Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

7. kapitola- Nepriateľ v Ráde

A je tu pokračovanie s Tanandinej dielne. Venuje ho Biggi a Nade za ich komentáre k predchádzajúcej kapitole. Bavte sa.

Dobby

„No tak vstávaj Lili. Teddy ťa zháňa.“ Kričala na mňa spoza závesu moja spolubývajúca.

„Kate, nechaj ma, dnes sa mi nechce z postele.“

„Ako chceš,“ odvrkla. „Som zvedavá, čo budeš robiť v noci!?“ počula som, ako nahnevane vypochodovala z izby.

Aspoň mám pokoj, niekoľko nocí za sebou som nespala, tak si chcem chvíľku pospať. Musí sa tu naozaj každý do mňa starať? Viem presne, čo odo mňa Teddy chce. Včera, keď sa venoval svojej novej priateľke, mojej ďalšej spolubývajúcej Tifany. Zmizla som mu. Svoj záujem o mňa by mal prejavovať inak ako bozkávaním sa s Tiffany. Zahliadla som ho, keď som kráčala k Severusovi.

Severus Snape, bol zaujímavý človek. Tvrdý, to je pravda, ale zaujímavý Možno to bude nakoniec celkom vydarený plán. Špeh sa mi hodí. Rád je na tom naozaj biedne a neustále útoky ho ešte viac tlačia ku dnu.

Uvidíme. Teraz som ale zvedavá na tú jeho nenávisť ku študentom. Zajtra na rannej dvojhodinovke sa to ukáže. Ak bude ako jeho otec, posadnutý nenávisťou ku Potterovcom, tak sa mám na čo tešiť. Len dúfam, že si nemyslí, že si to dám. Práve naopak. Som pripravená si to naplno vychutnať.

Pozrela som na hodinky. To nie je možné, to je už toľko? O chvíľu bude čas na večeru, a ja som ešte nevyšla z postele. Dobre, tak ešte pol hodinu. Zavrela som oči a po chvíli opäť zaspala.

Keď som ich otvorila, bolo dávno po večeri a chýlilo sa k večierke. Výborne... Vošla som do kúpeľne a dala si dlhú, horúcu sprchu. Spolubývajúce už spali, potichu som sa obliekla a zatiahla závesy, aby si mysleli, že som v posteli. Netrvalo dlho a kráčala som po školských pozemkoch.

Noc bola chladná, začínalo pršať. Pocítila som, ako sa kryštál na mojom krku zahrial. Volajú ma, niečo sa muselo stať. Pri bráne som sa premiestnila. Vošla som do domu Blackov a obzrela sa. Nikde nikto. Kde sú všetci?

Otvorila som dvere do kuchyne. „Tak čo sa deje?“ spýtala som sa.

„Nevedeli sme, že tu budeš tak skoro, ale dobre, že si tu,“ pribehla prekvapená Hermiona.

„Niekto zaútočil na Draca Malfoya.“

„Prosím? Na koho?“ Zostala som prekvapene stáť.

Hermiona si to zle vysvetlila a pustila sa do vysvetľovania. „Dracov otec Lucius patril medzi úzky kruh Voldemortových stúpencov. Na konci vojny dezertoval spolu s manželkou Narcisou a synom Dracom. Harry sa ich na súde zastal. Malfoya staršieho odsúdili, za jeho predchádzajúce zločiny, no Draca oslobodili. Pred pár týždňami Luciusa niekto zabil v cele. No a teraz idú po Dracovi.“

„Kde je teraz?“

„Hore. Trafilo ho jedno zaklínadlo, ale už mu Molly dala niečo proti bolesti a ranu ošetrila. Nepovedal nám nič. Odmietol. Tvrdil, že chce hovoriť len s tebou.“

Už som sa chcela za ním vybrať,  keď ma niečo napadlo. „Ako sa sem dostal? Vedel kde je toto sídlo?“

„To nevieme. Našiel ho Ron, mali sme sa tu stretnúť. Povedal mi, že ležal na schodoch v bezvedomí.“

„Zvláštne. Idem za ním.“

V izbe sa ozývali rozhnevané hlasy. Bill a George, sa snažili Draca prinútiť hovoriť. Vošla som potichu, ani si ma nevšimli.

„Malfoy, ak nám okamžite nepovieš, čo vieš, môžeš rovno odtiaľto vypadnúť! A je nám  jedno, čo sa ti tam vonku stane. Rozumieš?!“ Vyhrážal sa mu George. Odkedy sa Voldemort vrátil, bol dosť podráždený, pravdepodobne to bolo tým, že mu to pripomínalo Fredovu smrť.

Chápala som ho. Nebolo ľahké sa s tým zmieriť. A hlavne teraz, keď tí, ktorí zapríčinili jeho smrť, boli opäť na slobode.

„Už som vám povedal, že chcem hovoriť len s hlavou Rádu...“ Začal Malfoy, ale nestihol dokončiť, pretože George už vyťahoval prútik.

„To stačí George!“ Otočili sa na mňa. Bill hodil ďakovný pohľad. „Choďte za ostatnými, ja si s pánom Malfoyom pohovorím.“

Vyšli z izby a ja som za nimi zavrela dvere a zabezpečila ich.

„Teraz nás nikto nebude rušiť.“ Nechápavo sa na mňa pozrel. Videla som mu na očiach, že chce zase začať s tým že nikomu nič nepovie. „Ja, som hlava Rádu. Tak poviete mi čo sa stalo?“ Malfoy na mňa uprel prenikavý pohľad, akoby tak mohol zistiť či hovorím pravdu.

Ale neodvážil sa mi odporovať. „Neviem presne čo sa stalo. Išiel som z práce, ako každý deň a zrazu som za sebou počul niekoho ako vyslovuje zaklínadlo. Prvému som sa stihol vyhnúť, ale nakoniec ma aj tak zasiahli. Stihol som sa ešte premiestniť sem.... a tu ma aj našli pokiaľ viem.“

„Odkiaľ ste vedeli, kde je toto sídlo?..... Klamete. Viem, že je to tak! Nepomôžem vám, ak nebudete hovoriť pravdu. Ako ste vedeli, kam sa máte premiestniť?“

Odtrhol odo mňa pohľad a zahľadel sa von oknom. Chvíľu bolo ticho. „Budete si myslieť, že klamem, aj keď vám poviem pravdu.“

„Naozaj? Tak to skúste.“ Povedala som chladne, začínala som strácať trpezlivosť.

„V posledných rokoch som bol niekoľko krát v kontakte s Potterom.“ Odmlčal sa.

Prekvapene som sa na neho zahľadela. Neklamal. „Verím vám. Povedzte mi viac.“ A povzbudzujúco som sa usmiala.

„Veríte mi? Ja... no myslel som si, že nebudete. Viem, že moja rodina bola v minulosti dosť ... No povedzme, že sme boli na zlej strane, ale ja teraz nechcem....

„Čo nechcete pán Malfoy?“

„Prosím prijmite ma do Rádu, už nemôžem.... nechcem robiť pre Voldemorta. S Potterom som spolupracoval, to on mi povedal kde je toto sídlo.“

„To vy ste dali obálku pred dvere, že?“ Prikývol.

„V poriadku. Budem ale opatrná, s tým rátajte. Musíte si získať moju dôveru. Neodporúčam vám aby ste ma v niečom klamali.“

Opäť prikývol. „Ešte mi povedzte... prečo na vás zaútočili?“

„Voldemort poslal pár Smrťožrútov, aby mi ponúkli miesto v jeho radoch. Odmietol som. Zrejme sa mu to nepáčilo.“

Pousmiala som sa. „Áno, to si viem predstaviť. Máte nejakú rodinu, alebo niekoho na koho by mohol zaútočiť.“ Pozrel do prikrývok a pokrútil hlavou.

„V tom prípade zostanete tu. Molly sa o vás postará, ale prosím, snažte sa nevyvolávať žiadne hádky. Musíte ich pochopiť, sú medzi nimi aj tí, ktorí proti vám bojovali už minule. Bude pre nich ťažké vám veriť.“

„Nechcem robiť problémy. A ďakujem za šancu.“

„Nepokazte to, nie som človek, čo dáva tých šancí veľa.“

Zdalo sa, že sa naozaj zmenil. V jeho mysli, nebol žiaden nekalý úmysel. Opustila som miestnosť a pobrala sa do kuchyne. Čakali ma tam. Molly predo mňa položila šálku čaju a ja som sa posadila na jedinú voľnú stoličku.

„Zdá sa, že máme niekoho nového na našej strane.“ Čakala som na ich reakciu. Zdalo sa ,že im došlo až po pár minútach, čo som tým myslela.

„To nie,“ zašepkal George.

„Ale áno. Aby som nezabudla, chcem aby si ho mal na zodpovednosť.“

„Ja, prečo? Nenávidím ho, v žiadnom prípade ho na zodpovednosť neberiem.“

„Vezmeš to, inak sa môžeš rozlúčiť s inými úlohami v Ráde.“ Nechcela som sa mu vyhrážať, ale bola to jediná možnosť, ako ich spojiť.

Jeho tvár sa skrivila v hneve. „To nemôžeš urobiť!“ kričal a tak prudko sa postavil, že prevrátil stoličku, ktorá s buchotom spadla na drevenú podlahu.

Tiež som vstala. Začínalo ma to unavovať. Nechcela som sa s ním doťahovať, teraz nie.

„Môžem, aj to urobím. Čoskoro pôjdeš s pánom Malfoyom na akciu, mal by si s tým rátať. Ak odmietneš, pôjde s niekým iným a ty tu budeš sedieť.“ Povedala som, ako tak pokojným hlasom.

„Lenže ja ho nenávidím!“ Opäť na mňa zakričal.

Tak a dosť, stačilo.

„Nebudem trpieť v Ráde žiadne spory, je vám to jasné? Tam vonku budeme bojovať a keď sa nebudete môcť spoliehať jeden na druhého, tak sa rovno môžeme vzdať. Musíte sa naučiť spolu vychádzať a rešpektovať sa. Je mi to jedno. Nenáviď ho ďalej, ale nebudeš to dávať najavo pred nami, ani pred ním. Nemysli si, že sa to týka len teba George. Hocikto tu niečo také urobí, bude niesť následky. Pán Malfoy,  nie je výnimkou.“

V miestnosti nastalo hrobové ticho. Cítila som okolo seba príval mágie. Začala som sa upokojovať.

Zrazu George, ktorý odo mňa ustúpil pár krokov, nazbieral odvahu a urobil krok nazad..

„Prepáč Isabel. Nechal som sa uniesť. Máš pravdu nebudem svoju nenávisť ukazovať. Malfoya si zoberiem na starosť, ale nečakaj odo mňa, že sa k nemu budem správať, akoby sa nič nedialo. Chcem aby ma rešpektoval, tak ako aj ja budem jeho.“

„Dobre, s tým súhlasím. Ešte niečo, máte na srdci?“ Zarazene na mňa pozreli a jediné na čo sa zmohli, bolo pokývanie hlavou. „Fajn, tak vám prajem príjemný zvyšok noci.“ Vyšla som do čerstvého vzduchu, za pár hodín vyjde slnko. Čas vrátiť sa do postele.

–––––––––––––––––––

Hneď, ako Isabel odišla, sa kuchyňou ozvalo pár vďačných výdychov. Všetci sedeli bez pohybu a nikto neprehovoril.

„Je vôbec možné, aby mal niekto takú silu len pri tom, keď sa nahnevá?“ Vyslovila Hermiona otázku, ktorú si kládli všetci.

„Tak to, ale bolo niečo. Ani sám Dumbledore nevyžaroval toľko mágie a to, keď bol nahnevaný stálo za to.“ Zmohol sa na slovo pán Weasley.

„Asi si budeme musieť dávať naozaj pozor, na prejavovanie našej nenávisti k Malfoyovi,“ poznamenal Bill.

„Nemyslím, že to súviselo s Malfoyom, skôr sa zdá, že naozaj nechce, aby sme mali problémy v boji, v čom má pravdu. Ako môžeme bojovať a zachraňovať sa navzájom, keď si neveríme?“ Všetci zamrmlali na súhlas Hermione.

„Poďme spať, je naozaj neskoro.“ Povedala Pani Weasleyová a hnala ich všetkých do postele.

27.04.2012 15:29:23
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (76 | 13%)
Raz za dva týždne (30 | 5%)
Raz za mesiac (30 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one