúnd modrina zmizla. Hermiona privrela oči a začervenala sa. Severus toto zopakoval niekoľkokrát až kým neodstránil poslednú z modrín. Až potom si dal dole boxerky a s Hermionou v náručí vstúpil do vane plnej byliniek. Ich upokojujúca vôňa sa vznášala v ovzduší.

Severus sedel vo vani opretý o jej bok. Hermionu držal v náručí a tá sa opierala o jeho hruď. Obaja si ticho užívali spoločný kúpeľ. Nezáležalo im na čase, ktorý takto strávili. Dôležité bolo, že boli spolu.

Hermiona sa postupne uvoľňovala a napätie pomaly odchádzalo preč. Cítila sa vyčerpaná, ale zároveň chránená.

„Hermiona, pamätáš si, čo som ti navrhol včera?" ozval sa zrazu Severus.

Dievčina ospalo otvorila oči a snažila sa spomenúť si.

„Chcem, aby si sa so mnou vrátila do Rokfortu. Včera som Ti dával na výber, ale dnes to tak nebude. Nemôžeš tu ostať sama." Začal s vysvetľovaním Severus.

„Ja viem..."

„Keď budeš v mojej blízkosti budem vedieť, že ti nič nehrozí a že si v poriadku." Pokračoval.

„Rozumiem ti. Ja len..."

„Čo?" spýtal sa so záujmom.

„Myslela som si, že po tom, čo sa stalo ti budem odporná." Dostala zo seba šeptom.

Severus na okamih ustrnul a zhlboka sa nadýchol. Tak toto si myslela? Až tak veľmi nedôveruje? Jej zranenia boli hlbšie ako si myslel.

„Hlupáčik, ako si si mohla niečo také myslieť? Nebola to tvoja vina." Povedal jej nakoniec upokojujúco a pobozkal ju zľahka na temeno hlavy.

„Aj keď nedosiahol, čo chcel, cítim sa pošpinená."

„Pre mňa si stále atraktívna mladá žena, ktorá je navyše múdra a láskavá. Neexistuje nič, čo by to mohlo zmeniť. To magické puto, ktoré nás spojilo je pevné." Vysvetlil jej.

Hermiona pootočila hlavu, aby na neho mohla vidieť a placho sa na neho usmiala.

„Ak sa na to nebudeš cítiť a nebudeš chcieť bývať v mojom rokfortskom byte, nechám ti zriadiť tvoj vlastný hneď vedľa svojho. Chcem však, aby si stála po mojom boku."

„Ale čo ostatní? Z ničoho nič sa opäť zjavím v čarodejníckom svete, nie som pripravená na otázky svojich priateľov. Nechcem byť v pozornosti médií..."

„O to sa postarám. Nemusíš sa báť." Upokojoval ju. „Rokfort ti poskytne dostatok súkromia."

„Severus... mám strach." Povedala nakoniec Hermiona.

„Viem, že máš strach, ale ja budem mať strach, ak tu ostaneš sama." Prezradil jej viac, ako plánoval. „Poď, je na čase ukončiť náš kúpeľ. Pripravím nám nejaké jedlo, určite si hladná." Zmenil náhle tému a pomohol jej vstať.

 

¡¢

 

Henry sa prebudil až pri západe slnka. Nechápal ako sa ocitol v lese, ani čo sa stalo. Žeby to prehnal s alkoholom? Posledné, čo si totiž pamätal bolo to, ako sedel v dedinskej krčme pri poháriku z chlapmi z dediny. Potom nasledovalo veľké okno. Bolela ho hlava a mal taký čudný pocit, že ešte niečo nie je v poriadku. Len nedokázal identifikovať čo. Pomaly sa posadil. Jeho oblečenie bolo špinavé od zeme a okolitého lístia. Chvíľu pokojne sedel a potom sa postavil. Je na čase, aby sa vrátil späť na salaš. Jeho trest ostal aspoň na čas utajený.

 

¡¢

 

Hermiona sedela na pohovke pri krbe a pozerala do žiariacich plameňov. Premýšľala nad tým, čo jej povedal Severus. Mala obavy zo svojho návratu do čarodejníckeho sveta, ale na druhej strane len s ním sa momentálne cítila v bezpečí. Bola mu vďačná za to, že jej pomohol a zabránil tak jej zneucteniu. Nikdy si nepredstavovala, že by jej prvá sexuálna skúsenosť mala vyzerať takto. Áno, stále bola panna. Počas šiesteho ročníka na Rokforte si myslela, že to bude Ron, kto sa stane jej manželom, ale udalosti neskorších dní ukázali, že sa mýlila. Ronova zrada a jeho chodenie s Romildou Vaneovou zavŕšili ich odcudzenie. Ostali priateľmi.

Teraz tu bol Severus. Nikdy si nemyslela, že bude mať šancu odhaliť svoje city pred týmto mužom. A nikdy by nepovedala, že tento uzavretý muž, dokáže byť plný citov. Akoby po vojne mohol konečne voľne dýchať a prejaviť svoje vnútro, ktoré dovtedy ostávalo dobre ukryté pred ľuďmi. Hermiona tajne dúfala, že by s týmto mužom mohla spoznať opäť radosť a šťastie.

Severus stál vo dverách a ticho pozoroval mladú ženu sediacu pri krbe. Vedel, že premýšľa a tak ju nechcel rušiť. Napriek prežitému šoku z dnešného dňa vyzerala očarujúco.

Hermiona zodvihla svoj pohľad, pretože vycítila, že ju pozoruje a otočila sa na neho. Pomaly k nej pristúpil a podal jej šálku kávy, ktorú pre ňu pripravil. Posadil sa vedľa nej a pritiahol ju k sebe. Vďačne sa usmiala.

„Už si sa rozhodla?" spýtal sa jej.

„Odídem s tebou, ale potrebujem, aby si mi pomohol s vybavením niektorých vecí." Povedala ticho a uprene pozerala do svojho pohára.

„Čokoľvek budeš potrebovať, som tu pre teba." Usmial sa.

„Chcem, aby si išiel so mnou do Gringottbanky. Musím tam opäť presmerovať svoje peniaze, ktoré som si ušetrila. Môj školský účet je určite zrušený."

„To si nemyslím. Účet v Gringottbanke sa zruší len v tom prípade, že tak učiní jeho majiteľ, alebo dôjde k úmrtiu majiteľa." Vysvetlil jej. „Ale samozrejme, že s tebou pôjdem."

„Predtým by som sa však chcela stretnúť s Harrym. Vieš s ním zariadiť stretnutie?" spýtala sa. „Musím sa mu ospravedlniť, že som zmizla bez vysvetlenia."

„V tom nevidím problém. Len čo sa dostanem k nejakej sove pošlem mu správu." Povedal

„Ďakujem."

„Som rád, že si sa rozhodla odísť." Odvetil a jemne ju pobozkal.

Hermiona Grangerová sa vracia späť do čarodejníckeho sveta, tam kam patrí od narodenia. Konečne.

10.09.2013 16:12:45
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one