Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Dni ubiehali a s nimi sa menilo aj počasie. Stále chladnejšie dni so sebou priniesli aj ďalšie centimetre snehu a skorú tmu. Predierala som sa vyšliapanými uličkami v snehu a čo najrýchlejšie bežala ku hradu. Sneh vŕzgal pod vysokými čižmami a vločky prikrývali čierny plášť.
 
Práve som dobehla ku vstupnej bráne, keď zazvonilo. Študenti, ktorí stále stáli na chodbe mi uhýbali z cesty, len aby som ich nezamočila so snehom, ktorý poletoval všade naokolo. Bežala som po ďalších schodoch a po ďalších, až som konečne stála pred učebňou v žalároch. Najtichšie, ako som vedela, som otvorila dvere a vkĺzla dnu a to rovno do poslednej prázdnej lavice.
 
Zdvihla som pohľad a poobzerala sa. Nikto si ma nevšimol, teda skoro nikto. Všetci spolužiaci sa sústredene pozerali do svojich kotlíkov, len Severus stál opretý vpredu o jeden zo stĺpov a zazeral na nich a občas sa pozrel mojim smerom. Aspoň že to nekomentuje.
 
Zašepkala som tiché kúzlo a môj kotlík už stál na svojom mieste, pod ním zapálený oheň a v ňom horúca voda. S úsmevom som sa pozrela dopredu. Tentoraz naozaj zazeral a krútil hlavou. Pozrela som sa na tabulu a začala pripravovať elixír. Začala som síce neskoro, no tým že som si nič nepripravovala, ale používala kúzla tak som skončila ako prvá.
 
Do skúmavky položenej na stole som naliala elixír a odniesla ho na jeho stôl. Cítila som ako sa nado mňa naklonil.
 
Daj mi jeden elixír proti bolesti. Otočila som sa a pozrela hore.
 
Pozrel sa na mňa svojimi krásnymi čiernymi očami a pozdvihol obočie v otázke. Prosím. Odkráčala som na miesto. O chvíľu sa prehnal okolo a položil na môj stôl fľaštičku s červenou tekutinou. Okamžite som ju do seba naliala. Konečne úľava. Posunula som stoličku až ku stene aby som bola aspoň v tieni a odkryla plášť na ľavej strane.
 
Celý bok a celá noha boli ošúchané a podliate krvou. Vyčarovala som si mokrú utierku a jemne som to začala utierať. už to nevyzeralo tak zle. Zaschnutá krv zmizla a zostal len opuch. Zatiaľ to stačí. Zakryla som to a čakala kým skončia aj ostatní. O chvíľu už aj tak zvoní. Presne vtedy sa všetci vyhrnuli z triedy a ja som osamela so svojím profesorom.
 
„Budem ešte potrebovať masť na opuchliny.“
 
„Čo sa stalo? Veď si mala ísť len pre tú rodinu a odniesť ju na bezpečné miesto.“
 
„Áno, a to som aj spravila, lenže sa tam v tú istú chvíľu objavili aj smrtožrúti a ja s malým dieťaťom na rukách, som nestihla zareagovať dostatočne rýchlo.“
 
Zamračil sa. „Kde si zranená?“
 
Prevrátila som oči. „Akosi to stále schytá moja noha.“ Zasmiala som sa.
 
Jemu sa to vtipné nezdalo. Sklonil sa ku mne a keď odkryl plášť. Niečo si zahundral.
 
 „Už je to v poriadku.... bude stačiť masť.“
 
Nepresvedčivo sa na mňa pozrel. „Prečo nevyužiješ svoje dokonalé liečiace kúzla, aby si sa uzdravila.“
 
„Vieš veľmi dobre že nie sú dokonalé.... a stojí veľa energie použiť ich na seba. Ale ak sa postaráš o mňa na ten čas, čo bude moja energia nulová fajn.“ Odvrkla som. A chystala sa na odchod.
 
„Postarám sa!“ Zakričal za mnou a ja som zrazu nedokázala spraviť ani krok.
 
„To nemyslíš vážne?“
 
„Myslím. Potrebuješ odpočinok a takto sa aspoň presvedčím, že si nestrávila čas nad nezmyselnými úlohami, ale poriadne sa vyspíš.“
 
Vyvalila som oči. „Dobre... ale len ak mi odpustíš aj tú nezmyselnú úlohu z elixírov.“ Nedokázala som sa udržať a musela som sa zaškeriť. Teraz som vyhrala ja.
 
„Dobre, ale použiješ to kúzlo hneď, ako budeme u mňa.“ Prikývla som a spolu sme išli ku nemu do pracovne. Podoprel ma kým som vošla do kozubu a prešla do jeho bytu v žalároch. Svoje oblečenie som zmenila na pohodlnú teplákovú súpravu a ľahla si do postele. Neušiel mi ten prekvapený výraz.
 
„Môžem?“ Prikývol. Zavrela som oči a začala sa liečiť. Keď som ich s námahou otvorila, rana na nohe úplne zmizla, rovnako ako aj moja sila. Zrútila som sa do vankúšov a okolie pohltila tma.
 
––––––––––––––––––––––
 
„Isabel. Viem že si hore. Otvoríš už prosím oči.“
 
Zasmiala som sa. Už asi niekoľko minút som ležala bez pohybu v posteli a užívala si prítomnosť niečieho tela hneď vedľa. Po chvíli mi došlo, že je to Severus.... no vôbec mi to nevadilo.... práve naopak. Tvárila som sa že spím a pritúlila sa bližšie. Ležal vedľa mňa a jednou rukou ma objímal a pritiahol si ma bližšie.
 
Ako len prišiel na to že som hore? Lenivo som otvorila oči. Tie jeho uhlovo čierne boli len pár centimetrov od mojich. A na tvári som cítila jeho horúci dych.
 
„Konečne...“ zamumlal.
 
„Ako si vedel že som hore?“
 
„Myslíš si, že sa takto usmievaš aj v sne? Za celú noc si to neurobila ani raz, až teraz a k tomu si sa ešte nenápadne prisunula bližšie. Celú noc si sa vôbec nepohla, takže to nebolo veľmi nenápadné.“
 
Cítila som ako splývam s červenými teplákmi. „Aký je dnes deň?“ snažila som sa odviesť pozornosť.
 
„Je sobota... a ty máš kopu času na svoje zotavovanie.“ Prikývla som. Zasmial sa a keďže som predpokladala, že na mojej červenej farbe, hodila som na neho dosť škaredý pohľad. No on namiesto toho aby sa odtiahol, pritiahol si ma ešte bližšie a jemne ma pobozkal.
 
Prekvapene som sa mu zahľadela do očí. Teraz boli len kúsoček od tých mojich a ja som nemohla odolať a pobozkala ho tiež. Nebránil sa a tak sme sobotňajšie ráno strávili schúlení vedľa seba v posteli a nežne sme sa bozkávali a dotýkali jeden druhého.
 
No keď sme sa na obed odtiaľ konečne dostali. Severus pre nás objednal raňajky a ja som sa schúlila do deky a sadla si do kresla hneď vedľa krbu.
 
„Chcem ti ale ešte niečo povedať. Včera mi prišiel zaujímavý list.“
 
„Naozaj a aký?“ spýtal sa pri tom, ako mi nalieval čaj do hrnčeka.
 
„Počul si niekedy o Dudleym?“
 
„Nebol to náhodou bratranec tvojho otca?“
 
„Áno bol.... včera mi napísal list.... v ktorom ma žiadal o pomoc.“
 
„O akú pomoc?“
 
„Bude sa ženiť.... po toľkých rokoch sa odhodlal konečne usadiť. Zvláštne, že až po smrti svojich rodičov.... To ale nie je dôležité. Prosí ma o ochranu, dopočul sa čo sa deje v našom svete a keďže po smrti môjho otca sa nemá na koho obrátiť, tak napísal mne.“
 
„Tvoj otec sa s ním stretával?“
 
„Áno, ale až po vojne. Predtým nemali dobrý vzťah. No Dudleyho raz napadli dementori a po tom útoku sa vraj veľmi zmenil. Otec sa ale stretával len s ním... Pokiaľ viem svojho strýka a tetu už nevidel odkedy sa rozlúčili predtým, než od nich otec odišiel. Tak čo si o tom myslíš?“
 
Zamračil sa. „No mala by si mu pomôcť. Ty si sa s ním stretla?“
 
„Áno, dosť často sme mávali spoločné večere, no len dovtedy kým sa Voldemort nevrátil, odvtedy ma nevidel.“
 
„Tak potom nebude problém s tým že si sa zmenila. Môžeš mu povedať že si Isabel a že ťa Lily poslala na jeho ochranu. Nebude problém mu vysvetliť, že Lily sama ochranu potrebuje a tak nemohla prísť.“
 
Zamyslela som sa. Bol to dobrý plán. „Napíšem mu list. Svadba by mala byť deň pred Vianocami. A pôjdeš tam so mnou... prosím?“
 
Prikývol. Nebolo ťažké ho presvedčiť.  
17.09.2014 13:46:27
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one