Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

13.kapitola- slečna Potterová

Pre Nadexy a Biggi.

Tananda

Isabel pocítila, vôňu škorice, nikto nebol v miestnosti, sama ležala v jej strede, v posteli a oči mala stále zavreté. Snažila sa spomenúť si. Niekto jej pomohol...

 

Poznala ho, snažila sa vybaviť si jeho tvár. Keď sa jej to konečne podarilo, oči sa jej otvorili hrôzou, a napriek skutočnosti, že vedela, že je v miestnosti sama, poobzerala sa naokolo.

 

Posteľné závesy a prikrývky mali zelenú farbu. Farbu Slizolinskej fakulty. Prudko sa posadila, bola to chyba, ucítila prudkú bolesť, odkryla perinu ... celý bok mala obviazaný. Opatrne sa pokúsila vstať, ale bolesť jej to nedovoľovala. Spravila pár pokusov, no nakoniec skončila aj tak na rovnakom mieste, kde začala.

 

„Na tvojom mieste by som to nerobil...“ dvere sa ešte viac otvorili a stál v nich Severus. „Tu sú raňajky,“ podišiel k posteli a zložil jej tácku na kolená, „dúfam, že sa zvládneš najesť aj sama,“ povedal uštipačne a posadil sa do najbližšieho kresla.

 

Hodila som na neho vražedný pohľad. A keď neprichádzal žiaden ďalší komentár, pustila som sa do jedla. Vyhladovela som, bohvie ako dlho som spala, tu v žalároch je stále tma.

 

„Koľko som spala? Koľko je teraz hodín?“

 

„Ako som už povedal sú raňajky. Neprekvapuje ma, že nepočúvate, slečna Potterová. Spala si len pár hodín, ale nevedel som Vás prebrať.“

 

 Chvíľu mi trvalo, kým som pochopila, čo povedal.

 

Slanina, ktorú som mala napichnutú na vidličke, mi s ňou vypadla z ruky a spadla na zem. Prečo mi to nenapadlo skôr, moje telo sa potrebovalo uzdraviť a akonáhle som zaspala kúzlo povolilo. Vie, kto som automaticky som sa chytila za vlasy a tvár, patrila Lili. Uprela som na neho pohľad. Nastalo dlhé, ťaživé ticho.

 

„Kde je môj prútik?“ Bolo prvé čo mi napadlo a vyletelo z úst. Nepotrebovala som ho, ale keby ho získali nevhodný ľudia, spôsobilo by to len problémy.

 

Uškrnul sa, „je na nočnom stolíku, ale ako som zistil nepotrebuješ ho.“

 

„Čo si sa ešte dozvedel z pozerania mi do hlavy?“ Vybehla som naňho.

 

„Ja, som ti nechcel pozerať do hlavy, zapríčinila si, si to sama. Zradila si ma, nepovedala si pravdu, a urobila si so mňa hlupáka!“

 

„Hlupáka? Na to nepotrebuješ moju pomoc... a nezradila som ťa...len som ti nepovedala pravdu...a snáď mi nechceš tvrdiť, že ty by si to na mojom mieste urobil?“

 

„Áno urobil!“ Zakričal odpoveď, aj keď dobre vedel, že klamal.

 

Odfrkla si, „iste urobil.... tak prečo, keď nemáš rád tajomstvá a klamstvo... sám hráš dve úlohy?“ Zostal ticho, mala pravdu, robil to aj on, aj keď ona o tom vedela.

 

„Obväzy si môžeš dať dole, ale nechoď nikam, a lež. Vrátim sa, mám teraz ešte niečo vybaviť.“ Snažil sa to povedať pokojným hlasom, vstal a smeroval k dverám.

 

„Prepáč..“ Ozvalo sa z postele. „Nechcela som kričať, ja len mrzí ma, že som klamala, ale musela som, nemohla som ti hneď veriť...“

 

„Viem,“ zašepkal a vyšiel von.

 

Osamela som, čo teraz? Poslúchla som a dala si dole obväzy, cítila som sa ale vyčerpane, no nechcelo sa mi spať. Spala už dosť, okrem toho, ak si dobre pamätám, bola sobota ráno a víkend si nechcela nechať ujsť. Kým je ale tu, radšej bude Isabel. Pomyslela si a premenila sa na svoju podobu.

 

Nevydržala to ležanie dlho a opäť sa pokúsila zdvihnúť, na stolíku boli elixíry, vybrala ten proti bolesti, s ktorým sa jej aj podarilo vstať a pomaly sa vybrala do kúpeľne. Bolesť sa síce stlmila, ale nezmizla úplne. Fíha, ten ale má vaňu. Len či ju aj používa...zasmiala som sa a vliezla do sprchy, ktorú mal hneď vedľa.

 

Dlhá a horúca, tak si ju predstavovala. Umyla si vlasy, na ktorých boli zaschnuté zvyšky krvi. Strávila tam dlhý čas, keď stála pred zrkadlom a kúzlom si sušila vlasy, počula ako sa zabuchli dvere. Bol späť.

 

Nechala vlasy ešte vlhké a vyšla von, keď počula jeho volanie. Zarazene zostal stáť, keď ju uvidel a po chvíli prekvapene zdvihol obočie. Mala na sebe len uterák, dosť krátky aby jej odhaľoval viac ako polovicu stehien.

 

„Nepovedal som aby si nevstávala?“ Vyhŕkol na mňa podráždene.

 

„Ale áno niečo také som začula. Patrilo to asi mne, že?“ Povedal som nevinne a priblížila sa k nemu.

 

„Áno, asi..,“ zavrčal.

 

„Nič mi nie je naozaj, pozri dokážem normálne chodiť.“ No môj posledný krok, už nebol veľmi stabilný. Noha nevydržala a začala som padať. Ako som sa ale snažila niečoho zachytiť. Stiahla som aj Severusa. Teraz sme ležali na zemi. Ležal na mne a pozeral ako som sa začala smiať. Vyzeral dosť podráždene.

 

„Ale...no...tak...nie...je to...až ..také...hrozné...,“ snažila som sa zo seba dostať počas smiechu nejakú vetu.

 

Zrazu som len pocítila tlak na svojich ústach, a Severusove horúce pery na tých mojich. Bozk sa prehlboval z jemného, žiadostivého na vášnivý a prudký. Využil môj ston a jazykom mi vkĺzol dnu. Chutil tak korenisto, myšlienky jedna za druhou sa mi vynárali, ale nedokázala som ich vnímať. Vnímala som len jeho bozky, horúce pery, a jazyk, ktorý sa mi dobýjal do úst a maznal sa s tým mojim...

12.08.2012 22:43:55
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one