Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Kapitola 3 – Nie všetci Smrťožrúti sú zlí

Na pamiatku nesmrteľného Alana Rickmana - Severusa Snapa :-)

Dobby
 

 
Cesta z Fairwinds Manoru (rezidencie Snapeovcov) do Flitwickového poľa bol krátkym premiestňovacím výletom. Severus a Remus prišli na mierne naklonený kopec, ktorý sa zvažoval pod nimi do údolia, kde sídlil Magický Cirkus Bratov O'Gilvyových . Veľký stan bol postavený – očividne sa Albus Dumbledore inšpiroval odpornosťou krikľavo žltými a zelenými pruhmi. Šapitó bolo bolo v strede rušnej komunity artistov a posádky.
Cirkus sa z vrchu v ničom nelíšil od muklovských cirkusov, a podľa Remusových informácií o tomto jednom, oni sa zúčastnili muklovského veľtrhu v lete. Avšak ďalšie tri týždne účinkujúci bavili čarodejnícke spoločenstvo Rokvilu a akékoľvek čarodejnice, či čarodejníkov, ktorí cestovali ďaleko, aby sa pripojili k davu v šapitó.
Cirkusoví ľudia sa rýchlo pohybovali okolo, niektorí v kostýme, niektorí nie počas príprav na ich vystúpenie počas zajtrajšieho skorého popoludnia. Zdalo sa, že nikto z nich sa vôbec netrápil so snehom na zemi, ktorý sa rýchlo menil na bahno, kde bol cirkus postavený.
Remus a Severus zostúpili do kontrolovaného chaosu hľadajúc niekoho, kto tu tu má na starosti. Remusove informácie o cirkuse ukázali, že bratia O'Gilvyovci boli kedysi Sean a Orin O'Gilvy. Bratia odišli asi pred štyrmi rokmi a predali cirkus. Jednoducho, kto bol nový majiteľ, Remus nemal dostatok času na pátranie.
Keď išli obaja čarodejníci pomedzi pestrý sprievod cirkusového národa, podozrievané a ostražité pohľady z nich nespustili oči.
Cirkusanti, muklovia alebo čarodejníci sú pevne prepletená komunita. Chránia svojich vlastných a všetci outsideri sú vnímaní s nedôverou. S ani jednou osobou oblečenou do čarodejníckeho habitu, Remus a Severus vyčnievali ako boľavé palce. Zakaždým, keď sa snažili priblížiť k niekomu osobne, šikovne im vykĺzol preč alebo bol jeho odchod tajne chránený jeho druhmi. Po pol hodine takéhoto správania bol Severus pripravený ignorovať cirkusantskú etiketu a kričať na Luciusa. Jeho úmyselný čin hrubosti bol zmarený mladým ženským hlasom. Lenže ona neriešila Severusa, ale namiesto toho Remusa.
"Skutočne ma moje oči klamú! Je to môj priateľ, Remus Lupin?"
Obaja muži sa otočili k žene a Remus si naraz spomenul na mladú ženu. Na ceste na muklovský veľtrh s Harrym počas minulého roka, Remus a Harry stretli túto tajomnú ženu, ktorá robila maľovanie na tvár. Predstavila sa ako Journey Leedsová.
Remus by odpovedal, ale jeho oči boli lapené Journeyými pozoruhodne jantárovými očami. Jej tmavé blond vlasy nemali tento raz žiadne pruhy farby, ale namiesto toho mala do svojich vlasov vpletené tenké vrkôčiky, v ktorých boli chytené malé pierka a korálky. Ostrý šťuchanec od Severusovho ľakťa prebral Remusa zo šokovaného tranzu.
"Slečna Leedsová..." začal
"Journey, ak je to možné?" usmiala sa. "A teraz mi prosím predstavte svojho netrpezlivého priateľa."
Remus krátko zaváhal, potom ich predstavil. "Severus Snape, toto je Journey Leedsová. Ona je tá mladá žena, ktorý maľovala Harryho tvár na veľtrhu minulý rok."
Severus sklonil prudko hlavu a bol trochu zaskočený, keď sa mu Journey zľahka uklonila na oplátku. Severus bol puntičkár na staromódnu čarodejnícku etiketu. Takéto správanie v týchto dňoch bolo vidieť viac medzi privilegovanou čarodejníckou komunitou alebo u starších jedincov.
 
"Nečakal som, že ťa uvidím tak skoro." Poznamenal Remus pri pohľade na ľudí z cirkusu, ktorí sledovali spod privretých očí ako dvaja čarodejníci nakoniec nadviazali kontakt.
 
„Jeseň a zima v tomto cirkuse je môj domov,“ usmiala sa Journey, ako roztiahla ruky smerom von. „Muklovské veľtrhy sú vítanou letnou prestávkou v podnikaní čarodejníckeho cirkusu.“
„Môžno, že nám môžete nasmerovať priamo na majiteľa, slečna Leedsová?“ spýtal sa Severus.
„To by som mala byť ja, pán Snape.“ Jej pohľad preletel medzi oboma čarodejníkmi ako hrozilo, že sa objaví nepríjemné ticho. „Čo vás prináša do môjho cirkusu? Vstupenky na veľkú vrcholnú šou? Žetóny na hry a jazdy?“
Severus vytiahol fotografiu, ktorú vyrezal z Denného Proroka. Rozložil ju a ukázal ju Jorney. Jeho ukazovák poklepal na muža, ktorý zatĺkal kôl stanu do zeme.
„Hľadáme tohto muža,“ povedal Severus.
Journey pozrela na fotografiu a potom obrátila svoj pohľad späť na Majstra elixírov. „Kto veríte, že je?“ jej otázka bola strohá a bola tam zreteľná výzva vo vzduchu k Severusovi.
Severus držal nervy opatrne na uzde, keď hovoril, „Hovoril s mojim synom na vašom veľtrhu minulý rok. Predstavil sa ako Lucky.“ Nemal v úmysle povedať Luciusove meno. Bohužiaľ, Remus, ktorý bol asi tak jemný ako Vŕba mlátička, zverejnil takmer všetko v jednom dychu.“
„Veríme, že to bude Lucius Malfoy, ktorý je...“
„Lupin!“ zavrčal Severus. Remus prestal hovoriť a na chvíľu nechápal, prečo sa na neho druhý čarodejník rozhneval. Ostrý, zamračený pohľad zo Severusových temných očí a vlkolak si uvedomil svoju chybu.
Severus zložil fotografiu. Jeho hlas bol strohý ako jeho zlosť smerovala k Remusovi. „Považoval som ho za priateľa, slečna Leedsová. Myslel som, že je mŕtvy, kým som dnes ráno videl tú fotku.“
„My sme...“ Remus sa zastavil, keď dostal ďalší varovný pohľad od Severusa. Vypustil dramatický povzdych, iritovaný sám sebou, ale aj Severusom.
„Mohli by ste aspoň v našom zastúpení hovoriť s týmto gentlemanom, slečna Leedsová?“ požiadal Severus s čo najväčšou zdvorilosťou, akú sa mu podarilo zhromaždiť.
Journey pokývala hlavou na súhlas. „Ak je ochotný s vami hovoriť, ako vás bude kontaktovať?“ spýtala sa majiteľka cirkusu.
„Severus Snape na Fairwinds,“ informoval Severus Journey. „Príjmem váš hovor krbom kedykoľvek.“
Tu sa zdalo, že rozhovor skončil. Severus a Remus sa trochu neochotne odvrátili. Journey bola niekoľko krokov ďaleko, keď sa mierne otočila a zavolala na dvoch čarodejníkov.
„Pán Snape, predtým než odídete, za ako dlho by mohli nastať problémy?“
Ako Severus uvažoval nad otázkou, Journey sa vrátila k dvom čarodejníkom, zrušila medzeru medzi nimi.
Severus hľadel na Journey Leedsovú skoro minútu bez odpovede. Vedel, že by mohla veľmi dobre poslať Luciusa preč namiesto toho, aby ho chránila v cirkuse, keby odpovedal s úplnou pravdou.
Journey znova prehovorila, keď sa zdalo, že nedostala žiadnu odpoveď na jej otázku. „Cirkus vždy držal povesť útočiska týchto kajúcnikov s pochybným zázemím. Čarodejník, ktorého poznám ja nie je ten, ktorého vy poznáte ako Luciusa Malfoya.“ Jej jantárové oči sa zatvorili po temnom pohľade Majstra elixírov. „Keby som vás požiadala, aby ste na neho zabudli s vierou, že jeho budúcnosť je s nami a nie s vami?“
Severus konečne odpovedal. Jeho tón bol zdvorilý, ale pevný. „Nemôžem to urobiť, pretože viem, že jeho minulosť ho skôr či neskôr doženie. Nie ste schopní ho chrániť pred tým. Nie, kým ste tu.“
Journey sklonila na zlomok hlavu. „Očakávajte rozhovor krbom odo mňa dnes večer, Majster elixírov.“ S tým bol Severus prepustený. Journey obrátila svoj pohľad na Remusa a obdarovala ho puritánskym úsmevom. „Remus.“ Jej ruka chytila jeho a potom sa odvrátila. Remus opäť pod jej kúzlo sledoval Journey, kým zmizla v dave.
„Lupin! Je tvojim zámerom vstúpiť do cirkusu?“ Remus obdaroval Severusa trochu zmäteným pohľadom. Severus si podráždene povzdychol. „Sme na odchode.“

Remus sa vrátil na Grimmauldovo námestie, zatiaľ čo Severus a vrátil domov do Fairwinds. Stretol sa s  veľmi nervóznym krstným synom.
„Strýko Severus?“ Draco si šúchal ruky.
„Nebol som schopný vidieť toho muža, Draco,“ Severus rýchlo upokojoval mladšieho muža.
„Prečo nie?“ požadoval Draco.
„Draco, dovoľ mi, aby som videl moju ženu a zistil, kde je môj syn, potom ti poviem, čo viem.“
„Harry je v herni,“ objasnil svojmu kmotrovi Draco. „Echo je v salóne s Dobbym.“
Severus pokynul Dracovi, aby ho nasledoval, keď išli do salónu, ktorý bol útulnejší ako ho Echo v poslednej dobe favorizovala. Keď vstúpili, zastavili sa na mieste pred nimi. Echo bola natiahnutá na lehátku z modrého zamatu. Sediaci na hrane bol veľmi trpezlivý domáci škriatok, ktorý učil Echo ako háčkovať.
„Nie, nie, mladá pani!“ svojimi dlhými prstami začal jemne pohybovať prstami do správnej pozície. „Je potrebné udržať prsty takto. Ruky sú súčasťou háčkovacieho stroja, mladá pani.“
Echo študovala, prsty, jedinú háčkovaciu ihlu a bledo levanduľovú priadzu, s ktorou pracovala. Spravila niekoľko stehov a usmiala sa. Dobby tleskol. Domáci škriatok okamžite vstal, keď uvidel Severusa a Draca stojaceho vo dverách.
„Severus! Pozri sa, čo ma Dobby naučil!“ Zdvihla malý kúsok háčkovanej priadze.
Severus zažmurkal na malý kus priadze. „Sú to malé ponožky?“
„Topánočky, drahý. Pre dieťatko.“ Rozmotala prsty z priadze a polovične vytvorených topánočiek. „Čo sa stalo v cirkuse?“
Severus zložil vonkajší zimný plášť a prehodil ho na vešiak v rohu salónu. „Dobby, prosím ťa, môžeš priviesť Harryho z dolnej herne?“
Dobby vyskočil na nohy. „Áno, pane!“ zmizol s prásknutím.
Severus sa posadil na lehátko pri nohách jeho ženy. Draco sa snažil nervózne postávať, ale jeho krstný otec mu ukázal na prázdnu stoličku. Akonáhle sa posadil, trochu strnulo, ticho sa spýtal svojho krstného otca na muža, ktorý by mohol byť jeho otec.
„Remus a ja sme nemali ťažkosti s putovaním okolo areálu cirkusu, ale nikto nebol naklonený hovoriť s nami. Súčasne ako sme boli rozhodnutí ísť späť domov, boli sme uvítaní majiteľom.“
„Jedným z bratov O'Gilvyovcov?“ spýtal sa Draco.
Severus potriasol hlavou. „Mladou ženou, ktorá sa objavila poznala Remusa. Pracuje na muklovských veľtrhoch počas jari a leta. Journey Leedsová je jej meno.“
„Prečo by vám neumožnila vidieť môjho otca?“ bolo tam veľmi slabé kvílenie v jeho hlase.
Severus obdaroval mladíka ľahko naštvaným pohľadom. „Cirkusanti sú notoricky známi ochranou ich vlastných. Je im známi veľmi kočovný život, a oni len zriedka, ak vôbec umožnia cudzincom vojst do ich stredu.“
„Ahoj, ocko. Som v problémoch?“ opýtal sa Harry, keď kráčal opatrne do salónu.
Severus sa falošne zamračil na svojho syna. „Už si spôsobil problémy, keď som bol preč?“
Harry pokrútil hlavou. „Kreslil som si.“ Harry sa usadil vedľa svojho otca. Zašepkal: „Môžeme urobiť niečo viac pre to prekvapenie?“
Severus sa uškrnul a ticho sa zasmial. „Nebolo to ešte celkom 48 hodín, synak.“
„Čo je to prekvapenie?“ spýtala sa Echoj, jej zvedavosť vzrástla.
„Harry, musíš cvičiť mlčať o tajomstve,“ napomenul ho Severus, šteklil chlapcove rebrá so svojimi dlhými prstami. Harry sa chichotal, skĺzol preč od svojho otca a ustúpil k jeho veľkému bratovi.
Echo sa snažila pozerať dole na svojho manžela, aby odhalil, čo to môže byť za tajomstvo.
„Je mi ľúto kráska, ale to sa týka projektu len medzi Harrym a mnou.“ Letmý pohľad na jeho krstného syna ukázal, že Harry sa snažil upokojiť obavy svojho veľkého brata o jeho prítomnosti, ale nepreukázalo sa, že by to fungovalo. „Draco, prečo nezavoláš Hermionu a uvidíme, či by mohla prísť na večeru?“
Draco neprítomne prikývol a potom sa náhle otriasol z jeho strnulosti. „Správne! Dobrý nápad, strýčko Severus.“ Draco vstal zo stoličky a odišiel zo salónu. Vlečúc sa za ním ako jeho tieň šiel: Harry.

Draco sedel s Hermionou opretou o jeho hruď v kresle zamilovaných, ktoré bolo v strede zahnutého, presklenného, malého arboréta, ktoré bolo položené po celej dĺžke bridlicového chodníka v smere od hlavnej budovy. Ako Draco ticho hovoril, lenivo sa prelietal cez kučeravé vlasy jeho snúbenice.
"Ja jednoducho neviem, či by som mal byť šťastný alebo vydesený, že sa zdá, že môj otec prežil." Nahneval sa pomaly Draco.
"Povedal si mi, že ťa nikdy nezneužíval." Vyzývala ho Hermiona.
"Nie ako Crabba a Goyla, ktorí boli zneužívaní ich otcami. Vinceho otec na neho skutočne používal kliatbu Cruciatus, aby si urobil domáce úlohy. Teraz je naozaj tento muž vážne narušený." Na okamih sa odmlčal a potom začal rozpletať vrkôčiky v Hermioniných vlasoch. Dával si pozor, aby ju neťahal za vlasy. "Môj otec rád kričal. Bol oveľa vyšší ako ja, keď som bol mladší a farba jeho hlasu... bolo to ako keby nôž ničil niekoho životne dôležité orgány. A aby som bol úprimný, on ma niekedy udrel."
"Vedel, že to bolo zlé, nemyslíš, Draco? Myslím, kvôli tomu prenášadlu, ktoré ti dal?" Hermiona sa posunula, aby mala viac pohodlia.
"Vždy som dúfal, že to znamenalo to, čo to znamenalo. Nebolo to o tom, že by tam bolo veľa Smrťožrútskych prisluhovačov okolo. Voldemort nebol nič než popol, keď som vyrastal. Och! A ja som mal sotva rok, keď Voldemort stále hovoril o nadvláde čistokrvných. Aj keď otec sa dostával do týchto nálad, keď mu niektorí zo Smrťožrútov volali. Naučil som sa veľmi rýchlo jednoducho mu zostať z cesty.
Hermiona sa spýtala opatrne, "Vari Lucius niekedy ublížil muklom alebo muklovskej rodine?"
Draco pokrčil ramenami. "Ja neviem. Dúfam, že nie, ale myslím si, že je to možné." Draco sa posunul, prikrčil sa trochu do pohodlia Hermiony. "Keď som mal desať, veľký páv môjho otca, ktorý ma nenávidel ma naháňal, až som spadol. Môj otec bol tak naštvaný, že kričal na toho vtáka. Nie na mňa! Kričal na jedného zo svojich pávov. A potom ma jednoducho celú noc objímal. Potom tu bola moja teta Bella..." Striasol sa, keď si spomenul ako niekoľkokrát Bellatrix Lestrangeová prišla na Malfoy Manor. Jeho otec vždy vyzeral, že sa okolo šialenej čarodejnice správal starostlivo. "Bolo to raz v noci, čo si pamätám... Mal som akurát päť..."
Draco Malfoy sa prehadzoval nepokojne v pohodlí svojej veľkej postele. Mal ďalšiu nočnú moru, ale chvalabohu nepamätal si z toho nič. Čo ostalo bol strach. V jeho útlom veku sa naučil dosť rýchlo, nevyhľadávať svoju matku, keď potreboval útechu. Počas niekoľkých vzácnych okamihov tam bol jeho otec s upokojujúcimi slovami, ale Lucius zriedka objal svojho syna. To by ho len oslabilo, pomyslel si Draco.
Impy, Dracova opatrovateľka, domáci škriatok stála nad ním a išla k nemu, aby videla, čo sa deje. Draco si odfrkol a utrel si nos do rúkáva hodvábneho pyžama. Impy zo zvyku mágiou vyčistila znečistenie na ňom.
"Nechcem ťa!" Draco znovu zasmrkal a slzy mu tiekli po jeho bledej tvári. Jediná osoba, ktorá si skutočne spravila čas, aby ho potešila počas jeho nočnej mory bol jeho krstný otec.
Než by sa Impy mohla pokúsiť upokojiť jej mladého zverenca, cez Malfoy Manor sa ozýval výkrik. Draco sklonil hlavu pod jeho prikrývky, ale len na krátku sekundu. Zvedavosť ho pohltila a on odtlačil Impy od seba, cupital naboso zo svojej spálne a dlhou chodbou, ktorej podlaha bola vykachličkovaná veľmi chladným bielym mramorom.
Draco sa zastavil presne tam, kde končili steny a začínalo ozdobené, vyrezávané zábradlie, ktoré sa vlieklo doly veľkým schodiskom. Videl svojho otca, kľačal na chladnej mramorovej podlahe v predsieni. Luciusove obvykle perfektné vlasy boli zlepené krvou a viac krvi zafarbilo jeho polnočnú čiernu róbu, ktorú mal na sebe. Strieborná maska spadla v blízkosti jednej z Luciusových rúk. Draco sa zaškľabil ako ho zasiahol medený, nepríjemný zápach krvi.
Narcissa stála v úzko, vysokom vchode, ktorým bol vstup do knižnice Malfoyovcov. Paže mala zvoľna prekrížené na prsiach a ona sa pozerala na svojho muža s chladným opovrhnutím.
"Aké šťastie pre Abraxasa, že on už prešiel závojom, Lucius. Bol by zahanbený kvôli tvojim slzám," odpľula si Narcissa.
Lucius mávol prútikom a poslal v mihu striebornú masku k jeho manželke. "Nos ju! Ty bezcitná Xantipa! Ty a tvoja hnusná sestra ste podarená dvojka!"
Narcissa odfrkla opovrhnutím a potom sa obrátila späť miznúc do knižnice. Dvere neboli zatvorené s buchnutím, ale zavreli sa pomaly, ticho a protivne.
Na okamih Lucius zostal na podlahe. Vyzliekol sa z jeho smrťožrútskeho habitu a pozeral na krv, ktorá mu presakovala až pošpinila oblek šitý na mieru. Nechal po sebe na zemi plášť a masku, zodvihol sa na nohy a urobil dva súčasne, keď kráčal cieľavedome do veľkého schodiska.
Draco sa vymotal preč zo svojho úkrytu a vkĺzol za jeden zo žulových stĺpov, ktoré zdobili chodbu. Bol stále ešte dosť malý, aby sa ukryl do mierneho výklenku pri stene a tak sa efektívne skrýval pred svojím otcom. S palcom v puse, pomocou ktorého zostal pokojný, Draco sledoval ako jeho otec kráča chodbou do svojej spálne. Jeho dvere sa zabuchli tak silno, že busta nejakého dávno mŕtveho príbuzného spadla zo svojho podstavca a rozbila sa.
Luciusove dvere na spálni sa potichu otvorili a Smrťožrútov prútik mávol. "Reparo!" busta sa sama opravila a presunula sa na svoje miesto na podstavci, dvere sa znovu, ale tentoraz ticho zavreli.
Draco sa nepohol nejakú dobu. Dokonca sa snažil zadržať dych, ale nefungovalo to. Nakoniec sa odvážil pohnúť ďalej zo svojho úkrytu. Vedel, že by mal ísť späť do postele a zabudnúť na všetko, ale nemohol. Prešiel ku dverám otcovej spálne. Opatrne priložil ucho na dvere a žasol nad tým, čo sotva počul; Lucius plakal?
Chlapec sa trochu naklonil proti dverám a bol zaskočený, keď sa pošmykol cez rýchlo otvorené dvere, padol na plyšový koberec v otcovej spálni v spleti rúk a nôh. Luciusove vzlyky sa náhle zastavili, keď pozeral ostro na svojho syna.
"Čo si...?" Luciusovi nebolo dovolené dokončiť jeho pichľavé slová. Draco bol obdarený vzácnou statočnosťou, priblížil sa k svojmu otcovi a spýtal sa ho, či bol zranený. Lucius pokračoval a zamračil sa na svojho syna, až si uvedomil, že Draco nepozeral na neho, ale na krvavé škvrny na jeho oblečení.
"Ocko?" Draco mal svojho otca volať "otec", ale bol vydesený krvou a modrinami na Luciusovej tvári a rukách, a skutočnosťou, že pred chvíľou jeho otec plakal.
"Poď sem, Drak," Luciusov hlas bol chrapľavý a oživený citom, ktorý Draco nedokázal identifikovať.
Draco sa postavil pred svojho otca. Vzlykol, očakával nadávanie, ale bol prekvapený, keď ho Lucius pritiahol tesne k svojmu hrudníku. Po chvíli, keď opatrne vytiahol syna hore a položil si ho na kolená.
Spočiatku, Draco bol ohromený otcovým objatím. Lucius Malfoy nedával objatie. Taká náklonnosť bola pod úroveň urodzeného pána rodiny Malfoyovcov.
Draco užívajúci si v miernom objatí svojho otca sa trochu pohodlnejšie pokrútil. Jeho tvár bola položená proti Luciusovej hrudi a počul jej nervózne chvenie.
Lucius držal svojho syna, kým sa Draco neuvoľnil, zaspal v otcovom objatí. Draco si nikdy nespomínal, ako sa dostal do postele, keď sa prebudil druhý deň ráno, ale bol si istý, že jeho otec ho uložil do postele.
Hermiona ukončila spomienku, keď sa pootočila a pripomenula Dracovi. "Lucius sa pokúsil zabiť Harryho. Za škriatka."
Draco stuhol a Hermiona sa inštinktívne odtiahla. "Otec sa mohol menej starať o Dobbyho. Ako domáci škriatkovia v mojom dome, bol na nič. Po tejto epizóde s denníkom a Tajomnou komnatou, môj otec zmizol na dva týždne. Keď sa vrátil, bol tak dobitý, že aj moju matku to chytilo za srdce pri pohľade na neho. Ona postávala pri jeho posteli celý mesiac, kým sa neuzdravil, ale ona sa ho ani nedotkla."
Hermiona vzala Dracovu ruku. "Čo by sa mu mohlo stať? Vieš to?"
Draco potriasol hlavou a potom si povzdychol. "Vtedy som to netušil, ale teraz som si istý, že bol potrestaný ostatnými Smrťožrútmi pre zlyhanie kvôli návratu svojho pána." Stiahol Hermionu späť do svojho objatia a pobozkal ju na vrch hlavy. Draco objal Hermionu a zaboril tvár do čistej vône jej hebkých vlasov.
"Myslíš si, že profesor Dumbledore sa nemýli, keď verí, že niektorí zo Smrťožrútov boli len muži s rodinami, ktorí chránili manželky a deti?" spýtala sa Hermiona.
"Hermiona, mať filozofiu o "čistokrvnej nadradenosti" nerobí čarodejníka alebo čarodejnicu zlými. Proste zaujatosť."
Mladý pár bol niekoľko dlhých minút ticho, obaja boli stratení v myšlienkach. Nakoniec Hermiona prehovorila, prelomila ticho.
"Draco, si naozaj vydesený v tom, že tvoj otec je možno nažive?"
Draco neodpovedal hneď. Keď konečne prehovoril, bolo to pomalé a úmyselné. "Urobil som chybu. V mojom štvrtom ročníku." Draco náhle prestal hovoriť. Hermiona cítila zvýšenie jeho úderov srdca. Odtiahla sa od neho a obrátila sa k nemu.
"Akú chybu?" vyzvala ho.
"Počas Trojčarodejníckeho turnaja sa v slizolinských spálňach veľa hovorilo o... o Temnom Pánovi. Siedmaci vyhlasovali, že byť Smrťožrútom je najväčšia vec."
Hermione poklesla čelusť. "Pýtal si sa, ako by si sa stal Smrťožrútom?"
Draco nešťastne prikývol. "Chcem povedať to, že môj otec bol naštvaný, že to bolo slabé slovo. Absolútne zúril. Strýko Severus ma zavolal do svojich izieb a môj otec bol tam.
Predvolanie od jeho kmotra nebolo nezvyčajné, ale tento raz bol Draco kvôli načasovaniu trochu  namrzený, pretože nevedel viac. Kvôli tomu sa Draco naozaj neponáhľal do žalárov. Išiel cez Blaisa Zabiniho a trochu sa s ním rozprával, než pokračoval v jeho ceste dole do izieb svojho kmotra. Chystal sa dotknúť kamennej steny, ktorý skrývala dvere do domova jeho svokra, keď sa dvere so zablysnutím zjavili a on sa zrazu pozeral na veľmi rozrušeného Majstra elixírov.
"Pán Malfoy," zasyčal Severus temne. "Meškáte takmer tridsať minút. Nebola moja správa dostatočne jasná?"
"Nemyslel som si..." začal Draco svoje ospravedlnenie.
"Začína mi byť jasné, že len zriedkakedy myslíte, pán Malfoy."
Draco bol zamestnaný jednou zo svojich mnohých výhovoriek, keď nejaký hlas z vnútra izieb jeho krstného otca spôsobil, že mu po chrbte stekal ľad.
"Draco Malfoy Lucien!"
Mladý Slizolinčan očividne povädol. Pozrel sa na svojho kmotra a dúfal, že uvidí náznak súcitu, ale nebolo tam nič. Namiesto toho, Severus zodvihol pergamen, ktorý spoznal ako list, ktorý poslal v poslednej dobe svojmu otcovi. Výraz jeho hlavy fakulty potemnel so zjavným sklamaním. Severus len ustúpil stranou, dovolil Dracovi vstúpiť do izieb jeho kmotra.
Lucius Malfou oblečený do bledomodrej róby vyzeral ako impozantný grécky boh zimy Boreas. Jeho šedé oči hľadeli zlostne na syna. V určitom bode zodvihol hrozivo svoju palicu s haďou hlavou. Draco nepokojne ustúpil a stúpil na nohu svojho kmotra. Severus chytil chlapca a stlačil mu ramená uistením. Nedovolil by Luciusovi ho udrieť.
Lucius prudko buchol svojou palicou po podlahe. Draco sa trhol pri tom zvuku.
"Vysvetli tú pošetilú požiadavku, Draco!" vyštekol Lucius.
"Dormer, Grayson a Lindlow... oni predvádzali svoje znamenia..."
"Aha." Luciusov hlas sa naplnil sarkazmom. "Ty nasleduješ siedmakov ako ovca, však?"
Draco sucho prehltol ako videl, že otcov sarkastický odhad bol až príliš blízko pravde. Vykreslením tajomstva, moci, o chladných tetovaniach, ktoré poznačili vyvolených Temného Pána... on bol ovplyvnený kúzlom ich príbehov.
"Myslel som, že budeš chcieť, aby som sa prisľúbil sám, otče," povedal Draco takmer ticho.
Severus si všimol veľmi rýchle vyjadrenie bolesti v očiach svojho starého priateľa. Tá zmizla rýchlo, ako Lucius pristúpil bližšie k svojmu synovi.
"Koľkokrát som ti hovoril, že nikdy nesmieš nasledovať ďalších. Zamysli sa sám, Draco!" Privolal list zo Severusovej ruky. Jeho oči poklesli na neho, a on čítal úryvok nahlas, "... chcel by som byť ako ostatní chalani, otče. Prial by som si byť na Vašej strane pred Temným Pánom, až sa vráti..." Lucius náhle pokrčil pergamen a hodil ho do krbu.
"Si hlúpy... malý chlapec!" zavrčal Lucius, keď postúpil k svojmu synovi. "Kedy som ti naznačil, že by som ťa prisľúbi Temnému Pánovi?" ostrosť v Luciusových slovách ho nútila zdať sa, že starší Malfoy nepokladal svojho syna za hodného takejto cti.
"Ja... ale... no..." Draco koktal. Očervenel v tvári, keď počul jeho vlastné, roztrasené koktanie. Cítil sa náhle choro.
"Odpovez mi, ty blbé šťeňa!" zareval Lucius a Draco ustúpil k jeho kmotrovi.
Severus skrížil jemne, ale pevne ruky na prsiach, cez svojho krstného syna. Jeho tmavé oči Luciusovi prikázali, aby mu venoval pozornosť. "Chlapec si uvedomuje, že urobil chybu, Lucius. Ako každé dieťa v jeho veku, on je ľahko ovplyvniteľný jeho rovesníkmi."
Lucius vo vnútri kypel zlosťou, čo počúval slávnostne odetého čarodejníka. Severusove hlboké, ebenové oči vzplanuli tmavým plameňom, po ktorom starší muž inštinktívne, ostražito o krok ustúpil. Jeho hnev drasticky zmizol a očarujúci výraz, ktorý často používa pri rokovaní s ministrom mágie Kornéliusom Fudgeom ho nahradil.
"Určite môžeš pochopiť môj hnev, Severus. Môžeš byť rovnako naštvaný po tom, čo som ti ukázal list," jeho hlas rozhodol, že medový tón bol ako pieseň sirén pre tých, ktorí chceli niekoho, kto by ich viedol, ale Severus sa dávno predtým naučil uzatvoriť voči takejto manipulácii.
Severus sa zamračil a odolal nutkaniu odtlačiť Draca za seba. Jeho ruka s prútikom sa zatriasla a Lucius zbledol, Hoci Severusove paže boli ešte ochranne skrížené cez prsia jeho syna, Lucius videl tento pohľad predtým; počas bitky. Podozrenie, že Severus bol zručný bezprútikovej, neverbálnej mágii, ktoré si šepkalo ako povesť mnoho Smrťožrútov spôsobilo, že Lucius potlačil svoj hnev voči svojmu synovi.
Mierne zvlnenie zmeny pretieklo cez Luciusa Malfoya, keď dal svoj hnev na uzdu a zmenil sa z nahnevaného otca na jemného aristokrata, ktorým bol na verejnosti. Pozrel sa na okamih na Severusa. Lucius si narovnal habit a potom svoj pohľad presunul na svojho syna a späť na Majstra elixírov.
"Zverujem ti svojho syna, Severus," Lucius hovoril chladne, takmer ako by boli jeho slová jeho nápad. Prešiel pomimo bez pohľadu na svojho syna.
Draco nehodlal nechať svojho otca odísť tak ľahko. Vedel, že bolo chybou požiadať, aby sa zaviazal k Pánovi zla; hnev jeho otca bol dôkazom. Myslel si, že jeho otec by s ním súhlasil. Ako obvykle, keď bol chytený v ťaživej atmosfére. Dospelácke veci boli výmenou, narážkami, mystickými slovami. Náhle sa vykrútil preč z ochranného objatia svojho kmotra a chytil jeho otca za rukáv.
Lucius sa otočil a chystal sa ohnať, ale Draco prehovoril ako prvý. "Chcem, aby si bol na mňa pyšný, otče."
Draco si bol istý, že dostane facku. Nechcel, aby ho zasiahla, ale cítil, že tentoraz by nemal ustúpiť tak pokorne ako to obvykle robil. Snažil sa cúvnuť, ako videl ako v spomalenom filme, že sa otcova ruka natiahla k nemu. Namiesto očakávaného úderu, Lucius nežne zobral tvár svojho syna do svojej chladnej ruky. Dracove oči sa leskli nepreliatymi slzami. Náklonnosť v tomto malom geste bolela viac, než akýkoľvek fyzický úder. V tej chvíli si želal, aby bol malý chlapec, ktorého kedysi jeho otec držal.
"Venuj pozornosť radám svojho strýka, Drak," hovoril Lucius veľmi ticho. Zdalo sa, ako by Malfoy starší mohol povedať viac, ale neurobil to. Jeho ruka ho držala ešte chvíľu a potom Lucius zmizol dverami a do žalárov Rokfortu.
"To bolo naposledy, čo som kedy videl svojho otca," povzdychol si Draco smutne.
"Znie to, ako by jeho srdce nebolo tak čierne, ako sa mnohí domnievajú," komentovala Hermiona jemne. "Aspoň nie tam, kde si sa nachádzal ty."
"Strýko Severus mi hovorieval, že môj otec bol oveľa láskavejší človek počas jeho rokov v Rokforte. On mi hovorieval, že keby stretol môjho otca po tom, čo prijal Znamenie, nikdy by nenadviazal priateľstvo s mojím kmotrom."
Draco vstal z pohovky a prešiel k jednej zo sklenných strán arboréta. Slnko zapadalo, premenilo všetok novo napadaný sneh do dúhovej žiary. Oprel sa dozadu, ako ho Hermiona objala okolo pása a pritisla si tvár k jeho chrbtu.
"Lucius Malfoy nebol dobrý človek, Hermiona," prehovoril Draco s jemným povzdychom. "Viem, že ublížil mnohým dobrým ľuďom. Zrejme aj z-zavraždil..." naklonil sa Draco čelom proti chladnému sklu arboréta.
Hermiona svojho milého pritisla k sebe. Otočil sa v jej náručí a položil svoje ruky na ramená Chrabromilčanky. Pobozkal ju a potom ju pritiahol tesne k sebe. Draco sa usmial, keď sa Hermionina hlava úhľadne strčila pod jeho bradu.

Echo a Harry boli v salóne a hrali šach pri krbe. Severus sa márne snažil čítať posledné číslo Lekárnictva. Každých pár minút si pretrel koreň nosa, aby znovu prečítal posledný odsek. Nemal poňatia o čom bol článok, ale držalo ho to od toho, aby sa každých päť minút obzeral ku krbu.
Mumlanie Echinej šachovej figúrky, kráľa, vytiahlo Severusa od márneho čítania jeho časopisu. Hodil ho na konferenčný stolík, vstal a šiel sa pozrieť, kto víťazil.
Práve v tú chvíľu vzplanuli plamene v krbe do známej zelenej farby. Namiesto očakávanej hlavy majiteľky cirkusu plamene vypľuli ťažký kus zloženého pergameny z krbu.
Severus prešiel ku krbu a zodvihol správu. Bez odklonenia od ohňa otvoril list a pozrel sa na krasopis. Luciusov rukopis bol vždy bezchybný. Jeho listy boli maličké a presné, okrem prípadov, keď by sa odchýlil od veľkolepej ukážky ozdôb a slučiek. Tento rukopis bol čistý, nie úplne presný a bola tam nevysvetliteľná atramentová škvrna, ktorá bola osušená odtlačkom malej ľudskej ruky.
Nakoniec ignorujúc tajomstvo rukopisu, začal list čítať nahlas:
Majster Snape,
Cítim okamžitú dôveru, ako píšem vaše meno a to mi robí starosti. Viem, že som hľadaný zákonom za zločiny spáchané počas vojny. Napriek tomu mi môj inštinkt núti veriť vám. Bude mi potešením, ak by sme sa zajtra stretli na muklovskej strane Londýna pri Grey Oaks Pub, napoludnie.
S pozdravom,
L.
Severus sa zamračil. "L?"
Harry prerušil myšlienky svojho otca. "Môžem ísť s tebou, oci?"
"Nie zajtra, Harry. Toto je dôležité stretnutie a je tam možnosť, že by ti mohli ublížiť." Severus hovoril tak ľahkovážne, že si ihneď nevšimol stúpajúci strach svojho syna.
"Oci!" Harry volal svojho otca dvakrát, než si uvedomil jeho strach. Severus sa otočil a pozrel sa dole na svojho syna, ktorý sa rýchlo privinul okolo svojho otca ako obria chobotnica omotávajúca sa okolo svojej koristi.
"Prosím, nechoď niekam, kde je to nebezpečné," prosil Harry.
Severus prehrabol hodvábne čierne vlasy svojho syna. "Je mi ľúto Harry. Nemal som to povedať, budem v poriadku, sľubujem."
Harry nervózne zovrel do päste otcov župan. Jeho hlas bol tlmený obavami, "Ale oci... všetci hovoria, že Dracov otec bol nebezpečný človek. Že nebol milý a ani..." jeho hlas klesol nižšie, "...zabíjal ľudí."
Severus si v duchu povzdychol. Toto nebolo ľahké zodpovedať. Posadil sa, jemne si pritiahol syna k sebe, kým sa Harry neopieral o nohy svojho otca.
"Nie každý Smrťožrút bol zlý, Harry. Keď sa Lucius Malfoy stal Smrťožrútom, bola to vôľa jeho vlastného otca, že dostal Znamenie. Všetko, čo Lucius kedy chcel, bolo zveľadiť otcove impérium, pridať sa k nemu a mať rodinu. Voldemort z neho spravil otroka a takmer zničil všetko, v čo Lucius dúfal, že má."
Severus sa odmlčal, keď pozoroval svojho malého syna a zamyslene sa zamračil. Nemyslel si, že by to Harry skutočne pochopil a tak bol trochu ohromený, keď jeho syn pomaly prehovoril.
"Takže hovoríš, že Dracov otec musel robiť zlé veci lebo Voldemort-Mort zabije Draca?" Zdvihol tvár, aby zistil, či mal pravdu.
Severus sa usmial. "Si veľmi inteligentné dieťa, Harry. A je to presne tak."
"Má potom problémy, nie, oci? Aurori ho budú len vidieť ako niekoho zlého a on dostane Dementorov Bozk. To spôsobí Dracov plač, myslím."
Harryho obočie sa pokrčilo v zdesení a on si cmúľal palec. Severus jemne odstránil Harryho palec z pusy a potom zodvihol svojho syna do lona.
"Sľubujem ti Harry, že budeme robiť všetko, čo môžeme pre Luciusa." Severus pobozkal Harryho na čelo a potom si zložil dieťa z lona. "Je čas pripraviť sa do postele, chlapče." Harry pobozkal jeho matku na tvár a objal svojho otca. Práve, keď začal kráčať po schodoch hore ho jeho otec varoval, "Tentoraz daj zubnú pastu na kefku!"
"Áno, pane, oci!"
"Severus," Echo hovorila, keď sa pozrela na list, ktorý zaslal "L". "To ako píše... to je ako keby nemal žiadnu spomienku na teba."
"Myslel so si to tiež. Podľa Alastora Moodyho sa Lucius stal obeťou niekoľkých zatúlaných kúziel, než sa chytil do čarodejníkovho pripútavacieho kúzla," vysvetlil Severus. "Je celkom možné, že jedno z kúziel poškodilo jeho spomienky. Budem to vedieť zajtra."
15.01.2016 10:48:45
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one