Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Kapitola 2 – Nový rok začína

 
Severus spal hlbokým spánkom bez akýchkoľvek nočných môr. Vlastne mal príjemný sen o tom, že s Harrym spolu išli na profesionálny zápas v Metlobale. Zrazu sa prudko zobudil, keď cítil, ako sa jeho manželka prudko vytrhla z jeho objatia. Severus otvoril oči a videl, ako Echo uteká do kúpeľne.
Severus zoskočil z postele rovno do papúč a prehodil cez seba sivý saténový župan. Potom prešiel do kúpeľne. Echo trpela rannými nevoľnosťami. Zobral malý uterák, namočil ho do studenej vody a prešiel k svojej manželke. Zodvihol jej ťažký cop a chladnú látku jej položil zozadu na krk. Echo uvoľnene vydýchla. Oprela sa o manželove nohy, no zostala kľačať pred záchodovou misou.
"Accio Žalúdočný elixír," Echo počula Severusovo zvolanie. O pár minút neskôr Severus podržal elixír pred jej ústami a ona dávku vypila tak rýchlo, ako to len šlo. Keď sa elixír dostal do jej žalúdka, z kriedovej príchute elixíru ju takmer znovu naplo. Ale nepozvracala sa a s úľavou si vydýchla.
"Nachystám ti niekoľko fľaštičiek Žalúdočného elixíru na nočný stolík." Severus pomohol Echo vstať.
"Naozaj som dúfala, že dnes ráno mi nebude zle," vzdychla Echo.
Severus odprevadil svoju manželku do postele a prikryl ju. "Chceš niečo ľahké na jedenie?" opýtal sa.
Echo zívla a prevrátila sa na bok. "Nie, láska. Chcem si len pospať trochu dlhšie."
Severus sa zohol aby pobozkal Echo na čelo a potom odišiel zo spálne. Zišiel dolu schodmi a prešiel do kuchyne. Dobby a Harry spolu varili. Harry pripravoval praženicu a klobásky a Dobby robil palacinky.
"Príde pani Madame dolu na raňajky, pane?" opýtal sa Dobby a mávol rukou smerom k Severusovej šálke na kávu. Šálka mu skočila do ruky a po lusknutí prstami sa naplnila pariacou horúcou kávou. Škriatok podal kávu Severusovi.
"Echo sa necíti dobre. Priprav niečo ľahké, ak by chcela jesť neskôr, prosím, Dobby."
"Áno, pane!" Dobby sa vrátil k palacinkám a Severus sa posadil za kuchynský stôl.
"Dobré ráno, oci!" pozdravil Harry. "Dáš si nadýchané vajíčka?"
Severus si privolal noviny. "Ďakujem, Harry. Rád si dám vajíčka."
Harry sa usmial a dokončil praženicu. Dobby pripravil svojmu asistujúcemu kuchárovi dva taniere a Harry na oba naservíroval vajíčka. Potom položil niekoľko klobások vedľa vajíčok. Dobby odlevitoval taniere spolu s príborom na stôl.
Teraz, keď Harry dokončil prípravu jedla, posadil sa na svoju stoličku za stolom.
Harry si prstami nabral klobásku, kým sa pozornosť jeho otca zameriavala kamsi hlboko do Denného proroka. Rýchlo ochutnal klobásku a zamyslene si olizol mastné prsty, keď sa pozeral na zadnú stranu novín, ktorú videl pred sebou. Nebolo to pre Harryho nič výnimočné, že čiastočne prečítal príbeh na zadnej strane Denného Proroka. Ak ten príbeh nedával zmysel, Harry si počkal, kým otec alebo mama dočítajú noviny a potom si ho prešiel celý znovu.
Na zadnej strane stála veľká čiernobiela pohyblivá fotka čarodejníkov a čarodejníc, stavajúcich obrovský stan. Nadpis nad veľkou fotkou hlásal: Magický Cirkus Bratov O'Gilvyových stavia svoj veľký stan.
"Oooohhh," vydýchol Harry a zobral si prstami ďalšiu klobásku. "Cirkus."
"Harry, používaj príbor a nie prsty," napomenul ho jeho otec, stále skrytý za novinami.
Harry sa na noviny trochu drzo zamračil, dojedol klobásku a na praženicu si vzal vidličku.
"Oci?" opýtal sa Harry a zaujato sledoval ako sa veľký stan na fotke stavia a znovu padá a stavia stále dookola.
"Hmm?" odpovedal Severus, aby dal synovi najavo, že Harryho otázkam venuje čiastočnú pozornosť.
"Ten muž, čo zatĺka do zeme koly vyzerá ako Draco. Ale má dlhšie vlasy."
Severus prestal čítať. Očakával, že sa ho jeho syn opýta, či by nemohli ísť do cirkusu. Zložil noviny, zakryl fotku a odkryl svoju tvár synovi. "Aký muž, Harry?"
"Ten na obrázku." Harry ukázal na teraz skrytú fotku.
Severus otočil noviny dozadu a narovnal ich, aby videl fotku. Bola to uponáhľaná, veľmi chaotická scéna, plná pestrofarebne odetých čarrodejníc a čarodejníkov, ktorí pomocou mágie stavali veľký stan. Ostatní pracovníci, oblečený v bežnom oblečení, teda v rifliach a tričkách, robili ťažkú prácu. Severus sledoval fotku, až kým nezbadal muža, o ktorom hovoril Harry.
Vysoký, chudý, oblečený v obnosených rifliach a bez trička na pekne tvarovanom, no dosť vychudnutom trupe. Vlasy mal zviazané do copu, ktorý mu siahal až na chrbát. Na malý moment, keď ten muž muklovským spôsobom zatĺkal klin, pomocou obrovského kladiva, bolo možné vidieť jeho tvár. Bolo to vo chvíli, keď si ten muž vreckovkou utrel spotené čelo, keď ho Severus mohol vidieť do tváre. Severus okamžite spoznal tie ostré črty, ktoré mu boli dôverne známe. Ten muž bol Lucius Malfoy.
 

 
Echo vzala Harryho von na dvor, kým sa Severus stretol s Albusom, Arthurom Weasleym a Alastorom Moodym. Severus transfiguroval jednu zo stoličiek v obývačke na okrúhly stôl, za ktorý sa mohli všetci pohodlne usadiť. Práve, keď si muži sadali, vypadol z krbu Draco. V ruke pevne zvieral svoj výtlačok Denného proroka.
Draco bol viditeľne zaskočený prítomnosťou ostatných čarodejníkov. Takmer si neuvedomil, že mu krstný otec kúzlom očistil sadze z odevu a z vlasov. Po pár minútach, kým len stál primrznutý na mieste, Draco zodvihol noviny. "Môj otec je mŕtvy."
Severus počul tú bolesť v hlase svojho krstného syna a posadil Draca na stoličku. Potom opatrne vytiahol noviny z ruky mladého čarodejníka.
"Je mŕtvy," zopakoval Draco. Severus položil dlaň na chlapcovo plece, aby ho upokojil. Draco sa potom pozrel na starého vojaka, Moodyho. "Vy ste zabili môjho otca."
Moody zavrčal a zdravým okom sa pozrel na mladého muža. "Nech bolo akokoľvek lákavé, zabiť každého Smrťožrúta, uisťujem ťa, že som na Luciusa použil len silné Odzbrojujúce kúzlo. Keď už ležal, nezaujímal ma, nebola to moja práca, robiť niečo viac."
"Mám jeho úmrtný list..." povedal Draco ticho a posadil sa na stoličku, ktorú mu Severus ponúkal.
Arthur si rukou zotrel tvár. "Vtedy to bol taký chaos, a pri tom prevrate, ktorému čelilo Ministerstvo, bol to zázrak, že sa nám podarilo toľko súdov, koľko sme zvládli."
Severus zvraštil tvár: "Koľko Smrťožrútov nebolo predvolaných?"
"Z tých z Vnútorného kruhu sme odsúdili troch," povedal Moody. "Ale je viac tých, ktorí mohli, ale aj nemuseli byť privolaní na Riddlovský cintorín. Pokiaľ vieme, teraz, Lucius je jediný, ktorý zmizol z bojového poľa."
Draco poťukal prstom na fotku muža, zatĺkajúceho klin pri stavbe stanu. "Tak toto by mohol byť môj otec."
"Je to možné," povedal riaditeľ jemne.
"Arthur, kto iný okrem Luciusa nebol vypočutý?" požadoval Severus.
Keď sa Arthur zamyslel, odvrkol Moody: "Angus Nott a Walden MacNair.
Severus vzdychol s menšou úľavou. "Nepohltil ich telá Pekelný oheň?"
Arthur pokrútil hlavou. "Päť Smrťožrútov podľahlo pekelnému ohňu, ktorý tak nedbalo vykúzlila Bellatrix LeStrangeová. Zostalo z nich len toľko, aby ich bolo možné identifikovať."
"Ako je teda možné, že sa MacNair a Nott vyhli zatknutiu po tak dlhú dobu?" opýtal sa Severus. "Ani jeden z nich nemá jedinú mozgovú bunku, ktorú by mohli použiť."
"Šťastie," zamrmlal Moody. "S jednou vecou, potom ďalšou, nejako sa na nich pozabudlo. Ale teraz máme dosť stôp, tak ich určite o pár mesiacov chytíme."
"Urobí sa s tým niečo oficiálne?" opýtal sa Severus, ukazujúc na fotku v novinách.
"Pravdupovediac," povedal Arthur nervózne, "okrem tých, ktorí sedia okolo tohto stola, nikto iný nekontaktoval Ministerstvo s nejakým podozrením, ohľadom toho muža."
"Hovorili, že Malfoy bol jediný, kto nepoužíval žiadne ofenzívne kúzla," zavrčal Moody skepticky.
"Lucius by to neurobil," povedal Severus ticho.
"Ten chlap bol Smrťožrút, Snape," vrčal Moody, ako keby sa v ňom prebudila jeho dávna nedôvera k bývalému Smrťožrútovi.
"Nie všetci Smrťožrúti sú vrahovia!" vyprskol Severus, hľadiac chladnými, uhľovo čiernymi očami na muža, ktorý bol kedysi jeho otcom.
"Mi chceš nahovoriť, že na tvojich prstoch nie je žiadna krv, Snape?" syčal Moody.
Albus buchol päsťou po stole, keď sa obaja muži agresívne zodvihli zo stoličiek. "Dosť!"
Ignorujúc Dumbledora, Moody schmatol noviny a zavrčal na Severusa“ "Ten chlap je poondiaty Smrťožrút! Či vrhal alebo nevrhal ofenzívne kúzla je vedľajšie. Bojoval proti Svetlu! To je jasný Dementorov bozk!"
Moody dúfal, že Severus mu odpovie nejakým argumentom, ale Majster elixírov kútikom oka zahliadol, ako sa chvejú ramená jeho krstnému synovi. Odišiel od stola a položil dlane na Dracove ramená. Draco sa uvoľnil, ale len trochu.
"Páni," začal Albus, "Myslím, že než niečo rozhodneme, mali by sme zistiť, či je tento muž tým, za koho ho považujeme." Albus si posunul okuliare, potom si ich zložil, utrel sklíčka a znovu si ich nasadil. "Nepochybne vyzerá ako Lucius Malfoy, ale myslím, že všetci so mnou budete súhlasiť, keď poviem, že ten muž nemá ani náznak z toho aristokratického správania, aké by mal Lucius. Vyzerá ako mukel."
Po ďalšej diskusii, ktorá sa zaobišla bez ďalšej hádky medzi Severusom a Moodym, sa všetci dohodli, že Severus pôjde do cirkusu a porozpráva sa s tým mužom z fotografie. Práve sa na tom všetci zhodli a Moody si čosi šomral popod nos, keď z krbu vyliezol Remus Lupin a zrazil sa s ním.
Remus sa rýchlo očistil od sadzí, ktoré dopadli práve na Moodyho.
"Prepáč, že meškám, Albus, ale mám informácie, ktoré si chcel," pozdravil Remus zadýchane.
Moody prešiel okolo Remusa a naštvane zavrčal svoj cieľ v krbe.
Bol preč skôr, než si Remus uvedomí, že starého aurora ani nepozdravil.
Remusa posadili za stôl a ponúkli mu čaj, kým mu Albus a Severus ukázali fotku a podali mu všetky informácie z diskusie, ktorú zmeškal.
"A teraz, Remus, tá informácia, ktorú som od teba žiadal?" usmial sa Albus.
"Cirkus bratov O'Gilvyovcov bude na Flotwickovom poli, na kraji Rokvilu asi najbližšie tri týždne," odpovedal Remus.
"Sú blízko," zamrmlal Severus. "Takže bude ľahšie to preskúmať."
"Idem s tebou, strýko Sev," vyhlásil Draco.
Severus na neho zazrel. "Nie. Nejdeš."
"Ale, je to môj otec!" kričal Draco.
"Ak je tak, ako predpokladá riaditeľ, ten muž na teba nemá žiadne spomienky. Bolo by to pre teba veľmi emocionálne náročné, kým zodpovieme niekoľko otázok."
Draco sa odmietnuto schúlil na stoličke. "Ja len nechcem neužitočne posedávať, ako nejaký hlupák."
"Bolo by mi ľahšie, keby si sa dnes večer postaral o Echo a Harryho namiesto mňa," navrhol Severus ticho.
"Uvidím ho niekedy?" opýtal sa Draco skleslo.
"Uvidíš." S tým sa zdalo, že stretnutie je na konci. Arthur sa rozlúčil a odišiel rovno na Ministerstvo. Ako Minister mágie nemal prázdniny, na rozdiel od zamestnancov Rokfortu.
"Chcel by som ísť s tebou, Severus," povedal Remus, keď sa postavil a zasunul stoličku.
"Ja s tým súhlasím, Remus." Severus sa pozrel na Albusa, ktorý odišiel od stola a pohodlne sa usadil v kresle pri krbe. "Zostaneš chvíľu, Albus?" uškrnul sa Severus.
"Samozrejme, môj chlapče. Minerva má jednu z tých jej slepačích párty," zachechtal sa, oprel sa v kresle a zatvoril oči. "Tie zvyknú byť dosť nebezpečné pre nás, mužského rodu."
Draco odišiel od stola a vybral sa na zadný dvor. Remus prebleskol pohľadom medzi Albusom a Severusom a cítil medzi nimi isté napätie. "Rád by som pozdravil Harryho, než odídem, Severus. Nebude ti to vadiť?"
Severus neodvrátil pohľad od riaditeľa. "Vôbec nie. Len nasleduj Draca. Sú vzadu na dvore."
Keď Remus vyšiel z obývačky, Albus otvoril oči, ktoré mal zatvorené, aby predstieral, že oddychuje. Severus si podvedome prekrížil ruky na hrudi, v tichom náznaku toho, ako blízko má k tomu, aby ho starší muž naozaj naštval.
"Dúfaš, že sa ti podarí Luciusa zachrániť pred Bozkom dementora, Severus?" opýtal sa Dumbledore.
Severus vzdychol a ruky zložil k bokom. "Uvedomujem si, že Lucius musí platiť za svoje hriechy voči Svetlu, ale nemám pocit, že si zaslúži Bozk." Severus sa presunul ku gauču a meravo sa posadil. "Mnohokrát to bol práve Lucius, kto ma udržal nažive dosť dlho na to, aby som sa mohol vrátiť na Rokfort s hlásením." Pozrel sa na Albusa. "Vieš tak dobre, ako ja, že to nikdy nebolo Luciusovo rozhodnutie, prijať Znamenie." Ako u väčšiny mladých mužov v tej dobe, bol to otec alebo strýko, kto dotlačil svojho syna či synovca k službe pre Voldemorta. Abraxas Malfoy nikdy nezaváhal a prinútil svojho dediča, aby prijal Temné znamenie.
"Je to strašná vec pre syna, vziať na seba hriechy svojho otca, Severus, ale to stále neospravedlňuje Luciusovu vôľu vrátiť sa k Tomovi a otvorene demonštrovať svoju podporu tej oblude, ktorá už viac nebola mužom." Albus sa opatrne pozrel na mladšieho čarodejníka.
"Inak by prišiel o syna," povedal Severus ticho.
Riaditeľove modré oči zrazu stvrdli pri pohľade na Severusa. "Takže mu treba odpustiť, že takmer spôsobil smrť Ginny Weasleyovej v Tajomnej komnate? Ospravedlňuje jeho strach o jeho syna jeho nekonanie, keď bol svedkom Harryho krutého mučenia na Riddlovskom cintoríne, keď Temný pán znovu získal telo?"
V Severusových ónixových očiach vzbĺkol plameň, "Boli sme ako prikovaní na mieste, Albus! Bez cesty na únik. Mnohí Smrťožrúti boli muži, ktorí sa báli o svoje rodiny. Vedeli dokonca ešte vtedy, keď mal Voldemort ešte nejakú ľudskosť, že by nikdy nezaváhal, a zničil ich rodiny, ak by ich to prinútilo, aby mu boli verní."
"Ah," vyhlásil Albus. "Tak to ho ospravedlňuje."
"Nie, riaditeľ!" zavrčal Severus. "Neospravedlňuje!" Severus vstal a začal sa naštvane prechádzať. "Nepovedal som ti, ako Luciusa videl Temný pán? Voldemort venoval tomu odpornému potkanovi Petrovi Pettigrewovi viac rešpektu, než Luciusovi. Temný pán považoval Luciusa len za dotieravého blbca. Rád ho mučil obrazmi jeho vyvraždenej rodiny."
Albus chytil Severusa za rukáv habitu, aby mladšiemu mužovi zabránil v prechádzaní sa popod jeho nos. "Ja viem, že Lucius bol tvoj jediný ochranca, keď ti Záškodníci ubližovali. Viem, že si mal k nemu takmer tak blízko, ako kedysi k Lily Evansovej. Tiež viem o tých chvíľach, keď ťa Tom tak zriadil, že si nebol pri zmysloch a nikdy si sa nedozvedel, ako si sa dostal späť na Rokfort." Severus sa zvedavo pozrel na staršieho čarodejníka. Albus sa pohodlnejšie oprel a hľadel na mladšieho muža.
"Lucius?" opýtal sa Severus. Nikdy nevedel, ako sa dostal späť na Rokfort vtedy, keď bol Voldemort ešte stále muž. Vždy si myslel, že mal asi ešte dosť vôle na to, aby sa primiestnil k Rokfortskej bráne.
Albus prikývol. "Ako vieš, vždy som stál na stráži v okne mojej pracovne, kým si bol u Neho. Nikdy som ani na minútu nespustil zrak z hranice Zakázaného lesa. Nikdy som ťa nechcel nechať napospas osudu, kým si bol zranený. Tak som Luciusa vtedy videl. Práve on vyčaroval Lumos tvojim prútikom, aby sme ťa ľahšie našli v rannej hmle."
"To som nikdy nevedel," povedal Severus jemne a znovu sa posadil na gauč.
"Môj chlapče, Lucius sa nevyhne nejakej dobe strávenej v Azkabane. Ako mnohí z nás, aj on urobil niekoľko veľmi hlúpych rozhodnutí, ktoré mali nemilosrdné následky. Môžeš byť rád, že Kingsley Shacklebolt v poslednej dobe veľmi rád modernizuje naše značne staroveké väzenské praktiky. Reforma Azkabanu je jedna z vecí, ktorá privádza náš magický svet bližšie k 20-temu storočiu."
Obaja čarodejníci chvíľu mlčali, a potom Severus prehovoril: "Nech je jeho príbeh akýkoľvek, keď ho budeme konfrontovať, chcem mu dať aspoň malú nádej."
Albus sa nahol k nemu a potľapkal Severusa po pleci. Usmial sa a znovu sa mu iskrilo v očiach. "Za tie mnohé razy, čo Lucius zachránil tvoj život, aj ja budem stáť na jeho strane, keď nadíde čas."
Severus sa na riaditeľa vďačne usmial a uľavene vydýchol. Vstal a uhladil si nohavice. "Radšej by som mal ísť pohľadať toho vlkolaka, než mi naučí syna zavýjať." Majster elixírov sa potom uškrnul na riaditeľa. "Zostaneš, Albus?"
Albus sa pohodlne natiahol v kresle. "Slepačia párty, Severus," pripomenul Dumbledore s drzým úškrnom. "Asi tu strávim celé popoludnie." So stálym úsmevom si preplietol svoje prsty, Dumbledore sa uvoľnil, zavrel oči a veľmi rýchlo sa stratil v driemajúcom objatí.
13.09.2015 20:14:24
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one