Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
 
„Lily! Kde si bola? Celý deň ta zháňam!“ Zastavila som sa na chodbe oproti Rose.
 
„Prečo? Deje sa niečo?“
 
„No Teddy sa zbláznil. Celý deň nevyšiel z postele, a teraz keď som mu išla odniesť niečo na jedenie, tak tam nebol. Neviem ho nikde nájsť. Bojím sa, že sa mu niečo stalo.“
 
Zamračila som sa. To snáď nie. Určite je v poriadku. Snažila som sa presvedčiť samu seba a potom aj Rose. „Teraz sa hlavne upokoj. Ako dlho ho už hľadáš? A kde všade si ho hľadala?“
 
Zamyslela sa. „No je to už pár hodín... možno tri alebo štyri... Mám strach, bola som všade od soviarne, astronomickej veže cez každú jednu spálňu u nás v klubovni, každú učebňu, v ktorej by mohol byť.“
 
„Dobre naozaj si hľadala všade. Vieš čo? Je dosť pravdepodobné, že je práve na romantickej prechádzke s nejakou babou, tak sa netráp. Choď do klubovne, počkaj chvíľu, či sa nevráti a pokojne si ľahni. Sľubujem, že tu ráno bude. Dobre?“
 
„Lily, keď ja neviem... čo ak sa mu niečo stalo?“
 
„Ver mi, určite ho nájdem. Choď si ľahnúť, v tomto stave mi nepomôžeš. A okrem toho videla som tu pár ľudí z rádu, tak ich poprosím o pomoc. Stačí ti to?“
 
Po dlhšom váhaní konečne súhlasila.  Počkala som až zájde za roh a rozbehla sa späť do žalárov. Bez klopania som prerazila dvere. Severus sedel v kresle pri kozube a niečo si čítal, dokonca bol stále v tej istej polohe, ako pred chvíľou, keď som odchádzala.
 
„Vedel som že ti budem chýbať.“ Otočil sa na mňa. „Tak čo sa stalo?“
 
„Teddy zmizol. Pochybujem, že by odišiel z hradu, nooo.... proste určite tu niekde bude.“
 
Zamračil sa a zaklapol knihu. V pár sekundách bol priamo predo mnou. „Nooo?“  Zavrtela som hlavou. „Isabel?“ Povedal nebezpečne. „Odkiaľ vieš, že bude v hrade? Čo tajíš?“
 
„Nič!... Prosím, pomôž mi ho nájsť.“ Zobral si plášť. A ja som si hneď cez hlavu natiahla kapucňu.
 
„Kde začneme?“
 
„Ak sa nemýlim tak bude v Núdzovej miestnosti...“ 
 
Zvyšok cesty bolo ticho. Každý sa zaoberal svojimi myšlienkami.
 
S trhnutím som otvorila dvere a vbehla dnu. Teddy ležal na zemi, v čudnej polohe a v ruke držal fľašu od whisky.
 
„Teddy! Počuješ ma?... Preber sa! No tak!“ Začala som ho plieskať po tvári. Nepomáhalo to. Tak som ho zaliala prúdom studenej vody.
 
„Čo? Kto?... Prestaňtee!!“ Pohol sa a snažil sa dostať s dosahu.
 
„No konečne! Si v poriadku?“ Prekvapene sa na mňa pozrel. Zdalo sa, že si až teraz uvedomil kto som.
 
„Lily? Čo tu robíš.“
 
„Čo tu robíš ty? Zbláznil si sa? Ako si mohol také niečo urobiť!!“ Videla som, ako jeho výraz stvrdol. Pokúšal sa vstať. „Nikam nejdeš Teddy!“ Povedala som naštvane. „Kým mi to nevysvetlíš!“ Už bol na nohách.
 
V očiach zúrivý výraz. Počula som ako za mnou Severus spozornel. No stále sa ukrýval v tieni, aby ho nebolo vidieť.
 
 „Kým ti to nevysvetlím?“ Spýtal sa a hrôzostrašne sa začal smiať. „Nemám ti čo vysvetľovať. Ako si mi to mohla urobiť! Ja ťa milujem. Stále to tak bolo a ty... ty... si ma odmietla...“ 
 
„Teddy tento rozhovor sme už mali a ja som ti to už vysvetlila... ja ťa mám rada, naozaj ale ako brata... nič viac... mrzí ma to.“ Klesol na kolená a hlavu si vložil do dlaní. Kľakla som si k nemu a objala ho. „Čo sa stalo? Neverím, že toto je jediný dôvod prečo si zmizol a opil sa do bezvedomia.“
 
Zúfalo sa na mňa pozrel. „No hneď potom ako sme sa my pohádali a ty si mi povedala, že ku mne nič necítiš... som na chodbe stretol Michel a povedal jej pravdu. Myslím, že som jej ublížil, ale keď ja s ňou nemôžem byť. Neľúbim ju. Prepáč mi to Lily... prosím prepáč... ublížil som tebe a potom jej... čo som to len spravil?“
 
Po tvári mu stekali slzy. Dlaňou som mu utrela líce a opäť ho objala. „To nič... všetko sa vyrieši... neboj sa.“ Usmiala som sa a vytiahla ho na nohy. „Poď si ľahnúť je už neskoro. A okrem toho uvidíš, že ti bude ráno lepšie. Môžeš sa potom porozprávať aj s Michel.“ Prikývol. Podoprela som jeho roztrasené telo a pomaly sme vyrazili ku klubovni. Severus tam už nebol. Budem za ním musieť ísť hneď, ako Teddyho uložím do postele...
 
–––––––––––––––––––––––
„Severus, si tu?“ Otvorila som dvere do jeho izieb. Bola tam tma ako v rohu. Keď som pár krát zakopla, prestalo ma to baviť a zapálila som si svetlo.
 
Sedel v kresle, pohár s whisky v ruke. Čo na tej whisky vidia? Pristúpila som k nemu. Hruď sa mu pravidelne zdvíhala a oči mal zavreté. Bol tak neuveriteľne krásny. Dlaňou som mu prešla po líci. Zamumlala som kúzlo a pomaly a opatrne som ho odlevitovala do spálne. Prikryla som ho hrubou dekou potom, ako som jeho oblečenie premenila na pyžamo. Teraz tu ležal taký bezbranný.
 
Vyzliekla som si svoj plášť a ľahla si k nemu. Mohla som sama sebe tvrdiť, že sa mi nechcelo vrátiť do veže. No nebola to pravda. Chcela som zostať s ním. Niečo vo mne si to žiadalo. Potrebovala som byť tu a cítiť jeho teplo. Pár minút som ho len pozorovala. Jeho uvoľnenú tvár. Bez masiek, ktoré ukazoval svetu. Rukou som ho objala a ponorila sa do spánku...
19.12.2014 14:46:28
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one