Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Pre Biggi a Nade ;-)

 

Tá drzaňa ani neprišla, ja jej dám trest a ona si na neho ani nepríde. Niekto zaklopal.

 

No konečne! Ráčilo by sa jej prísť po pol hodine, tak to som ešte nevidel. Určite ma chcela len provokovať a ja jej to takto uľahčujem. Ako je možné, že ma dokáže takto vyviesť z miery. Tým svojím úsmevom si už podmanila skoro celý profesorský zbor.

 

Pravdaže, okrem mňa. Rozrazil som dvere a chystal sa jej poriadne vynadať, strhnúť body a ešte aj udeliť tresty. Toto jej tak ľahko neprejde. Zarazene som zostal stáť. Za dverami nestála Lili Potterová...

 

 

---------------------------------

 

Isabel stála za dverami a pobavene sa na neho pozerala. Vedela, že to rozrazenie dverí patrilo Lili.

 

„To ste vy? Aké to prekvapenie.“ Sarkasticky sa snažil zmeniť ten vražedný výraz, ktorý musel mať na tvári.

 

„Čakali ste snáď niekoho iného?“ Prekvapene som sa spýtala a usadila sa v kresle.

 

 

On ho obišiel a sadol si oproti. Neodpovedal, ale rovno zmenil tému. „Zaútočili na Malfoya. Temný pán bol rozzúrený, že ste ho ukryli.“

 

„Ale my sme ho neukryli, len má teraz moju ochranu.“ Povedala nevinne. „Jeho post na ministerstve je významný, prečo by sme ho mali ukryť, keď sa hodí. Máte ale nejaké nové správy?“

 

Prikývol som na súhlas. Neviem, či ich poznala, ale musel som jej to povedať. „Včera si Temný pán priviedol novú zábavku.“

 

V očiach sa jej mihol strach, zlosť aj ľútosť. Ako môže žena cítiť toľko vecí. „Kto to bol?“

 

Snažila sa to zakryť, ale hlas sa jej aj tak trochu zatriasol. „Poznali ste madam  Bonesovú, kedysi mala významné postavenie vo Wizengamote.“

 

„Áno, bola to ona?“

 

„Nie, jej dcéra s manželom a vnučkou.“

 

Zbledla. „Sú všetci ...mŕtvy?“

 

Neodpovedal som, vedel som, že pochopí. „Neviem, či je to pravda, ale pokiaľ si pamätám správne, tak mali ešte jednu dcéru, tá tam ale nebola.“

 

Prikývla. „Nájdem ju. Viete niečo o útokoch? Hrozí niekomu niečo?“

 

Zase ten strach. „Myslím, že niečo plánuje. Možno zajtra možno nie, neviem. Ale myslím, že to je len začiatok. Skončí to niečím veľkým.“

 

„Dobre, tak mi stačí len dať vedieť.“ zdvihla sa, no keď otvorila dvere, ešte sa otočila.

„Nemáte čas? Prejdete sa so mnou?“

 

Prekvapene som zdvihol pohľad od papierov, ktoré som začal ukladať. „No rád by som, ale dnes má mať trest jedna študentka,“ pozrel som sa na hodiny.

 

„Lili nepríde, stretla som ju cestou a povedala som jej aby nešla, že sa s vami musím porozprávať. Nebojte sa neprezradí, že som tu bola. Je Potterová.“

 

Povedala to akoby ju to malo ospravedlniť.

 

„Tak dobre,“ prehodil som si teplejší plášť. Uzavrel miestnosť a vykročil za ňou. 

 

––––––––––––––––––––––––––––––––

 

Nocou sa prechádzali dve postavy. Obe boli zahalené do svojich čiernych plášťov. Kráčali pokojne, nič ich nerozptyľovalo. Vietor bol silný a stromy zakázaného lesa sa pohybovali v jeho rytme. Zvláštne zvuky vychádzajúce z lesa ich nezastavili.

 

Isabel si plášť ovinula bližšie k telu. Chlad jej prechádzal až ku kostiam a na koži sa vytvárali zimomriavky. Zdvihla prútik a privolala svojho lesného priateľa.

 

Severus, sa na ňu udivene pozrel z pod kapucne a nechápal na čo čakajú. „Nechceli ste sa prejsť?“ spýtal sa s posmechom.

 

„Ale iste, len tam kam sa chcem prejsť, nemôžeme pešo, je to veľmi ďaleko.“

 

„A teraz tu čakáme na čo? Že sa znenazdajky objaví nejaký zázračný tvor a príde nás tam odniesť?“

 

Ona mu neodpovedala. Načo. Aj tak neuverí, kým neuvidí. Zrazu sa niečo pohlo medzi stromami. Severus tam okamžite zdvihol prútik a zašepkal Lumos. Na prvý pohľad tam nič nebolo.

 

No keď sa zadíval dlhšie, zbadal ho. Krásneho čierneho jednorožca. Od svetla, ktoré vyžadovalo s prútika sa odrážali záblesky jeho strieborných vlasov. Isabel sa k nemu vybrala.

 

„Počkajte vyplašíte ho.“ povedal snažiac sa o čo najtichší tón hlasu.

 

„Nebojte sa a poďte.“ vyzvala som ho a pristúpila k jednorožcovi.

 

Pohladila som ho po jeho krásnej žiarivej hrive. „Je mi to ľúto Kameryn, ale skôr som nemohla prísť.“ Zašepkala som.

 

Severus, ktorý ma aj tak počul, konečne pristúpil a taktiež ho pohladil. „Ako je to možné? To vy ste ho zavolala?“

 

Prikývla som na súhlas. Vyšvihla sa Kamerynovi na chrbát a spýtavo sa zahľadela na Severusa. „Idete?“

 

„Myslíte, že nás unesie oboch?“

 

„Kameryn je magický tvor, nepocíti našu váhu.“ Poslúchol a vysadol za mňa. „Radšej sa ma pevne držte.“

 

Jasné, že nepočúvol hneď, až keď Kameryn začal uháňať do lesa obrovskou rýchlosťou pocítila som, ako sa pevne drží môjho plášťa. Netrvalo dlho a zastali sme na opačnej strane jazera. Tam kde som stála posledný deň, predtým než som opustila elfov.

 

„Ako sa vám páčila jazda?“ Niečo zavrčal a zosadol.

 

„Prečo ste ma sem priviedli?“ Spýtal sa, len čo sa rozhliadol.

 

„Nemám na to dôvod.“ Pokrčila som ramená.

 

 „Viete prečo sa oplatí bojovať?“

 

„Bojovať?“

 

„Pozrite Rokfort,“ ukázala som do diaľky. „Nenájdete miesto, kde by naň bol krajší pohľad. Bojujem aby som sa sem mohla vrátiť, vychutnať si ten pohľad, aby som sa viac už nebála.“

 

Na chvíľu sa odmlčala. „Preto sa oplatí vyhrať túto vojnu, aby si každý mohol užívať takéto pohľady celý svoj život.“

 

Otočila som sa na neho, či mi rozumie. Ešte stále sa tváril nechápavo.

 

„Máte otca, nie? Ten jeho pohlaď, akým sa pozerá na vás, na niečo čo má rád, čo miluje? To isté platí pre mňa a pre iných. Každý chce vidieť svojich milovaných šťastných, nebáť sa o nich, užívať si s nimi každú spoločnú chvíľu. Preto bojujem. Už chápete?“

 

Prikývol a zahľadel sa na hrad. „Snažíte sa.... ale čo ak prehráme, čo ak je Temný pán, až príliš silný?“

 

Pokrčila som ramenami. „Asi nám zostáva len veriť. Túžiť po víťazstve. Ale nezabudnite.... mi máme niečo, čo on nemá.“

 

Odtrhol pohľad od hradu a zameral ho na  mňa. „Keď prídete na to, čo to je tak zistíte, že nemôžeme prehrať.“ Usmiala som sa naňho.

 

Stáli sme tam dlho, možno pár minút, možno celé hodiny. Nesledovali sme to.... len sme si triedili myšlienky a snažili sme sa pochopiť všetko naokolo. 

21.06.2012 23:29:55
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one